Svadobné (a iné) zvyky
Manželstvo: Posvätný zväzok a symbol spojenia s Kristom
Ten, ktorý dal Adamovi ako partnerku Evu, urobil svoj prvý zázrak práve na svadobnej hostine. Kristus začal svoje verejné pôsobenie v svadobnej sieni, kde sa príbuzní a priatelia radovali. Potvrdil tým platnosť manželstva a uznal ho za inštitúciu, ktorú sám založil. Nariadil, aby sa muž a žena spojili v posvätnom zväzku manželstva a vytvorili rodinu, ktorej členovia, ozdobení cťou, budú uznaní za členov nebeskej rodiny.
Kristus poctil manželstvo tým, že ho urobil symbolom spojenia medzi sebou a svojimi vykúpenými. On je ženích a cirkev je jeho nevesta. Ako o svojej vyvolenej o nej hovorí:
„Celá si krásna, moja milovaná, a škvrny na tebe niet.“ Pieseň Šalamúnova 4,7.
„Kristus miloval cirkev a vydal za ňu seba samého, aby ju posvätil, očistiac ju…, aby bola svätá a bezúhonná. Tak aj muži majú milovať svoje ženy…“ Efezským 5,25-28.
Rodinný zväzok je najužší, najnežnejší a najposvätnejší zo všetkých zväzkov na zemi. Je určený pre dobro človeka. Všade tam, kde mladí ľudia uzatvárajú manželstvo uvážene, zodpovedne a v bázni Božej, je požehnaním. Tí, ktorí vstupujú do manželstva, by mali rozmýšľať o poslaní a vplyve rodiny, akú zakladajú. Keď sa stanú rodičmi, bude im prejavená plná dôvera. Rodičia nesú veľkú mieru zodpovednosti za telesnú a mravnú úroveň svojich detí, za ich dočasné i trvalé šťastie. Spoločnosť je taká, aká je rodina. O tom, či bude upadať alebo sa rozmáhať, rozhoduje vplyv každej rodiny.
Výber životného partnera má zaistiť telesnú, duševnú i duchovnú pohodu rodičom i deťom, aby mohli byť požehnaním svojim blížnym a žiť na česť svojho Stvoriteľa. Mladí ľudia by mali byť už pred vstupom do manželstva pripravení plniť povinnosti a riešiť problémy každodenného života. Nemali by sme ich podporovať, aby svadba bola čím skôr. Taký dôležitý a ďalekosiahly vzťah, akým je manželstvo, by sa nemal uzatvárať unáhlene, bez dostatočnej prípravy a skôr, než sú telesné i duchovné sily úplne rozvinuté.
Partneri nemusia byť bohatí, mali by však byť zdraví. Zdravie je oveľa väčším požehnaním než bohatstvo. Spravidla by medzi nimi nemal byť veľký vekový rozdiel. Inak to môže vážne ohroziť zdravie mladšieho. Často sú i deti okradnuté o telesnú i duševnú silu. Starší rodičia im nedokážu poskytnúť starostlivosť a spoločenstvo, aké vyžaduje ich mladosť. A smrť im môže vziať otca alebo matku práve v čase, keď lásku a vedenie potrebujú najviac.
Dobré manželstvo sa dá spoľahlivo formovať jedine v spojení s Kristom. Ak má láska medzi ľuďmi vytvoriť ten najužší zväzok, musí čerpať silu z Božej lásky. Hlboká, skutočná a nesebecká láska môže byť iba tam, kde vládne Kristus. Láska je vzácny dar, ktorý prijímame od Ježiša. Čistá a svätá láska nie je pocit, ale zásada. Tí, ktorých srdce ovláda skutočná láska, nie sú nerozumní a slepí. Vedení Duchom Svätým milujú Boha nadovšetko a svojich blížnych ako seba samých.
Tí, ktorí sa rozhodli vstúpiť do manželstva, majú zvážiť každý cit a všímať si každý povahový rys toho, s kým plánujú spojiť svoj život. Každý krok k manželstvu nech sa vyznačuje skromnosťou, jednoduchosťou, úprimnosťou a opravdivou snahou páčiť sa Bohu a ctiť ho. Manželstvo ovplyvňuje život časný i večný. Skutočný kresťan neplánuje to, čo Boh nemôže schváliť. Ak vás Boh obdaril zbožnými rodičmi, raďte sa s nimi. Rozprávajte sa s nimi o svojich túžbach a plánoch. Ak sa poučíte z ich skúseností, ušetríte si nejednu bolesť a sklamanie. Vaším radcom nech je predovšetkým Kristus. Študujte jeho slovo s modlitbou.
Mladá žena nech si preto vezme za manžela iba toho, kto je úprimný, statočný, usilovný, pracovitý a čestný, kto miluje a váži si Boha. Mladý muž nech si hľadá partnerku, ktorá bude stáť po jeho boku, dokáže niesť svoj diel zodpovednosti, ktorej vplyv ho zušľachtí a zjemní a ktorá ho svojou láskou urobí šťastným.
„…rozumná žena je od Hospodina.“ Príslovia 19,14.
„Srdce jej muža jej dôveruje… Činí mu dobre a nie zle po všetky dni svojho života… S múdrosťou otvára svoje ústa, na jazyku má láskavé naučenie. Dozerá na chod domácnosti a nejedáva z chleba lenivosti. Jej synovia vstanú a blahoslavia ju a jej manžel ju takto chváli: Mnohé ženy sa dokázali statočnými, ale ty si ich všetky predstihla.“ Príslovia 31,11.12.26-29.
Kto má takúto manželku, „našiel znamenitú vec a priazeň dostal od Hospodina“. Príslovia 18,22.
Nebiblické sobáše: Výzva k duchovnej rozvahe a zodpovednosti
Žijeme v poslednej dobe, v ktorej bude prevládať túžba vydávať sa a ženiť ako jedno zo znamení blízkeho príchodu Pána. V týchto záležitostiach sa ľudia neradia s Bohom. Obetúva sa náboženstvo, životné povinnosti i zásady, len aby sa splnili túžby neposväteného srdca. Pri sobáši by nemali byť veľké výdavky a zábavy. Zo sto takto uzavretých manželstiev ani jediné nevyznie tak šťastne, aby nieslo Božiu pečať a aby manželom pomáhalo lepšie osláviť Boha. Zlé následky úbohých manželstiev bývajú príliš časté. Tieto manželstvá uzatvára len pud. Málokto sa nad tým úprimne zamýšľa a porada so skúsenejšími sa pokladá za nemódnu.
Čistú lásku nahrádza pud a hriešna vášeň. Mnohí ohrozujú svoju dušu a privolávajú na seba Božie zlorečenstvo, keď vstupujú do manželského zväzku len preto, aby ukojili telesné žiadosti. Boli mi ukázané prípady niektorých, čo sa zjavne hlásia k pravde, ale veľmi sa zmýlili, keď si vzali neveriaceho druha. Utešovali sa, že neveriaca stránka prijme pravdu. Len čo však neveriaci dosiahol, čo chcel, od pravdy je ďalej, než bol predtým. Potom začína to zákerné, ustavičné úsilie nepriateľa odviesť veriaceho od viery.
Svadobné obrúčky: Symbolika alebo zvyk?
Niektorí sa trápili otázkou nosenia svadobných prsteňov a boli toho názoru, že ženy by sa mali prispôsobiť tomuto zvyku. To všetko je zbytočné. Ženy majú mať zlatú obrúčku, ktorá ich spája s Kristom, touto obrúčkou je čistý a svätý charakter, pravá láska, pokora a zbožnosť, teda ovocie, ktoré dozrieva na kresťanskom strome; len vtedy bude ich vplyv všade bezpečný.
To, že zanedbávanie tohto zvyku je príčinou poznámok, nie je nijakým dôvodom, aby sme ho prijali. Naši občania môžu zdôvodniť svoje stanovisko jasným poukazom na to, že zvyk nosenia obrúčok sa v našej krajine nepokladá za povinnosť. My nemusíme nosiť také znamenie, pretože nie sme neverní svojim manželským sľubom, a nosenie obrúčky by predsa nebolo nijakým dôkazom našej vernosti. Bolestne sa ma dotýka zavádzanie tohto zvyku medzi nami kvôli tradícii a móde. Ani halier by sme nemali vydať na zlaté obrúčky, aby sme dosvedčili, že sme sa vydali alebo oženili.
V krajinách, kde je tento zvyk prikázanou nevyhnutnosťou, nemáme dôvod odsudzovať tých, čo svadobný prsteň majú. Nech ho nosia, ak ho s dobrým svedomím môžu nosiť. Ak sú kresťanmi, bude to zjavné v ich povahe podobnej Kristovi, v ich reči, skutkoch, doma i v spoločnosti, dosvedčí to ich trpezlivosť, dlhozhovievavosť a láskavosť. Prejavia Pánovho ducha, krásu jeho charakteru, jeho srdečnú ochotu a súcitné srdce.
Životné poistenie alebo dôvera v Božiu prozreteľnosť?
Kresťania by sa nemali starať o životné poistenie. To je obchodovanie so svetom, čo nie je podľa Božej vôle. Kto sa dáva poisťovať, spája sa so svetom a Písmo vyzýva Boží ľud, aby vyšiel spomedzi nich a oddelil sa. Kristus vás vykúpil obeťou svojho života.
„Alebo či neviete, že vaše telo je chrámom Ducha Svätého, ktorý je vo vás, ktorého máte od Boha, a že nie ste sami svoji? Veď veľmi draho ste boli kúpení! Oslávte teda Boha svojím telom i svojím duchom, čo oboje náleží Bohu.“ „Veď ste umreli, a váš život je skrytý s Kristom v Bohu. Keď sa zjaví Kristus, život náš, vtedy aj vy zjavíte sa s ním v sláve.“ 1. Korinťanom 6,19.20; Kološanom 3,3.4.
Toto je to jediné životné poistenie podľa Božej vôle.
Svetské poisťovanie je čisto svetská záležitosť, ktorá má odviesť bratov a sestry od jednoduchosti a čistoty evanjelia. Každá takáto úchylka oslabuje našu vieru a duchovný život.
„Vy ste vyvoleným rodom, kráľovským kňazstvom, svätým národom, ľudom jemu vlastným, aby ste zvestovali cnostné skutky toho, ktorý vás povolal z tmy do svojho predivného svetla.“ 1. Petra 2,9.
Ako ľud sme vo zvláštnom zmysle Božím vlastníctvom. Kristus nás vykúpil. Mocní anjeli sú okolo nás. Bez vedomia nebeského Otca nespadne na zem ani vrabec. Máme spočítané aj vlasy na hlave. Boh sa postaral o svoj ľud. Mimoriadne dbá o svoje deti; preto nemajú pochybovať o jeho prozreteľnosti a nemajú sa dávať svetsky poisťovať. Boh určil, aby sme si v prostote a svätosti zachovali svoju zvláštnosť, že sme jeho povolaným ľudom. Kto sa opiera o všelijaké svetské poistky, vkladá do nich prostriedky, ktoré patria Bohu; tie mu zveril on a sú určené na rozmach jeho diela.
Len málokto pocíti nejaký úžitok z takéhoto životného poistenia a bez Božieho požehnania aj v najlepšom prípade to môže byť viac na škodu než na osoh. Koho Pán ustanovil za svojho správcu, ten nemá nijaké právo ukladať do nepriateľských rúk prostriedky, ktoré on určil pre svoje dielo. Satan ustavične niečím odvracia pozornosť Božích vyvolených od prípravy na to, čo príde. V plnom zmysle slova je zvodcom, obratným kúzelníkom. Svoje plány a nástrahy halí do nebeského jasu.
Evu zviedol, aby jedla zo zakázaného ovocia; našepkával jej, že z toho bude mať sama väčší zisk. Satan vedie svojich ľudí, aby predstavovali rôzne vynálezy, patentové práva a iné podnikateľské aktivity. Nimi chce zviesť tých kresťanov, ktorí túžia rýchlo zbohatnúť. Chce, aby sa potkli a on ich mohol zotročiť a spôsobiť im žiaľ. Bdelo a usilovne zotročuje svet a prostredníctvom neveriacich ľudí sa snaží udržať príjemné ovzdušie, ktorým by chcel odviesť nepozorných veriacich do zväzkov s neveriacimi. Žiadosť očí, túžba po vzrušení a príjemných zábavách sú pokušením a osídlom Božiemu ľudu.
Satan má mnoho jemne tkaných nebezpečných, no na vzhľad nevinných sietí, do ktorých chce zatiahnuť Boží ľud. Existujú príjemné divadlá, zábavy, bary a zábavy, nekonečná rozmanitosť stále nových podujatí pripravených na zvádzanie Božieho ľudu, aby si zamiloval svet so všetkým, čo k nemu patrí. Takýmto spojením so svetom viera slabne a prostriedky, ktoré sa mali venovať Božiemu dielu, sa dostávajú do nepriateľových rúk. Týmito rozmanitými spôsobmi satan obratne odčerpáva prostriedky Božieho ľudu, a preto ich Pán nenávidí.
Petrovo napomenutie: Cesta k posväteniu a večnému kráľovstvu
Petrovo napomenutie je veľmi dôležité pre všetkých, čo sa usilujú dosiahnuť nesmrteľnosť. Oslovuje tých, čo majú podobnú vzácnu vieru:
„Šimon Peter, služobník a apoštol Ježiša Krista, tým, čo pre spravodlivosť nášho Boha a Spasiteľa Ježiša Krista dosiahli rovnocennú vieru s nami. Milosť vám a pokoj nech sa rozhojňuje medzi vami poznávaním Boha a Ježiša, nášho Pána! Ako nám jeho božská moc v poznaní toho, ktorý nás povolal svojou slávou a ctnosťou, darovala všetko potrebné pre život a zbožnosť, obdarujúc nás vzácnymi a veľkými zasľúbeniami, aby sme nimi mali účasť na božskej prirodzenosti a ušli porušeniu, ktoré je vo svete pre žiadostivosť; tak aj vy, podobne vynaložte všetko úsilie a pridávajte k viere ctnosť, k ctnosti poznávanie, k poznávaniu zdržanlivosť, k zdržanlivosti trpezlivosť, k trpezlivosti pobožnosť, k pobožnosti milovanie bratstva a k milovaniu bratstva lásku.
Lebo ak sú pri vás všetky tieto vlastnosti a rozmáhajú sa, nebudete nečinní a neplodní ani v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Kto nemá tieto vlastnosti, je slepý, lebo v zaslepenosti zabúda, že bol očistený z dávnych hriechov. Preto o to viac, bratia, usilujte sa, upevniť svoje povolanie a vyvolenie, lebo keď to urobíte, nepotknete sa nikdy, a tak skôr budete mať prístup do večného kráľovstva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.“ 2. Petra 1,1-11.
Žijeme na svete, kde je hojnosť svetla a poznania, a predsa mnohí, čo tvrdia, že majú podobnú vzácnu vieru, úmyselne zostávajú v nevedomosti. Všade okolo nich je veľa svetla, a predsa ho neprijímajú. Rodičia necítia potrebu informovať sa a učiť sa, aby získané poznanie prakticky zužitkovali vo svojom manželskom živote. Keby si všímali apoštolove napomenutia a žili podľa tohto jeho návodu, nezaostávali by v poznávaní nášho Pána Ježiša Krista. Mnohí však nechápu dielo posvätenia. Podľa všetkého si myslia, že ho už dosiahli, len čo sa naučili prvé zásady tohto biblického sčitovania. Posvätenie je dielo postupné, nezíska sa za hodinu ani za deň a bez zvláštneho úsilia si ho neudržíme.
Manželský život: Zodpovednosť, ovládanie a dôstojnosť podľa Božej vôle
Mnohí rodičia nezískavajú poznanie, ktoré by mali mať o manželskom živote. Nie sú chránení tak, aby to satan nevyužil a neovládol ich myseľ a život. Nevidia, že Boh od nich žiada, aby svoj manželský život chránili pred každou výstrednosťou. Len veľmi málo z nich si pokladá za náboženskú povinnosť ovládať svoje žiadosti. Do manželstva vstúpili so svojimi vyvolenými, a preto si myslia, že manželstvo posväcuje ukájanie nízkych pudov. Aj veriaci muži a ženy povoľujú svojim hriešnym žiadostiam, a ani si neuvedomujú, že Boh ich bude brať na zodpovednosť za mrhanie telesnou silou, čo im oslabuje život a vysiluje celé telo.
Manželstvo zakrýva najčernejšie hriechy. Zdanlivo zbožní muži a ženy potupujú svoje telo povoľnosťou zvráteným túžbam, čím sa znižujú pod úroveň zvieraťa. Zneužívajú sily, ktoré im dal Boh a ktoré mali zachovať v posvätení a cti. Zdravie a život sú obetované na oltár nízkych vášní. Vyššie, ušľachtilejšie schopnosti sa dostávajú do područia zmyselných žiadostí. Tí, čo takto hrešia, nevedia o následkoch svojho konania. Keby všetci mohli vidieť množstvo utrpenia, ktoré si svojím hriešnym počínaním pripravujú, zhrozili by sa, a poniektorí by sa určite vyhli spôsobu života, ktorý privádza také strašné následky.
Veľká skupina ľudí takto biedne živorí a častokrát by im smrť bola milšia než život. Mnohí zomierajú predčasne; svoj život obetovali v neslávnom boji nadmerného povoľovania zmyselným žiadostiam. Predsa si však myslia, že nehrešia, pretože žijú v manželskom zväzku.
Zhromažďovanie pokladov v nebi
„Nezhromažďujte si poklady na zemi, kde ich zožiera hrdza a mole a kde sa zlodeji vlamujú a kradnú. Zhromažďujte si poklady v nebi, kde ich nezožiera ani hrdza, ani mole a kde sa zlodeji nevlamujú a nekradnú.“ Matúš 6,19.20.
Sebectvo je hriech, ktorý ničí dušu. Patrí k nemu lakomstvo, ktoré je modloslužbou. Všetko náleží Bohu. Všetok úspech, z ktorého sa tešíme, je dôsledkom Božieho požehnania. Boh je veľký a štedrý darca. Ak od nás žiada určitú časť z toho, čo nám dal, nechce z našich darov zbohatnúť, pretože od nás nič nepotrebuje. Dáva nám tým len príležitosť na sebazapieranie, lásku a súcit s blížnymi, a to nás má zušľachťovať. Boh si v každej dobe, od Adama až dodnes, robí nárok na to, čo človek pokladá za svoje vlastníctvo. Hovorí:
Ja som ten pravý vlastník vesmíru, a preto mi posväť prvotinu svojich úrod, dones mi daň vernosti, odovzdaj mi, čo je moje, a tak uznaj moju zvrchovanosť. Vtedy budeš mať dostatok, budeš sa tešiť z mojich darov, lebo ja sám ťa požehnám.
„Cti Hospodina darmi svojho imania a prvotinami z každého svojho výnosu.“ Príslovia 3,9
Božie požiadavky sú na prvom mieste. Neplníme jeho vôľu, ak mu obetujeme len to, čo nám z príjmu zostane, keď sme sa už postarali o všetky svoje zdanlivé potreby. Prv než vydáme nejakú časť svojho zárobku, mali by sme mu oddeliť to, čo mu patrí. V starozmluvnej dobe ustavične horela na oltári obeť vďačnosti, čím sa prejavovala stála podlžnosť človeka voči Bohu. Aj prospech nášho obyčajného podnikania je prejavom Božieho požehnania. Časť svojho príjmu máme venovať chudobným a väčšia časť sa má použiť na Božie dielo.
Ak Bohu odovzdáme, čo žiada, zostatok bude posvätený a požehnaný na naše potreby. Keď však človek okráda Boha a ponecháva si, čo Boh požaduje, na všetkom spočinie Božie zlorečenstvo.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)