Biblický kód v dobe superpočítačov

Mnohí kritici kresťanstva si znovu a znovu kladú túto otázku. Hovoria:

„Ako môžete veriť knihe, ktorú napísali ľudia?“

Jeden z najväčších objavov našej doby však bez akýchkoľvek pochybností dokazuje, že Biblia nie je len výtvorom človeka, ale slovom živého Boha. Keď generálny riaditeľ spoločnosti vydá písomný príkaz, nenapíše ho sám, ale dá naň svoj podpis, aby každý vedel, že príkaz je pravý. Boh urobil to isté so svojím slovom, Bibliou. Boh označil Bibliu svojím podpisom na každej stránke!

Boh svoje slovo nielenže formoval tak, aby z neho mohli čerpať fakty aj historici, ale vložil do neho oveľa viac. Čím viac sa množia útoky proti Biblii, tým viac Boh zariaďuje, aby archeológia, medicína a veda dokázali pravdivosť jeho slova.

Doba superpočítačov

Práve v dobe superpočítačov a ukázalo, že Boh skrýva tajné posolstvá v Biblii už viac ako 4000 rokov! Už vtedy Všemohúci vedel, že v 20. storočí budú ľudia pochybovať o pravdivosti jeho slova, a preto viedol svojho služobníka Mojžiša pri písaní svojim Duchom.

Boh sa rozhodol tejto generácii bez najmenších pochybností dokázať, že existuje. V dobe superpočítačov, ktoré každú sekundu chrlia milióny informácií, moderná veda zistila, že Mojžišove slová obsahujú kódy, ktoré by nedokázali zostaviť ani najmodernejšie počítače súčasnosti.

Skupina židovských učencov nedávno začala počítačové vyhľadávanie biblických textov, pretože je presvedčená, že Tóra je zdrojom všetkej múdrosti. Rozhodli sa hľadať slová ukryté v texte Tóry pomocou superpočítačov a takto to dopadlo:

Najskôr z Tóry vymazali všetky medzery a znaky, aby bola totožná s pôvodným textom. Potom dali počítaču pokyn, aby našiel prvé písmeno zozadaného slova. Keď dané písmeho našiel, dali príkaz k hľadaniu druhého písmena. Zistili, že pri hľadaní týchto písmen počítač zakaždým vynechal rovnaký počet písmen.

Napríklad pri hľadaní slova „kladivo“ počítač hľadal, kým nenašiel hebrejský ekvivalent písmena „k“. Keď našiel písmeno „k“, preskočil 27 písmen, kým nenašiel písmeno „l“, potom po ďalších 27 písmenách našiel písmeno „a“ a po ďalších 27 písmenách písmeno „d“. Na počudovanie všetkých počítač našiel dané slová v Tóre. Vedci zistili, že v texte je zašifrované aj samotné slovo „Tóra“, čo znamená zákon. Počnúc knihou Genezis sa zistilo, že slovo je v celom texte zašifrované v 55-tich intervaloch. To isté aj v Exode.

V knihe Levitikus sa slovo „Tóra“ nenachádza, ale slovo „zákon“ sa tam objavuje v sedempísmenových intervaloch. No v knihách Numeri a Deuteronómium sa slovo „Tóra“ objavuje opäť v päťdesiatpísmenových intervaloch, no zrkadlovo a to vo význame „Arót“. Dve a dve knihy po bokoch knihy Leviticus tak akoby poukazovali na samotné jadro ceremoniálneho zákona, ktorý poukazoval na Mesiáša. Pravdepodobnosť, že ide o náhodu, je 3 000 000 ku 1.

Odvtedy sa v Biblii našli tisíce zakódovaných správ, ktoré hovoria o histórii a budúcnosti a ktoré dokáže rozlúštiť len dnešný superpočítač.

Do najmenšieho detailu!

Jedno z najneuveriteľnejších posolstiev sa nachádza v Deuteronómiu 10:17-22. Začínajúc písmenom „b“ a potom každým trinástym písmenom sa nachádza posolstvo : „b jam marah `Auschwitz“, čo znamená „v horkom mori Osvienčimu“. Je to neuveriteľné, ale s každým trinástym písmenom správa pokračuje: „Hitler, kráľ nacistov, Berlín.“

Ďalším príkladom je meno egyptského prezidenta Sadata, ktoré sa v texte objavuje spolu s menom šéfa Moslimského bratstva, ktoré ho v roku 1981 zavraždilo. Táto správa obsahuje ďalšie slová, ako napríklad „prezident, streľba, vražda“.

Posolstvo tomuto svetu

Prečo Boh vložil tieto kódy do Biblie? Prečo tieto posolstvá pre dnešnú generáciu? Kódy, ktoré sa v inej dobe nedali rozlúštiť, sú pravdepodobne určené pre ľudí tohto počítačového veku. Žiadna generácia nikdy nepohŕdala Bibliou tak ako tá naša, dá sa povedať, posledná generácia. Rovnako na tom bola generácia ľudí pred potopou.

Dnes sa svet na Bibliu pozerá ako na najväčší útok proti histórii. Oxford University Press dokonca nedávno vydal verziu Biblie s názvom „Inclusive Version“, ktorá nazýva Boha naším Otcom – Matkou v nebi (Mt 6,9). Takto prekrútiť Bibliu môžu len ľudia, ktorí neveria v božskú inšpiráciu Biblie.

Prieskum sociológa Jeffreyho Hadena z roku 1982 ukázal, že 80% z 10 000 protestantských pastorov priznalo, že neverí, že Biblia je inšpirované Božie slovo. Naša generácia potrebuje dôkaz, že Boh je skutočne autorom Biblie!

Jeden z najzaujímavejších experimentov bol vykonaný s hebrejským textom v Genesis 38, ktorý opisuje príbeh Júdu a Támary, ktorým sa narodili dvaja synovia, Fáres a Zara. Kniha Rút nám hovorí, že kráľ Dávid bol potomkom Fáresa. Fáres bol predkom Boáza, ktorý sa oženil s Rút, a spolu mali Obeda, ktorý je otcom Jesseho, otca kráľa Dávida. Skrytý text v Genesis 38 obsahuje mená všetkých týchto predkov kráľa Dávida v intervaloch po 49. písmenách.

Tieto mená sú tiež v rovnakom chronologickom poradí, ako ich uvádza Biblia. Pravdepodobnosť náhody je v tomto prípade viac ako 800 000 ku 1. Pri svojom experimente si vedci vybrali 300 rôznych slovných spojení, ako napríklad „kladivo“ a „kovadlina“, a s prekvapením zistili, že len v knihe Genesis sa pre každé slovné spojenie nachádza 78 064 znakov. Pravdepodobnosť by bola v tomto prípade neuveriteľných 50 000 miliárd ku jednej.

Vedci, ktorí skúmali tieto kódy, dospeli k záveru, že je absolútne nemožné vytvoriť hebrejský dokument, akým je kniha Genezis, a zakódovať doň 300 zmysluplných viet, a pritom zachovať brilantný jazyk a pravopis, dokonca aj s pomocou tých najlepších superpočítačov.

Tieto kódy tiež zmysluplne prechádzajú z jednej knihy do druhej, čo dokazuje, že aj poradie kníh určil Boh. Každý, kto sa nad tým zamyslí, musí uznať, že je to fakt. Na základe tohto objavu sa Židia obracajú k Bohu. To najzaujímavejšie som však nechal na koniec.

Ježišova krv

Boh vložil do Biblie nielen tisíce kódov, ale aj meno „Ješua-Ježiš“ na stránky od 1. Mojžišovej po Malachiáša! Najmä v pasážach, ktoré prorokujú príchod Mesiáša, Boh ukryl posolstvo „Ješua je moje meno“. Meno Ješua sa nachádza už v prvom verši knihy Genesis.

V Izaiášovi 53,10 sa zo slovného spojenia „bol dlhoveký“ v dvadsaťpísmenových intervaloch objavuje slovné spojenie „Ješua je moje meno“. Od 10. verša 21. kapitoly knihy Levitikus je text „hain dam Ješua“ zakódovaný v trojpísmenných intervaloch, čo znamená „pozrite sa, Ješuova krv“.

V celom Starom zákone Boh znovu a znovu zjavuje meno Mesiáša a ním je odvekov Ješua – Ježiš Kristus, Spasiteľ ľudstva, náš Vykupiteľ, Zástupca a Hlava ľudstva. Trpel viac, než by sme vedeli vytrpieť my. Znášal naše slabosti a vo všetkom bol pokúšaný podobne ako my. To všetko netrpel kvôli sebe, ale pre naše hriechy. Keď sa teda spoľahneme na zásluhy nášho Víťaza, v jeho mene môžeme aj my zvíťaziť.

Boh privádza svojich k sebe dôkladným skúšobným utrpením a ukazuje im ich slabosť a neschopnosť. Učí ich spoliehať sa len na neho, ako na jediného Pomocníka a Ochrancu. Vtedy dosiahol svoj zámer. Takto sú pripravení v čase naliehavej potreby zastať dôležité miesto a splniť významné poslanie, na ktoré dostali silu. Boh skúša ľudí rôznym spôsobom: učí ich, vzdeláva a vychováva.

Očistný a zušľachťovací proces v cirkvi musí trvať dotiaľ, kým Boží služobníci nebudú takí pokorní a sebectvo v nich také umŕtvené, že v prípade výzvy do aktívnej služby Bohu budú mať na zreteli len jeho slávu. On potom prijme ich úsilie, nebudú konať nerozvážne či náladovo, nebudú svojou unáhlenosťou poškodzovať jeho dielo ako otroci rôznych pokušení a vášní, ktorí idú na podnet satana za svojím telesným zmýšľaním.

Boh necháva ľudí znova a znova prechádzať tými istými okolnosťami, pričom záťaž silnie, až kým ich dokonalá pokora a zmena povahy neprivedie do súladu s Kristom a duchom nebies, a oni zvíťazia nad sebou a budú dedičmi a kráľmi Zeme, ktorú pripravil Boh tým, ktorí ho milujú.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )