Zachovávanie soboty v línii času

PRAVDA TRIUMFUJE: SKRYTÁ HISTÓRIA VERNÉHO BOŽIEHO ĽUDU A ZACHOVÁVANIA SOBOTY

Pre hlbší náhľad do tejto tématiky odporúčame knihu „Pravda triumfuje: Cirkev na púšti“, ktorá  odkrýva dejiny pravej Božej cirkvi od Írska až po valdencov, boj za zachovanie Biblie a čistého učenia apoštolov. Prekvapujúci prierez dejinami v období od roku 538 do roku 1798 ukazuje, že Boh mal vždy ľud, ktorý zachovával celé Desatoro vrátane Božieho dňa odpočinku, soboty. Nikdy sa mu nepodarilo vyhladiť verný ľud, a tak potlačiť zachovávanie celého Božieho zákona.

Nasledujúce správy sú výsledkom dlhoročného a namáhavého hľadania a porovnávania prameňov. Pri poslednej ceste sa podarilo evanjelistovi J. F. Coltheartovi osobne prostudovať staré manuskripty a nahliadnuť do pôvodných prameňov mnohých uvádzaných citátov v knižniciach a muzeách Európy, v Cařihrade a na východe.

Hoci spisy mučeníkov boli často spálené alebo inak zničené, predsa máme dôkazy, či už z pozostalých záznamov alebo dokonca zo správ protivníkov, že v každej dobe boli tí, ktorí svätili sobotu, tí, ktorí verne zachovávali Boží zákon, či už v Čechách alebo v Škótsku, kde bola sobota zachovávaná až do 12. storočia, alebo v Habeši, kde bola zachovávaná až do 17. storočia.

1. STOROČIE

JEŽIŠ – Matúš 19, 16-17 – Vtom k nemu prišiel jeden muž s otázkou: „Majstre, čo dobré mám urobiť, aby som mal večný život?“ On mu odpovedal: „Prečo sa ma pýtaš na dobro? Iba Jeden je dobrý. Ak chceš vojsť do života, zachovávaj prikázania.“

4. PRIKÁZANIE – Exodus 20, 8-11 – „Pamätaj na sobotný deň, aby ti bol svätý. Šesť dní budeš pracovať a konať všetku svoju prácu, ale siedmy deň je dňom odpočinku, zasväteným Hospodinovi, tvojmu Bohu. Nebudeš konať nijakú prácu – ty, tvoj syn ani tvoja dcéra, tvoj sluha ani tvoja slúžka, tvoje dobytok ani cudzinec, ktorý je v tvojich bránach. Veď za šesť dní Hospodin stvoril nebo i zem, more a všetko, čo je v nich, ale siedmy deň odpočíval. Preto Hospodin požehnal sobotný deň a posvätil ho.“

JEŽIŠ – Lukáš 4,16 – „Keď prišiel do Nazareta, kde bol vychovaný, podľa svojho zvyku vošiel v sobotný deň do synagógy a postavil sa, aby čítal.“

Matúš 24,20 – „Modlite sa, aby ste nemuseli utekať v zime alebo v sobotný deň.“

Ježiš učí učeníkov modliť sa za to, aby ich útek z obliehaného Jeruzalema nebol v zime ani v sobotu. Zničenie Jeruzalema nastalo v roku 70 po Kristovi (40 rokov po ukrižovaní).

JEHO NASLEDOVNÍCI – Lukáš 23, 56 – „Vrátili sa domov, pripravili voňavé oleje a masti, no podľa prikázania zachovali sobotný odpočinok.“

PAVOL – Skutky 17, 2 – „Pavol podľa svojho zvyku vošiel k nim a tri soboty im hovoril z Písem.“

PAVOL A POHANIA – Skutky 13, 42.44 – „Keď odchádzali zo synagógy, miestni pohania ich prosili, aby im o tých veciach hovorili aj nasledujúcu sobotu. Nasledujúcu sobotu sa na počúvanie Božieho slova zišlo skoro celé mesto.“

Tu vidíme pohanov, ktorí sa v pohanskom meste schádzali v sobotu. Verš 44 nehovorí o sobotnej škole v synagóge, ale uvádza, že sa zišlo celé mesto. Podľa verša 42 prosili, aby mohli nasledujúcu sobotu opäť počuť posolstvo. Biblia nehovorí o nejakej starej židovskej sobote, ktorá bola zrušená, ale Duch Svätý, ktorý viedol písanie Skutkov apoštolských asi 30 rokov po ukrižovaní Ježiša Krista, ju stále nazýva sobotou.

JÁN – Zjavenie Jána 1, 10 – „V deň Pána som bol v duchovnom vytržení a za sebou som počul mocný hlas ako zvuk poľnice.“ (Marek 2, 28; Izaiáš 58, 13; Exodus 20, 10 jasne hovoria, že sobota je deň Pána.)

JOSEFUS – „Nie je mesta, ani u Grékov, ani u barbarov, ani u žiadneho iného národa, kam by nedošiel náš zvyk zachovávať siedmy deň!“ – M’Clatchie, Notes and Queries on China and Japan, Vol. 4, číslo 7,8, strana 100

KRESŤANIA 1. STOROČIA – „Duchovné semeno Abrahámovo utieklo potom do Pelly na druhom brehu Jordánu, kde našli bezpečie a mohli slúžiť svojmu Majstrovi a svätiť jeho sobotu.“ – Eusebius, Ecclesiastical History, Vol. 3, kapitola 5.

PHILO – „Vysvetľuje, že siedmy deň bol sviatočným dňom, nielen jedného či druhého mesta, ale celého vesmíru.“ – M’Clatchie, Notes and Queries, Vol. 4, strana 99

2. STOROČIE

PRVÍ KRESŤANIA – „Prví kresťania zachovávali sobotu s veľkou úctou; strávili tento deň pri pobožnostiach a kázaniach. Bezpochyby prevzali tento návyk od apoštolov, keďže o tom svedčia aj niektoré miesta Písma.“ – Dr. T.H. Morer, Dialoques on the Lord’s Day, s. 189.

„Sobota bola pevné pútо, ktoré ich vzájomne spájalo; jej zachovávaním nenásledovali len príklad Ježiša, ale aj jeho príkaz.“ – Geschichte des Sonntags

„Kresťania z pohanov svätili tiež sobotu.“ – Gieseler, Church History, Vol. 1, kapitola 2.

„Prví kresťania svätili sobotu Židov. Po mnoho rokov mali teda spoločné zhromaždenia, počas ktorých boli čítané časti zákona. Toto trvalo až do laodicejského snemu.“ – The Whole Works od J. Taylor

RANÁ CIRKEV – „Je istým faktom, že sobota bola prijatá a uctievaná (popri začínajúcich slávnostiach nedele). Udržala sa viac než tri storočia po smrti nášho Vykupiteľa.“ – A. Learned Treatise of the Sabbat, s. 77

3. A 4. STOROČIE – „Svätenie židovskej soboty bolo zachovávané od dní apoštolov až do laodicejského snemu (okolo roku 364). To je zrejmé zo záznamov mnohých autorov a bolo ďalej praktizované aj napriek vydanému zákazu.“ – J. Lej, Sunday and Sabbath, s. 163

3. STOROČIE

EGYPT – (Papyrus Oxyrhynchus, 200–250 po Kristovi.) „Len čo urobíte zo soboty pravú sobotu (grécky: zesobotujete sobotu), uvidíte Otca.“ – The Oxyrhynchus Papyri, London.

PRVÍ KRESŤANIA – „Sobotu máte zachovávať na česť toho, ktorý dokončil dielo svojho stvorenia, nie jeho udržiavania; je to deň zamerania na zákon, nie lenivosť rúk.“ – The Anti-Nicene Fathers, Vol. 7, strana 413.

„Sobota siedmeho dňa … bola svätená Kristom, apoštolmi a prvými kresťanmi, až kým laodicejský snem v určitom zmysle neobmedzil zachovávanie soboty.“ – Dissertation on the Lord’s Day, strana 34, 44.

AFRIKA (ALEXANDRIA) – „Po slávnosti navždy platnej obete (ukrižovania) prichádza druhá slávnosť: sobota; a všetkým spravodlivým medzi veriacimi prislúcha zachovávať tiež slávnosť soboty. Patrí teda odpočinok, to znamená zachovávanie soboty, Božiemu ľudu (Židom 4, 9).“ – Homily on Numbers 23, Part 4, in Migne, Patrologia Graeca, Vol. 12.

OD PALESTÍNY PO INDIU – „Okolo roku 225 po Kristovi existovali rozsiahle biskupstvá a zväzy východnej cirkvi, ktoré svätili sobotu, a siahali od Palestíny až po Indiu.“ – Migana, Early Spread of Christianity, Vol. 10, strana 460.

INDIA – (budhistická polemika 220 po Kristovi) – „Kushanovská dynastia severnej Indie zvolala vo Vaisali významný koncil budhistických kňazov, aby medzi nimi nastala jednota ohľadom zachovávania ich dňa odpočinku. Niektorí z nich boli natoľko ovplyvnení spismi Starého zákona, že začali svätiť sobotu.“ – Lloyd, The Creed of Half Japan, strana 23.

4. STOROČIE

ITÁLIA A VÝCHOD – „Vo všeobecnosti to bol zvyk východných cirkví, ale aj niektorých západných cirkví… Neznamená to, že by východné cirkvi alebo niektoré z iných cirkví, ktoré zachovávali tento deň, nasledovali Židov. Kresťania týchto cirkví sa schádzali v sobotu, pretože vyznávali a ctili Ježiša Krista, Pána soboty.“ – History of the Sabbath, Dr. Heylyn, London.

LAODICEJSKÝ SNEM – 365 po Kristovi
Kánon 16 – „V sobotu majú byť nahlas čítané evanjeliá a iné časti Písma svätého.“

Kánon 29 – „Kresťania by sa nemali obracať k židovstvu a sobotu tráviť v nečinnosti, ale mali by v tento deň pracovať. Naopak, Deň Pána by mali zvlášť ctiť a ak je to možné, ako kresťania v tento deň nepracovať.“ – Hefele, Council, Vol. 2.

ORIENT A NAJVAČŠIA ČASŤ SVETA – „Kresťania v dávnych časoch sa veľmi snažili zachovávať sobotu, teda siedmy deň… Je zrejmé, že všetky cirkevné zbory Orientu a väčšina sveta zachovávala sobotu ako sviatočný deň… Athanasius opisuje, že sa stretávali v sobotu na náboženských zhromaždeniach, nie preto, že by boli ovplyvnení židovstvom, ale preto, že ctili Ježiša, Pána soboty. Epiphanus píše to isté.“ – Antiquities of the Christian Church, Vol. II, Kniha XX, kapitola 3.

HABEŠ – „Svätý Ambrož z Milána uvádza, že habešský biskup Musaeus v druhej polovici štvrtého storočia precestoval takmer celú Čínu. Po ňom až do 17. storočia pokračovala habešská cirkev vo svätení soboty ako dňa odpočinku podľa 4. prikázania.“ – Ambrose, De Moribus, Brachmanorium Opera Omnia, 1132, Vol. 17, strana 1131, 1132.

ARÁBIA, PERSIA, INDIA A ČÍNA – „Migana uvádza, že habešská cirkev (cirkev, ktorá zachováva sobotu) bola okolo roku 370 po Kristovi veľmi populárna. Jej slávny biskup Musaeus podnikal rozsiahle cesty na východe a posilňoval cirkev v Arábii, Indii a Číne.“ – Truth Triumphant, strana 308.

ITÁLIA – MILÁNO – „Milánsky biskup Ambrosius uvádza, že keď bol v Miláne, svätil nesdělu. Odtiaľ pochádza príslovie: Keď si v Ríme, ži rímsky!“ – Heylyn, The History of the Sabbath, 1612.

ŠPANIELSKO – Elvírsky snem (305 po Kristovi)
„26. kánon elvírskeho snemu uvádza, že španielska cirkev v tom čase zachovávala sobotu, siedmy deň. O pôste v každú sobotu: Rozhodlo sa opraviť omyl, že by sa malo každú sobotu postiť. Toto rozhodnutie je v priamom rozpore s nariadením rímskej cirkvi, ktorá určovala sobotu ako deň pôstu, aby ju znehodnotila a vyvolala odpor u ľudí.“

ŠPANIELSKO – „Nie je bez zaujímavosti, že v severovýchodnom Španielsku, blízko Barcelony, je mesto Sabadell. Nachádza sa v kraji, kde kedysi žili tí, ktorí si hovorili Valdenští alebo tiež Sabbatati, čo znamená sobotári.“

PERSIA – 335–375 po Kristovi (40 rokov prenasledovania za Šapura II.)
„Najznámejšie obvinenie kresťanov: Odmietajú nášho boha slnka; majú svoje bohoslužby v sobotu; znesväcujú svätú zem, pretože v nej pochovávajú svojich mŕtvych. Odmietajú nášho boha slnka. Veď Zoroaster, svätý zakladateľ našej viery, zaviedol už pred tisíc rokmi deň slnka (nedeľu) na počesť zákona! Napriek tomu majú títo kresťania svoje bohoslužby v sobotu.“ – O’Leary, The Syriac Church and Fathers, strana 83, 84

5. STOROČIE

„Hoci takmer všetky cirkevné zbory na celom svete majú svätú Večeru Pánovu každú sobotu, kresťania v Alexandrii a Ríme to odmietajú.“

Poznámka k predchádzajúcemu citátu vysvetľuje slovo sobota takto: „Nezabúdajte, že nedeľa sa nikdy neuvádzala ako sobota ani od praotcov, ani od dejepiscov.“ – Socrates, Ecclesiastical History, kniha 5, kapitola 22, strana 289.

CAŘIHRAD – „Obyvatelia Cařihradu a takmer všetci ostatní sa stretávali aj v sobotu, aj v prvý deň týždňa. V Ríme a v Alexandrii to tak nebolo.“ – Socrates, Ecclesiastical History, kniha 7, kapitola 19.

SVET – Augustín, biskup z Hippo (severná Afrika) – „Augustín tu uvádza, že sobota v jeho dobe bola svätená väčšinou kresťanského sveta. Jeho svedectvo je o to cennejšie, že on sám veľmi prísne a vytrvalo zachovával nedeľu.“ – Nicene and Post-Nicene Fathers, Vol.1, strana 353, 354.

EGYPT – „Aj keď to všeobecne nie je zvykom, sú v Egypte rôzne mestá a dediny, kde sa ľudia stretávajú v sobotu večer, aby slávili Večeru Pánovu. Cez deň sa nepostia.“ – Sozomen, Ecclesiastical History, kniha 7, kapitola 19.

PÁPEŽ INOCENC (402–417) – „Pápež Silvester (314–335) ako prvý prikázal, aby sa veriaci postili v sobotu; a pápež Inocenc (402–417) urobil z toho záväzný zákon pre všetky jemu podriadené zbory, aby tak sobota nebola príjemným dňom. Inocenc ustanovil sobotu za deň pôstu.“ – Heylyn, History of the Sabbath, Vol. 2.

KRESŤANIA 5. STOROČIA – „V kresťanskej cirkvi bolo zachovávanie židovskej soboty udržiavané až do 5. storočia.“ – Ancient Christianity Exemplified, Lyman Coleman.

FRANCÚZSKO – „Okrem večerných a nočných pobožností sa nikdy neschádzali počas dňa, okrem soboty.“ – J. Cassian, francúzsky mních, Instituttes, kniha 3, kapitola 2.

KRESŤANIA 5. STOROČIA – „Okolo roku 420 po Kristovi pracoval v nedeľu aj ten najzbožnejší kresťan.“ – Treatise of the Sabbath Day od Dr. White, biskupa z Ely.

AFRIKA – „Augustín zistil so zármutkom, že z dvoch cirkevných zborov v Afrike jeden zachováva sobotu a druhý v tento deň drží pôst.“ – Heylyn, The History of the Sabbath

ŠPANIELSKO (400 po Kristovi) – „Ambrož svätil siedmy deň ako sobotu (ako sám povedal). Mal veľký vplyv na Španielsko, kde sa tiež zachovávala sobota.“ – Truth Triumphant, strana 68.

SIDONIUS (za Theodericha, kráľa Gótov, 454–526 po Kristovi) – „Je skutočnosťou, že v východnom svete sa kedysi svätila sobota a v sobotu sa konali bohoslužby; zatiaľ čo na západe ľudia sobotu zanedbávali.“ – Apollinaris Sidonnii Epistolae.

SKOTSKÁ CIRKEV – „Mali zvyk pochádzajúci z ranej kláštornej cirkvi Írska, že zachovávali sobotu a odpočívali od všetkých svojich prác.“

SKOTSKO, ÍRSKO – „Vidíme tu nadväznosť na zvyk ranej kláštornej cirkvi Írska, že deň odpočinku bol zachovávaný v sobotu.“ – History of the Catholic Church in Scotland, Vol. 1, katolícky historik Bellesheim.

SKOTSKO – COLUMBAN – „Pracoval 34 rokov v Škótsku a pred svojou smrťou, v sobotu 9. júna povedal svojmu žiakovi Diermitovi: Tento deň je sobota, deň odpočinku; a pre mňa to bude skutočne deň odpočinku, pretože ukončí všetku moju prácu a úsilie.“ – Butler, Lives of the Saints, Vol. 1, 597 po Kristovi

COLUMBAN – (Dr. Butler: Popis o jeho smrti) – „Autor najlepšieho diela o živote Columbana hovorí okrem iného toto: Naša sobota. Zvyk nazývať prvý deň týždňa dňom odpočinku vznikol až o tisíc rokov neskôr.“ – Adamnan, Life of Columba, strana 230.

7. STOROČIE

SKOTSKO A ÍRSKO – J. C. Moffat, profesor cirkevných dejín v Princetone, hovorí: „V Írsku aj v Škótsku bolo v dávnejších dobách bežné zachovávať sobotu ako deň odpočinku. Štvrté prikázanie, siedmy deň týždňa, zachovávali doslova.“ – The Church in Scotland, strana 140.

Kelti používali latinskú Bibliu, ale nebola to Vulgáta. „Svätili sobotu ako deň odpočinku. V nedeľu mávali niekedy zvláštne bohoslužobné zhromaždenia.“ – Flick, The Rise of the Mediaeval Church

RÍM – Pápež Gregor I. (590–604 po Kristovi) písal proti rímskym občanom, ktorí zakazovali v sobotu všetku prácu. – Nicene and Post-Nicene Fathers, Vol. XIII, strana 131.
Gregor, biskup z Božej milosti, svojim milovaným synom, rímskym občanom: „Dozvedel som sa, že niektorí muži vzdorovitého ducha medzi vami šíria nesprávne veci, ktoré sú v rozpore so svätou vierou a zakazujú v sobotu pracovať. Nemôžem ich nazvať inak než poslami Antikrista.“ – Osobný list.

Epistles of Gregory I, číslo 1 – Pápež Gregor I. sa vyjadril, že keď príde Antikrist, bude zachovávať sobotu ako deň odpočinku.
Tentýž pápež rozoslal oficiálne vyhlásenie proti určitej časti mesta Rím, pretože tam veriaci zachovávali sobotu a v sobotu uctievali Boha.

8. STOROČIE

KONCIL FRIAULSKÝ, TALIANSKO (791 po Kristovi, kánon 13) – „Prikazujeme všetkým kresťanom, aby zachovávali Deň Pána, nie na počesť predchádzajúcej soboty, ale kvôli tej svätej noci, ktorá bola v prvý deň týždňa nazvaná Deň Pána. Ak hovoríme o sobote, teda o dni, ktorý zachovávajú Židia, myslíme posledný deň týždňa, ktorý zachovávajú aj naši roľníci…“ – Mansi, 13, 851.

KONCIL LIFTINAESKÝ, BELGICKO (745 po Kristovi, navštívený Bonifácom) – „Tretia reč koncilu varuje pred zachovávaním soboty a odvoláva sa na laodicejský snem.“ – Hefele, Dějiny koncilů.

PERSIA A MEZOPOTÁMIA – „Na pahorkoch Persie a v údoliach Tigridu a Eufratu zneli chválospevy. Zbierali úrodu a platili desiatky. V sobotu sa ponáhľali do svojich modlitební, aby sa modlili k Bohu.“ – Realencyclopaedie für Protestantische Theologie und Kirche

INDIA, ČÍNA A PERSIA – „Zachovávanie soboty ako siedmeho dňa týždňa bolo veľmi rozšírené a zakorenené medzi veriacimi východnej cirkvi a cirkvi svätého Tomáša v Indii, ktorí nikdy neboli spojení s Rímom. Sobotu zachovávali aj tí, ktorí sa po chalcedónskom koncile oslobodili od Ríma – Habešania, Jakobiti, Maroniti a Arméni.“ – Schaff-Herzog, The New Encyclopedia of Religious Knowledge

ČÍNA – 781 po Kristovi – „Roku 781 po Kristovi bol zhotovený z mramoru slávny čínsky pomník, ktorý rozpráva o rozmachu kresťanstva v Číne v tej dobe. Tento nápis, obsahujúci 763 slov, bol objavený neďaleko mesta Changan v roku 1625 a dnes je uložený v Forest of Tablets v Changane.

Nasledujúci úryvok dokazuje, že bola zachovávaná sobota:

Christianity in China, M. l´Abbe Huc, Vol. I, Kap. 2, strana 48, 49. – „Siedmeho dňa prinášame naše obete. Predtým však boli očistené naše srdcia a dostali sme odpustenie hriechov. Toto dokonalé a vznešené náboženstvo je ťažké pomenovať; svojimi skvelými pokynmi však osvetľuje temnotu.“

9. STOROČIE

BULHARSKO – „Bulharsko bolo počas rannej evanjelizácie vyučované, že v sobotu sa nemá vykonávať žiadna práca.“ – Responsa Nicolai Papae I et Con-Consulta Bulgarorum, Responsum 10.
„Bulhari boli zvyknutí zachovávať sobotu. Pápež Mikuláš píše proti tomuto zvyku. (Odpoveď pápeža Mikuláša I. na list vládnuceho princa Bulharska, Bogarisa):
Otázka 6 – „Kúpanie je v nedeľu dovolené.“
Otázka 10 – „V nedeľu by sa ľudia mali zdržiavať od práce, avšak nie v sobotu.“ – Hefele, 4, 346–352.

CAŘIHRAD – (Photius, cařihradský patriarcha, obviňuje pápežstvo): „V rozpore s kánonom prikazujú Bulharom, aby sa v sobotu postili.“ – Photius, podľa kardinála Hergenrotha, 1. Poznámka: Pápežstvo sa usilovalo, aby sobota upadla v nemilosť, preto trvalo na tom, aby sa všetci v tento deň postili. Takto chceli ľudí obracať k nedeli, prvému dňu týždňa, ktorý už Rím prijal.

INDIA, HABEŠ – „Zachovávanie soboty siedmeho dňa bolo veľmi rozšírené a pevne zakorenené medzi veriacimi východnej cirkvi a medzi kresťanmi svätého Tomáša v Indii. Tiež Habešania zachovávali sobotu.“

BULHARSKO – „V 9. storočí poslal pápež Mikuláš I. vládnucemu princovi Bulharska dlhý dokument, v ktorom ich vyzýval k odloženiu práce v nedeľu, nie však v sobotu. Najvyššia hlava gréckej cirkvi sa rozhorčila na zasahovanie pápežstva do ich záležitostí a vyslovila nad pápežstvom kliatbu.“ – Truth Triumphant, strana 232.

10. STOROČIE

SKOTSKO – „Pracovali v nedeľu a sobotu zachovávali podľa sobotných pravidiel.“ – A History of Scotland from the Roman Occupation, Vol. I, strana 96.

VÝCHODNÁ CIRKEV – KURDISTAN – „Nestoriáni nejedia bravčové mäso a zachovávajú sobotu. Neuznávajú ušnú spoveď a neveria v očistec.“ – Schaff-Herzog, The New Encyclopedia of Religious Knowledge.

VALDENŠTIA – „A keďže nezachovávali žiadny iný deň okrem soboty, boli nazývaní ľudia bez odpočinku, čo znamená, ako keby nezachovávali žiadny deň odpočinku.“ – Luther, Fore-Runners, strana 7, 8.

Rímsko-katolícki pisatelia sa snažia poprieť apoštolský pôvod Valdenštích, aby dokázali, že rímska cirkev je jedinou apoštolskou cirkvou a všetky ostatné majú neskorší pôvod. Z tohto dôvodu tvrdia, že Valdenští vďačia za svoj pôvod zakladateľovi Petrovi Valdusovi z 12. storočia. Dr. Peter Allix píše:

„Pri tejto príležitosti boli niektorí protestanti nachytaní do pasce… Je to obrovský omyl myslieť si, že túto cirkev založil Peter Valdus. Nie je to nič iné ako čistá lož. Nie je pravda, že Valdus dal toto meno obyvateľom údolia. Dávno predtým sa volali Valdenští alebo Vaudes podľa údolia, v ktorom žili. Peter Valdus bol nazývaný Valdus alebo Waldo preto, že svoje náboženské názory prevzal od obyvateľov týchto údolí.“ – History of the Christian Church, William Jones, Vol. II.

11. STOROČIE

SKOTSKO – „Podľa ich názoru bola sobota pravým dňom odpočinku, kedy nevykonávali žiadnu prácu.“ – Celtic Scotland, Vol. 2
„Pracovali v nedeľu a sobotu zachovávali podľa prikázania. Tieto veci odstránila Margareta.“ – A History of Scotland from the Roman Occupation, Vol. 1
„Zdráhali sa dávať Dňu Pána povinnú úctu a vykonávali každodennú prácu, ako v ostatné dni. Kráľovná Margareta ich poučovala rôznymi spôsobmi, že je to proti zákonu.“

„Hovorila: Majte v úcte Deň Pána, pretože v tento deň Pán vstal z mŕtvych. Uvedomujúc si, že sme v tento deň boli oslobodení od otroctva satana, nevykonávajte žiadnu hrubú prácu. Ctihodný pápež Gregor dosvedčuje to isté.“ – Life of Saint Margaret (Knižnica Britského múzea)

„Naléhala na nich, aby dávali patričnú úctu Dňu Pána; zdalo sa totiž, že v tejto veci nasledovali pôvodný zvyk írskej cirkvi a svätili sobotu ako deň odpočinku a vyhýbali sa práci.“ – Skene, Celtic Scotland, Vol. 2

SKOTSKO A ÍRSKO – T. Ratcliffe Barnett vo svojej knihe o horlivej katolíckej kráľovnej Škótska, ktorá v roku 1060 ako prvá privolala záhubu na bratov Columbanových, píše:
„V tejto veci pravdepodobne Škóti nasledovali zvyk starej írskej cirkvi, ktorá svätila sobotu ako deň odpočinku namiesto nedele.“ – Barnett, Margaret of Scotland: Queen and Saint

KONCIL CLERMONTSKÝ – „Počas prvej križiackej výpravy nariadil pápež Urban II. na koncile v Clermonte (v roku 1095 po Kristovi), aby bola sobota odstránená na počesť Panny Márie.“ – History of the Sabbath

CAŘIHRAD – „Pretože svätíte sobotu s Židmi a Deň Pána s nami, podobáte sa týmto zvykom sekte Nazarejcov.“ (Nazarejci bola kresťanská denominácia.) – Migne, Patrologia Latina, Vol. 145; tiež Hergenroether, Photius, Vol. 3

GRÉCKA CIRKEV – „Ako každý vie, zachovávanie soboty je predmetom prudkého zápasu medzi gréckou cirkvou a rímskou cirkvou.“ (Grécka cirkev sa oddelila od rímskej v roku 1054.) – Neale, A History of the Holy Eastern Church, Vol. 1

12. STOROČIE

LOMBARDIA – „V Lombardii boli nájdené stopy svätiteľov soboty za čias Gregor I. a Gregor VII..“ – Strong’s Cyclopaedia, I.

VALDENŠTIA – „Robinson podáva správu o Valdenštích žijúcich v Alpách, ktorí boli nazývaní aj sobotári (Sabbatati). Takto ich nazývali preto, že svätili sobotu.“ – Blair, History of the Waldenses, Vol. 1

„V dokumentoch Valdenštích boli nájdené výklady Desiatich Božích prikázaní z roku 1120. Je tu odporúčané zachovávať sobotu a zdržovať sa od svetskej práce.“ – General History of the Baptist Denomination, Vol. II

ŠPANIELSKO – „Alphonso, kráľ aragónsky… všetkým arcibiskupom, biskupom, ako aj všetkým ostatným… Prikazujeme vám, aby kacíri, tzv. Valdenští a sobotári – Sabbatati boli vyhnaní spred Božej tváre a všetkých katolíkov a vyhostení z kráľovstva.“ – Marianae, Praefatio, in Lucam Tudensem, in Macima Bibliotheca Veterum Patrum, Vol. 25

WALES – „Je mnoho dôkazov o tom, že sobota bola vo Walese všeobecne zachovávaná až do roku 1115 po Kristovi, teda do doby, kým nebol do St. Davidu povolaný prvý rímsky biskup. Staré cirkevné zbory vo Walese, ktoré zachovávali sobotu, však ani potom nesklonili kolená pred Rímom, ale utiahli sa do svojich tajných útočísk.“ – Lewis, Seventh Day Baptists in Europe and America, Vol. 1

FRANCÚZSKO – „Dvadsať rokov pôsobil Peter de Bruys v južnom Francúzsku. Osobitne poukazoval na ten deň odpočinku, ktorý vtedy zachovávala keltská cirkev, sekta Pavlovcov a veľká východná cirkev, teda na siedmy deň štvrtého prikázania.“

PASSAGII – SVÄTITELIA SOBOTY – „Pápežský spisovateľ Bonacursus píše proti Passagii toto: Nie je málo tých, ktorí poznajú bludy ľudí nazývaných Passagii… Učia, že máme zachovávať sobotu. A aby svoje bludy ešte zväčšili, odsudzujú a odmietajú všetkých cirkevných otcov a dokonca celú rímsku cirkev.“ – D’Achery, Spicilegium, I. f. 211-214

MAĎARSKO, FRANCÚZSKO, ANGLICKO, TALIANSKO, NEMECKO – „(Vo vzťahu k svätiteľom soboty, nazývaným Passagii) Rozšírenie kacírov v tejto dobe je takmer neuveriteľné. Stretávame sa s nimi od Bulharska po Ebro, od severného Francúzska až po Tiber, áno, všade. Celé krajiny, ako južné Francúzsko a Maďarsko, sú pred nimi neisté; v mnohých iných krajinách je ich prebytok; snažia sa získať pôdu v Nemecku, Taliansku, Holandsku a dokonca aj v Anglicku.“ – Dr. Hahn, Dějiny kacířů, 1.

13. STOROČIE

VALDENŠTIA – „Tvrdia, že zosnulý pápež Silvester bol Antikrist, pretože vo svojom liste označil Pavla za syna zatratenia. Tiež hovoria, že sa má svätiť sobota.“ – Ecclesiastical History of the Ancient zu Piedmont

FRANCÚZSKO – Čo hovoria inkvizítori: „Znamením smrti Valdenštích bolo nasledovanie Ježiša a poslušnosť Božím prikázaniam.“ – History of the Inquisition of the Middle Ages, H.C. Lea, Vol. 1

„Kacířstvo Valdenštích alebo tých nešťastných ľudí z Lyonu je veľmi staré; niektorí tvrdia, že siaha až do čias pápeža Silvestra; iní dokonca tvrdia, že až do čias apoštolov.“ – The Roman Inquisitor, Reinerus Sacho, rok 1230

PÁPEŽ INOCENC III. poslal do Francúzska dominikánskych inkvizítorov, aby dôkladne vyhladili kacírov, a tiež križiakov, ktorí mali záruku, že každému, kto sa pripojí k výprave proti Albigenským, budú odpustené všetky hriechy. – Katolícka encyklopédia, Vol. XII, Raymond VI.

„Tisíce Božieho ľudu bolo inkvizíciou umučených na smrť, zaživa pochovaných, upálených alebo rozsekaných na kusy. Pri plienení mesta Béziers sa vojaci katolíckeho vodcu pýtali, ako rozoznať kacírov. Arnold, opát z Citeaux, odpovedal: ‚Pobite všetko, veď Pán pozná, ktorí sú jeho.‘“ – History of the Inquisition

FRANCÚZSKO – Kráľ Ľudovít IX. v roku 1220 zverejnil štatút Cupientes, v ktorom sa zaväzuje, že očistí južné Francúzsko od kacírov, ako boli nazývaní svätitelia soboty.

FRANCÚZSKO – Koncil Toulouský, rok 1229.
Kánon 3 – „Vládci rôznych okresov nechajú dôkladne prehľadať vily, domy a lesy a zničia úkryty kacírov.“
Kánon 14 – „Laici nesmú mať ani Starý, ani Nový zákon.“ – Hefele 5, 981, 982

EURÓPA – Pavlovci, Petrobusáni, Passagii, Valdenští, sobotári – to boli veľké spoločnosti svätiteľov soboty až do roku 1250 po Kristovi.

PASSAGII – Dr. Hahn píše: „Keď sa Passagii pri svätení soboty odvolávajú na 4. prikázanie, rímski kňazi odpovedajú: Sobota je symbolom večného odpočinku svätých.“

MONGOLSKO – „Mongolské výboje neovplyvnili východnú cirkev vo svätení soboty; naopak, istý počet mongolských princov a veľký počet mongolských kráľovien bol členmi tejto cirkvi.“

14. STOROČIE

VALDENŠTIA – „Uctievame jediného Boha, ktorý nám môže pomôcť, a nie mŕtvych svätých; svätíme sobotu ako deň odpočinku.“ – Luther’s Fore-runners

SOBOTÁRI – „Po celé stáročia boli evanjelické spoločnosti nazývané sobotármi – Sabbatati, pretože zachovávali sobotu, najmä Valdenští.“ – Gui, Manuel d’Inquisiteur

ANGLICKO, HOLANDSKO, ČECHY – „Písali sme proti sobotárom (svätiteľom soboty) v Čechách, Sedmohradsku, Anglicku a Holandsku v rokoch 1250 až 1600 po Kristovi.“ – Wilkinson

ČECHY – Rok 1310 – „Roku 1310, dvesto rokov pred Lutherovými tézami, sa štvrtina českého obyvateľstva hlásila k Českým bratom; boli v spojení s Valdenštími, ktorých bolo mnoho v Rakúsku, Lombardii, Čechách, severnom Nemecku, Duryňsku, Braniborsku i na Morave. Erasmus zdôrazňuje, ako dôsledne zachovávali sobotu českí Valdenští.“ – Armitage, A History of the Baptists; Cox, The Literature of the Sabbath Question, Vol. 2

NÓRSKO – „Aj v platnom Katechizme 14. storočia sa pri prikázaní o sobote píše: Nezabudni svätiť siedmy deň.“ – Documents and Studies Concerning the History of the Lutheran Catechism in the Nordish Churches
„Kňazi nabádali ľud, aby zachovával sobotu ako deň odpočinku.“ – Theological Periodicals for the Evangelical Lutheran Church in Norway, Vol. I., Oslo

15. STOROČIE

ČECHY – „Erasmus dokladá, že asi 1 500 Čechov nielenže vedome svätí sobotu, ale sú aj nazývaní sobotári (Sabbatati).“ – Cox, The Literature of the Sabbath Question, Vol. 2; Truth Triumphant

NÓRSKO – Cirkvené zhromaždenie 22. 8. 1435 v Bergen, Nórsko
„Prvý bod riešil zachovávanie soboty. Arcibiskup sa totiž dozvedel, že v rôznych častiach kráľovstva sú ľudia, ktorí svätia sobotu. Ako to jasne vyplýva z cirkevného zákona, je prísne zakázané zachovávať alebo prijímať iné sviatky, než boli nariadené pápežom, arcibiskupom alebo biskupmi.“ – The History of the Norwegian Church under Catholicism, R. Keyser, Vol. II, Oslo 1858

„Boli sme informovaní, že v rôznych častiach kráľovstva sú ľudia, ktorí prijali zachovávanie soboty a skutočne ju svätia. Je prísne zakázané – podľa svätého cirkevného kánonu – zachovávať iné dni, než sú nariadené pápežom, arcibiskupom alebo biskupmi. Svätenie soboty nemôže byť odteraz za žiadnych okolností tolerované. Odporúčame teda všetkým priateľom Boha v celom Nórsku, ktorí chcú byť poslušní svätej cirkvi, aby sa vzdali zla svätenia soboty; ostatným pod prísnymi cirkevnými trestami zakazujeme svätenie soboty.“ – Dip. Norveg. 7, 397

NÓRSKO, 1436 (Cirkvená konferencia v Oslo)
„Pod prísnymi trestami sa zakazuje svätiť sobotu tým, že by sa niekto zdržal od práce.“ – History of the Norwegian Church

FRANCÚZSKO – VALDENŠTIA – „Francúzsky kráľ Ľudovít XII. (1498–1515) bol svojimi nepriateľmi informovaný, že Valdenští páchajú hrozné zločiny. Poslal teda generálneho inkvizítora a doktora zo Sorbony, aby to vyšetrili. Po ich návrate oznámili, že navštívili všetky zhromaždenia Valdenštích, ale nikde nenašli ani stopu po zločinoch, ktoré sa im prisudzujú. Naopak, svätia sobotu, zachovávajú krst podľa vzoru prvotnej cirkvi a svoje deti učia zásadám viery a Božím prikázaniam. Kráľ prijal túto správu a prisahal, že Valdenští sú lepší než on sám alebo jeho ľud.“ – History of the Christian Church, Vol. II, London, 1818

INDIA – „Boli oddelení od západného sveta, a preto nepoznali mnohé novoty, ktoré zavádzali rôzne koncily. Keď ich však žiadali, aby sa klaňali Márii, odpovedali: Sme kresťania a nie modloslužobníci.“

16. STOROČIE

ANGLICKO – „Za vlády kráľovnej Alžbety mnohí pochopili – tak ako nedávno v Čechách – že štvrté prikázanie ich nevyzýva k sväteniu prvého dňa, ale špeciálne siedmeho dňa týždňa.“ – Chambers Encyklopédia, Sabbath, Vol. 8

RUSKO (koncil v Moskve, 1503) – „Obžalovaní sobotári boli predvedení; verejne sa priznali k novej viere a obhajovali ju. Najznámejší z nich, štátny tajomník Kuritzyn, Ivan Maximow, Kassian, predstavený kláštora v Novgorode, boli odsúdení na smrť. Boli v klietkach verejne upálení 27. decembra 1503 v Moskve.“ – H. Sternberfi, Dějiny Židů, Lipsko, (1873)

ŠVÉDSKO – „Dlho sa snažili zachovávať sobotu. Boli trestané aj nepatrné veci, ktoré podporovali svätenie soboty.“ – Bischof Anjou, Svenska Kirkans Historia efter Motet i Upsala

LICHTENŠTEINSKO – „Sobotári (Sabbatati) učia, že sobota musí byť naďalej zachovávaná. Tvrdia, že nedeľa je pápežský vynález.“ – Refutation of Sabbath, 1599

ČECHY (Čeští bratři) – Dr. R. Cox píše: „Z Erasmových spisov rané reformácie vyplýva, že v Čechách boli sobotári (Sabbatati), ktorí sobotu nielen zachovávali, ale, ako už bolo povedané, dbali o najdôkladnejšie svätenie tohto dňa.“ – Literature of the Sabbath Question, Cox, Vol. II

NEMECKO – Dr. Eck, odporca reformátorov: „Nech je to akokoľvek, cirkev má zo svojho postavenia moc bez Písma svätého zmeniť náboženské svätenie soboty na nedeľu.“ – Dr. Eck, Enchiridion, 1533

EURÓPA – „Okolo roku 1520 našli mnohí sobotári (Sabbatati) útočisko na panstve šľachtica Leonerda z Lichtensteinu, lebo lichtenštajnské kniežatá tiež svätili pravú sobotu.“ – History of the Sabbath, J. N. Andrews

INDIA – „Známemu jezuitovi Franzisovi Xavierovi bola zverená inkvizícia v roku 1560 v Goa, India, aby preskúmal židovskú skazenosť (svätenie soboty).“ – Adeney, The Greek and Eastern Church

