fbpx
Zmeň svoj život
ProroctváVýklad Písma

Šokujúce proroctvá o Mesiášovi

Presná hodina smrti

Ješua bol bez debaty ukrižovaný pod Pontiusom Pilátom, ktorý bol správcom („prokurátorom“) Judska v období od 26 do 36 n.l. Počas Ješuovej 3 a 1/2 ročnej služby bolo prinajmenšom jedenásť pokusov o jeho život. Všetky ale zlyhali, kým neprišiel stanovený čas. Jeho nepriatelia sa ho pokúšali zatknúť, „ale nikto naň nevztiahol ruku, lebo ešte neprišla jeho hodina“. Pri rôznych príležitostiach Ješua povedal:

„Ešte neprišla moja hodina“ a „Môj čas ešte nenastal“.

Avšak tesne pred tým, ako bol zradený a zavraždený, Ješua oznámil: „Môj čas je blízko“. A nakoniec: „Hľa, priblížila sa hodina“. V božskom pláne bol určitý čas, kedy má Ješua zomrieť.

„V čase, ktorý Boh určil“, hovorí Pavol, „zomrel Kristus za bezbožných“.

V 536 pred n.l. Daniel označil čas Mesiášovej smrti presným dátumom 31 n.l. Ješua z Nazareta zomrel v plnom výkvete života v prorokovanom roku. A navyše, zomrel v PRAVÚ ROČNÚ DOBU. Keď človek starostlivo skúma systém obetí, ktoré ukazovali na budúceho Mesiáša a na jeho sebaobetovanie, je nútený dôjsť k záveru, že Ješua Mesiáš zomrel PRESNE V TEN MESIAC A DEŇ, ktorý ten symbol predpovedal.

Každý rok na deň Pesachu v mesiaci Abib (neskôr nazvanom Nisan), mal byť zabitý baránok bez vady. Mal byť zabitý 14teho dňa toho mesiaca. A vedeli ste, že tento veky starý obyčaj bol prorocky spojený s Mesiášom? Povestný židovský vykladač Abrabanel vyhlasuje, že:

„… počas mesiaca Nisanu, v ktorom sa má prihodiť mesiánske vykúpenie, Eliášov pohár počas Pesachového jedla symbolicky zachováva myšlienku, že nové vykúpenie sa dostaví počas tej istej sezóny ako exodus z Egypta.“

Chápete? Tu je židovský vykladač navrhujúci, že vykúpenie, ktoré má prísť cez Mesiáša, sa prihodí v dobe Pesachu! Tradičné židovské dodržiavanie Pesachu sa nazýva Seder šel pesah. Tento radostný výročný sviatok je nerozlučne spojený s mesiánskou myšlienkou. Zman-heruteínu, meno, ktorým je Pesach známy medzi židmi, znamená, že je to sezóna slobody. Ako je to dôležité keď človek uváži, že táto udalosť predstavovala Mesiáša, ktorý mal vyslobodiť hriešnika z pút hriechov!

Dôležité sú aj zvyky, ktoré nasledujú Pesachovú večeru. Keď účastníci spievajú takzvaný Hallel, v piesni citujú mesiánske slová Žalmu 118:22, ktoré hovoria:

„Kameň, ktorý zavrhli stavitelia, stal sa kameňom uholným“.

Tá najvýznamnejšia a najzaujímavejšia narážka na Syna Božieho v dodržiavaní Pesachu je stáročia starý rituál, pri ktorom sú použité tri placky nekvaseného chleba (macoz). Vždy tri, starostlivo zabalené v snehobielom obrúsku z ľanovej tkaniny a umiestnené na Pesachovom stole pred hostiteľom.

Čoskoro počas jedla, predsedajúca osoba (obyčajne manžel a otec) s úctou vezme tú prostrednú placku a po tom čo nad ňou vysloví požehnanie, rozlomí ju na polovice. Jednu polovicu rozláme na malé kúsky a rozdelí ich medzi účastníkov, ktorí ich zjedia vážne a s úctou. Tá druhá polovica prostrednej placky, nazvaná Afikomen, je vkusne zabalená do ľanového obrúska a ukrytá niekde v miestnosti večere, obyčajne pod poduškou hostiteľovej stoličky.

Ku koncu večere, keď bol vyprázdnený tretí pohár vína, Afikomen, či skrytá mana, je znovu „nájdená“ a potom rozlámaná na malé kúsky, ktoré sú rozdelené medzi všetkými sediacimi pri stole. Tým Pesachové oslavy končia. Aký význam má tento obrad troch placiek nekvaseného chleba? Prečo tri placky? Čo to symbolizuje?

Názory rabínov sa široko rôznia. Predstavuje obrad troch placiek trojjediného Boha – vrchná placka predstavujúca Otca, prostredného Syna a tá tretia Ducha Svätého? Medzi Talmudom (ktorý zamieta Trojicu) a Zoharom (ktorý ju vyhlasuje), zúrili veky dlhé nezhody. Zohar sa stal pre judaizmus nebezpečný, pretože mnohí v ňom našli potvrdenie o trojici. Neuveriteľné!

A tento objav obrátil niektorých rabínov na kresťanstvo. Je toho ale viac… Nielen bol predpovedaný rok. Nielen mesiac. A nielen deň… Samotná hodina Mesiášovej smrti bola v rituáloch Pesachu predpovedaná! Boh už dávno ustanovil:

„Štrnásteho prvého mesiaca navečer (hebrejsky doslova ,medzi tými dvomi večermi’ bude Hospodinov hod baránka.“

Ten prvý ,,navečer“ začal, keď slnko začínalo klesať zo zenitu okolo poludnia. Ten druhý „navečer“ bol o západe slnka. Uprostred medzi nimi bolo 3 popoludní. Pesachový baránok bol vždy zabíjaný prvého mesiaca (Nisan), 14teho dňa “ … medzi tými dvoma večermi“, čo bola 9 hodina denného svetla.

Podľa židovského historika Josephusa z prvého storočia, bolo zvykom podať obeť „okolo deviatej hodiny“ čo sú tri hodiny popoludní. Ješua bol ukrižovaný okolo tretej hodiny denného svetla, o 9. dopoludnia. Zomrel o šesť hodín neskôr, o 3. popoludní. Čas, kedy sa to stalo, a ten samotný fakt, sú zaznamenané v zvláštnej a cennej pasáži váženého rímskeho konsula Aureliusa Cassio-doriusa Senátora, okolo 514 n.l.:

„V dobe konzulátu Tiberiusa Césara Aug.V. a Aeliusa Sejanusa (U.C. 784, 31 n.l.) náš Pán Ježiš Kristus trpel 8. apríla, keď nastalo také zatmenie slnka, aké nebolo nikdy predtým ani po tom.“

Niektorí to vypočítavajú na 10., iní na 13. apríla. Zástup vierohodných kapacít to umiestňuje do jari 31 n.l. Ješua zomrel nepochybne o 3. poludní, 14. deň židovského kalendára Nisanu, v našom roku 31 n.l. Vyplnil proroctvo nielen do ROKA, MESIACA a DŇA smrti, ale do samotnej HODINY!

V tú hodinu chrámový kňaz zdvíhal nôž, aby zabil Pesachového baránka. Zrazu, ako by neviditeľnými rukami, masívna chrámová opona je hlučne trhaná zhora nadol. V úľaku kňaz upustí nôž … a baránok unikne. Kňaz stojí v nemom úžase! Zrazu pribehne muž, jeho tvár je biela od strachu a z jeho úst vyhrkne: „JE MŔTVY! ON JE MŔTVY!“

Chvejúcimi sa perami sa kňaz pýta: „Kto je mŕtvy?“ Ten muž odpovedá: „JEŠUA NAZARETSKÝ“. O 3. hodine bolo zemetrasenie. Masívna opona, ktorá zakrývala veľsvätyňu v chráme, bola roztrhnutá od zhora nadol, akoby neviditeľnými rukami. V ten okamih severne od mestských hradieb Ješua zomrel. Židovské chrámové obete stratili dôvod na ich existenciu.

Danielovo proroctvo naznačovalo, že Mesiáš privedie obete za hriech ku koncu. V dobe Ješuovej smrti obetný systém chrámu stratil svoj zmysel. Bol v božskom pláne ukončený. Viac sa už nebudú zabíjať baránky, aby dávali tušiť Baránka Božieho, ktorý má prísť.

Pravda, po takých štyridsať rokov vonkajšia škrupina ceremónii naďalej zostávala. Tá škrupina bola odstránená zničením Jeruzalema r. 70 n.l. Vtedy skončil židovský rituál. Nikdy nebol obnovený. Odvtedy nebolo kňazov, ktorí by sprostredkovali zmierenie, pretože každý „syn Aaronov“ (kňazské následníctvo) bol v tom čase zavraždený.

Tajuplné veci

V to obdobie pred zničením sa diali tajuplné veci. Napríklad vrhanie žrebu na deň Jom Kippur. Na výročný deň Zmierenia chrámový kňaz vrhal žreb, ktorý určil baránka na „obeť za hriech“. Židia pokladali ako dobré znamenie, keď žreb vyšiel v pravej ruke kňaza, lebo pravá je symbolom dobra, a ľavá je symbolom zla.

Starodávni židovskí rabíni rozprávali, že počas štyridsiatich rokov pred zničením chrámu r. 70 nl, ten žreb zakaždým vyšiel v kňazovej ľavej ruke. Napísali, že to bolo jedno zo znamení nastávajúcej záhuby, ktorú na chrám uložil Boh.

Talmud tiež zaznamenáva, že počas obdobia druhého chrámu bolo v deň uzmierenia zvykom priviazať na bránu chrámu červenú vlnu, ktorá zbelela ako znamenie, že ľudu bolo odpustené. Talmud ale svedčí o podivuhodnej udalosti, ktorá sa prihodila štyridsať rokov pred zničením chrámu r. 70 n.l. (Všimnite si, že 40 rokov pred zničením Jeruzalema je asi doba, kedy bol Ješua ukrižovaný – aj keď Talmud sa o ukrižovaní zámerne nezmieňuje.) V Talmude stojí:

„Štyridsať rokov pred tým, ako bol svätý chrám zničený, sa udiali nasledujúce veci: Los pre kozu Jom Kippuru prestal byť nadprirodzený; červené vlákno vlny, ktoré do tej doby vždy zbelelo (ako symbol Božieho odpustenia) teraz zostalo červené a nezbelelo, a západný svietnik vo svätyni nechcel ustavične horieť, zatiaľ čo dvere svätého chrámu sa otvárali samy od seba.“

Môžem dodať, že tá chrámová brána bola zaistená ohromnými železnými tyčami upevnenými hlboko v solídnom kameni podlahy. Bola tak ťažká, že na jej zatvorenie bolo zapotreby dvadsiatich mužov – napriek tomu sa otvárala bez ľudského zásahu. Zbielenie vlákna červenej vlny bolo v súlade so slovami Hospodina skrze proroka Izaiáša:

„Aj keby vaše hriechy boli ako šarlat, zbielejú ako sneh… ako vlna“.

Pretože zbielenie od 30 n.l. ustalo, rabíni z toho usúdili, že Boh hovoril:

„Neodpustím; neodpustím“.

Vnútri samotného mesta sa diali ďalšie tajuplné veci. Podľa dokumentov datovaných z tej doby, veľké svetlo žiarilo okolo oltára chrámového dvora po dobu pol hodiny počas deviatej hodiny večer – takže bolo svetlo ako cez deň. Nad Jeruzalemom hrozivo visel astronomický jav v podobe meča. Pri západe slnka bolo medzi mrakmi vidieť vojnové vozidlá a vojenské jednotky rýchlo sa pripravujúce na bitku.

Josephus si uvedomil, že táto poviedka príliš napína ľudskú dôveryhodnosť, a tak napísal:

„Zdalo by sa, že to je výmysel, keby to nerozprávali tí, čo to videli.“

Keď sa toho roku dostavil deň Turíc, obsluhujúci kňazi cítili, ako sa chrámový areál trasie a bolo počuť mnoho hlasov ako volajú: „Nechaj nás odtiaľto odísť“.

Meno Mesiáša v Písme

Proroctvá o Kristovi sú dychberúce. Vedeli ste, že dokonca aj meno nastávajúceho Mesiáša bolo vpletené do hebrejského Písma? V hebrejčine je Ježišovo meno Ješua, alebo ako niektorí hovoria Jašua. Počas prekladu svätého Písma bolo jeho meno podané v gréčtine ako Iesous a v slovenčine ako Ježiš.

Avšak v izraelskej krajine mu jeho pozemskí rodičia dali meno Ješua. Zakaždým, keď Starý zákon používa slovo SPÁSA (obzvlášť s hebrejskou príponou znamenajúce „moja“, „tvoja“ alebo „jeho“), len s veľmi málo výnimkami (keď je to slovo neosobné), je to práve to isté slovo JEŠUA, uživné v Novom zákone ako meno Ježiša. V starodávnych dobách bolo meno človeka považované za veľmi dôležité. Napríklad Lámech nazval svojho syna Noé čo znamená Útecha, hovoriac:

„Ten nám dá potešenie … “

Heber nazval svojho prvorodeného Peleg (znamenajúce Rozdelenie), „lebo za jeho dní bola krajina rozdelená“. To isté platí o menách Abrahám, Sára, Izák a Jákob (zmenený na Izrael, čo znamená „Boží princ“), rovnako ako o menách všetkých Jákobových synov. Keď teda nebeský posol hovoril k Jozefovi, manželovi Márie, ktorá mala počať Ježiša, toto je čo Jozef v skutočnosti tým rozumel:

„Porodí syna a dáš mu meno SPÁSA (JEŠUA – to rovnaké slovo); lebo on vyslobodí svoj ľud z jeho hriechov.“

Ten odkaz bol rozprávaný v hebrejčine. A tak to dieťa bolo pomenované JEŠUA (Ježiš). Arthur Glass bol žid, ktorý uznal, že Ješua je ten sľúbený Mesiáš. Glass žil v Spojených Štátoch. V jednu jar v St. Louis sa stretol s iným židom v dome ich spoločného priateľa. Rozhovor prišiel k téme o Ješuovi (Ježišovi). Ten iný žid hodil do tváre Arthura Glassa túto výzvu:
„Ak Ješua je náš Mesiáš, a celý Tenach (Starý zákon) o ňom pojednáva, ako to, že jeho meno tam nie je ani raz zmienené?“
„Ale je“, reagoval Arthur.
„Hlúposť. Som hebrejský učenec. A hovorím ti, nemôžem meno Ješua v Starom zákone nájsť.“
Arthur sa na okamih odmlčal. Potom sa zohol a z vytiahol z tašky svoju hebrejskú Bibliu.
„Môj priateľ“, povedal, „preložil by si mi do angličtiny pasáž v Izaiášovi 62:11?“
Ten židovský učenec to tak urobil s krajnou ľahkosťou. Prekladal rýchlo a správne. A toto bol jeho preklad toho textu, doslovne:

„Hľa, Hospodin prehlásil do konca sveta, povedz dcéry Sijónu, hľa, tvoj JEŠUA (Ježiš) prichádza; hľa, jeho odmena je u ňho, a jeho dielo pred ním.“

Okamžite sa začervenal. Zasvitlo mu, čo urobil. Celkom hlasno vykríkol:
„Nie! Nie! Ty si ma pán Glass prinútil, aby som čítal ‚tvoj JEŠUA‘! Oklamal si ma!“
„Nie, neoklamal som ťa“, zaznela odpoveď. Iba som ťa podnietil, aby si si prečítal Božie slovo sám pre seba. Nevidíš, že tu je SPÁSA osoba a nie vec alebo udalosť? ON prichádza, JEHO odmena je u NEHO, a JEHO dielo je pred NÍM.“

Ten druhý muž náhlivo otvoril svoj Starý zákon. Zmätene medzi tým drmolil: „Moje Písmo je určite iné, než to tvoje“. Našiel tú pasáž, prečítal si ju a klesol ako prepichnutá vzducholoď. Jeho hebrejská biblia bola, samozrejme, totožná.

Viete, meno JEŠUA sa v Starom zákone nachádza asi 100-krát, po celom Písme od Genesis k Abakukovi! Áno, práve to slovo – práve to MENO – ktoré anjel Gabriel oznámil Márii ohľadom syna, ktorý sa jej mal narodiť. V hebrejskej biblii je Mesiáš označený ako Ješua. V Abakukovi čítame doslova z pôvodnej hebrejčiny:

„Vyšiel si pre JEŠA (čo je varianta JEŠUA) tvojho ľudu; pre JEŠUU tvojho MESIÁŠA (tvojho Pomazaného) zraníš hlavu domu svojvoľníka (Satana)“.

Tu to máte! Práve to meno dané v Novom zákone – Ježiš Kristus (Kristus znamená Mesiáš, či ten Pomazaný) je tu v Starom zákone – v hebrejskej Biblii.

Úžasné predpovede

Vedeli ste taktiež, že celý životný príbeh Mesiáša – jeho príchod na zem a kedy príde – bol napísaný stovky rokov pred Starým Zákonom? Nikde inde na svete nenájdete človeka, ktorého bibliografia bola napísaná pred tým, než sa narodil. Niektoré z úvodných predpovedí sú:
1 – Ten Nastávajúci bude potomok Abraháma.
2 – Príde z jedného z dvoch synov Abraháma, Mesiáš vzíde zo „semena Izáka“.
3 – Z Izákových detí by sme mali očakávať zjavenie toho Nastávajúceho skrze „semeno Jákoba“.
4 – Proroctvo to ďalej spresnilo. Z dvanástich synov Jákoba, Vysloboditeľ sa mal narodiť z kmeňa Júdu.
5 – Zo všetkých rodín Judy to malo byť skrze rodinu Jišajovu.
6 – Jišaj mal prinajmenšom osem synov. Proroctvo ich všetky vyradilo, okrem jedného – Dávida. Mesiáš mal byť potomok kráľa Dávida.
7 – Mal sa narodiť v Betleheme – a keď na to príde, v určitom Betleheme. Existovali totiž dve mestá menom Betlehem. Betlehem Zabulonov 110 km na sever od Galiley; to ale nebolo, kde sa mal Mesiáš narodiť. To prorokované miesto bolo „Betlehem efratský v Judsku“. Boh týmto vyradil ohľadom Toho Zasľúbeného všetky mestá na svete, okrem jedného.
8 – Mal prísť PRED zničením chrámu a posledným vyhnanstvom Židov. Bol jasne udaný časový faktor. Mesiáš musel prísť kým druhý chrám ešte stále stál.

Keď Zerubabel staval druhý chrám, mnohí nariekali nad tým, že je podradný vzhľadom k chrámu Šalamúna. Avšak ako náhrada tým, ktorí nariekali nad tou podradnosťou, bolo prorokované, že sláva toho neskoršieho chrámu mala prevýšiť slávu toho skoršieho chrámu, 9 – pretože do toho druhého chrámu mal prísť Mesiáš.

10 – Musel prísť PRED zničením tohto chrámu – inak by to proroctvo zlyhalo.
Vyplnenie jedného jediného proroctva by dokázalo len málo. Avšak pramene 332tich odlišných proroctiev sa časom spojili do lana neoblomného svedectva – ktoré urobilo Ježišove tvrdenia nepopierateľnými.

Posledních 24 hodin

Proroctvá dané počas 500 rokov sa vyplnili počas 24 hodín. Za tých 24 hodín sa vyplnilo nie menej ako 40 proroctiev! Pozrime sa na päť z nich. Bolo prorokované, že:

a) Bude zradený priateľom
b) Bude predaný za 30 strieborných
c) Tie peniaze budú hodené na zem v chráme
d) Tie peniaze skončia v rukách hrnčiara

Tieto podrobnosti boli dané nie menej ako 500 rokov pred vlastnými udalosťami. Vo vyplnení, jeden z Ješuových blízkych učeníkov Ješuu zradil. Kňazi zaplatili Judášovi 30 strieborných. Neskôr, keď Judáš zistil, že Ježiš sa nemieni zachrániť, vrátil tie peniaze kňazom, hodil ich na podlahu v chráme a potom sa odišiel obesiť. Kňazi medzi sebou diskutovali čo s tými vrátenými peniazmi urobiť. Niekto navrhol, aby boli dané do pokladne. Oni sa ale rozhodli kúpiť hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov.

Uvedomujete si, že keby tie peniaze dali do pokladne, Písmo by bolo zrušené, pretože je povedané, že tie peniaze budú použité na hrnčiarovo pole? Nakoniec sa rozhodli urobiť práve tú vec, ktorú prorok povedal, že urobia.

Rovnako proroctvo o smrti ukrižovaním, ktoré znie: „prebodli moje ruky aj moje nohy“. O ukrižovaní sa v čase písania tohto proroctva (asi 1000 pnl) prakticky nevedelo – a aj keď sa stalo prijatým spôsobom popravy, na pripevnenie obete na hrubé trámy sa obyčajne používali povrazy a nie klince. Proroctvo hovorí, že jeho ruky a nohy budú prebodnuté.

Ďalši proroctvo znie:„Delia sa o moje rúcho, žrebujú o môj odev.“ Zdá sa, že toto proroctvo je rozporné, až kým nezistíme, čo sa v skutočnosti stalo. Ježišov odev bol daný vojakom. Rozdelili si vrchné šaty na štyri diely. Keď ale došlo na spodný šat, „Povedali si medzi sebou: ‚Netrhajme ho, ale losujme o neho, čí bude‘!„ kedže bol tkaný v celku.

Okolo 150 n.l. Justin Martyr, vo svojom spise „Obrana kresťanstva“ adresovanom cisárovi Antoniusovi Piusovi, sa odvolával na správu vladára Piláta, o ktorej Martyr veril, že je uložená v rímskych archívoch. Ohľadne vojakoch deliacich sa o Ježišovo rúcho a žrebujúcich o jeho odev dodáva:

„… a že tomu tak je, sa môžete dozvedieť zo ‚Skutkov‘, ktoré boli zaznamenané za Pontiusa Piláta.“

Čo dodať na záver? Vo svojom preslove k Tesaloničanom sa Pavol odvolal na starozmluvné proroctvá o Mesiášovi. Kristus za svojej pozemskej služby umožnil svojim učeníkom pochopiť tieto proroctvá:

„ … počnúc od Mojžiša a všetkých prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo“ Lukáš 24,24.

Aj Peter vo svojej kázni o Kristovi použil dôkazy zo Starej zmluvy. Podobne to urobil aj Štefan. Pavol sa vo svojich prejavoch odvolával na výroky Písma, ktoré predpovedali Kristovo narodenie, utrpenie, smrť, zmŕtvychvstanie a nanebovstúpenie. Inšpirovaným svedectvom Mojžiša a prorokov presvedčivo dokázali, že Ježiš z Nazareta je Mesiáš, a ozrejmili, že to bol vlastne Kristov hlas, čo od čias Adama hovorieval ústami patriarchov a prorokov.

Súvisiace videá a dokumenty