Chránené heslom: Dôkazy celosvetovej potopy

V knihe Genesis (6. kapitola) čítame o najväčšej prírodnej katastrofe v histórii ľudstva – potope celej Zeme, ktorá sa udiala za dní Noého. Všetci ľudia a suchozemské zvieratá, okrem tých, ktoré Boh vybral, aby ich zachránil v Noemovej Arše, boli zničení vodami potopy, ktoré zaplavili celú Zem. Potopa bola zoslaná ako Boží trest a zostáva jedným z najvýznamnejších a najdramatickejších momentov biblickej histórie.

„…všetci ľudia totiž na zemi porušili svoje mravy…“ „Naplnili zem zločinmi, preto ju zničím aj so zemou.“

Biblický príbeh o potope jasne hovorí o veľkej potope, ktorá úplne zaplavila celú Zem. Niektorí autori sa domnievajú, že potopa, ako je popisovaná v Biblii, je v rozpore s geologickými a archeologickými poznatkami. Títo kritici tvrdia, že potopa bola len lokálnou záplavou, obmedzenou na určitú oblasť, prípadne na vtedy známy svet. Mnohí skeptici Biblie tento príbeh považujú za legendu alebo mytológiu. Napriek tomu, ak necháme hovoriť Bibliu samotnú, nepredpojatý čitateľ ľahko pochopí, že pisateľ popisuje globálnu potopu, ktorá postihla celý svet, ako je to uvedené v knihe Genesis. Veď čítame nasledujúce pasáže, ktorým nie je možné rozumieť inak:

„Hľa, ja privediem vody potopy na zem, aby som zahubil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom; všetko, čo je na zemi, bude zničené.“ (Genesis 6, 17)

„…vyhladím z povrchu zeme všetky bytosti, ktoré som učinil.“ (Genesis 7, 4)

„Tak sa vody na zemi rozmohli, že pokryli všetky vysoké hory pod celým nebom. O pätnásť loket bola voda vyššie než hory, ktoré pokrývala.“ (Genesis 7, 19-20)

„Každú bytosť, ktorá bola na súši, Boh vyhladil; od človeka až po dobytok, ako plazivce, tak nebeské vtáky boli zo zeme vyhladené; jediný Noe zostal, a tí, ktorí boli s ním v arche.“ (Genesis 7, 23)

„Zničím s vami zmluvu, že nikdy už nebude vyhubené všetko živočíšstvo vodami potopy, lebo nebude už nikdy potopa, ktorá by pustošila zem.“ (Genesis 9, 11)

Biblická potopa je často považovaná za symbolické vyjadrenie, alebo príklad preháňania v hebrejskej literatúre, ale ak sa pozrieme na početné pasáže v Písme, ktoré opakovane zdôrazňujú všeobecný charakter potopy a skazy, ktorá ju sprevádzala, nemožno tento príbeh považovať za nič iné než globálnu katastrofu, ktorá bola Božím trestom a postihla celý svet. Tento význam by bol určite nesprávne interpretovaný, ak by sme sa pokúsili hľadať v biblickej potope niečo iné, než ako to autor popisuje.

Podľa Ussherovej chronológie je zrejmé, že pri vtedajšej dlhovekosti, ako je popísaná v Biblii, svetová populácia musela počas 1600 rokov po stvorení Adama vzrásť natoľko, že väčšia časť sveta bola už osídlená. Ak malo byť ľudstvo zničené, bola nevyhnutná celosvetová potopa. Ďalej, keď boli všetky hory – vrátane Araratských hôr s vrcholom presahujúcim 4800 metrov nad morom – zaplavené, je ťažko predstaviteľné, že hladina potopy nepresiahla 4800 metrov aj v ďalších oblastiach. Ak teda potopa trvala viac ako 150 dní, ako hovorí biblický záznam, jej dosah musel byť skutočne globálny.

Lokálna potopa by popierala základnú logiku príbehu a priviedla by k rozporným interpretáciám v Biblii. Starostlivé prípravy na záchranu života v arche by boli úplne zbytočné, pretože Boh by mohol Noeho varovať pred miestnou záplavou a odporučiť mu inú oblasť, kam by sa mohol bezpečne presunúť. Táto praktická úvaha ukazuje, že globálna potopa je tým správnym významom tohto biblického príbehu.