5.časť – Anjeli pred a po Noemovej potope

Anjeli boli v kontakte s Adamom aj po jeho páde a informovali ho o pláne spásy, že ľudská rasa nebola vylúčená z vykúpenia. 3 SG 52.

Anjeli Adamovi vysvetlili, že tak ako jeho prestúpenie prinieslo smrť a nešťastie, tak prostredníctvom obete Ježiša Krista znovu zažiari život a nesmrteľnosť. 1 SP 51.

Záhrada Eden zostala na zemi ešte dlhý čas po vyhnaní človeka. Padlému pokoleniu bolo po celé obdobie dovolené pozerať sa smerom k domovu nevinnosti, ktorého vstup však strážili svätí anjeli. PP 62.

Pri bráne raja, stráženej cherubínmi, sa zjavovala Božia sláva a práve tam prichádzali prví uctievači Boha. Na tomto mieste Kain a Ábel prinášali svoje obete a Boh sa k nim skláňal a komunikoval s nimi. (TA63–64)

Skepticizmus nemohol poprieť existenciu Edenu, keďže jeho vchod bol viditeľne strážený anjelmi. Riad stvorenia, samotný charakter záhrady a dejiny dvoch stromov, tak úzko späté s osudom človeka, predstavovali nepopierateľné fakty. Rovnako aj existencia najvyššej Božej autority a záväznosť Jeho zákona boli pravdami, o ktorých sa len ťažko pochybovalo, kým bol Adam medzi ľuďmi. PP 83–84.

Kain a Ábel boli poučení o opatreniach spásy ľudskej rasy. Očakávalo sa od nich, že prijmú cestu pokornej poslušnosti a tým prejavia úctu k Bohu, vieru a závislosť na zasľúbenom Vykupiteľovi. Mali to dosvedčiť tým, že zabijú to najlepšie zo svojho stáda a prinesú ho Bohu ako krvavú, horiacu obeť.

Kain však bol neochotný presne nasledovať plán poslušnosti. Odmietol priniesť baránka a namiesto toho obetoval plody zeme, čím pohŕdol Božím požiadavkom. Ábel svojho brata varoval, aby neprichádzal pred Boha bez krvi obete, no Kain neposlúchol.

Ábel priniesol to najlepšie zo svojho stáda a s plnou vierou v prichádzajúceho Mesiáša a v pokornej úcte predložil obeť. Boh jeho obeť prijal – oheň z neba ju strávil. Kain však nevidel žiadne znamenie prijatia a rozhneval sa na Boha aj na svojho brata. Boh sa sklonil a poslal anjela, aby k nemu prehovoril. Anjel ho upozornil, že ak bude konať správne a nasledovať Božie príkazy, Boh prijme aj jeho obeť. (TA65)

Ak sa však nepokorí, nebude Bohu veriť a neposlúchne Ho, jeho obeť nemôže byť prijatá. Anjel Kainovi vysvetlil, že na Božej strane nebola žiadna nespravodlivosť, ale že príčina ležala v Kainovom hriechu a neposlušnosti. Napriek tomu sa Kain nekajal. Vo svojej žarlivosti a nenávisti sa postavil proti Ábelovi a v návale hnevu ho zavraždil. 3 SG 47–49.

Výhody poznávať Boha prostredníctvom Jeho skutkov, ktoré mali ľudia pred potopou, už nikdy nikto nezakúsil. Nebola to doba duchovnej temnoty, ale vek veľkého svetla. Celý svet mal možnosť prijímať poučenie od Adama, od tých, ktorí sa báli Boha, a mali Krista a anjelov ako svojich učiteľov. PP 83.

V tých dňoch sa ľudia dožívali takmer tisíc rokov a anjeli ich navštevovali, prinášajúc priame poučenia od Krista. 1 SM 230. (TA66)

Enoch sa zo slov Adamových naučil bolestný príbeh pádu aj nádherný príbeh Božej blahosklonnej milosti, prejavenej v dare Jeho Syna ako Vykupiteľa sveta. Veril a spoliehal sa na dané zasľúbenia. Enoch bol svätý muž. Slúžil Bohu v samote srdca. Uvedomoval si porušenosť ľudskej rodiny, oddělil sa od Kainových potomkov a napomínal ich pre ich veľkú bezbožnosť. Jeho duša bola hlboko zarmútená, keď denne videl pošliapavanie Božej autority. Rozhodol sa, že sa oddělí od bezbožných a bude tráviť väčšinu času v samote, rozjímaní a modlitbe. Čakal pred Bohom a modlil sa, aby dokonalým spôsobom poznal Jeho vôľu a mohol podľa nej konať. Boh obcoval s Enochem prostredníctvom svojich anjelov a dával mu Božské pokyny. Oznámil mu, že nebude naveky znášať človeka v jeho vzbure, ale že je Jeho zámerom zničiť hriešnu rasu prúdmi vôd, ktoré privedie na zem.

Pán pred Enochem ešte dokonalejšie rozvinul plán spásy a prorockým Duchom ho preniesol cez generácie, ktoré mali žiť po potope. Ukázal mu veľké udalosti spojené s druhým Kristovým príchodom a koncom sveta. Enoch sa trápil otázkou smrti. Zdalo sa mu, že bezbožní aj spravodliví končia rovnako v prachu a že je to ich konečný osud. Nevidel život za hrobom. V prorockom videní však bol poučený o Synovi Božom, ktorý mal zomrieť ako obeť za ľudstvo, a bol mu ukázaný aj Kristov príchod v nebeských oblakoch, sprevádzaný zástupmi anjelov, aby dal život spravodlivým mŕtvym a vykúpil ich z ich hrobov.

Enoch verne opakoval ľuďom to, čo mu bolo zjavené prorockým Duchom. Niektorí uverili jeho slovám a odvrátili sa od svojich neprávostí, aby sa báli Boha a uctievali Ho. ST 20. február 1879.

Určité chvíle si Enoch vyhradil na odpočinok a nedovolil, aby ho ľudia vyhľadávali, pretože by tým rušili jeho sväté rozjímanie a obcovanie s Bohom. Zároveň sa však neoddělil úplne od porušených ľudí. V určený čas sa stretával s dobrými aj zlými a usiloval sa odvrátiť bezbožných od ich zlých ciest. 3 SG 56.

Enoch pokračoval vo svojom nebeskom raste, zatiaľ čo chodil s Bohom. Boh ho miloval, pretože Ho vytrvalo nasledoval, nenávidel neprávosť a úprimne sa usiloval poznať Božiu vôľu, aby podľa nej mohol konať. Túžil byť v neustálom spojení s Bohom, ktorého sa bál, uctieval Ho a miloval. Boh nedovolil, aby Enoch zomrel ako ostatní ľudia, ale poslal svojich anjelov, aby ho vzali do neba bez toho, aby uzrel smrť.

V prítomnosti spravodlivých aj bezbožných bol Enoch vzdaný zo zeme. Tí, ktorí ho milovali, si mysleli, že ho Boh niekde zanechal, aby si odpočinul. Keď ho však dôkladne hľadali a nemohli ho nájsť, oznámili, že si ho Boh vzal. ST 20. február 1879.

Ohnivé vozy Božie boli poslané po tohto svätého muža a bol prenesený do neba. RH 19. apríl 1870.

Boh mi dal nazrieť na iné svety. Dostala som krídla a jeden anjel ma sprevádzal z mesta na miesto, ktoré bolo jasné a slávne. Potom som bola vzatá na svet, ktorý mal sedem mesiacov. Tam som uvidela Enocha, ktorý bol prenesený. Vo svojej pravici niesol krásnu palmu a na každom jej liste bolo napísané „Víťazstvo“. Okolo hlavy mal biely veniec s listami a uprostred každého lístka bolo napísané „Čistota“. Okolo venca boli kamene rôznych farieb, ktoré žiarili jasnejšie než hviezdy a odrážali svetlo na nápisy, čím ich zväčšovali.

Vzadu na jeho hlave bola prekrásna stuha, ktorou bol veniec zviazaný, a na nej bolo napísané „Svätosť“. Nad vencom bola prekrásna koruna, ktorá žiarila jasnejšie než slnko. Spýtala som sa ho, či je to to isté miesto, na ktoré bol vzdaný zo zeme. On odpovedal:

„Nie, mojím domovom je mesto, toto miesto som len navštívil.“ EW 39–40

Enoch predstavuje tých, ktorí zostanú na zemi a budú prenesení do neba bez toho, aby uzreli smrť. Predstavuje spoločenstvo posledných dní, ktoré bude žiť uprostred nebezpečenstiev, odolá porušeniu, ohavnostiam, hriechu a neprávosti a neznečistí sa nimi. Môžeme obstáť tak, ako obstál Enoch. Bolo pre nás učinené opatrenie. Anjeli Boží, ktorí vynikajú silou, sú posielaní slúžiť tým, ktorí budú dedičmi spásy.

Keď títo anjeli vidia, že robíme zo svojej strany všetko, čo je v našich silách, urobia svoju časť. Ich svetlo bude žiariť okolo nás a bude pôsobiť svojím vplyvom na zlých anjelov, ktorí sú tiež okolo nás. Svetlo Božích anjelov vytvorí okolo nás opevnenie a ohnivý múr. RH 19. apríl 1870.

Tí, ktorí žili v dobe Noacha a Abraháma, boli vzhľadom, pôvabom aj silou viac než anjeli. No všetky ďalšie generácie postupne slabli a upadali. 1 SG 69.

Viac než sto rokov pred potopou poslal Boh anjela k vernému Noachovi, aby mu oznámil, že Božia zhovievavosť voči porušenej rase sa blíži ku koncu. Boh však nechcel, aby ľudia zostali v nevedomosti o Jeho pláne. Poučil Noacha a urobil z neho verného kazateľa spravodlivosti, aby varoval svet pred prichádzajúcou skazou a aby obyvatelia zeme boli bez výhovorky. Anjeli boli poslaní, aby zhromažďovali z lesov a polí zvieratá, ktoré Boh stvoril. 1 SP 69, 72.

Anjeli kráčali pred zvieratami a ony ich nasledovali po dvoch, samec a samica, pričom čisté zvieratá po siedmich. 3 SG 67.

Všetko bolo pripravené na uzavretie archy, no Noach to nemohol urobiť zvnútra. Posmievačný zástup videl anjela zoslaného z neba, odetého jasom ako blesk. Zavrel mohutné vonkajšie dvere archy a potom opäť vystúpil k nebu. 1 SP 72. (TA70)

Predpotopní ľudia boli svedkami slávnostného prejavu Božej moci, keď zvieratá opúšťali lesy a polia, vstupovali do archy a anjel zatváral dvere. Napriek tomu zatvrdili svoje srdcia a ďalej hodovali, bavili sa a vysmievali, hoci pred ich očami stálo jasné znamenie Božej moci. Potom však ôsmeho dňa sa nebo zatiahlo temnotou… a z oblakov sa spustil dážď, aký nikdy predtým nezažili. Búrka prudko zosilnela a voda padala z neba ako mohutné vodopády. Zeme sa vyvalili prúdy vody s nepredstaviteľnou silou, vymršťujúc obrovské kamene stovky metrov do výšky, aby napokon skončili pochované hlboko pod povrchom.

Búrka ešte viac zúrila a k besneniu živlov sa pridalo kvílenie ľudí, ktorí pohrdli Božou autoritou. Stromy, budovy, skaly aj zem sa zmietali na všetky strany. Hrôza ľudí i zvierat bola nepopsateľná. Dokonca aj satan, donútený stáť uprostred týchto besniacich živlov, sa triasol o svoju vlastnú existenciu…

Anjeli vynikajúci silou viedli archu a chránili ju pred poškodením. Každý okamih tejto strašnej búrky, ktorá trvala štyridsať dní a štyridsať nocí, bol hrozivý. Záchrana archy bola zázrakom Všemohúcej moci. SP 73, 75 (TA71)

Noach a jeho rodina s napätím sledovali ustupovanie vôd. Noach túžil znovu vstúpiť na zem. Vyslal krkavca, ktorý lietal von a späť do archy, no nepriniesol potrebnú správu. Potom vyslal holubicu, ktorá nenašla miesto odpočinku a vrátila sa späť. Po siedmich dňoch bola holubica vyslaná znovu a keď sa vrátila s olivovou ratolesťou v zobáku, v tejto osemčlennej rodine zavládla obrovská radosť.

Znovu bol zoslaný anjel, ktorý otvoril dvere archy. Noach mohol odstrániť vrchný poklop, no nemohol otvoriť dvere, ktoré zavrel sám Boh. Boh prehovoril k Noachovi prostredníctvom anjela a prikázal mu vyjsť z archy spolu so všetkým živým.

Keď Noach vyšiel z archy, pozrel sa na mocné a divoké zvieratá, ktoré vyviedol, a potom na svoju osemčlennú rodinu. Zmocnil sa ho strach, že by ich zvieratá mohli zabiť. No Boh poslal svojho anjela, aby Noachovi povedal: „Strach váš a hrôza vaša nech padne na každý živočích zeme… všetko, čo sa hýbe a je živé, bude vám za pokrm.“ 1 SP 76, 78, 79. (TA72)

Niektorí z Noachových potomkov začali veľmi skoro odpadávať. Jedni síce verili v existenciu Boha, iní len pripúšťali, že Boh kedysi existoval, no nepodriaďovali sa Jeho autorite. Tí, ktorí sa stali nepriateľmi Boha, sa denne cítili usvedčovaní rozhovormi spravodlivých a zbožným životom tých, ktorí Boha milovali, poslúchali a vyvyšovali. Neveriaci sa medzi sebou radili a vedome sa rozhodli oddeliť od verných. Odišli ďaleko a vybrali si rozsiahlu rovinu, kde sa usadili. Vybudovali mesto a rozhodli sa postaviť vežu siahajúcu až do oblakov, aby neboli viac rozptýlení, aby ich stavba prevýšila hladinu potopy a aby sa stali ako bohovia a vládli nad ľuďmi.

Povstali proti Bohu. On však nedovolil, aby dokončili svoje dielo. Keď veža dosiahla úctyhodnú výšku, Boh poslal svojich anjelov, aby zmarili ich plán. Anjeli pomiatli ich jazyk a zmizla jednota v ich práci. Nahnevaní jeden na druhého a neschopní pochopiť vlastné slová opustili stavbu, rozdelili sa a rozptýlili sa po celej zemi. Dovtedy ľudia hovorili jedným jazykom. Blesk z neba ako znamenie Božieho hnevu zlomil vrchol veže a zrútil ju k zemi. 1 SP 92–93

Téma anjelov pred a po Noachovej potope odhaľuje hlbokú realitu duchovného sveta a prirodzene nadväzuje na anjelov v nebi pred vzburou, kde je objasnený ich bezhriešny pôvod a postavenie pred Bohom. Konflikt, ktorý sa neskôr preniesol aj na zem, zapadá do rámca vesmírneho konfliktu, v ktorom ide o vernosť Bohu a poslušnosť Jeho zákonu, čo je viditeľné už v príbehu Kaina a Ábela. Historický a teologický základ týchto udalostí poskytuje Genezis a počiatok, kde Biblia odhaľuje pôvod hriechu, smrti a plánu spásy, zatiaľ čo hlbšie pochopenie úlohy anjelov ako Božích poslov a strážcov prináša pravda o anjeloch. Celý obraz zapadá do širšieho rámca výkladu Písma, ktorý ukazuje, že dejiny spásy sú od začiatku sprevádzané viditeľným aj neviditeľným zápasom o človeka.