Zmluva milosti – Boží plán záchrany od večnosti

Dôsledkom prestúpenia sa prví ľudia stali hriešnymi a neboli schopní odolávať satanovi. Vynára sa zásadná otázka: Budú ešte niekedy slobodní, alebo bez pomoci zahynú? Existuje pre nich vôbec nejaká nádej?

Skôr než Boh vyslovil rozsudok nad hriechom padlého páru, dal im nádej tým, že im predstavil zmluvu milosti, keď povedal:

„Nepriateľstvo položím medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo. Ono ti rozdrví hlavu a ty mu rozdrvíš pätu.“ Genezis 3:15

Božie posolstvo dávalo nádej, pretože oznamovalo, že hoci satan získal ľudstvo pod svoj ničivý vplyv, napokon bude porazený. Medzi Bohom a človekom bola uzavretá zmluva, v ktorej Boh zasľúbil, že Jeho milosť bude chrániť ľudí pred hriechom. Vzbudí nepriateľstvo medzi hadom a ženou, medzi satanovými nasledovníkmi a Božím ľudom, čím sa preruší vzťah medzi človekom a satanom a otvorí sa cesta k obnoveniu vzťahu s Bohom. Po stáročia tak pokračoval boj medzi Božou cirkvou a satanom.

Tento boj vyvrcholil smrťou Ježiša Krista, ktorý bol prorokovaným „semenom ženy“. Na Golgote bol satan definitívne porazený. Hoci potomok ženy utrpel ranu, pôvodca zla bol odsúdený na porážku. Všetci, ktorí prijali Božiu ponuku milosti, pocítia nepriateľstvo voči hriechu, ktoré im pomáha víťaziť v boji so satanom, a vierou majú podiel na Spasiteľovom víťazstve na Golgote.

Zmluva milosti nebola ustanovená až po páde do hriechu. Písmo odhaľuje, že už pred stvorením sveta sa Trojica dohodla, že v prípade pádu človeka zachráni ľudstvo. Apoštol Pavol píše, že Boh nás v Kristovi vyvolil ešte pred stvorením sveta, aby sme boli svätí a bez poškvrny, a že nás vopred určil za synov, aby sa zjavila sláva Jeho milosti. Efezanom 1:4–6; 2. Timotejovi 1:9

Apoštol Peter, hovoriac o Kristovej obeti zmierenia, dosvedčuje:

„Bol vopred určený ešte pred stvorením sveta.“ 1. Petra 1:20

Zmluva bola založená na neotrasiteľnom základe, na zasľúbení a prísahaní samého Boha. Ježiš Kristus je ručiteľom zmluvy. Ručiteľ je ten, kto na seba preberá zodpovednosť za dlh, ak ho druhý nedokáže splniť. Kristovo ručenie znamená, že ak ľudstvo padne do hriechu, On sám ponesie trest, zaplatí cenu vykúpenia, prinesie obeť zmierenia a naplní požiadavky Božieho zákona, ktorý bol porušený. Hebrejom 6:17

Žiadny človek ani anjel nemohol niesť takúto zodpovednosť. Iba Kristus Stvoriteľ, zástupca ľudského rodu, ju mohol prijať. Boží Syn nie je len ručiteľom zmluvy, ale aj prostredníkom a vykonávateľom. Jeho poslanie ako vteleného Syna človeka túto pravdu jasne odhaľuje, keď hovorí:

„Zostúpil som z neba, nie aby som konal svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“ Ján 6:38; 5:30, 43

A ďalej dodáva:

„Lebo to je vôľa môjho Otca, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život.“ Ján 6:40

„A večný život je v tom, že poznajú teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“ Ján 17:3

„Oslávil som ťa na zemi, keď som dokonal dielo, ktoré si mi zveril.“ Ján 17:4

Na kríži Ježiš naplnil svoj záväzok ručiteľa zmluvy s ľudstvom. Jeho zvolanie „Dokonané je!“ znamenalo, že splnil svoju úlohu. Svojím vlastným životom zaplatil trest, ktorý vyžadoval porušený Boží zákon, a tým otvoril cestu záchrany pre tých, ktorí budú činiť pokánie. V tejto chvíli Kristova krv potvrdila zmluvu milosti. Vierou v Jeho zmiernu krv sú kajúci hriešnici prijatí za Božích synov a dcéry a stávajú sa dedičmi večného života.

Táto zmluva milosti zjavuje nekonečnú Božiu lásku k ľudstvu. Vznikla ešte pred stvorením sveta a po páde do hriechu bola znovu predstavená človeku. Od tej chvíle sa Boh a ľudstvo stali partnermi zmluvy v osobitnom, vykupiteľskom vzťahu.

Žiaľ, ľudstvo odmietlo veľkolepú zmluvu milosti pred potopou aj po nej. Boh však zmluvu znovu ponúkol Abrahámovi a opätovne potvrdil zasľúbenie spasenia: „V tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme, pretože si poslúchol môj hlas.“ Gn 12:3; 18:18; 22:18. Písmo osobitne zdôrazňuje Abrahámovu vernosť podmienkam zmluvy.

Abrahám uveril Bohu a bolo mu to počítané za spravodlivosť. Gn 15:6. Jeho prijatie požehnania zmluvy, ktorá pramenila z Božej milosti, bolo úzko späté s poslušnosťou. To jasne ukazuje, že zmluva potvrdzuje autoritu Božieho zákona. Gn 17:1; 26:5

Abrahámova viera bola taká hlboká, že bol nazvaný „otcom všetkých, ktorí veria“. Rim 4:11. Stal sa Božím vzorom ospravedlnenia z viery, ktorá sa prejavuje poslušnosťou. Rim 4:2–3; Jak 2:23–24. Požehnania zmluvy milosti neprechádzajú automaticky na telesných potomkov, ale na tých, ktorí nasledujú Abrahámov príklad viery. „Synmi Abrahámovými sú ľudia viery.“ Gal 3:7

„Ak patríte Kristovi, ste Abrahámovo potomstvo a dedičia podľa zasľúbenia.“ Gal 3:29

Z Božej strany bola zmluva na Sinaji, nazývaná aj „prvá zmluva“, obnovením Abrahámovej zmluvy milosti. Hebr 9:1. Izrael ju však premenil na zmluvu skutkov. Gal 4:22–31

Písmo hovorí o „novej“ alebo „lepšej zmluve“ nie preto, že by sa večná zmluva zmenila, ale preto, že nevernosťou Izraela bola zmluva skreslená na systém skutkov, a zároveň bola zjavená nová hĺbka Božej lásky vo vtelení, živote, smrti, zmŕtvychvstaní a službe Ježiša Krista. Hebr 8:6–13. Definitívne bola zmluva potvrdená Kristovou krvou na kríži. Dan 9:27; Lk 22:20; Hebr 9:11–22

Nová zmluva ponúka úžasné zasľúbenia tým, ktorí ju prijímajú. Skrze Božiu milosť prináša odpustenie hriechov a dielo Ducha Svätého, ktorý vpisuje Boží zákon do srdca a obnovuje kajúcich hriešnikov na obraz Stvoriteľa. Jer 31:33. Skúsenosť novej zmluvy a nového narodenia prináša Kristovu spravodlivosť a ospravedlnenie z viery, ktorých ovocím je premenené srdce a život nesúci ovocie Ducha. Gal 5:22–23

Mocou Kristovej spasiteľnej milosti môžu veriaci žiť tak, ako žil Kristus. Jedinou nádejou padlého ľudstva je prijať Božie pozvanie zmluvy milosti. Vierou v Ježiša Krista vstupujeme do vzťahu, ktorý zaručuje, že sme prijatí do Božieho kráľovstva ako Božie deti a Kristovi spoludedičia.

Zmluva milosti tvorí jadro biblického posolstva o záchrane a prirodzene sa spája s tým, ako Božie Slovo (Memra) koná a napĺňa sa v Kristovi. Zároveň ukazuje, že Boží plán nie je fatalizmus, ale výzva k rozhodnutiu, čo rozoberá téma osudu a predurčenia vo svetle Písma. Kristova úloha v zmluve milosti sa naplno prejavuje aj v jeho víťazstve nad pokušením ako Syn Boží, zatiaľ čo jej popretie vedie k inému evanjeliu a duchu antikrista.