Životné súženia a ťažkosti

„Tvrdá je táto reč. Kto ju môže počúvať?“ Ján 6:60

Mnohí hovoria, že slúžia Bohu, ale z osobnej skúsenosti Ho nepoznajú. Chcú plniť Jeho vôľu podľa vlastných náklonností a predstáv, nie z hlbokého presvedčenia pod vedením Ducha Svätého. Nežijú podľa zásad Božieho zákona. Uznávajú síce Krista za svojho Spasiteľa, ale neveria, že im dá silu zvíťaziť nad vlastnými hriechmi. Nie sú spojení so živým Spasiteľom a v ich povahe sa prejavujú zdedené i vypestované nedostatky.

Jedna vec je všeobecne uznávať pôsobenie Ducha Svätého, no niečo celkom iné je prijímať Jeho dielo ako varovnú výzvu kajať sa. Mnohí pociťujú, že sa vzdialili od Boha a uvedomujú si, že ich hriešne zotročuje vlastné ja. Usilujú sa o nápravu, ale ich sebectvo nie je ukrižované. Neodovzdali sa bezvýhradne Kristovi a neprosia, aby im Boh pomohol žiť podľa Jeho vôle. Nie sú ochotní dať sa pretvoriť na Boží obraz.

Vnímajú svoju nedokonalosť, ale nechcú sa vzdať konkrétnych hriechov. Každým zlým skutkom posilňujú svoju starú sebeckú povahu. Jedinou nádejou týchto ľudí je uvedomiť si pravdu Kristových slov Nikodémovi:

„Musíte sa znovu narodiť. Ak sa niekto nenarodí znovu, nemôže uzrieť Božie kráľovstvo.“ Ján 3:7, 3

Pravá svätosť je úplná odovzdanosť do Božej služby. To je podmienka skutočného kresťanského života. Kristus žiada bezvýhradnú odovzdanosť, nerozdelenú službu. Chce, aby sme Mu slúžili celým srdcom, celou mysľou, celou dušou a celou silou. Sebectvo treba ovládnuť. Kto žije len pre seba, nie je kresťan. Pohnútkou každého konania musí byť láska. Láska je hlavná zásada Božej vlády v nebi i na zemi a musí sa stať základom kresťanského charakteru. Len láska utvrdí kresťana v stálosti, pomôže mu obstáť v skúške a odolať pokušeniu.

Láska sa však prejavuje v obeti. Plán vykúpenia spočíva na obeti nevystihnuteľnej šírky, hĺbky a výšky. Kristus kvôli nám obetoval všetko a kto prijíma Krista, bude rovnako ochotný pre Neho obetovať všetko. Kresťan bude predovšetkým myslieť na to, aby oslávil a zvelebil Krista. Ak Ježiša milujeme, radi budeme pre Neho žiť, prejavovať Mu vďačnosť a ochotne aj pre Neho pracovať. Pre Neho nám bude aj tá najťažšia práca ľahká.

Z lásky k Nemu budeme ochotní znášať bolesť, námahu a prinášať obete. K hynúcim budeme pociťovať podobný súcit, aký mal s nimi On, a budeme mať úprimnú túžbu zachrániť ich. Také je Kristovo náboženstvo, všetko iné je len sebaklam.

Teoretické poznanie pravdy či vyznanie viery nikoho nezachráni. Ak nepatríme Kristovi bezvýhradne, nepatríme Mu vôbec. Polovičatosť v kresťanskom živote podlamuje predsavzatia a oslabuje túžby ľudí. Snaha slúžiť súčasne sebe i Kristovi robí z človeka poslucháča so srdcom podobným skalnatej pôde, na ktorú padlo zrno. Taký človek v skúške neobstojí.

Pri všetkom tom krutom prenasledovaní v histórii svedkov Pána Ježiša si udržiavali svoju vieru nepoškvrnenú. Keď aj zbavení všetkého pohodlia, okrádzaní o slnečné svetlo a bývajúc v tmavom, ale priateľskom lone zeme, nesťažovali sa. Slovami viery, trpezlivosti a nádeje tešil druh druha, aby ľahšie znášali súženie a nedostatok. Strata každého pozemského blahobytu ich nemohla donútiť, aby sa zriekli viery v Krista. Skúšky i prenasledovania boli len schody, ktoré ich viedli bližšie k pokoju i odmene. Ako Boží služobníci za starých čias, mnohí „mučení súc, neobľúbili si vyslobodenia, aby dosiahli lepšieho vzkriesenia“. Hlas od trónu Božieho zostúpil k nim:

„Buď verný až do smrti a dám ti korunu života.“ Židom 11:35; Zjavenie 2:10

Márne bolo úsilie Satana zničiť cirkev Pána Krista násilím. Veľký zápas, v ktorom učeníci Pána Ježiša obetovali svoje životy, neprestal ani vtedy, keď títo verní práporečníci padli na svojom stanovišti. Zdanlivo porazení zvíťazili. Boží pracovníci boli zabití, ale Jeho dielo pokračovalo ďalej. Evanjelium sa šírilo a počet jeho prívržencov neustále rástol.

Každý, podľa svojich príležitostí, kto prijal svetlo pravdy, nesie rovnakú vážnu a veľkú zodpovednosť ako prorok Izraela, ku ktorému prišlo Slovo Pána:

„Synu človeka, dal som ťa za strážcu domu Izraelovmu, aby si, keď počuješ slovo z mojich úst, ich odo mňa varoval. Ak poviem bezbožnému: Bezbožník, istotne zomrieš, a ty ho nevaruješ, aby sa odvrátil od svojej cesty, on zomrie pre svoju neprávosť, ale jeho krv budem vyhľadávať z tvojej ruky. Ak však bezbožníka varuješ a on sa neodvráti od svojej cesty, zomrie pre svoju neprávosť, ale ty zachrániš svoju dušu.“ Ezechiel 33:1–9

Veľkou prekážkou pri prijímaní aj pri šírení pravdy je skutočnosť, že so sebou prináša nepríjemnosti a protivenstvá. To je jediný argument proti pravde, ktorý jej odporcovia nikdy nedokázali odstrániť. To však neodrádza verných nasledovníkov Pána Krista. Neočakávajú, že pravda sa stane obľúbenou. Sú si vedomí svojej povinnosti a dobrovoľne berú na seba kríž, uvažujúc s apoštolom Pavlom, že…

„… naše terajšie krátke a ľahké súženie nám pôsobí nesmierne veľkú večnú tiaž slávy.“ 2. Korinťanom 4:17

„… považoval pohanenie Kristovo za väčšie bohatstvo než poklady Egypta.“ Hebrejom 11:26

Nech je ich vyznanie akékoľvek, len tí, čo sú srdcom naklonení svetu, konajú skôr podľa vypočítavosti než podľa zásady v náboženských otázkach. My si máme vyvoliť to, čo je správne, pretože je to správne, a následky prenechať Pánu Bohu. Mužom viery a zásad tento svet vďačí za svoje veľké reformy. A skrze takýchto mužov musí dielo reformy pokračovať aj v dnešnej dobe. Takto hovorí Pán:

„Počujte ma, vy, ktorí znáte spravodlivosť, ľud, v ktorého srdci je môj zákon! Nebojte sa potupy smrteľného človeka ani sa neľakajte ich urážok. Lebo ich zožerie moľ ako rúcho a červ ich zožerie ako vlnu, ale moja spravodlivosť bude trvať naveky a moje spasenie od pokolenia do pokolenia.“ Izaiáš 51:7–8

„Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč? … Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani výška, ani hĺbka, ani nijaké iné stvorenstvo nás nebude môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Rimanom 8:35–39

Téma životných súžení a ťažkostí je úzko prepojená s vierou v Božiu prozreteľnosť, ktorú vidíme v príbehoch patriarchov a prorokov, a prirodzene zapadá do oblasti biblických príbehov, kde Boh vedie svoj ľud cez skúšky viery k duchovnej zrelosti. Osobná skúsenosť utrpenia a dôvery v Boha súvisí aj s praktickým kresťanským životom, v ktorom sa formuje charakter, vytrvalosť a poslušnosť, a zároveň smeruje k hlbšiemu poznaniu Boha. Širší biblický rámec utrpenia, nádeje a večnej slávy ponúka aj sekcia Biblia, kde sú skúšky predstavené ako nástroj Božej výchovy a prípravy na záverečné dielo.