Zmeň svoj život

Život s Bohom

Sobota vs NedeľaVýklad Písma

Zachovávanie soboty v línii času

SKRYTÁ HISTÓRIA VERNÉHO BOŽIEHO ĽUDU A ZACHOVÁVANIA SOBOTY

Pre hlbší náhľad do tejto témy odporúčame knihu „Pravda triumfuje: Cirkev na púšti“, ktorá odkrýva dejiny pravej Božej cirkvi od Írska až po valdencov, boj za zachovanie Biblie a čistého učenia apoštolov. Tento prekvapujúci prierez dejinami v období od roku 538 do roku 1798 ukazuje, že existoval vždy verný ľud, ktorý zachovával celé Desatoro vrátane Božieho dňa odpočinku – soboty. Ani prenasledovanie nedokázalo vyhladiť tento verný ľud a potlačiť zachovávanie Božieho zákona.

Nasledujúce správy sú výsledkom dlhoročného a namáhavého hľadania a porovnávania historických prameňov. Pri jednej zo svojich ciest evanjelista J. F. Coltheart osobne študoval staré manuskripty a nahliadol do pôvodných zdrojov mnohých citátov v európskych knižniciach a múzeách, v Cařihrade aj na Východe.

Hoci boli spisy mučeníkov často spaľované alebo systematicky ničené, zachovali sa dôkazy – či už v podobe zvyšných záznamov, alebo dokonca v svedectvách ich protivníkov. Tie potvrdzujú, že v každej dobe existovali ľudia, ktorí svätili sobotu a verne zachovávali Boží zákon. Platilo to v Čechách, v Škótsku, kde bola sobota zachovávaná až do 12. storočia, aj v Habeši, kde pretrvala až do 17. storočia.

1. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
1. STOROČIE

JEŽIŠ – Matúš 19, 16-17 – Vtom k nemu prišiel jeden muž s otázkou: „Majstre, čo dobré mám urobiť, aby som mal večný život?“ On mu odpovedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobro? Iba Jeden je dobrý. Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“ Matúš 19, 16-17

4. PRIKÁZANIE – Exodus 20, 8-11 – „Pamätaj na sobotný deň, aby ti bol svätý. Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je dňom odpočinku, zasväteným Hospodinovi, tvojmu Bohu. Nebudeš konať nijakú prácu – ty, tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja slúžka, tvoje dobytok ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď za šesť dní Hospodin stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, ale siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.“ Exodus 20, 8-11

JEŽIŠ – Lukáš 4,16 – „Keď prišiel do Nazareta, kde bol vychovaný, podľa svojho zvyku vošiel v sobotný deň do synagógy a postavil sa, aby čítal.“ Lukáš 4,16

Matúš 24,20 – „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotný deň.“ Matúš 24,20

Ježiš učí učeníkov modliť sa za to, aby ich útek z obliehaného Jeruzalema nebol v zime ani v sobotu. Zničenie Jeruzalema nastalo v roku 70 po Kristovi (40 rokov po ukrižovaní).

JEHO NASLEDOVNÍCI – Lukáš 23, 56 – „Vrátili sa domov, pripravili voňavé oleje a masti, no podľa prikázania zachovali sobotný odpočinok.“ Lukáš 23, 56

PAVOL – Skutky 17, 2 – „Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a tri soboty im hovoril z Písem.“ Skutky 17, 2

PAVOL A POHANIA – Skutky 13, 42.44 – „Keď odchádzali zo synagógy, miestni pohania ich prosili, aby im o tých veciach hovorili aj nasledujúcu sobotu. Nasledujúcu sobotu sa na počúvanie Božieho slova zišlo skoro celé mesto.“ Skutky 13, 42.44

Tu vidíme pohanov, ktorí sa v pohanskom meste schádzali v sobotu. Verš 44 nehovorí o sobotnej škole v synagóge, ale uvádza, že sa zišlo celé mesto. Podľa verša 42 prosili, aby mohli nasledujúcu sobotu opäť počuť posolstvo. Biblia nehovorí o nejakej starej židovskej sobote, ktorá bola zrušená, ale Duch Svätý, ktorý viedol písanie Skutkov apoštolských asi 30 rokov po ukrižovaní Ježiša Krista, ju stále nazýva sobotou.

JÁN – Zjavenie Jána 1, 10 – „V deň Pána som bol v duchovnom vytržení a za sebou som počul mocný hlas ako zvuk poľnice.“ (Marek 2, 28; Izaiáš 58, 13; Exodus 20, 10 jasne hovoria, že sobota je deň Pána.) Zjavenie Jána 1, 10

JOSEFUS – „Nie je mesta, ani u Grékov, ani u barbarov, ani u žiadneho iného národa, kam by nedošiel náš zvyk zachovávať siedmy deň!“ M’Clatchie, Notes and Queries on China and Japan, Vol. 4, číslo 7,8, strana 100

KRESŤANIA 1. STOROČIA – „Duchovné semeno Abrahámovo utieklo potom do Pelly na druhom brehu Jordánu, kde našli bezpečie a mohli slúžiť svojmu Majstrovi a svätiť jeho sobotu.“ Eusebius, Ecclesiastical History, Vol. 3, kapitola 5

PHILO – „Vysvetľuje, že siedmy deň bol sviatočným dňom, nielen jedného či druhého mesta, ale celého vesmíru.“ M’Clatchie, Notes and Queries, Vol. 4, strana 99

2. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
2. STOROČIE

PRVÍ KRESŤANIA – „Prví kresťania zachovávali sobotu s veľkou úctou; strávili tento deň pri pobožnostiach a kázaniach. Bezpochyby prevzali tento návyk od apoštolov, keďže o tom svedčia aj niektoré miesta Písma.“ Dr. T. H. Morer, Dialogues on the Lord’s Day, s. 189

