fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 21-30

23. Mravný a obradný zákon

V tejto lekcii by sme sa chceli zamerať predovšetkým na súvislosť medzi Božím mravným zákonom – Desatorom a obradným zákonom Starého zákona a ukázať na ich vzájomný vzťah a dôsledky, ktoré z toho plynú pre náš život.

Náčrt

1. Pôvod obradného zákona – Ex 20,22; Lv 1,1; Gn 26,5
2. Obsah obradného zákona – Gn 17,10-14; Ex 25,8; ex 23,14-16
3. Zmysel obradného zákona – 1 K 5,7; Ko 2,17
4. Platnosť mravného zákona – Rim 3,31; 1 K 7,19; Ž 111,7-8
5. Čo zrušil golgotský kríž – Da 9,27; Ef 2,15

1. Pôvod obradného zákona – Ex 20,22; Lv 1,1; Gn 26,5

Autorom obradného zákona je Boh. Boh zjavil obradné zákony Mojžišovi, ktorý ich odovzdal starozákonnému Božiemu ľudu. Celé kapitoly vykresľujú, ako Pán Boh prostredníctvom Mojžiša vyučoval veriacich ľudí, aby vedeli, ako majú konať v súlade s Božou vôľou (napr. Ex 20,21-23.33; 25,1-30.38; Lv 1-7.11-16; a pod.)

Obradný zákon vznikol až po páde človeka do hriechu. Už Kain a Ábel obetovali Bohu (Gn 4,3-5). Avšak až Abrahám (Gn 26,5), a zvlášť potom Mojžiš dostali od Pána špeciálne zákony, ktoré sa týkali rôznych oblastí života jednotlivca i celého izraelského národa, ktorý si Boh vyvolil, aby na ňom ukázal, kto je a aká je jeho vôľa.

2. Obsah obradného zákona – Gn 17,10-14; Ex 25,8; Ex 23,14-16

Obradný zákon pozostával z rôznych nariadení: z ustanovení obriezky, z obetného systému, ktorý bol viazaný na svätyňu, a zo slávenie rôznych sviatkov v ročnom cykle židovského kalendára. (viď príloha kalendár)

a) Obriezka
Obriezku ustanovil Pán Boh ako znamenie pre svoj ľud, hoci tento úkon vykonávali aj iné národy Predného Orientu, ako napríklad u Egypťanov. Boh dal tento príkaz prvýkrát Abrahámovi na dôkaz potvrdenia zmluvy, ktorú s ním uzavrel (Gn 17,10-14.23; 21,4). Každé dieťa mužského pohlavia malo byť ôsmeho dňa po narodení obrezané (Gn 17,12; 21,4). Bol to vonkajší znak toho, že dieťa patrí do pospolitosti veriacich ľudí, ktorí dbajú na Hospodina. Nešlo však len o obriezku tela, ale najskôr o obriezku srdca (Gt 10,16). Veriaci ľud mal dobrovoľne, ochotne a z lásky nasledovať Boha.

V Novom zákone bola obriezka ako vonkajší znak poslušnosti k Božiemu ľudu zrušená. To dobre dosvedčuje jeruzalemský koncil (Sk 15,1.2.9-11) a mnohé Pavlove výroky, ako napríklad Ga 5,2.3.5.6. a 1 K 7,19.

b) Obetný systém
Obetný systém sa skladal z denných a ročných obetí. Každý deň boli prinášané obete ráno aj večer a takisto hriešnik mohol prinášať svoje obete. Celý svätyňový obetný systém vrcholil v ročnej slávnosti Dňa zmierenia (L 16). Denná obete vykonával kňaz, výročné obetovanie mohol vykonávať iba veľkňaz. Obetnými zvieratami boli hlavne baránok, ovečka, cap alebo býček.

Existovalo päť hlavných druhov obetí: zápalná (Lv 1,1-17; 6,1-6), prídavná (Lv 2,1-16; 6,7-11), pokojná (Lv 3,1-17; 7,11 -21), za hriech (Lv 4,1-5; 6,17-23) a za vinu (Lv 5,14-26; 7,1-10). Zmyslom týchto obetí nebolo nakloniť si Pána Boha, dať mu nejaké darčeky, prehovoriť ho alebo ho podplatiť, ale pritakať k Bohom určenému spôsobu, ako sa vysporiadať s hriechom. Určité obete vyjadrovali pokánie hriešnika, vďačnosť, oddanosť a lásku voči Bohu.

Celý tento obetný systém ukazoval na Pána Ježiša, pretože on bol obeťou, ktorá bola raz navždy prinesená na golgotskom kríži (Žid 9,28; 1 ​​K 5,7). Celý obradný zákon, všetky úkony vo svätyni a tiež predmety, ktoré v nej boli, ukazovali na Mesiáša a na jeho činnosť a službu pre ľudstvo. Svätyňa bola názornou lekciou pre starozákonného veriaceho človeka, aby si na nej mohol viditeľne predstaviť Boží plán spásy pre človeka.

c) Sviatky
Trikrát do roka musel každý Izraelčan prísť do Jeruzalema, aby sa zúčastnil sviatkov (Ex 23,14-17; Dt 16,16). V izraelskom kulte boli tieto tri hlavné sviatky:
– Veľká noc, ktorá sa slávili v Nisan-e, prvom mesiaci židovského kalendára, čo pripadlo na marec až apríl každého roka (Lv 23,5-14). Tento sviatok sa zachovával na pamiatku Božieho milostivého a mocného činu vyslobodenie Izraela z egyptského otroctva.

– Turíce, ktoré sa slávili 50 dní po Veľkej noci, po zbere obilia z poľa (Lv 23,15-21; Ex 34,22).

– Sviatok stánkov, ktorý sa slávil v polovici mesiaca Tišri, čo bol siedmy mesiac židovského kalendára, ktorý pripadal na naše september až október (Lv 13,33-43). Vtedy sa skončil zber olív, vínnej révy a ovocia (Lv 23,39).

Súčasťou obradného zákona boli aj iné sviatky, ako napríklad Nový rok, tj. deň trúbenia, ktorý sa slávil vždy prvého dňa mesiaca Tišri, a Deň zmierenia, ktorý pripadal na 10. Tišri a uzatváral ročný obetný systém v izraelskej svätyni.

Tieto rôzne sviatky obsahovali aj sedem ceremoniálnych sobôt, ktoré sa slávili navyše vedľa týždenných sobôt. Tieto obradné soboty boli fixne určené na niektorý deň v mesiaci, preto sa zachovávali v rôznych dňoch týždňa. Sviatkom bolo tiež „novolunie“, ktoré sa slávilo na začiatku každého mesiaca (2 Kr 4,23).

Neskôr v dejinách Izraela sa pridávali ďalšie sviatky, ako napr. Sviatok Purim (na pamiatku vyslobodenie Izraela z rúk Peržanov v dobe kráľovnej Ester) a sviatok svetiel (ktorý sa každoročne slávil na pamiatku znovu vysvätenia jeruzalemského chrámu v roku 164 pr. Kr., po jeho predchádzajúcom znesvätení Antiochom IV. Epifanom v Machabejskej dobe).

Jednotlivé sviatky učili Izraelčanov, ako majú správne pristupovať k Bohu. Učili ho vďačnosti za všetko, čo v živote prijímal. Zároveň týmto názorným spôsobom Boh svojmu ľudu pripomínal svoje mocné spasiteľné činy v minulosti, ktoré boli predobrazom Božích vykupiteľských činov v budúcnosti, keď príde Mesiáš, aby v ňom ľudia našli plné odpočinutie.

3. Zmysel obradného zákona – 1 K 5,7; Ko 2,17

Pán Boh chcel prebývať so svojím ľudom (Iz 57,15), a preto dal tiež nariadenie o stavbe svätyne (Ex 25,8). Rôznymi obradnými zákonmi chcel do mysle starozákonného človeka vštepiť svoju svätosť. Aby mohol človeka spasiť, musel mu ukázať, ako hrozný je hriech a ako možno tento strašný problém riešiť. Všetky úkony vo svätyni a jednotlivé sviatky ukazovali na Krista a jeho dielo. Obete za hriech a vinu zjavovali, ako je hriech Bohu odporný a ako ho Pán odsudzuje.

Nevinné zvieratko muselo zomrieť, aby človeku mohlo byť odpustené a hriech mohol byť zmazaný. Tieto obete, ako napríklad obetovaný baránok, boli typom na Krista (1 Kor 5,7). Celá svätyňová služba a sviatky názorným spôsobom vysvetľovali Boží plán záchrany a približovali Kristovo dielo pre človeka. Týmto jedinečným spôsobom Boh ukazoval, ako rieši problém hriechu a zla a učil Izraelcov, ako majú myslieť a ako sa majú správať, aby mohli žiť a radovať sa z plného spoločenstva s Bohom (Dt 10,12-13).

Tento pozemský obradný systém však nebol schopný urobiť to, čo potom prišiel vykonať samotný Kristus. To všetko bolo len tieňom budúcich vecí (Ko 2,17). Krv oviec a býkov nemohla zahladiť hriech. To mohol urobiť len Kristus svojou vlastnou obeťou (Žid 9,19-22.25-28; 10,1.4; 7,18-19; Dt 10,12-13). Smrť obetných zvierat ukazovala na Boží súd nad hriechom a tiež oznamovala, akou drahou milosťou bude človek vykúpený (Ján 3,16).

4. Platnosť mravného zákona – Rim 3,31; 1 K 7,19; Ž 111,7-8

Mravný zákon (Boží zákon) je výrazom Božej povahy (Rim 7,12) a je večný, tak ako je večný Boh. Od večnosti existujú mravné princípy, na ktorých je postavený život v celom vesmíre. Vlastné vyjadrenie tohto večného Božieho zákona lásky potom bolo dané v čase a slovníkom, ktorý zodpovedal potrebám človeka v jeho situácii. Pán Boh dal Mojžišovi Desatoro na hore Sinaj (Ex 20,1-17), hoci jeho princípy už predtým dávno existovali a boli známe (napr. Gn 2,3.15-17; 6,5; 15,6; 26,5 atď. ). V Desatore Pán Boh vyjadruje svoju vôľu, zjavuje, aký je a na akých zákonoch je postavený plnohodnotný život.

Stála platnosť mravného zákona je zreteľne doložená aj v Novom zákone. Pán Ježiš povedal: „Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“ (Mt 24,35) Vo svojej kázni na vrchu zdôraznil: „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým nepominie nebo a zem, nepominie jediné písmeno, ani jediná čiarka zo zákona, kým sa všetko nestane. “ (Mt 5,17-18).

Apoštol Pavol tiež dosvedčuje, že viera neruší zákon, ale potvrdzuje ho (Rim 3,31; porov s Ž 111,7-8). V liste veriacim v Korinte zdôrazňuje: „Nezáleží na tom, či je niekto obrezaný, alebo nie je, ale na tom, či zachováva Božie prikázania.“ (1 K 7,19) Jakub potom hovorí, že ten, kto by prestúpil čo i len jedno prikázanie, je vlastne priestupníkom všetkých (Jak 2,10). Jakub hovorí o mravnom zákone, ktorý nazýva zákonom slobody alebo kráľovským zákonom (Jak 2,8.12). Ján v Zjavení upozorňuje na ľudí, ktorí v záverečnom sporu medzi dobrom a zlom, pravdou a lžou „zachovávajú Božie prikázania a vernosť Ježišovi“ (Zj 14,12).

5. Čo zrušil golgotský kríž – Da 9,27; Ef 2,15

Moc kríža môžeme vidieť na jeho dôsledkoch. Pán Ježiš na kríži zrušil obradný zákon. Túto skutočnosť predpovedal už prorok Daniel, keď napísal, že Mesiáš svojou smrťou zapríčiní zrušenie obetí a obetného daru (Dan 9,27). Dôkazom toho, že sa táto predpoveď naplnila, bolo roztrhnutie chrámovej opony vo chvíli, keď Kristus zomrel na Golgote (Mt 27,50-51). Apoštol Pavol to v liste Efezským potvrdil týmito slovami: „Svojou obeťou odstránil zákon ustanovení a predpisov, aby z tých dvoch, z Žida aj pohana, stvoril jedného nového človeka, a tak nastolil mier.“ (Ef 2,14-15) To isté vyjadril v liste veriacim v Kolosách (Ko 2,16-17).

Pán Ježiš svojím bezhriešnym životom i svojou smrťou mravný zákon povýšil. Keby bol Boží zákon (Desatoro) zrušený, nemusel by Kristus zomrieť. Vo svojej kázni na hore prehĺbil a zdôraznil zákon, aby ukázal, že nejde len o literu zákona, ale o jeho princíp, o „ducha“ zákona. Povedal napríklad, že zabiť neznamená len vziať do ruky zbraň a niekoho zavraždiť, ale že zabiť môžeme aj nenávisťou alebo neláskavým slovom (Mt 5,21-22) (slovo zabiť – litera / pochopiť význam, podstatu – duch).

O vzťahoch medzi mužom a ženou vyhlásil, že hriech cudzoložstva nespočíva iba v tom, že sa dvaja spolu vyspia, ale že o cudzoložstve sa jedná aj vtedy, keď je partner znížený na úroveň veci, ktorú chceme využiť pre sebecké záujmy alebo pre uspokojenie svojich vášní . Preto už chovanie myšlienok, ktoré znižujú druhého a nepestujú správny vzťah úcty a rešpektu k nemu, je vlastne hriechom (Mt 5,27-28).

Ten, kto zavrhuje Boží mravný zákon, zavrhuje v podstate aj Zákonodarcu. Človek, ktorý si váži Golgoty, bude mať v úcte tiež Sinaj. Kto si neváži Sinaj, bude si ťažko opravdivo vážiť Kristove dielo na kríži. Tam sa totiž objala Božia láska sa spravodlivosťou, milosť so zákonom. Medzi Kristom a jeho mravným zákonom nie je žiadny rozpor. Sme oslobodení od hriechu, ale nie od zachovávania zákona (Rim 6,18.22). Ten, kto skutočne poznal význam Golgoty, sa nemôže stavať proti platnosti Božieho zákona ako vyjadrenie Božej vôle, ale vždy len proti zneužitiu zákona ako cesty spásy.

Desatoro ukazuje ľuďom na hriech. Obradný zákon zjavoval, ako je hriech Bohu odporný a že na to, aby človeka mohol zachrániť, musí za vinného zástupne zomrieť nevinný. Obradný zákon tiež ukazoval, ako je možné zbaviť sa hriechu: je potrebné, aby bola preliata krv; smrť zachraňuje.

II. Výkladové poznámky

1. Porovnanie mravného a obradného zákona.
a)
MZ – Vydaný samotným Bohom na Sinaji (Dt 4,12-13)
OZ – Daný Bohom prostredníctvom Mojžiša (Ex 25,1)
b)
MZ – Vyhlásil sám Boh (Ex 21)
OZ – Oznámil Mojžiš na základe Božieho zjavenia (Lv 1,1)
c)
MZ – Nachádzal sa v truhle zmluvy (Dt 10,5; Gal 3,10)
OZ – Bol daný vedľa truhly zmluvy/na bok (Dt 31,24-26; Joz 8,30-32)
d)
MZ – Napísaný na kamenné dosky (Dt 4,12-13)
OZ – Napísaný do knihy (na zvitok) (Dt 31,9.24; 4,14)
e)
MZ – Večný (Iz 51,4)
OZ – Daný po páde do hriechu (Žid 9,6-14)
f)
MZ – Dokonalý (Ž 19,8)
OZ – Nedokonalý (Žid 7,8-19)
g)
MZ – Svätý, spravodlivý a dobrý (Rim 4,12)
OZ – Mdlý a neužitočný (Žid 7,18-19)
h)
MZ – Nazvaný zákonom slobody alebo zákonom kráľovským (Sk 13,39)
OZ – Nazvaný zákonom Mojžišovým (Jak 2,8)
i)
MZ – Ľahký (Mt 11,29-30)
OZ – Považovaný za bremeno (Sk 15,18; Žid 17,16-19; 10,1)
j)
MZ – Kristus nezrušil (Ž 89,35; Mt 5,17)
OZ – Kristus zrušil (Ef 2,14-15; Ko 2,14)

Z daného prehľadu jasne vyplýva, že Boží mravný zákon je lepší a dokonalejší než zákon obradný. Ten mal len dočasnú funkciu, pretože ukazoval na Krista. Keď Kristus prišiel, obradný zákon bol naplnený, a preto zrušený. Mravný zákon však platil, platí a bude platiť vždy. Jeho princípy sú základom Božej vlády v celom vesmíre, preto majú svoju stálu platnosť aj na našej zemi.

2. Apoštol Pavol v liste Kološanom (2,14-16) píše o tzv. Kolosskej herézi.

Bola to zmes gnostických prvkov prevzatých z gréckej filozofie, niektorých židovských dôrazov postavených na starozákonných obradných príkazoch a určitých kresťanských prvkov. Proti tejto synkretickej náuke apoštol Pavol vystúpil. Títo ľudia stavali svoju vieru na určitých praktikách prevzatých zo starozákonnej svätyňovej služby a tvrdili, že treba zachovávať tieto nariadenia aj v kresťanskej cirkvi (Esejci? Kumránske zvitky prvá lekcia).

Jednalo sa o zachovávanie rôznych židovských sviatkov, obetovanie, obradné zachovávanie soboty, nariadenia o jedle a pití vo vzťahu ku svätyňovej službe atď. Pavol hovorí, že nikto nemôže kresťanov odsudzovať za to, že tieto veci nerobia, pretože boli len tieňom toho, čo ukazovalo na Krista. Podstatou je Ježiš, preto viera v neho ruší všetky snahy zabezpečiť si obradným spôsobom spasenie a práve tak aj snahu získať spasenie plnením Božieho zákona.

Apoštol Pavol tu teda nehovorí proti zachovávaniu Božieho zákona. Neruší platnosť svätenia soboty, ale stavia sa len proti falošnému, formálnemu zachovávaniu soboty. Sobota má svoj zmysel jedine vtedy, keď je prežívaná vo vzťahu s Kristom. Sobota bez Krista stráca svoje opodstatnenie. Je to len čas ako každý iný. Prežívanie soboty tak, aby Kristus bol Pánom tohto dňa a aby sme s ním pestovali úzke spoločenstvo, je oprávnené, dáva zmysel a je prínosom pre toho, kto tento deň zachováva ako deň odpočinku.

3. V starozákonnej dobe dal Boh svojmu ľudu okrem mravného zákona tiež iné zákony:

obradné, občianske, poľnohospodárske a zdravotné. O zdravotných alebo hygienických zákonoch pojednáme neskôr v niektorej z ďalších lekcií. Platnosť občianskych zákonov skončila s ukončením existencie Izraela ako Božieho vyvoleného ľudu. Treba si však uvedomiť, že princípy občianskeho zákonníka, poľnohospodárskych zákonov, obradných zákonov atď. majú svoju stálu platnosť aj napriek tomu, že jednotlivé čiastkové nariadenia, zvlášť tá, ktorá bola spojená s obetovaním, očisťovaním alebo inými kultickými úkonmi, stratili zmysel. Našou úlohou dnes je zistiť, aké princípy sa skrývajú za týmito rôznymi zákonmi. Tie potom môžeme podržať, poučiť sa z nich a praktizovať ich, bez toho aby sme sa viazali rôznymi nariadeniami, ktoré mali len dočasný charakter.

4. Epištola Židom zreteľne vysvetľuje vzťah kresťana k obradnému zákonu.

Pisateľ tohto listu vysvetľuje, že Ježiš Kristus je viac ako obetný systém, viac než svätyne, viac než jednotlivé obrady, viac než kňaz. Kristus je naším veľkňazom. Je obeťou, ale zároveň aj kňazom, ktorý obetuje. Ježiš je zmyslom a cieľom všetkého toho, čo sa dialo v obradnom systéme Starého zákona. Kresťania týmito obrady už nie sú viazaní, pretože majú Krista, ktorý zomrel za nich a za ich hriechy. On nás spája s nebeským Otcom.

III. Praktický dôsledok

1. Po Kristovom kríži už nemusíme prinášať obete zvierat. Nepotrebujem krv baránkov a býkov, aby sme dosiahli odpustenie hriechov a mali prístup k Božiemu trónu. Skrze Krista máme priamy prístup k Bohu (Žid 4,16). On je pre nás všetkým.

2. Ku Kristovi sa môžeme smelo obracať vo svojich modlitbách, pretože on je naším jediným prostredníkom, kňazom, ktorý nás spája s Bohom (Žid 7,25). Položil za nás svoj život, ukazuje nám, ako nás má rád a že chce bývať s človekom, ktorý má pokorné srdce. Ten, kto s ním pestuje úzke spoločenstvo, už nepotrebuje nič viac, aby mohol byť spasený, pretože všetko má v ňom. Nepotrebuje žiadnych prostredníkov, žiadnych svätých, žiadnych kňazov. Preto prijímame protestantský princíp všeobecného kresťanstva (1 Pt 2,9)

3. Celý obradný zákon nám ukazuje, ako odporný je hriech a aký súd Pán Boh vynáša nad hriechom. Boh našiel spôsob, ako problém zla vyriešiť. Týmto jediným riešením je Ježiš Kristus. Preto pestovanie priateľstva s Ježišom je to hlavné v našom živote. Len on nám môže odpustiť hriechy, dať silu k poslušnosti, ku každodennému víťaznému životu a obdarovať nás večným životom.

4. Celý obradný zákon a rôzne zákony Starého zákona, ktoré stratili platnosť golgotským krížom alebo zánikom izraelského národa ako celku, nám ukazujú, že je potrebné dbať na princípy, ktoré Pán Boh dal svojmu ľudu v starozákonnej dobe. Múdrosť a naučenie, ktoré sú v nich obsiahnuté, sú pre naše dobro a prospech. Dbať na ne prináša človeku úžitok. Preto treba denne žiť v spoločenstve s Kristom a z moci golgotského kríža.

Súvisiace videá a dokumenty