O rozvode

Ako ďalej skúmame učenie Božieho slova o manželstve, dostávame sa k téme rozvodu. Aj cirkvi, ktoré sa len málo zaujímajú o biblickú pravdu o manželstve, sa znepokojujú nad rozvodom. Dokonca aj neveriaci svet vysiela varovný signál pri pohľade na vysokú mieru rozvodov. Pôvodom týchto obáv však nie je zármutok nad bezbožnosťou, ako to vyjadruje Písmo, ale skutočnosť, že rozvod rozvracia životy a spôsobuje hlboké spoločenské škody.

Časť Božích detí sa prirodzene zaujíma o učenie o rozvode, pretože sa buď rozviedli, alebo ich manželstvo prechádza vážnou krízou. Pravda o rozvode je však dôležitá pre celú cirkev – pre slobodných aj pre manželov. Všetci nesieme zodpovednosť za duchovné zdravie cirkvi, ktorá tu zostane aj po nás. Práve otázka rozvodu skúša, či cirkev zachováva poslušnosť pravde o manželstve, alebo ju kompromituje pred ďalšími generáciami.

O rozvode nemožno uvažovať oddelenene od manželstva. Správne chápanie rozvodu je možné len vo svetle pravdy o tom, čo manželstvo je. Rozvod je negáciou manželstva – popiera jednotu, ktorú Boh ustanovil. Znamená oddelenie tých, ktorí sa v manželstve stali jedným telom.

Aby sme rozvod posúdili správne, musíme si najprv pripomenúť biblickú pravdu o manželstve: kto ho ustanovil, čo symbolizuje, čo sa deje pri spojení muža a ženy a aké Božie zákony ho riadia. Kristus jasne ukázal, že rozvod možno hodnotiť len vo svetle toho, čo Písmo hovorí o manželstve. Keď sa Ho farizeji pýtali na rozvod, Ježiš najprv poukázal na podstatu manželstva.

„Takže nie sú viacej dvoje, ale jedno telo.“ Matúš 19:6a

Až potom, v úplnej závislosti od tejto pravdy, Kristus vyslovil zásadný výrok, ktorý sa týka rozvodu:

„A tedy toho, čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Matúš 19:6b

Hoci názov tejto časti znie negatívne – „zákaz rozvodu“ – jej posolstvo je v skutočnosti hlboko pozitívne. Negatívna forma je zámerná, pretože pomáha túto pravdu vyjadriť ostro a jednoznačne. Dnes viac než kedykoľvek predtým potrebuje cirkev počuť jasné posolstvo: žiadny rozvod. Tento dôraz je verný Ježišovmu učeniu zaznamenanému v Matúšovi 5:31–32, kde je rozvod odsúdený v prospech svätosti, intímnosti a krásy manželského puta.

V piatej kapitole Evanjelia podľa Matúša Ježiš stavia svoje učenie o rozvode do priameho kontrastu s Mojžišovým predpisom, ktorý upravoval rozvod v Izraeli počas Starej zmluvy. Keď Ježiš vyhlásil vo verši 31, začal odhaľovať rozdiel medzi Božím pôvodným zámerom a ľudskými ústupkami, ktoré vznikli pre zatvrdilosť srdca.

„Taktiež bolo povedané, že ktokoľvek by prepustil svoju manželku, nech jej dá rozvodný list … Keď si niekto vezme ženu a ožení sa s ňou, a keď sa stane, že nenájde milosť v jeho očiach, lebo našiel na nej nejakú mrzkú vec, napíše jej rozvodný list, dá jej ho do ruky a prepustí ju zo svojho domu; a ona vyjde z jeho domu a vydá sa za iného muža. Ak ju ten druhý muž začne nenávidieť, napíše jej rozvodný list, dá jej ho do ruky a prepustí ju zo svojho domu, alebo ak ten druhý muž zomrie, prvý muž, ktorý ju prepustil, si ju už nebude môcť znovu vziať za manželku, lebo bola poškvrnená; to je ohavnosť pred Hospodinom, a neučiníš toho, aby hrešila zem, ktorú ti Hospodin, tvoj Boh, dáva do dedičstva.“ Deuteronómium 24:1–4

Práve tento starozmluvný predpis vystupuje ako kľúčový aj v Matúšovi 19. Farizeji pokúšali Ježiša otázkou rozvodu, keď sa Ho pýtali: „Či smie človek prepustiť svoju manželku pre akúkoľvek príčinu?“ (v. 3). Tým Ho podnietili k odpovedi, že keď Boh spája zosobášených, človek ich nesmie rozdeľovať.

„A teda to, čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Matúš 19:6

Inými slovami, Ježiš zakázal rozvod. Nato farizeji nastavili pascu. Mojžiš predsa povedal, že rozvod je možný:

„A povedali mu: Prečo teda prikázal Mojžiš dať rozvodný list a prepustiť ju?“ Matúš 19:7

Týmto odkazovali na Deuteronómium 24:1–4. Ich argument bol zrejmý: Mojžiš bol veľký Boží zákonodarca a prorok. Ak Ježiš stojí proti Mojžišovi v otázke prípustnosti rozvodu, potom podľa nich nemôže byť od Boha. Je preto nevyhnutné pozrieť sa na Deuteronómium 24:1–4 pozornejšie. Táto pasáž je pre tému rozvodu zásadná, no bola už za čias Ježiša hrubo nepochopená a často je nepochopená aj dnes.

Práve toto nepochopenie vytvára zdanlivý rozpor medzi Ježišom a Mojžišom, medzi Novou a Starou zmluvou, a bráni nám vidieť ich vnútorný súlad v otázke rozvodu. Častou chybou je, že tento text chápeme ako schválenie rozvodu, ba dokonca aj opätovného sobáša. Takto sa potom vykladajú slová: