Problematika teórie

Teória, že sa prvá bunka objavila len tak z ničoho bez účasti Stvoriteľa, má svoje základy v mýte z čias pred vznikom vedy. Vtedy sa predpokladalo, že jednobunkové organizmy sú jednoduché. Tento názor však neobstojí vo svetle dnešných znalostí.

Voda je jednou z najjednoduchších, ale zároveň najvzácnejších látok na Zemi. Napriek tomu však vyvstáva otázka: Odkiaľ sa všetka táto voda vzala z pohľadu ateistického a evolučného výkladu?

Zabudnite na označenie „doba kamenná“ a pozrite sa na to, čo títo ľudia robili: vyrobili zo dreva niečo nové a veľké. Využili svoju inteligenciu, predstavivosť a zručnosti, aby vytvorili niečo, čo nikdy predtým nevideli, niečo, čo nikdy predtým neexistovalo.

Pre evolučný model je čoraz ťažšie čeliť veľkému počtu živých skamenelín. Ak k tomu pripočítame ďalšie problémy môžeme s úplnou istotou povedať: áno, s evolučnou teóriou je koniec.

Evolucionisti často poukazujú na vzostup odolnosti voči antibiotikám u baktérií ako na ukážku evolučnej zmeny. Avšak molekulárna analýza genetických udalostí, ktoré vedú k odolnosti voči antibiotikám, túto všeobecnú domnienku nepodporuje.

Väčšina evolucionistov tvrdí, že moderné vtáky sa vyvinuli z dinosaurov. Avšak nálezy fosílií moderných vtákov spoločne s dinosaurami, a nie nad nimi, tejto myšlienke odporujú.

Základnou myšlienkou biologickej evolúcie je tvrdenie, že náhodné genetické mutácie počas nesmierne dlhých časových období viedli k vzniku fyzických alebo iných znakov, ktoré poskytli organizmom určitú výhodu pri prežití.

Sme naozaj „podivuhodne utvorení, že to budí bázeň“ (Žalm 139:14). Tento starobylý opis je výstižným svedectvom o tom, že každé ľudské embryo je jedinečné, precízne naplánované a dokonale utkané s jasným zámerom a účelom.

Fosílie ľudí a dinosaurov v tej istej vrstve ešte čakajú na svoje objavenie; znamená to však, že zástancovia teórie dlhých vekov majú pravdu? Podľa kreacionistického pohľadu nie, pretože absencia dôkazov ešte neznamená absenciu skutočnosti.

Moderné datovacie metódy sú založené na predpokladoch, nie na pozorovanej histórii. Slabiny radiometrie, uhlíka C-14, fosílií a ľadovcových vrstiev spochybňujú miliardové veky Zeme.