Eva – matka všetkých živých

Eva nevznikla rovnakým spôsobom ako Adam. Nebola stvorená z prachu zeme, ale z Adamovho rebra, čím sa od začiatku vyjadrila jej jednota s človekom a zároveň rozdielnosť jej úlohy. Nevznikla ako samostatný počiatok ľudstva, ale ako bytosť odvodená od človeka, aby medzi nimi existovalo prirodzené puto blízkosti, rovnosti hodnoty a vzájomnej závislosti.

Jej stvorenie nebolo reakciou na chybu v stvorení človeka, ale súčasťou pôvodného zámeru. Samota človeka nebola vhodným stavom pre bytosť stvorenú pre vzťah. Eva bola daná ako pomoc zodpovedajúca Adamovi, nie ako podriadený nástroj, ale ako doplnenie, ktoré umožňuje plnosť života, spolupráce a rozvoja charakteru.

Spôsob jej stvorenia určoval aj jej postavenie. Nebola vzatá z Adamovej hlavy, aby nad ním vládla, ani z jeho nohy, aby bola pošliapaná, ale z jeho boku, aby stála po jeho strane. Tento pôvod vyjadroval jednotu prirodzenosti, rovnosť hodnoty a poriadok vzťahu, v ktorom mali obaja žiť v harmónii pod Božou autoritou. Eva bola stvorená v rovnakej morálnej čistote ako Adam. Jej myseľ bola jasná, city čisté a vôľa v súlade s Božou vôľou.

Neexistovala v nej náchylnosť k zlu ani vnútorný konflikt. Zákon života bol zapísaný v jej srdci rovnako ako v Adamovi. Bola schopná plne chápať Božie pokyny a niesť zodpovednosť za svoje rozhodnutia. Jej existencia od začiatku zdôrazňovala význam vzťahu. Človek nemal žiť izolovane, ale v spoločenstve založenom na láske, dôvere a spolupráci. Jednota medzi mužom a ženou mala byť obrazom harmónie, ktorá vládla medzi Stvoriteľom a stvorením. V tomto vzťahu mala byť zachovaná stabilita ľudstva aj jeho duchovný rast.

Eva tak vstúpila do života ako bytosť dokonale prispôsobená prostrediu raja, schopná rozvíjať charakter, poznávať Boha a spolu s Adamom spravovať stvorený svet v úplnej harmónii.