Sobota bola pevné puto, ktoré ich vzájomne spájalo; jej zachovávaním nenásledovali len príklad Ježiša, ale aj jeho príkaz.“ Geschichte des Sonntags

„Kresťania z pohanov svätili tiež sobotu.“ Gieseler, Church History, Vol. 1, kapitola 2

„Prví kresťania svätili sobotu Židov. Po mnoho rokov mali teda spoločné zhromaždenia, počas ktorých boli čítané časti zákona. Toto trvalo až do laodicejského snemu.“ The Whole Works, J. Taylor

RANÁ CIRKEV – „Je istým faktom, že sobota bola prijatá a uctievaná (popri začínajúcich slávnostiach nedele). Udržala sa viac než tri storočia po smrti nášho Vykupiteľa.“ A. Learned, Treatise of the Sabbath, s. 77

3. A 4. STOROČIE – „Svätenie židovskej soboty bolo zachovávané od dní apoštolov až do laodicejského snemu (okolo roku 364). To je zrejmé zo záznamov mnohých autorov a bolo ďalej praktizované aj napriek vydanému zákazu.“ J. Lej, Sunday and Sabbath, s. 163

3. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
3. STOROČIE

EGYPT – „Len čo urobíte zo soboty pravú sobotu (grécky: zesobotujete sobotu), uvidíte Otca.“ Papyrus Oxyrhynchus, 200–250 po Kristovi, The Oxyrhynchus Papyri, London

PRVÍ KRESŤANIA – „Sobotu máte zachovávať na česť toho, ktorý dokončil dielo svojho stvorenia, nie jeho udržiavania; je to deň zamerania na zákon, nie lenivosť rúk.“ The Anti-Nicene Fathers, Vol. 7, s. 413

Sobota siedmeho dňa bola svätená Kristom, apoštolmi a prvými kresťanmi, až kým laodicejský snem v určitom zmysle neobmedzil zachovávanie soboty.“ Dissertation on the Lord’s Day, s. 34, 44

AFRIKA (ALEXANDRIA) – „Po slávnosti navždy platnej obete prichádza druhá slávnosť: sobota; a všetkým spravodlivým medzi veriacimi prislúcha zachovávať slávnosť soboty. Patrí teda odpočinok, to znamená zachovávanie soboty, Božiemu ľudu.“ Homily on Numbers 23, Part 4, Migne, Patrologia Graeca, Vol. 12; Židom 4:9

OD PALESTÍNY PO INDIU – „Okolo roku 225 po Kristovi existovali rozsiahle biskupstvá a zväzy východnej cirkvi, ktoré svätili sobotu, a siahali od Palestíny až po Indiu.“ Mingana, Early Spread of Christianity, Vol. 10, s. 460

INDIA – „Kushanovská dynastia severnej Indie zvolala koncil budhistických kňazov, aby dosiahla jednotu v dni odpočinku. Niektorí z nich boli ovplyvnení spismi Starého zákona a začali svätiť sobotu.“ Lloyd, The Creed of Half Japan, s. 23

4. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
4. STOROČIE

ITÁLIA A VÝCHOD – „Vo všeobecnosti to bol zvyk východných cirkví, ale aj niektorých západných cirkvíKresťania sa schádzali v sobotu, pretože vyznávali Ježiša Krista, Pána soboty.“ History of the Sabbath, Dr. Heylyn, London

LAODICEJSKÝ SNEM (365 po Kristovi), Kánon 16 – „V sobotu majú byť nahlas čítané evanjeliá a iné časti Písma svätého.“ Laodicea, Canon 16

KÁNON 29 – „Kresťania by nemali sobotu tráviť v nečinnosti, ale mali by pracovať; Deň Pána majú zvlášť ctiť.“ Hefele, Council, Vol. 2

ORIENT A VÄČŠINA SVETA – „Cirkevné zbory Orientu a väčšina sveta zachovávali sobotu ako sviatočný deň… nie pre židovstvo, ale preto, že ctili Ježiša, Pána soboty.“ Antiquities of the Christian Church, Vol. II

HABEŠ – „Habešská cirkev pokračovala vo svätení soboty ako dňa odpočinku podľa 4. prikázania až do 17. storočia.“ Ambrose, De Moribus, Opera Omnia

ARÁBIA, PERSIA, INDIA A ČÍNA – „Habešská cirkev bola okolo roku 370 veľmi rozšírená a zachovávala sobotu.“ Truth Triumphant, s. 308

ITÁLIA – MILÁNO – „Keď bol Ambrosius v Miláne, svätil nedeľu. Odtiaľ pochádza príslovie: Keď si v Ríme, ži rímsky.“ Heylyn, History of the Sabbath, 1612

ŠPANIELSKO – ELVÍRSKY SNEM (305 po Kristovi) – „Cirkev zachovávala sobotu; zákaz pôstu v sobotu bol v rozpore s rímskou cirkvou.“ Elvira, Canon 26

PERSIA (335–375 po Kristovi) – „Kresťania odmietali boha slnka a mali bohoslužby v sobotu.“ O’Leary, The Syriac Church and Fathers

5. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
5. STOROČIE

„Hoci takmer všetky cirkevné zbory na celom svete majú svätú Večeru Pánovu každú sobotu, kresťania v Alexandrii a Ríme to odmietajú.“

Poznámka k predchádzajúcemu citátu vysvetľuje slovo sobota takto: „Nezabúdajte, že nedeľa sa nikdy neuvádzala ako sobota ani od praotcov, ani od dejepiscov.“ Socrates, Ecclesiastical History, kniha 5, kapitola 22, s. 289

CAŘIHRAD – „Obyvatelia Cařihradu a takmer všetci ostatní sa stretávali aj v sobotu, aj v prvý deň týždňa. V Ríme a v Alexandrii to tak nebolo.“ Socrates, Ecclesiastical History, kniha 7, kapitola 19

SVETAugustín, biskup z Hippo – „Augustín uvádza, že sobota v jeho dobe bola svätená väčšinou kresťanského sveta…“ Nicene and Post-Nicene Fathers, Vol. 1, s. 353–354

EGYPT – „V Egypte sú mestá a dediny, kde sa ľudia stretávajú v sobotu večer, aby slávili Večeru Pánovu. Cez deň sa nepostia.“ Sozomen, Ecclesiastical History, kniha 7, kapitola 19

PÁPEŽ INOCENC (402–417) – „Pápež Silvester ako prvý prikázal, aby sa veriaci postili v sobotuInocenc ustanovil sobotu za deň pôstu.“ Heylyn, History of the Sabbath, Vol. 2

KRESŤANIA 5. STOROČIA – „V kresťanskej cirkvi bolo zachovávanie židovskej soboty udržiavané až do 5. storočia.“ Ancient Christianity Exemplified, Lyman Coleman

FRANCÚZSKO – „Nikdy sa neschádzali počas dňa, okrem soboty.“ J. Cassian, Institutes, kniha 3, kapitola 2

KRESŤANIA 5. STOROČIA – „Okolo roku 420 po Kristovi pracoval v nedeľu aj ten najzbožnejší kresťan.“ Treatise of the Sabbath Day, Dr. White, biskup z Ely

AFRIKA – „Augustín so zármutkom zistil, že z dvoch cirkevných zborov v Afrike jeden zachováva sobotu a druhý drží pôst.“ Heylyn, The History of the Sabbath

ŠPANIELSKO (400 po Kristovi) – „Ambrož svätil siedmy deň ako sobotu… v Španielsku sa tiež zachovávala sobota.“ Truth Triumphant, s. 68

SIDONIUS – „Vo východnom svete sa kedysi svätila sobota a v sobotu sa konali bohoslužby; na západe ľudia sobotu zanedbávali.“ Apollinaris Sidonnii Epistolae

SKOTSKÁ CIRKEV – „Mali zvyk z ranej kláštornej cirkvi Írska, že zachovávali sobotu a odpočívali od prác.“

SKOTSKO, ÍRSKO – „Deň odpočinku bol zachovávaný v sobotu.“ History of the Catholic Church in Scotland, Vol. 1, Bellesheim

SKOTSKO – COLUMBAN – „V sobotu povedal: Tento deň je sobota, deň odpočinku…“ Butler, Lives of the Saints, Vol. 1, 597 po Kristovi

COLUMBAN – „Zvyk nazývať prvý deň týždňa dňom odpočinku vznikol až o tisíc rokov neskôr.“ Adamnan, Life of Columba, s. 230

7. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
7. STOROČIE

SKOTSKO A ÍRSKO – J. C. Moffat: „V Írsku aj v Škótsku bolo bežné zachovávať sobotu ako deň odpočinku. Štvrté prikázanie, siedmy deň týždňa, zachovávali doslova.“ The Church in Scotland, s. 140

Kelti používali latinskú Bibliu, ale nebola to Vulgáta. Svätili sobotu ako deň odpočinku. V nedeľu mávali niekedy zvláštne bohoslužobné zhromaždenia.“ Flick, The Rise of the Mediaeval Church

RÍM – Pápež Gregor I. (590–604) písal proti tým, ktorí zakazovali v sobotu všetku prácu. Nicene and Post-Nicene Fathers, Vol. XIII, s. 131

Gregor: „Niektorí muži medzi vami šíria veci v rozpore so svätou vierou a zakazujú v sobotu pracovať. Nemôžem ich nazvať inak než poslami Antikrista.“ Osobný list

Epistles of Gregory I, číslo 1 – Pápež Gregor I. uviedol, že keď príde Antikrist, bude zachovávať sobotu ako deň odpočinku.

Ten istý pápež rozoslal vyhlásenie proti časti mesta Rím, pretože veriaci zachovávali sobotu a v sobotu uctievali Boha.

8. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
8. STOROČIE

KONCIL FRIAULSKÝ, TALIANSKO (791 po Kristovi, kánon 13) – „Prikazujeme všetkým kresťanom, aby zachovávali Deň Pána, nie na počesť predchádzajúcej soboty, ale kvôli tej svätej noci, ktorá bola v prvý deň týždňa nazvaná Deň Pána…“ Mansi, 13, 851

KONCIL LIFTINAESKÝ, BELGICKO (745 po Kristovi) – „Tretia reč koncilu varuje pred zachovávaním soboty a odvoláva sa na laodicejský snem.“ Hefele, Dějiny koncilů

PERSIA A MEZOPOTÁMIA – „V sobotu sa ponáhľali do svojich modlitební, aby sa modlili k Bohu.“ Realencyclopaedie für Protestantische Theologie und Kirche

INDIA, ČÍNA A PERSIA – „Zachovávanie soboty ako siedmeho dňa týždňa bolo rozšírené medzi veriacimi východnej cirkviSobotu zachovávali aj Habešania, Jakobiti, Maroniti a Arméni.“ Schaff-Herzog, The New Encyclopedia of Religious Knowledge

ČÍNA – 781 po Kristovi – „Siedmeho dňa prinášame naše obete… predtým boli očistené naše srdcia a dostali sme odpustenie hriechov.“ Christianity in China, M. l´Abbe Huc, Vol. I, kap. 2, s. 48–49

9. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
9. STOROČIE

BULHARSKO – „Bulharsko bolo počas rannej evanjelizácie vyučované, že v sobotu sa nemá vykonávať žiadna práca.“ Responsa Nicolai Papae I et Con-Consulta Bulgarorum, Responsum 10

„Bulhari boli zvyknutí zachovávať sobotu. Pápež Mikuláš píše proti tomuto zvyku… Otázka 6: Kúpanie je v nedeľu dovolené. Otázka 10: V nedeľu by sa ľudia mali zdržiavať od práce, avšak nie v sobotu.“ Hefele, 4, 346–352

CAŘIHRAD – (Photius, cařihradský patriarcha): „V rozpore s kánonom prikazujú Bulharom, aby sa v sobotu postili.“ Photius, podľa kardinála Hergenrotha

Poznámka: Pápežstvo sa usilovalo, aby sobota upadla v nemilosť, preto trvalo na tom, aby sa v tento deň postilo, a tak obracalo ľudí k nedeli, prvému dňu týždňa, ktorý Rím prijal.

INDIA, HABEŠ – „Zachovávanie soboty siedmeho dňa bolo veľmi rozšírené medzi veriacimi východnej cirkvi a medzi kresťanmi svätého Tomáša v Indii. Tiež Habešania zachovávali sobotu.“

BULHARSKO – „V 9. storočí poslal pápež Mikuláš I. princovi Bulharska dokument, v ktorom ich vyzýval k odloženiu práce v nedeľu, nie však v sobotu… hlava gréckej cirkvi sa rozhorčila a vyslovila nad pápežstvom kliatbu.“ Truth Triumphant, s. 232

10. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
10. STOROČIE

SKOTSKO – „Pracovali v nedeľu a sobotu zachovávali podľa sobotných pravidiel.“ A History of Scotland from the Roman Occupation, Vol. I, s. 96

VÝCHODNÁ CIRKEV – KURDISTAN – „Nestoriáni nejedia bravčové mäso a zachovávajú sobotu. Neuznávajú ušnú spoveď a neveria v očistec.“ Schaff-Herzog, The New Encyclopedia of Religious Knowledge

VALDENŠTIA – „Keďže nezachovávali žiadny iný deň okrem soboty, boli nazývaní ľudia bez odpočinku, akoby nezachovávali žiadny deň odpočinku.“ Luther, Fore-Runners, s. 7–8

RÍMSKO-KATOLÍCKI PISATELIA – snaha poprieť apoštolský pôvod Valdenštích a prisúdiť ich vznik Petrovi Valdusovi z 12. storočia bola historicky vyvrátená.

Dr. Peter Allix: „Je obrovský omyl myslieť si, že túto cirkev založil Peter Valdus. Valdenští alebo Vaudes niesli toto meno dávno pred ním a Valdus ho prevzal od nich.“ History of the Christian Church, William Jones, Vol. II

11. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
11. STOROČIE

SKOTSKO – „Podľa ich názoru bola sobota pravým dňom odpočinku, kedy nevykonávali žiadnu prácu.“ Celtic Scotland, Vol. 2

SKOTSKO – „Pracovali v nedeľu a sobotu zachovávali podľa prikázania. Tieto veci odstránila Margareta.“ A History of Scotland from the Roman Occupation, Vol. I

SKOTSKO – „Zdráhali sa dávať Dňu Pána povinnú úctu a vykonávali každodennú prácu. Kráľovná Margareta ich poučovala, že je to proti zákonu.“ Life of Saint Margaret, British Museum Library

KÁZNE KRÁĽOVNE MARGARETY – „Majte v úcte Deň Pána, pretože v tento deň Pán vstal z mŕtvych… nevykonávajte žiadnu hrubú prácu.“ Life of Saint Margaret

SKOTSKO – „Zdalo sa, že nasledovali pôvodný zvyk írskej cirkvi a svätili sobotu ako deň odpočinku, vyhýbajúc sa práci.“ Skene, Celtic Scotland, Vol. 2

SKOTSKO A ÍRSKO – „Pravdepodobne nasledovali zvyk starej írskej cirkvi, ktorá svätila sobotu ako deň odpočinku namiesto nedele.“ Barnett, Margaret of Scotland: Queen and Saint

KONCIL CLERMONT – „Pápež Urban II. v roku 1095 nariadil, aby bola sobota odstránená na počesť Panny Márie.“ History of the Sabbath

CAŘIHRAD – „Pretože svätíte sobotu s Židmi a Deň Pána s nami, podobáte sa sekte Nazarejcov.“ Migne, Patrologia Latina, Vol. 145

GRÉCKA CIRKEV – „Zachovávanie soboty je predmetom prudkého zápasu medzi gréckou cirkvou a rímskou cirkvou.“ Neale, A History of the Holy Eastern Church, Vol. 1

12. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
12. STOROČIE

LOMBARDIA – „V Lombardii boli nájdené stopy svätiteľov soboty za čias Gregor I. a Gregor VII..“ Strong’s Cyclopaedia, I

VALDENŠTIA – „Valdenští žijúci v Alpách boli nazývaní aj sobotári (Sabbatati), pretože svätili sobotu.“ Blair, History of the Waldenses, Vol. 1

VALDENŠTIA – „V dokumentoch Valdenštích z roku 1120 sa nachádzajú výklady Desiatich Božích prikázaní, ktoré odporúčajú zachovávať sobotu a zdržiavať sa svetskej práce.“ General History of the Baptist Denomination, Vol. II

ŠPANIELSKO – „Kráľ Alphonso nariadil, aby tzv. Valdenští a sobotári – Sabbatati boli vyhnaní z kráľovstva.“ Marianae, Praefatio, in Lucam Tudensem, Maxima Bibliotheca Veterum Patrum, Vol. 25

WALES – „Sobota bola vo Walese všeobecne zachovávaná až do roku 1115, kým nebol povolaný prvý rímsky biskup. Cirkevné zbory, ktoré zachovávali sobotu, sa potom stiahli do útočísk a Rímu sa nepodriadili.“ Lewis, Seventh Day Baptists in Europe and America, Vol. 1

FRANCÚZSKO – „Peter de Bruys poukazoval na deň odpočinku, ktorý zachovávala keltská cirkev, Pavlovci a východná cirkev, teda na siedmy deň štvrtého prikázania.“

PASSAGII – SVÄTITELIA SOBOTY – „Passagii učia, že máme zachovávať sobotu, a preto odmietajú cirkevných otcov i rímsku cirkev.“ D’Achery, Spicilegium, I

EURÓPA – „Svätitelia soboty – Passagii sa šírili od Bulharska po Ebro, od Francúzska po Tiber, v Nemecku, Taliansku, Holandsku aj Anglicku.“ Dr. Hahn, Dějiny kacířů, I

13. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
13. STOROČIE

VALDENŠTIA – „Tvrdia, že zosnulý pápež Silvester bol Antikrist, pretože vo svojom liste označil Pavla za syna zatratenia. Tiež hovoria, že sa má svätiť sobota.“ Ecclesiastical History of the Ancient Church of Piedmont

FRANCÚZSKO – „Znamením smrti Valdenštích bolo nasledovanie Ježiša a poslušnosť Božím prikázaniam.“ History of the Inquisition of the Middle Ages, H. C. Lea, Vol. I

Kacířstvo Valdenštích je veľmi staré; niektorí tvrdia, že siaha až do čias pápeža Silvestra, iní dokonca až do čias apoštolov.“ Reinerus Sacho, The Roman Inquisitor, 1230

PÁPEŽ INOCENC III. – „Poslal do Francúzska dominikánskych inkvizítorov a križiakov, ktorým prisľúbil odpustenie všetkých hriechov za účasť na výprave proti Albigenským.“ Katolícka encyklopédia, Vol. XII

Tisíce Božieho ľudu bolo inkvizíciou umučených na smrť. Pri plienení mesta Béziers zaznela odpoveď: ‚Pobite všetko, veď Pán pozná, ktorí sú jeho.‘“ History of the Inquisition

FRANCÚZSKO – Kráľ Ľudovít IX. (1220) sa zaviazal očistiť južné Francúzsko od tzv. kacírov, teda svätiteľov soboty. Statút Cupientes

KONCIL TOULOUSKÝ (1229) – „Nech sa prehľadajú domy, lesy a úkryty kacírov.“ / „Laici nesmú vlastniť Starý ani Nový zákon.“ Hefele, Conciliengeschichte, Vol. V

EURÓPAPavlovci, Petrobusáni, Passagii, Valdenští, sobotári – rozsiahle spoločenstvá svätiteľov soboty až do roku 1250 po Kristovi.

PASSAGII – „Keď sa pri svätení soboty odvolávajú na 4. prikázanie, rímski kňazi odpovedajú: Sobota je len symbolom večného odpočinku svätých.“ Dr. Hahn, Geschichte der Ketzer

MONGOLSKO – „Mongolské výboje neovplyvnili východnú cirkev v zachovávaní soboty; naopak, mnohí princovia a kráľovné sa stali jej členmi.“

14. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
14. STOROČIE

VALDENŠTIA – „Uctievame jediného Boha, ktorý nám môže pomôcť, a nie mŕtvych svätých; svätíme sobotu ako deň odpočinku.“ Luther’s Fore-runners

SOBOTÁRI – „Po celé stáročia boli evanjelické spoločnosti nazývané sobotármiSabbatati, pretože zachovávali sobotu, najmä Valdenští.“ Gui, Manuel d’Inquisiteur

ANGLICKO, HOLANDSKO, ČECHY – „Písali sme proti sobotárom (svätiteľom soboty) v Čechách, Sedmohradsku, Anglicku a Holandsku v rokoch 1250 až 1600 po Kristovi.“ Wilkinson

ČECHY – ROK 1310 – „Dvesto rokov pred Lutherovými tézami sa štvrtina českého obyvateľstva hlásila k Českým bratom; boli v spojení s Valdenštími. Erasmus zdôrazňuje, ako dôsledne zachovávali sobotu českí Valdenští.“ Armitage; Cox, The Literature of the Sabbath Question, Vol. II

NÓRSKO – „V platnom katechizme 14. storočia sa pri prikázaní píše: Nezabudni svätiť siedmy deň.“ Documents and Studies Concerning the History of the Lutheran Catechism in the Nordish Churches

Kňazi nabádali ľud, aby zachovával sobotu ako deň odpočinku.“ Theological Periodicals for the Evangelical Lutheran Church in Norway, Vol. I, Oslo

15. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
15. STOROČIE

ČECHY – „Erasmus dokladá, že asi 1 500 Čechov vedome svätí sobotu a sú nazývaní sobotári (Sabbatati).“ Cox, The Literature of the Sabbath Question, Vol. 2; Truth Triumphant

NÓRSKO – CIRKEVNÉ ZHROMAŽDENIE 22. 8. 1435 (BERGEN) – „Prvý bod riešil zachovávanie soboty; zistilo sa, že v rôznych častiach kráľovstva sú ľudia, ktorí ju svätia. Podľa cirkevného zákona je zakázané zachovávať iné sviatky než tie, ktoré nariadil pápež, arcibiskup alebo biskupi.“ The History of the Norwegian Church under Catholicism, R. Keyser, Vol. II

„Je prísne zakázané – podľa svätého cirkevného kánonu – zachovávať iné dni než nariadené. Svätenie soboty nemôže byť za žiadnych okolností tolerované.“ Dip. Norveg. 7, 397

NÓRSKO – 1436 (OSLO) – „Pod prísnymi trestami sa zakazuje svätiť sobotu tým, že by sa niekto zdržal od práce.“ History of the Norwegian Church

FRANCÚZSKO – VALDENŠTIA – „Vyšetrovanie nenašlo u Valdenštích žiadne zločiny; naopak, svätia sobotu, zachovávajú krst podľa prvotnej cirkvi a učia svoje deti Božím prikázaniam. Kráľ vyhlásil, že sú lepší než on sám.“ History of the Christian Church, Vol. II, London 1818

INDIA – „Keď ich vyzývali, aby sa klaňali Márii, odpovedali: Sme kresťania a nie modloslužobníci.“

16. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
16. STOROČIE

ANGLICKO – „Za vlády kráľovnej Alžbety mnohí pochopili – tak ako nedávno v Čechách – že štvrté prikázanie ich nevyzýva k sväteniu prvého dňa, ale špeciálne siedmeho dňa týždňa.“ Chambers Encyklopédia, Sabbath, Vol. 8

RUSKO (koncil v Moskve, 1503) – „Obžalovaní sobotári boli predvedení; verejne sa priznali k novej viere a obhajovali ju. Najznámejší z nich, štátny tajomník Kuritzyn, Ivan Maximow, Kassian, predstavený kláštora v Novgorode, boli odsúdení na smrť. Boli v klietkach verejne upálení 27. decembra 1503 v Moskve.“ H. Sternberfi, Dějiny Židů, Lipsko, 1873

ŠVÉDSKO – „Dlho sa snažili zachovávať sobotu. Boli trestané aj nepatrné veci, ktoré podporovali svätenie soboty.“ Bischof Anjou, Svenska Kirkans Historia efter Motet i Upsala

LICHTENŠTEINSKO – „Sobotári (Sabbatati) učia, že sobota musí byť naďalej zachovávaná. Tvrdia, že nedeľa je pápežský vynález.“ Refutation of Sabbath, 1599

ČECHY (Čeští bratia) – Dr. R. Cox píše: „Z Erasmových spisov rané reformácie vyplýva, že v Čechách boli sobotári (Sabbatati), ktorí sobotu nielen zachovávali, ale dbali o najdôkladnejšie svätenie tohto dňa.“ Literature of the Sabbath Question, Cox, Vol. II

NEMECKO – Dr. Eck, odporca reformátorov: „Nech je to akokoľvek, cirkev má zo svojho postavenia moc bez Písma svätého zmeniť náboženské svätenie soboty na nedeľu.“ Dr. Eck, Enchiridion, 1533

EURÓPA – „Okolo roku 1520 našli mnohí sobotári (Sabbatati) útočisko na panstve šľachtica Leonerda z Lichtensteinu, lebo lichtenštajnské kniežatá tiež svätili pravú sobotu.“ History of the Sabbath, J. N. Andrews

INDIA – „Známemu jezuitovi Franzisovi Xavierovi bola zverená inkvizícia v roku 1560 v Goa, India, aby preskúmal židovskú skazenosť (svätenie soboty).“ Adeney, The Greek and Eastern Church

NÓRSKO – 1544 – „Niektorí z vás zachovávajú sobotu, aj keď je to zakázané. Zaslúžite si prísny trest. Kto bude prichytený pri zachovávaní soboty, musí zaplatiť pokutu 10 mariek.“ History of King Christian the Third, Niels Krag a S. Stephanius

RAKÚSKO – „Aj v Rakúskusobotári (Sabbatati).“ Luther, Lectures of Genesis, 1523–27

HABEŠ – 1534 (Habešský veľvyslanec v Lisabone) – „Nie preto, aby sme napodobňovali Židov, ale preto, že chceme poslúchať Ježiša a jeho učeníkov, svätíme tento deň.“ Geddes, Church History of Ethiopia

DR. MARTIN LUTHER – „Boh požehnal a posvätil sobotu pre seba. Praje si, aby sobotné prikázanie bolo zachovávané a v siedmy deň aby bolo kázané Božie slovo.“ Commentary of Genesis, Vol. 1

BAPTISTI – „Mnohí boli mučení, lebo nechceli odpočívať s tými, ktorí zachovávali nedeľu; nedeľu považovali za sviatok a zákon Antikrista.“ Sebastian Frank, 1536

FÍNSKO – 6. decembra 1544 (list kráľa Gustáva Vasu I.) – „Dozvedeli sme sa, že niektorí ľudia vo Fínsku podľahli veľkému omylu a zachovávajú siedmy deň, ktorý sa nazýva sobota.“ Staats-Bibliothek in Helsinki, 1554

ŠVAJČIARSKO – „Zachovávanie soboty je časť morálneho zákona. Od začiatku sveta bola sobota zachovávaná ako svätý deň.“ R. Hospinian, 1592

HOLANDSKO A NEMECKO – „Barbora z Thieru, popravená v roku 1529, povedala: Pán Boh nám prikázal, aby sme zachovávali siedmy deň. O Kristíne Tolingerovej sa píše: V šiestich dňoch stvoril Pán zem; siedmy deň odpočinul. Ostatné sviatky nariadili pápeži, kardináli a arcibiskupi.“ Martyrorology of the Church of Christ, commonly called Baptists, London, 1850

17. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
17. STOROČIE

ANGLICKO – 1618 – „Pretože vyučovala len päť dní a v sobotu nepracovala, bola vzatá do väzby v Maiden Lane. To bolo väzenie určené pre tých, ktorí mali iné názory ako anglická štátna cirkev. Pani Trasková bola pre svoje presvedčenie ohľadom zachovávania soboty väznená asi 16 rokov.“ Paagitts, Heresiography

ANGLICKO – 1668 – „Tu v Anglicku je asi deväť alebo desať zborov, ktoré zachovávajú sobotu, okrem mnohých rozptýlených jednotlivcov, ktorí boli zvláštnym spôsobom uchránení pred vyhubením.“ Stennet, Letters, 1669–1670

ANGLICKOThomas Bampfield, predseda parlamentu, tiež obhajoval sobotu ako deň odpočinku a bol pre svoje náboženské presvedčenie uvrhnutý do väzenia v Ilchester. (Calamy)

MAĎARSKO, RUMUNSKO – „Pretože odmietali nedeľu a svätili sobotu, boli za kniežaťa Zigmunda Báthoryho prenasledovaní. Péchy bol kancelárom, študoval Bibliu a zložil množstvo piesní, najmä na oslavu soboty. Bol zatknutý a zomrel roku 1640.“

ŠVÉDSKO A FÍNSKO – „Stopy tohto presvedčenia nachádzame takmer v celom vtedajšom Švédsku – vo Fínsku a severnom Švédsku. V okrese Upsala roľníci zachovávali sobotu namiesto nedele. Okolo roku 1625 bol tento náboženský názor tak rozšírený, že sobotu nezachovával iba veľký počet obyvateľov, ale dokonca aj mnohí kňazi.“ History of Swedish Church, Vol. I

MOSKOVSKÁ RUSKÁ CIRKEV – „Svätili sobotu (pôvodnú biblickú sobotu).“ Samuel Purchase, His Pilgrims, Vol. I

INDIA (Jakobiti) – 1625 – „Zachovávajú sobotu. V sobotu konajú bohoslužby.“ Pilgrimmes, Vol. 2

AMERIKA – 1664 – „Prvý sobotár v Amerike, Štefan Mumford, prišiel z Londýna roku 1664.“ Hist. of the Seventh-day Baptist Gen. Conf., Jas. Bailey

AMERIKA – 1671 (Baptisti s.d.) – „Oddelili sa od baptistickej cirkvi, aby zachovávali sobotu.“ Bailey, History

ANGLICKO – KAREL I, 1647 – „Pretože v Písme svätom nenájdeme miesto, ktoré prikazuje, aby sobota viac nebola zachovávaná, ale namiesto nej nedeľa, musí cirkev zo svojej vlastnej autority zrušiť jeden deň a určiť iný.“ Cox, Sabbath Laws

ANGLICKO – JOHN MILTON – „Je určite oveľa istejšie zachovávať siedmy deň ako výslovný Boží príkaz, než prijať na zachovávanie prvý deň, ktorý určili iba ľudia.“

ANGLICKO – „Po vydaní knihy ‘Book of Sports’ v roku 1618 vznikol medzi anglickými duchovnými veľký spor o dvoch bodoch: 1) či je sobota štvrtého prikázania záväzná, a 2) na základe čoho má byť zachovávaný prvý deň týždňa ako ‘deň odpočinku’.“ Haydn, Dictionary of Dates, článok Sabbatarians

HABEŠ – 1604 – „Jezuiti sa snažili prinútiť habešskú cirkev prijať rímsky katolicizmus. Pôsobili na kráľa Zadenghela (1604), aby navrhol prisahať vernosť pápežstvu. Všetkým poddaným bolo pohrozené prísnymi trestami, ak budú naďalej zachovávať sobotu.“ Geddes, Church History of Ethiopia

ČECHY, MORAVA, ŠVAJČIARSKO, NEMECKO – „Jeden z radcov a hodnostárov súdneho dvora bol Ján Gerendi, vodca sobotárov, ktorí nezachovávali nedeľu, ale sobotu.“ Lamy, History of Socinianism

18. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
18. STOROČIE

HABEŠ – „Jakobiti sa zhromažďovali v sobotu v kostole a zachovávali tak deň, ktorý svätili aj Habešania, ako sme mohli zistiť z ich vyznania viery pred etiópskym kráľom Claudiom.“ Abudacnus, Historia Jacobitarum

RUMUNSKO 1760 – JUGOSLÁVIA, ČESKOSLOVENSKO – „Tolerančný patent Jozefa II. neplatil na tých, ktorí zachovávali sobotu; niektorí z nich znovu prišli o všetok svoj majetok. Katolícki kňazi s pomocou vojakov ich nútili, aby uznali Rím, v sobotu pracovali a v nedeľu išli do kostola – to boli metódy používané 250 rokov, aby obrátili svätiteľov soboty.“

NEMECKO – „Tennhardt z Norimbergu sa presne drží učenia o sobote, lebo je to jedno z desiatich Božích prikázaní.“ Bengel, Leben und Wirken

NEMECKO – „Nikto nemôže dokázať, že nedeľa zaujala miesto soboty. Pán Boh sám posvätil posledný deň týždňa. Antikrist si zvolil zase prvý deň týždňa.“

ČECHY A MORAVA – „Adolf Dux píše o dejinách v rokoch 1635 až 1867: situácia svätiteľov soboty bola strašná. Ich knihy a časopisy boli odvážané do Karlových Varov na konzistórium a pálené.“ (Lipsko, 1880)

HOLANDSKO A NEMECKO – „Dr. Cornelius píše, že hneď ako boli Baptisti početnejší, prestali zachovávať nedeľu a iné sviatky (svätili sobotu).“ Der Anteil Ostfrieslands and Ref. Muenster, 1852

MORAVA – GRÓF ZINZENDORF – „Roku 1738 písal gróf Zinzendorf: už niekoľko rokov zachovávam sobotu ako deň odpočinku a nedeľu využívam na šírenie evanjelia.“ Budingsche Sammlung, 1742

AMERIKA – 1741 (Moravskí bratia) – „Rozhodol sa zachovávať siedmy deň ako deň odpočinku so zborom v Betleheme. Skôr než Zinzendorf a Moravania v Betleheme začali zachovávať sobotu, sobotu už zachovávala malá nemecká skupina v Pennsylvánii.“

19. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
19. STOROČIE

RUSKO – „Väčšina z nich odišla na Krym a za Kaukaz, kde napriek prenasledovaniu zostali stále verní biblickému učeniu. Ľudia ich nazývali sobotármi (Sabbatati).“ Sternberg, Geschichte der Juden in Polen

ČÍNA – „V tom čase Hung zakázal používanie opia, tabaku a alkoholických nápojov a sobota bola vedome zachovávaná. Keď sa ti-pingovia pýtali, prečo svätia siedmy deň, odpovedali: Po prvé preto, že tak učí Biblia, a po druhé, že aj naši predkovia tento deň zachovávali.“ A Critical History of the Sabbath and the Sunday

INDIA A PERSIA – „Okrem toho zachovávali zbožný zvyk zachovávania soboty v celej našej ríši.“ Christian Researches in Asia

DÁNSKO – „Táto agitácia nezostala bez výsledkov. Pastor M. Sommer začal svätiť sobotu a napísal pôsobivý článok o pravej sobote v cirkevnom časopise Indovet Kristendom č. 5, 1875. Vo svojom liste pastorovi J. G. Mattesonovi píše:“

„Tu v Dánsku je medzi baptistami veľké hnutie ohľadom sobotného prikázania… Napriek tomu som pravdepodobne jediný kazateľ v Dánsku, ktorý je tak blízko adventistom a už mnoho rokov zvestujem druhý príchod Krista.“ Advent Tidende, máj 1875

ŠVÉDSKO (baptisti) – „Chceme len zdôrazniť, že zachovávanie sobotného dňa má svoj pôvod v zákone, ktorý sám Boh ustanovil pri stvorení pre celý svet. Preto je záväzný pre všetkých ľudí vo všetkých dobách.“ 30. 4. 1863

AMERIKA – 1845 – „Poznávame, ako sa napĺňa Daniel 7,25, ako malý roh mení časy a práva. Mám dojem, že všetci tí, ktorí zachovávajú prvý deň týždňa ako deň odpočinku, sú pápežskí svätitelia nedele a prestupníci soboty Božej.“ 13. 2. 1845

ADVENTISTI SIEDMEHO DŇA – „Roku 1844 vznikla spoločnosť adventistov siedmeho dňa, ktorá sa do konca 19. storočia rozšírila po celom svete. Jej meno je odvodené od učenia o sobote siedmeho dňa a advente Ježiša Krista. Roku 1874 sa toto dielo začalo v Európe, roku 1885 v Austrálii, roku 1887 v južnej Afrike a roku 1888 v Ázii a Južnej Amerike.“

20–21. STOROČIE (ZOBRAZIŤ)
20–21. STOROČIE

Adventisti siedmeho dňa svätia tú istú sobotu, ktorú zachovával Ježiš a jeho nasledovníci. Pochodeň pravdy nezhasla ani počas dlhých storočí. Adventisti dnes hlásajú posolstvo vo viac ako 1 000 jazykoch na celej zemi. Viac než 16 500 modlitební svätiteľov soboty je roztrúsených od pólu k pólu – od Hammerfestu v Nórsku, najsevernejšieho mesta sveta, až po Puntas Arenas v Južnej Amerike, najjužnejšie mesto. Milióny veriacich na celom svete vítajú sväté sobotné chvíle.

Sobota je drahocenné dedičstvo, ktoré bolo odovzdané našej generácii mučeníkmi minulých čias. Je putom bratského priateľstva cirkvi poslednej doby – bez ohľadu na rasu či pôvod. Na východe aj západe, na severe i juhu sa tisíce a státisíce ľudí pripravujú na druhý príchod Krista. Izaiáš 58:13 nesie posolstvo sobotnej reformy, ktoré vyzýva, aby človek v sobotu zdržal svoje kroky od vlastných záujmov a ctil ju ako svätý deň. Zjavenie 14 jasne ukazuje, že ide o posolstvo posledných dní pred príchodom Ježiša Krista. Všimnime si slová proroka:

„Kto vzídu z teba, vybudujú dávne sutiny; základy dávnych pokolení znovu postavíš. Budú ťa nazývať staviteľom rozvalín a obnoviteľom ciest, aby sa dalo žiť. Keď odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti páči, keď budeš sobotu nazývať svojím blaženstvom, Hospodinovým svätým a slávnym dňom, a budeš ju svätiť tak, že upustíš od svojich ciest, aby si nerobil, čo sa ti páči, a prestaneš s rečami, vtedy nájdeš rozkoš v Hospodinovi a ja ťa vyvediem na výšiny zeme, aby si užíval dedičstvo svojho otca Jákoba. Tak prehovorili ústa Hospodinove.“ Izaiáš 58:12–14

SÚVISIACE TÉMY A ODKAZY

Téma zachovávania soboty v línii času odhaľuje kontinuitu verného Božieho ľudu naprieč dejinami a prirodzene zapadá do širšieho rámca sobota vs. nedeľa, kde sa porovnáva biblický Boží deň odpočinku s neskoršími cirkevnými zmenami. Historické pozadie a proces potlačenia soboty podrobne rozoberá aj téma zmeny soboty na nedeľu, pričom nádej a obnova pravdy v čase konca sú rozpracované v sekcii rehabilitácia soboty. Celé dejinné svedectvo je neoddeliteľne späté so zachovávaním Božieho zákona, ktorý tvorí jadro tematického okruhu Boží zákon a ukazuje, že Boh mal v každej dobe ľud, ktorý mu zostal verný.

SÚVISIACE VIDEÁ A DOKUMENTY
( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )