5.časť – Kruhy v obilí a UFO v dejinách

Táto tematika je tu uvedená len stručne a pre úplnosť. V posledných rokoch sa v Anglicku, najmä v grófstvach Wiltshire a Hampshire, začali objavovať záhadné kruhy, ktoré majú priemer približne päť až osemdesiat metrov. Vznikajú v tráve, no predovšetkým v obilí, ktoré nie je zničené, ale steblá sú len ohnuté jedným alebo druhým smerom, akoby ich stlačil nejaký vír. Obilie pritom ďalej pokračuje v raste, hoci v neobvyklej ležatej polohe. Medzi rokmi 1980 až 1990 sa v južnom Anglicku objavilo približne 600 takýchto kruhov.

Nielen četnosť, ale aj zložitosť obrazcov, ktoré vytvárajú malé aj veľké kruhy vzájomne prepojené priamkami, neustále rastie. Pravdepodobne nejde ani o náhodu, že ich najväčší výskyt je sústredený v blízkosti starodávnych kultických miest, ako je napríklad Stonehenge, známy svojím kruhovým kamenným „počítačom“.

• Mimo Anglicka sa často vyskytujú aj v USA, Kanade, Brazílii, Austrálii, Novom Zélande a Francúzsku, pričom sa začínajú objavovať aj v mnohých ďalších krajinách.
• Kruhy na lúkach a poliach sú geometricky presné, akoby boli vyrezané gigantickým kružidlom, a vytvárajú ďalšie súvislé obrazce, akoby boli zoradené v nejakom vyššom systéme.
• Virguľe prútkarov v kruhoch reagujú mimoriadne silno.
• Do kruhov nechcú vstúpiť ani pod nátlakom žiadne zvieratá.
• Ľudia, ktorí do kruhu vstúpili, po určitom čase pociťujú zvláštnu nevoľnosť.
• V kruhoch boli zistené rádioaktívne anomálie, doteraz v prírode neznáme radionuklidy alebo izotopy s krátkou životnosťou. Táto oblasť je stále vo fáze výskumu.
• Zaznamenané boli aj magnetické anomálie, zlyhávanie TV kamier a nahrané zvláštne bezzučivé tóny okolo 5 kHz spolu s ďalšími neidentifikovateľnými zvukmi.
• Steblá obilia sú v kruhoch monoliticky pritlačené k zemi a smerujú do špirálového tvaru, pričom je zreteľne viditeľný vírový charakter.
• V rastlinách dochádza ku genetickým a molekulárnym zmenám. Rastliny aj klasy pokračujú v horizontálnom raste, čo je v rozpore s bežnými prírodnými zákonmi.
• Kruhy vznikajú prevažne v noci.
• Kruhy sa často nachádzajú v blízkosti kultických a posvätných miest.

Bežne sa hovorí o troch príčinách vzniku týchto javov:

Väčšina výskumníkov paranormálnych javov už dávno zistila, že ak sa určitému fenoménu venuje zvýšená pozornosť, rastie aj počet napodobňovateľov a falzifikátov. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto napodobeniny sú spravidla nedokonalé. Koncom roka 1991 sa dvaja muži zo Southamptonu, Doug Baker a Dave Chorley, „priznali“, že tieto útvary vytvárali ako žart a následne cestovali po svete, kde rozprávali, ako ich údajne vyrábali.

Pri následnej konfrontácii, na ktorej sa zúčastnilo viacero televíznych spoločností, si však „uťali poriadnu hanbu“. Ich kruh aj činka dopadli žalostne. Zároveň vyšlo najavo, že si v mnohých prípadoch vymýšľali a prisvojovali autorstvo. Keď im bola položená otázka, či sú aj „výrobcami“ známeho keltského kríža z Longstocku, výslovne to potvrdili. Keď však mali vysvetliť, ako dosiahli, že je obilie v prstenci navzájom prepletené, nastalo rozpačité ticho.

Po chvíli Dave polohlasne priznal: „Tento sme nerobili.“ A tak to pokračovalo ďalej. Nakoniec nebolo jasné, ktoré kruhy skutočne vytvorili. A ak tvrdili, že vyrobili 200 kruhov, kto potom vytvoril stovky ďalších? (L35)

K vyriešeniu záhady kruhov mali prispieť tri významné akcie:

Prvou z nich bola „Súťaž vo falšovaní kruhov“ vo West Wycombe, severne od Londýna, ktorá sa konala 12. júla 1992. Odmena pre víťaza predstavovala 3 000 libier (9 000 mariek). Otázka znela: Budú úmyselní falšovatelia kruhov skutočne schopní napodobniť všetky detaily, ktoré experti už dávno označili za charakteristické znaky pravých piktogramov? Výsledok však zástancov teórie podvodu výrazne sklamal.

„Okraje boli nečisté, kruhy nesymetrické, obilie ušliapané až k zemi, chýbal charakteristický vír. Navyše boli ‚chodby‘ veľmi neostré, ‚polokruhy‘ nerovnomerné a krivé. Ani jeden z falzifikátov nepresvedčil a ‚víťazné‘ družstvo si rozhodne tých 3 000 libier nezaslúžilo. Zabávať sa museli skutoční tvorcovia kruhov, ktorí totiž práve v tú noc, len niekoľko kilometrov od tejto ‚olympiády falzifikátorov‘, vykúzlili v obilí dlhý piktogram známej kvality a navyše sa veľkoryso vzdali ‚zaslúženej odmeny‘.“ (L117)

Druhou veľkou akciou, ktorá mala prispieť k objasneniu záhady a podporiť tvrdenie, že drvivá väčšina kruhov nie je ľudský podvod, bol americko-britský projekt Argus. Cieľom tejto iniciatívy bolo skúmať magnetické, radioaktívne, genetické a ďalšie fyzikálne anomálie. Ak by sa tieto anomálne javy vyskytovali pravidelne, umožnilo by to objektívne odlíšiť pravé kruhy od falzifikátov, pretože je zrejmé, že radioaktívne izotopy nemôžu vzniknúť jednoduchým ušliapaním obilia skupinami falzifikátorov. Tieto anomálie boli skutočne zaznamenané a dostupné poznatky neukazujú ani na ľudskú, ani na prírodnú príčinu. Aj preto sa čoraz viac výskumníkov prikláňa k mimozemskej hypotéze.

Tretiu líniu výskumu viedla skupina CSETI, ktorej cieľom bolo dokázať, že obilné kruhy sú správy mimozemských civilizácií, vytvárané z výšky pomocou pokročilej technológie, pravdepodobne laserového skenera z paluby lietajúcich objektov. Skupina CSETI sa preto pokúšala o blízke stretnutie piateho druhu, teda priamu komunikáciu s UFO. Greerova skupina vykonala 26. 7. 1992 odvážny experiment, ktorého „odmenou“ malo byť údajné zobrazenie žiariaceho UFO, ktoré s účastníkmi svetelne komunikovalo a dokonca vytvorilo piktogram na želanie, podľa vopred pripraveného vzoru.

O celej udalosti existuje videozáznam. Podobných meditačných a technicky vybavených skupín je viac, pričom výsledky sa zdajú byť závislé nielen od prípravy ľudí, ale aj od ochoty UFO reagovať.

Autorom tejto teórie je profesor fyziky Terence Meaden, zakladateľ Organizácie pre výskum tornád a búrok. Podľa neho sú obilné kruhy výsledkom tzv. „poskakujúceho“ elektrického vzdušného víru. Tento jav vzniká vírivým pohybom vetra na záveternej strane kopcov. Rotácia spôsobuje, že stĺp vzduchu stúpa špirálovým pohybom a zároveň sa v ňom vytvára elektrický náboj. Keď sa tento elektrifikovaný vzdušný stĺp dotkne zeme, spôsobí položenie obilia do kruhového vzoru.

Víry sa môžu opakovane zdvíhať a dopadať, čím vytvárajú viacnásobné kruhy a môžu vyvolať aj elektrické účinky na svedkov. Viacerí svedkovia opísali tento jav, pričom najznámejší je prípad Garyho a Vivienne Tomlinsonových, zaznamenaný v novinách The Mail on Sunday dňa 25. 8. 1991: