5.časť – Kruhy v obilí a UFO v dejinách

Táto tematika je tu uvedená len stručne a pre úplnosť. V posledných rokoch sa v Anglicku, najmä v grófstvach Wiltshire a Hampshire, začali objavovať záhadné kruhy, ktoré majú priemer približne päť až osemdesiat metrov. Vznikajú v tráve, no predovšetkým v obilí, ktoré nie je zničené, ale steblá sú len ohnuté jedným alebo druhým smerom, akoby ich stlačil nejaký vír. Obilie pritom ďalej pokračuje v raste, hoci v neobvyklej ležatej polohe. Medzi rokmi 1980 až 1990 sa v južnom Anglicku objavilo približne 600 takýchto kruhov.

Nielen četnosť, ale aj zložitosť obrazcov, ktoré vytvárajú malé aj veľké kruhy vzájomne prepojené priamkami, neustále rastie. Pravdepodobne nejde ani o náhodu, že ich najväčší výskyt je sústredený v blízkosti starodávnych kultických miest, ako je napríklad Stonehenge, známy svojím kruhovým kamenným „počítačom“.

• Mimo Anglicka sa často vyskytujú aj v USA, Kanade, Brazílii, Austrálii, Novom Zélande a Francúzsku, pričom sa začínajú objavovať aj v mnohých ďalších krajinách.
• Kruhy na lúkach a poliach sú geometricky presné, akoby boli vyrezané gigantickým kružidlom, a vytvárajú ďalšie súvislé obrazce, akoby boli zoradené v nejakom vyššom systéme.
• Virguľe prútkarov v kruhoch reagujú mimoriadne silno.
• Do kruhov nechcú vstúpiť ani pod nátlakom žiadne zvieratá.
• Ľudia, ktorí do kruhu vstúpili, po určitom čase pociťujú zvláštnu nevoľnosť.
• V kruhoch boli zistené rádioaktívne anomálie, doteraz v prírode neznáme radionuklidy alebo izotopy s krátkou životnosťou. Táto oblasť je stále vo fáze výskumu.
• Zaznamenané boli aj magnetické anomálie, zlyhávanie TV kamier a nahrané zvláštne bezzučivé tóny okolo 5 kHz spolu s ďalšími neidentifikovateľnými zvukmi.
• Steblá obilia sú v kruhoch monoliticky pritlačené k zemi a smerujú do špirálového tvaru, pričom je zreteľne viditeľný vírový charakter.
• V rastlinách dochádza ku genetickým a molekulárnym zmenám. Rastliny aj klasy pokračujú v horizontálnom raste, čo je v rozpore s bežnými prírodnými zákonmi.
• Kruhy vznikajú prevažne v noci.
• Kruhy sa často nachádzajú v blízkosti kultických a posvätných miest.

Bežne sa hovorí o troch príčinách vzniku týchto javov:

Väčšina výskumníkov paranormálnych javov už dávno zistila, že ak sa určitému fenoménu venuje zvýšená pozornosť, rastie aj počet napodobňovateľov a falzifikátov. Je však potrebné zdôrazniť, že tieto napodobeniny sú spravidla nedokonalé. Koncom roka 1991 sa dvaja muži zo Southamptonu, Doug Baker a Dave Chorley, „priznali“, že tieto útvary vytvárali ako žart a následne cestovali po svete, kde rozprávali, ako ich údajne vyrábali.

Pri následnej konfrontácii, na ktorej sa zúčastnilo viacero televíznych spoločností, si však „uťali poriadnu hanbu“. Ich kruh aj činka dopadli žalostne. Zároveň vyšlo najavo, že si v mnohých prípadoch vymýšľali a prisvojovali autorstvo. Keď im bola položená otázka, či sú aj „výrobcami“ známeho keltského kríža z Longstocku, výslovne to potvrdili. Keď však mali vysvetliť, ako dosiahli, že je obilie v prstenci navzájom prepletené, nastalo rozpačité ticho.

Po chvíli Dave polohlasne priznal: „Tento sme nerobili.“ A tak to pokračovalo ďalej. Nakoniec nebolo jasné, ktoré kruhy skutočne vytvorili. A ak tvrdili, že vyrobili 200 kruhov, kto potom vytvoril stovky ďalších? (L35)

K vyriešeniu záhady kruhov mali prispieť tri významné akcie:

Prvou z nich bola „Súťaž vo falšovaní kruhov“ vo West Wycombe, severne od Londýna, ktorá sa konala 12. júla 1992. Odmena pre víťaza predstavovala 3 000 libier (9 000 mariek). Otázka znela: Budú úmyselní falšovatelia kruhov skutočne schopní napodobniť všetky detaily, ktoré experti už dávno označili za charakteristické znaky pravých piktogramov? Výsledok však zástancov teórie podvodu výrazne sklamal.

„Okraje boli nečisté, kruhy nesymetrické, obilie ušliapané až k zemi, chýbal charakteristický vír. Navyše boli ‚chodby‘ veľmi neostré, ‚polokruhy‘ nerovnomerné a krivé. Ani jeden z falzifikátov nepresvedčil a ‚víťazné‘ družstvo si rozhodne tých 3 000 libier nezaslúžilo. Zabávať sa museli skutoční tvorcovia kruhov, ktorí totiž práve v tú noc, len niekoľko kilometrov od tejto ‚olympiády falzifikátorov‘, vykúzlili v obilí dlhý piktogram známej kvality a navyše sa veľkoryso vzdali ‚zaslúženej odmeny‘.“ (L117)

Druhou veľkou akciou, ktorá mala prispieť k objasneniu záhady a podporiť tvrdenie, že drvivá väčšina kruhov nie je ľudský podvod, bol americko-britský projekt Argus. Cieľom tejto iniciatívy bolo skúmať magnetické, radioaktívne, genetické a ďalšie fyzikálne anomálie. Ak by sa tieto anomálne javy vyskytovali pravidelne, umožnilo by to objektívne odlíšiť pravé kruhy od falzifikátov, pretože je zrejmé, že radioaktívne izotopy nemôžu vzniknúť jednoduchým ušliapaním obilia skupinami falzifikátorov. Tieto anomálie boli skutočne zaznamenané a dostupné poznatky neukazujú ani na ľudskú, ani na prírodnú príčinu. Aj preto sa čoraz viac výskumníkov prikláňa k mimozemskej hypotéze.

Tretiu líniu výskumu viedla skupina CSETI, ktorej cieľom bolo dokázať, že obilné kruhy sú správy mimozemských civilizácií, vytvárané z výšky pomocou pokročilej technológie, pravdepodobne laserového skenera z paluby lietajúcich objektov. Skupina CSETI sa preto pokúšala o blízke stretnutie piateho druhu, teda priamu komunikáciu s UFO. Greerova skupina vykonala 26. 7. 1992 odvážny experiment, ktorého „odmenou“ malo byť údajné zobrazenie žiariaceho UFO, ktoré s účastníkmi svetelne komunikovalo a dokonca vytvorilo piktogram na želanie, podľa vopred pripraveného vzoru.

O celej udalosti existuje videozáznam. Podobných meditačných a technicky vybavených skupín je viac, pričom výsledky sa zdajú byť závislé nielen od prípravy ľudí, ale aj od ochoty UFO reagovať.

Autorom tejto teórie je profesor fyziky Terence Meaden, zakladateľ Organizácie pre výskum tornád a búrok. Podľa neho sú obilné kruhy výsledkom tzv. „poskakujúceho“ elektrického vzdušného víru. Tento jav vzniká vírivým pohybom vetra na záveternej strane kopcov. Rotácia spôsobuje, že stĺp vzduchu stúpa špirálovým pohybom a zároveň sa v ňom vytvára elektrický náboj. Keď sa tento elektrifikovaný vzdušný stĺp dotkne zeme, spôsobí položenie obilia do kruhového vzoru.

Víry sa môžu opakovane zdvíhať a dopadať, čím vytvárajú viacnásobné kruhy a môžu vyvolať aj elektrické účinky na svedkov. Viacerí svedkovia opísali tento jav, pričom najznámejší je prípad Garyho a Vivienne Tomlinsonových, zaznamenaný v novinách The Mail on Sunday dňa 25. 8. 1991:

„Padalo to dolu na naše hlavy, sotva sme dokázali stáť. Vlasy môjho manžela sa postavili dupkom, pravdepodobne vplyvom statickej elektriny. Keď to zmizlo, zostali sme stáť uprostred kruhu poležaného obilia. Všetko sa odohralo v jedinej sekunde.“

Dr. Meaden sa snažil túto teóriu aplikovať aj na zložitejšie obrazce, no realita ukazuje, že ju nemožno použiť na všetky prípady, najmä tam, kde sa nevyskytujú len kruhy, ale aj priamky, polokruhy, osovo súmerné tvary a komplexné piktogramy. Napriek tomu možno túto teóriu u malého počtu prípadov považovať za čiastočne vysvetľujúcu.

V priebehu rokov sa zložitosť obrazcov v obilí výrazne zvyšovala. Objavili sa mnohotvárne a zjavne plánované útvary, kde sa okolo jednoduchého kruhu nachádzajú ďalšie menšie kruhy v presnom uhlovom rozložení. Vznikajú sústredné prstence, tenké medzikružia a oblasti so stojacim obilím uprostred. Tieto plánované obrazce, zložené z kruhov, elíps, priamok a ďalších tvarov, označujeme ako piktogramy. Objavujú sa v tvaroch činiek, kľúčov, delfínov, trojuholníkov, sumerského písma či symbolov známych zo starovekých kultových miest. Je zrejmé, že nejde o náhodu.

Pre tých, ktorí sa zaoberajú štúdiom Biblie, najmä knihy Zjavenie, je zaujímavý obrazec zložený z troch šestiek, ktorý vznikol v roku 1993 v East Kennet v grófstve Wiltshire. V prospech pôvodu z UFO sa uvádza práve zložitosť, presnosť a čistota vyhotovenia. Dňa 16. 7. 1991 vznikol na úpätí pevnosti Barbury Castle obrazec s rozlohou 10 000 m², označovaný ako „matka piktogramov“, pričom obyvatelia v okolí videli záhadné svetlá a počuli rachot hromu.

Ešte väčší rozruch vyvolal útvar z 13. augusta 1991 v Ickletone pri Cambridge. Išlo o obrovský Mandelbrotov diagram, dôležitý prvok teórie chaosu. Tento útvar nie je možné jednoducho vypočítať ani zakresliť ako bežný geometrický vzor, ale musí sa vytvárať bod po bode. Napriek tomu bol presne vyhotovený v dĺžke 56 metrov. Ide nepochybne o ďalší krok k vyššej úrovni zložitosti obilných obrazcov – od školskej geometrie až po oblasť pokročilej matematiky a výpočtovej techniky.

Ďalším významným dôvodom, ktorý podporuje túto teóriu, je výskyt anomálií a genetických zmien. Mnohí ľudia opisujú, že v kruhoch pociťujú mimoriadne silnú zvyškovú energiu. Tento dôkaz bol podrobne spomenutý už v predchádzajúcich štúdiách, a preto ho nebudeme zbytočne ďalej rozoberať, hoci ide pravdepodobne o jeden z najsilnejších argumentov.

Ďalšou otázkou je takzvané „pracovné náčinie“. Ide o akési „rydlo“ vytvorené silovým poľom neznámeho pôvodu, ktoré je schopné sa zužovať aj rozširovať. Zjavne sa tu stretávame s novou formou energie, niečím podobným gravitačnému žiareniu v kombinácii s mikrovlnami. Rastlinné steblá sa totiž dokážu ohnúť, ak sa na jednu až dve sekundy zahrejú v mikrovlnnom poli.

Táto energia je schopná prenikať až do atómovej štruktúry a narúšať ju, čo by vysvetľovalo zmeny alfa žiarenia aj prítomnosť radioaktívnych izotopov s krátkym polčasom rozpadu.

Jedným z očitéch svedkov vzniku kruhu v súvislosti s UFO (výnimočne za denného svetla) bol Dave Harris 14. 4. 1991. Počas jazdy na bicykli v oblasti Butleigh Wootton videl, ako sa nad poľom s ozimným jačmeňom vznášal vo výške približne osem metrov striebristý lietajúci objekt zvonovitého tvaru. Z objektu vychádzal špirálovitý lúč svetla, pripomínajúci akúsi auru, smerujúcu k poľu. Záhadný objekt následne prudko odletel rýchlymi manévrami, sprevádzanými bzučivým zvukom.

Shuttlewood spolu s americkým rozhlasovým reportérom Bryceom Bondom opisujú udalosť z noci 8. 8. 1972 na Star Hill, kde spozorovali UFO, ktoré pomocou neznámej sily – sprevádzanej vysokofrekvenčným zvukom podobným prúdeniu fénu – vytvorilo za necelú minútu rozsiahly otlačok. Colin Andrews následne zhromaždil približne 200 správ o pozorovaniach UFO v súvislosti so vznikom kruhov.

V prvých sedemdesiatich prípadoch bol zaznamenaný vznik kruhu prostredníctvom svetelného lúča, svetelnej gule, valca hmly alebo neznámej sily. Niektoré z týchto prípadov boli dokonca zaznamenané na film. Napríklad v roku 1990 zachytila vznik kruhovej formácie pri Silbury Hill pôsobením svetelnej gule známa spoločnosť BBC.

Pre doplnenie celkového obrazu je potrebné uviesť, že záhadné kruhy a sústredné kružnice sa objavili aj na úplne neočakávaných povrchoch. Posúďte sami. V časopise Magazín 2000, číslo 0/93 a 1/94, sú uvedené správy o kruhoch v ľade a skalnom podloží.

KRUHY V ĽADE Vo februári 1993 sa na tenkom ľade rieky Charles River v Bostone, pokrytom jemnou vrstvou snehu, doslova cez noc objavili desiatky sústredných kružníc prepojených kanálmi. Stovky pracovníkov renomovaného M.I.T. – Massachusetts Institute of Technology, ktorý sa nachádza na brehu rieky, sa nasledujúce ráno stali ohromenými svedkami tohto javu, rovnako ako tisíce obyvateľov, ktorí prisahali, že nikdy predtým nič podobné nevideli.

ZÁHADNÉ KRUHY NA SKALÁCH Kruhy sa neobjavujú iba v obilí, tráve či snehu, ale aj v kameni. V polovici augusta 1992 bolo objavených niekoľko kruhov a koncentrických prstencov na skalnatej náhornej plošine pri Ajuntas v juhovýchodnej časti hornatého karibského ostrova Portoriko. Ufolog Jorge Martin, ktorý tieto stopy skúmal priamo na mieste, uviedol, že „vyzerali, akoby ich niečo vypálilo alebo trvalo vyznačilo do kameňa, niečo, čo tam pristálo a zanechalo po sebe svoje stopy“. Je presvedčený, že kruhy súvisia s vlnou pozorovaní a pristátí UFO, ktoré boli v rovnakom období hlásené práve z tejto oblasti.

Na úvod je potrebné zdôrazniť, že je nutné rozlišovať dve základné skupiny kruhovitých útvarov.

Do prvej skupiny zaraďujeme kruhy a medzikružia, ktoré vznikli pri pristátí UFO. Patria sem aj niektoré kruhy uvedené v Správe projektu ZÁŘE z roku 1994. Z nej vyplýva, že k 1. 1. 1994 bolo známych 16 kruhových útvarov, prevažne v trávnatom poraste, vo forme medzikruží. V obvodovom páse medzikružia (30 až 50 cm) je zaznamenaný odlišný rast vegetácie alebo je pás úplne holý.

Tieto medzikružia dosahujú priemer od 3 do 27 metrov. Sedem z nich vykazuje anomálie, ako je slabý magnetizmus, radiácia či trvalá dehydratácia pôdy, ktoré sú zo svetovej UFO literatúry známe práve v súvislosti s pristátím UFO.

„V blízkosti týchto dvoch miest (Stráž n/O. a Popelky) bolo UFO skutočne pozorované. Na náš prvý zaregistrovaný kruh, na ktorom už viac než tri roky nerastie tráva a ktorý sa nachádza neďaleko hradu Zvíkov, sa prišiel pozrieť pán Hesemann. Na základe svojich skúseností jednoznačne vyhlásil, že ide o miesto pristátia UFO, a upozornil, že v podobných prípadoch takmer vždy dochádzalo k únosom do UFO. Preto bola pomocou systematických otázok preverovaná táto možnosť aj medzi miestnymi obyvateľmi, zatiaľ však bez výsledku.“

Druhú skupinu kruhových obrazcov tvoria známe obrazce v obilí a tráve, ktoré vznikajú pôsobením určitých síl. Napríklad kruh vo Frymburku vznikol pravdepodobne pôsobením prírodnej sily, konkrétne veterného víru spôsobeného guľovým bleskom. Tomu nasvedčuje skutočnosť, že obilie je stlačené v strede a smerom k okrajom sa postupne dvíha. Väčšina u nás objavených kruhov však vykazuje presne vyrezané okraje a jasné geometrické usporiadanie, čo poukazuje na cielenú, projektovanú činnosť.

Prvý z klasických kruhov v obilí, aké poznáme z Anglicka a iných krajín, sa u nás objavil 30. júla 1994 pri Kolinci (neďaleko Sušice). Ďalšie nasledovali krátko po ňom a vďaka médiám bola verejnosť informovaná o zaujímavostiach a anomáliách, ktoré s nimi súviseli a naznačovali ich pravosť. V kruhoch sa opakovane prejavujú charakteristické symptómy, ktoré na túto pravosť poukazujú. Ide najmä o zvýšenú energiu (časom slabnúcu), vyvolávajúcu bolesti hlavy a závraty.

Na magnetofónových záznamoch bol zaznamenaný súbor zvláštnych kmitočtov, miestami pripomínajúcich cvrčky. Pri radiačných testoch bola zistená zvýšená kontaminácia céziom a rádiom. Zaznamenané boli aj anomálie magnetického poľa s odchýlkou od smeru sever–juh približne 10 stupňov. Bunková analýza stebiel v kruhoch navyše ukazuje výrazné bunkové zmeny v stenách rastlín.

Pani Sechterová z Puchverka, vzdialeného necelé 3 km od Kolinca, videla okolo 4:30 ráno 29. júla 1994 žlto žiariacu guľu, ktorá vydávala intenzívne svetlo. Podobný jav pozoroval aj jej manžel. V noci z 29. na 30. júla následne vznikol kolinecký kruh. O náhode tu možno hovoriť len ťažko. Manželom Stejskalovým z Náchoda sa dokonca podarilo natočiť video na Sušicku, teda priamo v oblasti výskytu kruhov, dňa 27. augusta 1994, kde zachytili letiaciu červenú pulzujúcu guľu. Takýto jav miestni obyvatelia pozorovali opakovane.

Súvislosti medzi kruhovými útvarmi

• Prvou výraznou črtou je narastajúca zložitosť tvarov v čase. Nové útvary boli vždy zložitejšie než predchádzajúce. Kolinec – jeden kruh, Rozsedly – dva kruhy, Žihobce a Lukavec – prvé piktogramy v tvare keltského kríža (jeden hlavný kruh a štyri satelitné), Vestec a Troubsko – už výrazne zložitejšie keltské kríže. V Letoviciach sa objavil piktogram v tvare šípky, ktorá smeruje na Vestec.
• Druhou významnou súvislosťou je geografická poloha kruhov. Niektoré z nich ležia na tzv. energetických líniách pretínajúcich Európu, po ktorých podľa legiend lietali bohovia. Dve z týchto línií pretínajú aj naše územie. Jeden smer vedie z Delf, známych svojou veštiareňou, k dánskym kruhom, vybudovaným na ešte starších hradiskách. Na tejto línii sa nachádzajú aj naše kruhy v Troubsku, Vysokom Mýte a Vestci.

Prečo práve kruhy? Kruh je odpradávna symbolom jednoty a celistvosti. Preto sa tak často objavuje v kultických kresbách. Všetko sa pohybuje po kruhoch alebo elipsách – od atómu až po galaxie. Špirála predstavuje vývoj a rozvoj. V zložených obrazcoch – piktogramoch – nachádzame množstvo symbolov sumerských, indických, keltských a ďalších. Akoby ich tvorcovia naznačovali, že sú s ľudstvom spojení už od jeho počiatku a že sa má človek vrátiť k pôvodnému súladu s prírodou.

Posolstvu piktogramov zatiaľ nikto úplne nerozumie. Je zrejmé len to, že za nimi stojí inteligencia, že nesú skrytý význam a že sa nápadne podobajú na kultické kresby starých civilizácií aj niektorých dnešných prírodných kmeňov. Mnohí sa prikláňajú k názoru, že ide o inteligenciu mimozemskú alebo o bytosti zo sveta duchovných entít, ktoré od nepamäti obývajú Zem spolu s človekom.

Ich cieľom má byť nenásilné upozornenie na seba a získanie dôvery. Volia preto stratégiu postupného približovania, aby si človek zvykol na myšlienku, že vo vesmíre nie je sám. Filozof John Michell o kruhoch hovorí:

„Sú najzaujímavejšou vecou, aká sa dnes deje. Sú výzvou pre vedu, ktorá ich nedokáže vysvetliť. Ohrozujú ‚vedecký‘ obraz sveta, čo mnohí sledujú s uspokojením, pretože sa domnievajú, že čisto racionalistický a materialistický pohľad na svet je zodpovedný za mnohé krízy dnešnej doby, a preto je načase tento pohľad nahradiť iným. Kruhy odporujú nášmu materialistickému chápaniu reality. To, čo pozorujeme, je mimoriadne neobvyklé. Niečo začína kresliť symboly do polí, a to veľmi krásnym spôsobom, bez toho, aby to ľudí vystrašilo alebo ohrozilo. A náhle sa tým veľmi rýchlo mení svetonázor ľudí. Je to nádherný jav a pochádza z nevyčerpateľného zdroja.“

Ďalší pozoruhodný pohľad na túto tému pochádza od šamana Sun Beara, s ktorým sa Michael Hesemann stretol na konferencii v Postupime. Podľa jeho výpovede mu duchovia jeho ľudu oznámili, že Zem stojí pred veľkými zmenami a že nastal čas liečivých kruhov, čas uzdravovania Zeme.

„Keď som mal v roku 1979 videnie o liečivom kruhu, povedal mi duch: ‚Ak ťa nebudú počúvať, budú musieť počúvať nás.‘ Vtedy som nevedel, čo to znamená. Neskôr som sa dozvedel, že tieto kruhy sa objavili na poliach po celom svete a že ich symboly predstavujú posvätné kruhy dávnych predkov. Preto kruhy hovoria ľuďom to isté, čo hovorím ja: ľudia sa musia vrátiť do posvätného kruhu, aby sa naučili, že všetko stvorenie má rovnaké právo na život ako oni. Ide o to žiť v súlade s Matkou Zemou. Musíme sa znovu naučiť vnímať sily Zeme a konať pre ne obrady.“

V súvislosti s UFO hovorí:

„Po celé stáročia si môj ľud rozpráva, že kedysi z neba zostúpila veľká loď, zastala a otvorila sa. Z nej vystúpili bytosti, ktoré nás naučili mnohým veciam a priniesli nám spirituálne poznanie, ktoré si dodnes uchovávame. Dnes prežívame to isté. Sú to učitelia z vesmíru, ktorí nám prinášajú poznanie. Každý rok nás navštevujú. Vy ich označujete ako posádky UFO.“

M. Hesemann po preskúmaní rôznych materiálov dospel k ďalšiemu významnému záveru, že skutočný význam kruhov nespočíva ani tak v ich tvaroch, záhadnom pôvode či skrytom posolstve.

Rozhodujúci je ich vplyv na ľudí, najmä na tých, ktorí sa nimi intenzívne zaoberajú a vystavujú sa ich energii. Najprv podľahnú ich čaru, a potom prežívajú udalosti, ktoré im dramaticky rozširujú obraz reality. Objavujú sa neznáme schopnosti, ľudia zažívajú, že tvorcovia kruhov reagujú na ich najintímnejšie myšlienky, vidia záhadné svetlá, počujú hlasy a zvuky. Prechádzajú vnútornou transformáciou a stávajú sa novými ľuďmi.

Niektorí začínajú komunikovať psychickou alebo telepatickou cestou s tvorcami kruhov. V spojení s týmto pohľadom a s výpoveďami šamana Sun Beara je možné, že podobné kruhy existovali už v hlbokej minulosti pri kultických miestach ako údajný „dar bohov“. Možno práve tu majú pôvod rôzne magické kruhy a dávne symbolické kresby. Potom by sa naplnilo známe príslovie:

„Páchateľ sa vracia na miesto činu.“

Napríklad najväčšia koncentrácia kruhov v Anglicku sa nachádza práve v okolí takýchto miest. Zaujímavé je, že to bolo údajne predpovedané prostredníctvom Isabely Kingstonovej, jednej z najznámejších osobností channelingu. Predpovedala nielen ich výskyt, ale aj to, že budú nadobúdať čoraz zložitejšie tvary. Tieto posolstvá mala prijať od „bytostí z iných oblastí“, ktoré sa nazývajú „Strážcovia“.

Tieto bytosti údajne oznámili, že práve ony pred tisícročiami iniciovali výstavbu Silbury Hill. Od toho sa má odvíjať aj názov pahorku, keďže slabika „sil“ znamená „svetelná bytosť“. Toto miesto spolu s ďalšími malo v budúcnosti pomôcť ľudstvu – a táto doba vraj práve prichádza. Miesta ako Glastonbury či Avebury majú byť energeticky prepojené so silovými bodmi Zeme. Úlohou Strážcov má byť príprava Nového veku na Zemi.

Ak to stručne zhrnieme, potom:

1. Kruhy majú nenásilnou formou upozorniť ľudstvo na vyššie sily, ktoré sú mimo dosahu súčasnej vedy.
2. Je potrebné prehodnotiť „vedecké“ názory a materialistické pohľady na svet.
3. Svojimi tvarmi odkazujú na starodávne kultické miesta a obrazy, a tým aj na ich zabudnutý účel vo vzťahu k Zemi.
4. Pripravujú nás na myšlienku, že vo vesmíre nie sme sami.
5. Ide o výzvu k nadviazaniu kontaktu.

Hypotéza o mimozemskom pôvode UFO má množstvo zástancov. Podľa archeoastronautickej teórie „oni“ prichádzajú už od nepamäti a v súvislosti s ich pôsobením a návštevami na Zemi je možné nájsť konkrétne stopy. Ide predovšetkým o:

• LEGENDY, v ktorých sa opisujú lietajúce stroje, návštevy „bohov“ a ich poslovia zostupujúci z neba.
• SKALNÉ KRESBY, ktoré znázorňujú neobvyklé postavy alebo zvláštne predmety.
• TECHNICKÉ A TECHNOLOGICKÉ OBJAVY, ktoré nezapadajú do rámca svojej doby, úrovne poznania ani vtedajšej kultúry.

Keď sa povie slovo legenda, mnohých to zvádza k ľahkovážnemu úsmevu. Príklady z dejín však ukazujú, že viera v legendy sa neraz vyplatila. Jedným z najznámejších bádateľov, ktorý dôveroval starým tradíciám, bol objaviteľ Tróje Heinrich Schliemann. Iný bádateľ, James Churchward, objaviteľ civilizácie „Mu“, zasvätil päťdesiat rokov štúdiu mytológií národov celého sveta, ktoré porovnával s nálezmi tabuliek z Indie.

Výsledkom bolo ohromujúce zistenie, že všetky záznamy sa navzájom prekrývajú a jednotlivé kultúry vykazujú pozoruhodnú vnútornú súvislosť, čo naznačuje, že na začiatku stáli skutočné udalosti. J. Bílek v knihe „Stále tajomné UFO“ na strane 16 uvádza:

„Bohov lietajúcich na nebesiach – často v lietajúcich strojoch – nachádzame v keltských, indiánskych, babylonských a sumerských záznamoch, v japonských mýtoch aj v severských ságach. Starý spev opisuje udalosť, keď z neba zostúpil boh Kag na plochej kruhovej lodi, schopnej pristáť na pevnej zemi aj na mori, a hovorí o jeho pôsobení v Južnej Amerike, Afrike i Austrálii. Peruánski Indiáni majú legendu o ľuďoch zrodených z bronzových, strieborných a zlatých vajec, ktoré padali z neba; tieto „nebeské vajcia“ nachádzame aj na kresbách v saharskej Tassíli. Podobné zmienky o bohoch zostupujúcich z hviezd, lietajúcich na ohnivých koráboch a člnoch a vlastniacich hrozné zbrane nachádzame aj v sumerských, asýrskych, babylonských a hebrejských záznamoch.“ J. Bílek – Stále tajomné UFO

Problém písomných záznamov spočíva najmä v pohľade ich autorov. Ak predstaviteľ nižšej kultúry opisuje prejavy vyššej kultúry, často nedokáže pochopiť ich podstatu a všetko považuje za zázrak či prejav moci bohov. Takýto opis potom pôsobí primitívne a s pribúdajúcim časom dochádza k skresleniam. Napriek tomu platí, že keď sa podobné správy objavujú ako legendy po celom svete, nezávisle od seba, od času aj kultúrneho prostredia, naznačuje to, že v pozadí stoja reálne udalosti – teda skutočné návštevy bytostí ovládajúcich technológiu, ktorú dnes môžeme len obdivovať.

Jednou z oblastí sú pozostatky geoinžinierskej činnosti. Patria sem granitové gule v Kostarike, monumentálny Baalbek v Libanone, monolity v Tiwanaku v Bolívii, pyramidy v džungliach Brazílie, známe egyptské pyramídy – najmä Cheopsova pyramída so svojimi záhadnými rozmermi – či Stonehenge pri Salisbury v južnom Anglicku, ktorý spolu s okolím modeluje systém Zem – Mesiac.

V samotnom pláne Stonehenge je ukrytá sieť geometrických tvarov, vrátane nepravidelného päťuholníka – pentagramu, do ktorého sú zakódované presné údaje o rozmeroch slnečnej sústavy.

Ďalej sem patria prejavy vysoko rozvinutej techniky a technológie, ich zobrazenia alebo opisy, ktoré nezapadajú do výrobnej a poznatkovej úrovne danej epochy. Ich vznik by bol pri vtedajších znalostiach a ručnej technológii prakticky nemožný. Mnohé z týchto zobrazení predbiehajú svoju dobu až do úrovne moderného a budúceho storočia. Príkladom sú archeologické nálezy na japonskom ostrove Hondo, kde boli objavené sošky „dogu“, oblečené v odevoch nápadne pripomínajúcich skafandre astronautov vyvinuté v NASA.

Rovnako záhadný pôvod majú aj kresby nájdené na skalných stenách v Austrálii, vo Francúzsku a na ďalších miestach sveta. Ako mohol dávny Austrálčan, ktorého predstava o odeve končila pri bedrovej zástere, zobraziť postavy s masívnymi topánkami, v obleku pripomínajúcom skafander kozmonauta či s prilbou s priezorom?

V pyrenejských jaskyniach Lascaux, Altamira, Les Eyzies a ďalších, ktoré sú pre každého archeológa pojmom, sú nad výjavmi prehistorických ľudí pri love zveri namaľované aj vznášajúce sa diskovité objekty. Ak sú ľudia aj zvieratá zobrazení mimoriadne realisticky, logicky z toho vyplýva, že aj tieto objekty znázorňujú niečo konkrétne. Nápadne sa podobajú javom, ktoré sú dnes označované ako UFO. (E147)

Aj v našom tisícročí však môžeme nájsť pozoruhodné zobrazenia. V kláštore Visoki Dečani v bývalej Juhoslávii sa medzi freskami zo 14. storočia nachádzajú dva neobyčajné „lietajúce“ objekty. Jeden z nich nápadne pripomína prvý sovietsky Sputnik s ľudskou bytosťou sediacou vo vnútri. Iná kresba z oblasti náhornej plošiny Kyzylkum zobrazuje dva oproti sebe kráčajúce ťavy a medzi nimi podivné zariadenie s guľovitou nadstavbou, umiestnenou na podperách. Presne takto dnes mnohí svedkovia opisujú pristávajúce UFO. Podobných anomálnych motívov sa tam nachádza hneď niekoľko. (V107)

Snáď najlepšie „zdokumentované“ lietajúce stroje pochádzajú z indických textov. Indické legendy ukrývajú svedectvá o poznatkoch, ktoré mali ľudia už v dávnych časoch. Do dnešných dní sa však zachovali len v neúplných častiach, a preto sa pohybujeme v oblasti nejasných domnienok a len čiastočne pochopiteľných obrazov. Z toho, čo je známe, sa však ponúka vysvetlenie súvisiace s vysoko rozvinutou technikou. Nie je možné donekonečna odbíjať tieto fakty jednoduchým tvrdením:

„Tak to nemohlo byť!“ – alebo posmešným výrokom: „Lietanie v dávnej Indii? Absurdnosť!“

Prastaré texty totiž okrem iného opisujú podivuhodné vimany, ktoré lietali rýchlo ako vietor. Niektoré vydávali melodický zvuk, iné zas ohlušujúci rachot.

„No a čo,“ povie skeptik, „povesť je len povesť.“

Lenže indické legendy obsahujú aj konkrétne údaje o princípoch pohonu motorov a o materiáloch potrebných na výrobu takzvaných „vzdušných vozov“. Tieto stroje sú označované ako vimany, pretože lietali rýchlo ako vtáky, z miesta na miesto a z kontinentu na kontinent. Najstaršie sanskritské texty opisujú detaily výroby lietajúcich strojov a uvádzajú kovy a teplovzdorné materiály, z ktorých boli vimany zostrojované – aj keď dnes už nie je možné všetky názvy presne preložiť do moderného jazyka.

Je prirodzené, že pradávne letopisy obsahujú mnohé nepresnosti a nájsť ich pôvodnú podobu je dnes takmer nemožné. Zároveň je však nepochybné, že si dávny autor nemohol len tak vymyslieť svedectvá o princípoch činnosti tryskového motora, elektrického generátora a podobných zariadení. Vimany mali rôzne typy motorov – od spaľovacích (spomeňme hlučné a dymiace lietajúce telesá zaznamenané v kronikách), cez elektromagnetické, až po dnes neznáme „kozmické sily“. Úžas vyvoláva aj zmienka o 407 kompozitných materiáloch, ktoré sú aj podľa dnešného poznania stále technologickou výzvou.

Kruhová vimana Sundara, pozostávajúca z osem hlavných častí, bola poháňaná spaľovacím motorom a elektrickou energiou a dosahovala rýchlosť až 5 700 km/h. Vimana Šakuna bol mohutný stroj s tromi palubami, schopný jazdy na kolesách aj letu vďaka sklápateľným krídlam. Pre ďalšie zaujímavé informácie o vimanách a širších súvislostiach autor odkazuje na článok pána Kozáka v časopise Magazín 2000, č. 7/94.

F. P. Jones vo svojej knihe „Čas bohov“ (str. 82–86) približuje správy z Parížskeho kódexu, ktorý obsahuje tvrdenia, že Kukulkán priletel z nebies a naučil Mayov astronómii a matematike, po čom sa vrátil späť do vesmíru s prísľubom, že sa bude v pravidelných intervaloch vracať. Podľa Mayského kalendára sa frekvencia jeho návratu ustálila na cykle 52 rokov.

Tieto údajné lietajúce stroje sú na Kukulkánovej pyramíde zobrazené opakovane a s takou presnosťou, že podľa autorov nemôže byť pochýb o tom, že ide o lietací stroj s pohonom fungujúcim na princípe akcie a reakcie. Kozmické lode a hviezdolety mali v minulosti pristávať v blízkosti miesta, ktoré dnes poznáme ako Chichén Itzá. Nie každé pristátie prebehlo hladko a jedno Kukulkánovo hviezdne plavidlo malo skončiť nehodou, ktorá vyústila do explózie a vzniku takzvanej Studne Itzá. Tento kráter, dnes naplnený vodou a bahnom, slúži archeológom ako bohatý zdroj informácií.

„Boh priletel a odletel lietajúcim strojom a zakaždým so sebou prinášal nové a dôkladnejšie poznatky. Keď sa približoval k Zemi, jeho hviezdoloď sa znášala zhora ako biely had.“

Odtiaľ pravdepodobne pochádza aj jeho pomenovanie „opeřený had“. V tejto súvislosti stojí za povšimnutie, že vlnivý a húpavý pohyb, pripomínajúci padajúci list alebo plaziaceho sa hada, je zaznamenaný aj pri niektorých moderných pozorovaniach UFO. Na mieste údajných pristátí postavili Mayovia až neskôr Kukulkánovu pyramídu, ktorá vo svojej architektonickej symbolike údajne nesie poznatky prevzaté od tejto bytosti.

Kukulkán mal podľa týchto tvrdení brať mladých Mayov do kozmu a po čase ich vracať späť ako vyškolených učiteľov. Z nich mali vzniknúť kňazi, matematici, filozofi a astronómovia, ktorí následne učili Mayov aj pokročilé činnosti, ako bol astronomický výskum, písmo, čítanie a efektívne obrábanie pôdy.

Civilizácia bez viditeľného vývoja, no na mimoriadne vysokej úrovni. Egyptológovia pripúšťajú, že už v najstarších dynastiách Egypta sa objavuje množstvo záhad. Veda a kultúra pôsobia akoby boli od začiatku hotové, bez zreteľného vývojového prechodu. Následné dejiny sú skôr obdobím úpadku než pokroku. Niektorí bádatelia sa preto prikláňajú k názoru, že bájny Egypt s touto úrovňou poznania patrí ešte do atlantskej éry. Najmä Cheopsova pyramída je považovaná za technologický unikát.

Jedným z najzaujímavejších nálezov je exponát č. 6347 v Egyptskom múzeu v Káhire, označený jednoducho ako „vták“. Už pri prvom pohľade je však zrejmé, že ide o model ľahkého lietadla typu vetroň. Žiadny vták nemá takú konštrukciu tela: kolmé chvostové plochy, dlhé úzke rovné krídla a jasne definovanú aerodynamiku. Testy preukázali jeho výborné letové vlastnosti.

Ďalším zaujímavým nálezom je zložito tvarované medeného koleso s ďalšími neidentifikovanými súčasťami. Až vývoj špeciálne odľahčeného zotrvačníka firmou Lockheed pre letecké navigačné systémy naznačil pozoruhodnú tvarovú zhodu.

J. J. Duffack vo svojej knihe „UFO hrozí z nebies“ (str. 69) uvádza, že táto civilizácia vznikla náhle v severnej Afrike, na území dnešnej Sahary, v piatom tisícročí pred Kristom. Následne sa rozšírila aj za oceán a zanikla záhadným spôsobom pri nástupe moderných civilizácií, predchodcov Číňanov a Indoeurópanov, približne od druhého tisícročia pred Kristom. Definitívnu bodku jej existencie podľa autora urobili Španieli.

Medzi jaskynnými maľbami v pohorí Tassili v strednej Sahare sa zachovali scény zobrazujúce stretnutia miestnych obyvateľov so záhadnými postavami. Hovorí sa o takzvanej kultúre okrúhlych hláv, no výstižnejšie je hovoriť o postavách v skafandroch s okrúhlymi prilbami. Pre archeológiu ide dodnes o nevysvetlenú záhadu.

Jaskynné maľby dosahujú mimoriadne vysokú umeleckú úroveň a sú až zarážajúco realistické, zachytávajúce najmenšie detaily. Kým boli tieto bytosti, tak odlišné od ostatných ľudských postáv? Oficiálna archeológia sa k tomu odmieta jednoznačne vyjadriť. Faktom však zostáva, že práve od tohto obdobia začína výrazný vzostup megalitickej civilizácie, a to minimálne o tisíc rokov skôr než kdekoľvek inde na svete.

Ak boli okrúhle hlavy zobrazené v Tassili skutočne mimozemské bytosti, potom je tento náhly kultúrny a technologický vzostup ľudí v tejto oblasti logicky vysvetliteľný. Ale potom je pochopiteľné aj zmiznutie tejto civilizácie. Išlo o neúspešný pokus posunúť ľudstvo vpred, o pokus o vzostup človeka bez bojov a krviprelievania. Z nálezov na kostrách z hrobov vieme, že sa na nich prakticky nevyskytovali zranenia, ktoré by mohli vzniknúť v boji.

Títo ľudia nebojovali. Neustále ustupovali, až kým ich napokon nedostihli ich krutí nástupcovia a neboli vyhubení. Autor J. J. Duffack vo svojej knihe „UFO – posolstvo z Atlantídy“ na množstve logických a historických príkladov dokazuje, že dlho hľadaná atlantská civilizácia je práve megalitickou civilizáciou. Pre takmer celosvetovú atlantskú kultúru sú príznačné tieto spoločné znaky:

• megalitické stavby s presnou orientáciou, nielen ako svätyne, ale aj ako astronomické observatóriá, nasmerované na Slnko, planéty a významné hviezdne objekty (Aldebaran, Sirius, Rigel, Plejady);
• pokročilé technológie ťažby, opracovania, prepravy a osadzovania mnohatonových kamenných blokov, vyžadujúce organizáciu tisícov ľudí;
• budovanie monumentálnych pyramíd a obrovských sôch;
• nevysvetliteľné posolstvá objektov a obrazcov, viditeľných iba z výšky (Veľká Británia, Spojené štáty, Peru);
• spoločné črty mytológie, predstavy o podstate a vzniku sveta, myšlienka obetovania Vykupiteľa a ich nevysvetliteľná vzájomná prepojenosť;
• uctievanie Slnka ako najvyššieho božstva;
• uctievanie rovnakých zvierat v náboženských kultoch, vrátane kultu hada;
• uctievanie bohov, „ktorí prišli na svet“ a priniesli ľuďom nesmierne poznanie (Quetzalcoatl, Thovt);
• viera v obrov a bytosti v ľudskej podobe, no zároveň odlišné od ľudí (sochy na Veľkonočnom ostrove, atlantská plastika „boha Času“, egyptské zobrazenia bytostí s orlími nosmi);
• mumifikovanie zosnulých, viera v posmrtný život a poznanie vnútorného sveta človeka a jeho duše;
• mýty o zlatom veku ľudstva, o raji a o živote v priaznivejších klimatických podmienkach, ktoré museli ľudia opustiť;
• spomienky na katastrofu mimoriadnych rozmerov, pravdepodobne planetárneho rozsahu, ktorá predchádzala vzniku dnešných civilizácií, a s tým spojený vznik mýtov ako najstaršej formy literárnej činnosti;
• vysoká úroveň poznania v oblastiach náboženstva, astronómie, liečiteľstva, mágie, architektúry a staviteľstva;
• vysoká produktivita práce v poľnohospodárstve, ako aj v technológiách výroby kamenných nástrojov, megalitických stavieb, keramiky a v umení – maliarstve, výrobe šperkov a sochárstve.

Tieto vymoženosti Atlantiďanov si osvojili aj ďalšie civilizácie, ako Etruskovia, Egypťania a iní. Keltovia sa naučili využívať ich astronomické observatóriá, napríklad Stonehenge, ktoré neskôr ešte rozšírili. Aj na našom území sa dodnes nachádzajú záhadné menhiry, tiché svedectvá dávnej stratenej civilizácie.

Ide o prvú známu archeologicky doloženú civilizáciu, ktorá vznikla náhle a neočakávane v južnej Mezopotámii, teda v oblasti považovanej za biblický raj, na území dnešného Iraku, a to podľa odborníkov približne pred 6 000 rokmi. Táto civilizácia ľudstvu zanechala celý rad zásadných vynálezov, ktoré používame dodnes, ako napríklad koleso, matematiku, astronómiu, medicínu, metalurgiu, stavebníctvo a písmo.

Sumerovia položili základné kamene modernej spoločnosti, vytvorili zákony, štátnu správu, mestské zriadenia, remeslá aj organizované poľnohospodárstvo. Mimoriadne pozoruhodné je, že v oblasti astronómie výrazne predbehli svoju dobu, keď poznali slnečnú sústavu vrátane planét s dlhou eliptickou obežnou dráhou, približne 3 600 rokov, o ktorej sa seriózne diskutuje až v modernej dobe. Túto planétu nazývali Nibiru, teda vetrelca z vesmíru, ktorého symbolom mal byť kríž.

Práve z tejto planéty mali podľa týchto záznamov priletieť ANUNNAKI, čo v preklade znamená „tí, ktorí prišli z neba na Zem“, opisovaní ako veľké bytosti podobné človeku:

„Prišli sem zo zvláštneho dôvodu. Potrebovali zlato, nie pre ozdobu či peniaze, ale na vytvorenie ochranného štítu okolo svojej miznúcej atmosféry. Keďže potrebovali pracovnú silu, genetickou manipuláciou stvorili pozemšťana Adama, keď skombinovali svoje gény s primátmi. Tak uskutočnili inteligentný evolučný skok. Človeka následne naučili všetkému potrebnému, vrátane kultúry a technických vymožeností, a dokonca vybudovali medzistanicu na Marse.“

Podľa tejto interpretácie to bol z ich strany údajne „šľachetný čin“, že z ľudí neurobili len bezduché roboty, ako sa to malo diať v iných prípadoch. Ak sa však pozrieme na správy o stretnutiach s posádkami UFO, kde sa často opisujú malé bytosti so sivou pokožkou, označované ako EBE, potom je zrejmé, že v mezopotámskych textoch sa môže hovoriť práve o týchto humanoidných entitách, ktoré mnohí ufologickí výskumníci považujú za bioroboty. Tie by mohli slúžiť ako vyslanci alebo predvoj pred údajne plánovaným opätovným návratom Anunnaki.

Zo všetkých uvedených zdrojov a tvrdení sa dá vyvodiť, že tieto „bytosti“ majú sprevádzať ľudstvo od jeho úplných počiatkov a opakovane zasahovať do ľudských dejín. Ich pôsobenie však býva často časovo aj miestne obmedzené, pričom sa objavuje v kritických obdobiach vývoja civilizácií.

Téma kruhov v obilí a UFO v dejinách patrí do širšieho rámca skúmania nevysvetliteľných javov a ich duchovného pozadia, preto prirodzene nadväzuje na tematiku UFO vs Biblia, kde sa tieto javy posudzujú v svetle biblického zjavenia; zároveň úzko súvisí s analytickým pohľadom v sekcii UFO / UAP – rozbor, ktorá poukazuje na historické paralely, technologické anomálie a psychologické aj duchovné vplyvy, pričom prepojenie kruhov v obilí s kultickými miestami a okultnou symbolikou zapadá aj do oblasti New Age a NWO a pohanských náboženstiev; celá problematika tak zapadá do širšieho duchovného konfliktu, ktorý je možné správne pochopiť len skrze výklad Písma, odhaľujúci rozdiel medzi Božím pôsobením a klamnými duchovnými prejavmi.