NÓRSKO – 1544 – „Niektorí z vás zachovávajú sobotu, aj keď je to zakázané. Zaslúžite si prísny trest. Kto bude prichytený pri zachovávaní soboty, musí zaplatiť pokutu 10 mariek.“ – History of King Christian the Third, Niels Krag a S. Stephanius

RAKÚSKO – „Aj v Rakúsku sú sobotári (Sabbatati).“ – Luther, Lectures of Genesis, 1523–27 po Kristovi

HABEŠ – 1534 po Kristovi (Habešský veľvyslanec v Lisabone) – „Nie preto, aby sme napodobňovali Židov, ale preto, že chceme poslúchať Ježiša a jeho učeníkov, svätíme tento deň.“ – Geddes, Church History of Ethiopia

DR. MARTIN LUTHER – „Boh požehnal a posvätil sobotu pre seba. Praje si, aby sobotné prikázanie bolo zachovávané a v siedmy deň aby bolo kázané Božie slovo.“ – Commentary of Genesis, Vol. 1

BAPTISTI – „Mnohí boli mučení, lebo nechceli odpočívať s tými, ktorí zachovávali nedeľu; nedeľu považovali za sviatok a zákon Antikrista.“ – Sebastian Frank, 1536 po Kristovi

FÍNSKO – 6. decembra 1544 (list kráľa Gustáva Vasu I. Švédov Fínom) – „Dozvedeli sme sa, že niektorí ľudia vo Fínsku podľahli veľkému omylu a zachovávajú siedmy deň, ktorý sa nazýva sobota.“ – Staats-Bibliothek in Helsinki, 1554

ŠVAJČIARSKO – „Zachovávanie soboty je časť morálneho zákona. Od začiatku sveta bola sobota zachovávaná ako svätý deň.“ – R. Hospinian, 1592

HOLANDSKO A NEMECKO – „Barbora z Thieru, popravená v roku 1529, povedala: Pán Boh nám prikázal, aby sme zachovávali siedmy deň. O inej mučenici, Kristíne Tolingerovej, sa píše toto: Jej názor na sviatky nedele bol tento: V šiestich dňoch stvoril Pán zem; siedmy deň odpočinul. Ostatné sviatky boli nariadené pápežmi, kardinálmi a arcibiskupmi.“ – Martyrorology of the Church of Christ, commonly called Baptists, during the era of the Reformation, London, 1850

17. STOROČIE

ANGLICKO – 1618 – „Pretože vyučovala len päť dní a v sobotu nepracovala, bola vzatá do väzby v Maiden Lane. To bolo väzenie určené pre tých, ktorí mali iné názory ako anglická štátna cirkev. Pani Trasková bola pre svoje presvedčenie ohľadom zachovávania soboty väznená asi 16 rokov.“ – Paagitts, Heresiography

ANGLICKO – 1668 – „Tu v Anglicku je asi deväť alebo desať zborov, ktoré zachovávajú sobotu, okrem mnohých rozptýlených jednotlivcov, ktorí boli zvláštnym spôsobom uchránení pred vyhubením.“ – Stennet, Letters, 1669–1670
Thomas Bampfield, predseda parlamentu, tiež obhajoval sobotu ako deň odpočinku a bol pre svoje náboženské presvedčenie uvrhnutý do väzenia v Ilchester. – (Calamy)

MAĎARSKO, RUMUNSKO – „Pretože odmietali nedeľu a svätili sobotu, boli za kniežaťa Zigmunda Báthoryho prenasledovaní. Péchy bol kancelárom, študoval Bibliu a zložil množstvo piesní, najmä na oslavu soboty. Bol zatknutý a zomrel roku 1640.“

ŠVÉDSKO A FÍNSKO – „Stopy tohto presvedčenia nachádzame takmer v celom vtedajšom Švédsku – vo Fínsku a severnom Švédsku. V okrese Upsala roľníci zachovávali sobotu namiesto nedele. Okolo roku 1625 bol tento náboženský názor tak rozšírený, že sobotu nezachovával iba veľký počet obyvateľov, ale dokonca aj mnohí kňazi.“ – History of Swedish Church, Vol. I

MOSKOVSKÁ RUSKÁ CIRKEV – „Svätili sobotu (pôvodnú biblickú sobotu).“ – Samuel Purchase, His Pilgrims, Vol. I

INDIA (Jakobiti) – 1625 – „Zachovávajú sobotu. V sobotu konajú bohoslužby.“ – Pilgrimmes, Vol. 2

AMERIKA – 1664 – „Prvý sobotár v Amerike, Štefan Mumford, prišiel z Londýna roku 1664.“ – Hist. of the Seventh-day Baptist Gen. Conf., Jas. Bailey

AMERIKA – 1671 (Baptisti s.d.) – „Oddelili sa od baptistickej cirkvi, aby zachovávali sobotu.“ – Bailey, History

ANGLICKO – KAREL I, 1647 – „Pretože v Písme svätom nenájdeme miesto, ktoré prikazuje, aby sobota viac nebola zachovávaná, ale namiesto nej nedeľa, musí cirkev zo svojej vlastnej autority zrušiť jeden deň a určiť iný.“ – Cox, Sabbath Laws

ANGLICKO – JOHN MILTON – „Je určite oveľa istejšie zachovávať siedmy deň ako výslovný Boží príkaz, než prijať na zachovávanie prvý deň, ktorý určili iba ľudia.“

ANGLICKO – „Po vydaní knihy ‘Book of Sports’ v roku 1618 vznikol medzi anglickými duchovnými veľký spor o dvoch bodoch: 1) či je sobota štvrtého prikázania záväzná, a 2) na základe čoho má byť zachovávaný prvý deň týždňa ako ‘deň odpočinku’.“ – Haydn, Dictionary of Dates, článok Sabbatarians

HABEŠ – 1604 – „Jezuiti sa snažili prinútiť habešskú cirkev prijať rímsky katolicizmus. Pôsobili na kráľa Zadenghela (1604 po Kristovi), aby navrhol prisahať vernosť pápežstvu. Všetkým poddaným bolo pohrozené prísnymi trestami, ak budú naďalej zachovávať sobotu.“ – Geddes, Church History of Ethiopia

ČECHY, MORAVA, ŠVAJČIARSKO, NEMECKO – „Jeden z radcov a hodnostárov súdneho dvora bol Ján Gerendi, vodca sobotárov, ktorí nezachovávali nedeľu, ale sobotu.“ – Lamy, History of Socinianism

18. STOROČIE

HABEŠ – „Jakobiti sa zhromažďovali v sobotu v kostole a zachovávali tak deň, ktorý svätili aj Habešania, ako sme mohli zistiť z ich vyznania viery pred etiópskym kráľom Claudiom.“ – Abudacnus, Historia Jacobitarum

RUMUNSKO 1760 – JUGOSLÁVIA, ČESKOSLOVENSKO – „Tolerančný patent Jozefa II. neplatil na tých, ktorí zachovávali sobotu; niektorí z nich znovu prišli o všetok svoj majetok. Katolícki kňazi s pomocou vojakov ich nútili, aby uznali Rím, v sobotu pracovali a v nedeľu išli do kostola – to boli metódy, ktoré sa používali 250 rokov, aby obrátili svätiteľov soboty.“

NEMECKO – „Tennhardt z Norimbergu sa presne drží učenia o sobote, lebo je to jedno z desiatich Božích prikázaní.“ – Bengel, Leben und Wirken
Sám hovorí: „Nikto nemôže dokázať, že nedeľa zaujala miesto soboty. Pán Boh sám posvätil posledný deň týždňa. Antikrist si zvolil zase prvý deň týždňa.“

ČECHY A MORAVA – „Adolf Dux píše o dejinách v rokoch 1635 až 1867 nasledovne: Situácia svätiteľov soboty bola strašná. Ich knihy a časopisy boli odvážané do Karlových Varov na konzistórium a pálené.“ (Lipsko, 1880)

HOLANDSKO A NEMECKO – „Dr. Cornelius píše, že hneď ako boli Baptisti početnejší, prestali zachovávať nedeľu a iné sviatky (svätili sobotu).“ – Der Anteil Ostfrieslands and Ref. Muenster, 1852

MORAVA – GRÓF ZINZENDORF – „Roku 1738 písal gróf Zinzendorf o tom, ako on svätí sobotu: Už niekoľko rokov zachovávam sobotu ako deň odpočinku a nedeľu využívam na šírenie evanjelia.“ – Budingsche Sammlung, 1742

AMERIKA – 1741 (Moravskí bratia) – „Zasluhuje si to osobitnú pozornosť, že sa rozhodol zachovávať siedmy deň ako deň odpočinku so zborom v Betleheme. Skôr než Zinzendorf a Moravania v Betleheme začali zachovávať sobotu, sobotu už zachovávala malá nemecká skupina v Pennsylvánii.“

19. STOROČIE

RUSKO – „Väčšina z nich odišla na Krym a za Kaukaz, kde napriek prenasledovaniu zostali stále verní biblickému učeniu. Ľudia ich nazývali sobotármi (Sabbatati).“ – Sternberg, Geschichte der Juden in Polen

ČÍNA – „V tom čase Hung zakázal používanie opia, tabaku a alkoholických nápojov a sobota bola vedome zachovávaná. Keď sa ti-pingovia pýtali, prečo svätia siedmy deň, odpovedali: Po prvé preto, že tak učí Biblia, a po druhé, že aj naši predkovia tento deň zachovávali.“ – A Critical History of the Sabbath and the Sunday

INDIA A PERSIA – „Okrem toho zachovávali zbožný zvyk zachovávania soboty v celej našej ríši.“ – Christian Researches in Asia

DÁNSKO – „Táto agitácia nezostala bez výsledkov. Pastor M. Sommer začal svätiť sobotu a napísal pôsobivý článok o pravej sobote v cirkevnom časopise Indovet Kristendom č. 5, 1875. Vo svojom liste pastorovi J.G. Mattesonovi píše:

‘Tu v Dánsku je medzi baptistami veľké hnutie ohľadom sobotného prikázania… Napriek tomu som pravdepodobne jediný kazateľ v Dánsku, ktorý je tak blízko adventistom a už mnoho rokov zvestujem druhý príchod Krista.’“ – Advent Tidente, máj 1875

ŠVÉDSKO (baptisti) – „Chceme len zdôrazniť, že zachovávanie sobotného dňa má svoj pôvod v zákone, ktorý sám Boh ustanovil pri stvorení pre celý svet. Preto je záväzný pre všetkých ľudí vo všetkých dobách.“ – 30. 4. 1863

AMERIKA – 1845 – „Poznávame, ako sa napĺňa Daniel 7,25, ako malý roh mení časy a práva. Mám dojem, že všetci tí, ktorí zachovávajú prvý deň týždňa ako deň odpočinku, sú pápežskí svätitelia nedele a prestupníci soboty Božej.“ – 13. 2. 1845

ADVENTISTI SIEDMEHO DŇA – „Roku 1844 vznikla spoločnosť adventistov siedmeho dňa, ktorá sa do konca 19. storočia rozšírila po celom svete. Jej meno je odvodené od učenia o sobote siedmeho dňa a advente Ježiša Krista. Roku 1874 sa toto dielo začalo v Európe, roku 1885 v Austrálii, roku 1887 v južnej Afrike a roku 1888 v Ázii a Južnej Amerike.“

20. STOROČIE

Adventisti siedmeho dňa svätia tú istú sobotu, ktorú zachovával Ježiš a jeho nasledovníci. Dôstojná pochodeň pravdy nezhasla ani počas dlhých storočí. Adventisti dnes hlásajú posolstvo vo viac ako 1 000 jazykoch na celej zemi. Viac než 16 500 modlitební svätiteľov soboty je roztrúsených od pólu k pólu – od Hammerfestu v Nórsku, najsevernejšieho mesta sveta, až po Puntas Arenas v Južnej Amerike, najjužnejšie mesto. Dva milióny členov na celom svete vítajú sväté sobotné chvíle.

Sobota je drahocenné dedičstvo, ktoré bolo odovzdané našej generácii mučeníkmi minulých čias. Sobota je putom bratského priateľstva tejto cirkvi poslednej doby – či už ide o čierneho, bieleho alebo žltého člena. Na východe aj západe, na severe i juhu sa tisíce a státisíce ľudí pripravujú na druhý príchod Krista. Izaiáš 58,13 je posolstvom sobotnej reformy pre ľudí, aby zdržiavali v sobotu svoje nohy a sobotu ctili a nevykonávali vlastné záujmy. Zjavenie 14 jasne ukazuje, že toto je posolstvo posledných dní pred príchodom Ježiša Krista. Povšimnime si úžasné slová predchádzajúcich veršov:

Izaiáš 58,12–14 „Kto vzídu z teba, vybudujú dávne sutiny; základy dávnych pokolení znovu postavíš. Budú ťa nazývať staviteľom rozvalín a obnoviteľom ciest, aby sa dalo žiť. Keď odvrátiš svoju nohu od soboty, aby si v môj svätý deň nerobil, čo sa ti páči, keď budeš sobotu nazývať svojím blaženstvom, Hospodinovým svätým a slávnym dňom, a budeš ju svätiť tak, že upustíš od svojich ciest, aby si nerobil, čo sa ti páči, a prestaneš s rečami, vtedy nájdeš rozkoš v Hospodinovi a ja ťa vyvediem na výšiny zeme, aby si užíval dedičstvo svojho otca Jákoba. Tak prehovorili ústa Hospodinove.“

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )