28. Boží súd a tisícročie
Keď niektorí z nás počujú slová „súd“ alebo „spravodlivosť“, automaticky myslia na trest. Spravodlivosť chápeme bežne ako „dostať to, čo si človek zaslúži“. Známy cynik H. L. Mencken raz povedal: „Nespravodlivosť sa dá relatívne ľahko zniesť; to, čo nám nevonia, je spravodlivosť.“ Boh oznámil, že jedného dňa bude súdiť svet (Sk 17,13). Každý dostane odmenu za to, čo robil v živote (2 Kor 5,10). A práve z toho máme strach. Vieme, že by bolo veľmi nepríjemné, keby dokonalá Božia spravodlivosť nám vymerala to, čo si zaslúžime.
V posledných dvoch štúdiách (Daniel 7. a 8. kapitola) sme hovorili o tom, že Boží súd nie je strašiak, ktorého by sme sa mali báť a triasť sa pred ním, ale že je to evanjelium, dobrá správa. Ako je to možné? Pri našom ďalšom štúdiu si všimnime časové rozvrstvenie v dejinách, starozákonné pozadie súdu, dôvody a význam Božieho súdu.
1. Boží súd – 2 K 5,10; J 5,24.25.29; Ž 26,1; Jr 25,31; Rim 3,4; Zj 14,7A. Časové zaradenie súdu v dejinách
Boží súd sa skladá z niekoľkých fáz:
Aa) Boží súd na kríži
Ježiš hovorí o súde: „Teraz je súd nad týmto svetom, teraz bude knieža tohto sveta vyhodené von.“ (Ján 12,31). Súd Ježiš spája so svojím „povýšením“ na kríž (v. 32). Tento moment prináša nielen vyvrhnutie satana (Zj 12,7), ale aj pritiahnutie ľudí k Bohu (Ján 12,32).
Na kríži Boh súdil celé ľudstvo v osobe Ježiša Krista. Prišiel „v tele, ako má hriešny človek“ (Rim 8,3), vzal na seba všetky hriechy všetkých ľudí všetkých čias (1 Kor 15,3; 2 Kor 5,21). Na kríži Boh odsúdil hriech v osobe svojho Syna. V jeho smrti bolo na smrť odsúdené celé hriešne ľudstvo (Rim 8,3), a satan stratil právo na ľudí kvôli ich hriechom (Ján 12,31). Kristus porazil satana a zasadil mu smrteľnú ranu, čím naplnil proroctvo v raji.
V nedeľu ráno Boh vidí toho, ktorý „nepoznal hriech“ (2 Kor 5,21) a ktorého nebolo možné zo žiadneho hriechu obviniť (Ján 8,46). Preto ho vzkriesil a v ňom splnil všetky Božie zasľúbenia pre ľudí (Sk 13,23.33). Všetky Božie zasľúbenia teraz platia pre každého, kto má správny vzťah k Ježišovi Kristovi (2 Kor 1,20). Zatiaľ čo na kríži bolo celé hriešne ľudstvo v Kristovi odsúdené, pri vzkriesení bolo bezhriešne ľudstvo v Kristovi povolané k životu.
Tento Boží súd sa týka každého človeka (Ján 12,32). Každý z nás bol odsúdený na kríži v osobe nášho zástupcu. Jeho odsúdenie je naším odsúdením. Jeho ospravedlnenie je naším ospravedlnením a jeho vzkriesenie je súčasne vzkriesením pre tých, ktorí sa stotožnia s Ježišom Kristom. Na kríži a pri vzkriesení Krista bolo celé ľudstvo súdené negatívne i pozitívne.
Ab) Zvestovanie evanjelia
Druhá fáza súdu je podľa Jána priamo spojená so zvestovaním evanjelia. Kázaním evanjelia je každému človeku predstavený kríž a Kristus, čo je výzvou na rozhodnutie, ako zareagovať na súd, ktorý sa uskutočnil na kríži. Kedykoľvek sa zvestuje Kristus a jeho obetovanie, nastáva súd (Ján 3,14-21). Svetlo v podobe Ježiša prichádza do našich duchovných temnôt, a každý musí zareagovať – buď pozitívne alebo negatívne.
Naša reakcia na evanjelium je otázkou života a smrti (Ján 5,24-25). Keď počujeme zvesť evanjelia, vyberáme si medzi stotožnením sa s hriechom, ktorý bol odsúdený na kríži, alebo s Kristom, ktorý bol vyvýšený pri vzkriesení. Naša odpoveď na Krista a jeho kríž je vlastne naším súdom nad sebou. V tomto rozhodnutí máme možnosť prežiť ospravedlnenie a nový život v Kristovi, alebo zostať v duchovnej temnote.
Ac) Boží súd na konci vekov
Tretia fáza Božieho súdu prebieha na konci vekov (Ján 5,27-30; 12,48) a je potvrdením našich predchádzajúcich rozhodnutí, ktoré sme učinili počas života na základe reakcie na evanjelium. Konečný súd sa nezameriava na nové rozhodnutia, ale skôr na to, ako sme sa rozhodli v reakcii na zvesť o Kristovi a jeho obete. Tento súd ukáže, kto prijal Ježiša Krista a jeho spasiteľnú obeť a kto odmietol jeho slová života.
Je dôležité si uvedomiť, že nikto nebude súdený inak, než ako sa rozhodol predtým, v závislosti od toho, ako reagoval na zvestovanie evanjelia (Ján 12,48). Ak teraz zavrhujeme slová života, konečný dôsledok nás čaká na súde (Ján 5,45). Pre veriacich však nie je dôvod na strach, pretože tí, ktorí sú v Kristovi, budú nájdení v ňom aj pri konečnom súde. Tento súd pre nich nebude súdom odsúdenia, ale potvrdením Božieho ospravedlnenia.
Tento eschatologický posledný súd sa skladá z troch častí:
- a) Predadventný súd a vzkriesenie
Prvá fáza vzkriesenia prebieha ešte pred príchodom Ježiša Krista. Ježiš povedal, že bude „vzkriesenie k životu“ a „vzkriesenie k smrti“ (Ján 5,29). Pretože vzkriesenie k životu nastane pri jeho druhý príchod (Mat 16,27; L 14,14; J 12,48), je jasné, že tento súd musel nastať ešte skôr. Ježiš hovorí o tých, „ktorí boli hodní dosiahnuť budúci vek a vzkriesenie“, čo naznačuje, že musí prebehnúť nejaký proces rozhodovania o tom, na akom vzkriesení bude mať podiel každý človek, pretože vzkriesenie budú všetci (J 5,28).
Vzkriesenie k životu alebo premena „v okamihu, až sa naposledy ozve poľnica“ (1 Kor 15,52), sú ovocím a dôkazom predchádzajúceho súdu. O tomto predadventnom súde (tj. súd pred druhým príchodom Krista) sme hovorili naposledy pri našom štúdiu Danielovej 7. a 8. kapitoly.
- b) Súd počas tisícročí
- c) Súd na konci tisícročia – tretia fáza posledného súdu
B. Starozákonné pozadie
Keď myslíme na Božiu spravodlivosť a Boží súd, väčšina z nás si predstaví súd, ako ho poznáme dnes. A pretože najviac súdnych správ, s ktorými prichádzame do styku, sa týka trestného práva, desíme sa predstavy, že by sme mali stáť pred podobným súdom, ešte zbavení všetkých nedokonalostí ľudskej spravodlivosti. Uvedomujeme si, že nie sme dosť dobrí na to, aby sme sa dostali do Božieho kráľovstva, a žiadny advokát by nebol schopný zaručiť nám kladný výsledok.
Ak sa pozeráme na učenie o súde v kontexte modernej právnej praxe, nie je divu, že nás súd napĺňa strachom. Biblická idea súdu však zahŕňa podstatné odlišnosti, čo prináša nový pohľad na celý koncept.
Starozákonná spravodlivosť obsahovala oveľa viac než len trestnú funkciu. Zákon sa dotýkal každého aspektu bežného života. Izraelský súd okrem trestnej funkcie vykonával aj sociálne a dobročinné úkony. Slúžil tiež ako arbiter (rozhodca) pri sporoch a hádkach. Ľudia mohli prísť pred súd s čímkoľvek, čo narúšalo ich pokoj a spolužitie v komunite. Súd zároveň plnil aj funkciu akéhosi ombudsmana, ktorý sa snažil vyriešiť nespokojnosť s tovarom, službami alebo vzťahmi. Rozhodoval o otázkach dedičstva, manželstva.
Hlavným cieľom súdneho procesu bolo obnovenie pokoja medzi susedmi a rodinami, pričom dôraz sa nepokladal na to, aby sa zistilo, ktorý zákon bol prestúpený, prípadne koho treba potrestať. Súd išiel predovšetkým o to, aby vyriešil spory a pomohol ľuďom domáhať sa ich práv. Bola to akási organizácia zmierenia, ktorá sa starala o blaho spoločenstva a o nápravu vzťahov. Namiesto toho, aby zlodeja, ktorý ukradol ovcu, poslal do väzenia, prinútil ho nahradiť ovcu a opäť žiť v izbe s jej majiteľom.
Rút z biblického príbehu bola vdovou, čo v tej dobe znamenalo žiť bez podpory, príjmu, byť vydaná napospas biede. Vzdialení príbuzní jej mŕtveho manžela, ktorí sa mohli o ňu postarať, nemali záujem. Boaz, druhý príbuzný, sa rozhodol, že si ju vezme, ale najprv musel získať právnu zodpovednosť na základe rozhodnutia súdu. Tento príklad jasne ukazuje, že cieľom súdu nebolo trestať, ale pomôcť vyriešiť problém.
Na izraelskom súde neexistoval obhajca. Povinnosťou sudcu bolo stáť na strane obžalovaného a dohliadnuť, aby jeho práva neboli pošliapané. Po vypočutí svedkov bol vynesený verdikt o vine alebo nevine. Ak dôkazy o vine boli nezvratné, sudca prešiel k vyneseniu rozsudku. Rozsudok sa vynášal nie za účelom trestu, ale skôr preto, aby sa spor uzavrel a vzťahy sa obnovili.
Keď mal Izraelec problém, automaticky šiel na súd, pretože sa spoliehal na to, že sa môže domáhať spravodlivosti. V starozákonných dobách ľudia nemali strach zo súdu, pretože verili, že súdy im pomôžu, a to najmä utláčaným. Spravodlivosť a mišpat (hebrejské slovo pre spravodlivosť) vtedy znamenali zasadzovať sa o priaznivý verdikt, presadzovať právo a dojednávať pravdu.
C. Dôvod a význam Božieho súdu1) Vo vzťahu k človeku
Keď si uvedomíme, čo mali biblickí pisatelia na mysli, keď hovorili o Božom súde, nemusíme mať strach z toho, že Boh sa súdi s každým tvorom (Jer 25,31). Ježiš je naším sudcom (2 Tim 4,1) a on je na našej strane, chce nás oslobodiť, chce, aby sa diala spravodlivosť. Kristus rozprával podobenstvo o neodbytnej vdove a nespravodlivom sudcovi (L 18,1-8). Pretože žena v podobenstve bola vdovou (podobne ako Rút), na základe jej núdze a potrieb bolo jasné, že verdikt bude pre ňu priaznivý, že právo je na jej strane. Sudca však odmietal vykonať svoju povinnosť.
Nakoniec už vdova odmietla čakať ďalej a naliehala, aby sa jej sudca „zastal proti jej odporcovi“ (v. 3). Sudca si uvedomil, že prípad už ďalej nemôže odkladať, a tak vyniesol rozsudok v jej prospech. Ak sa táto žena mohla dovolať spravodlivosti aj napriek neochotnému sudcovi, o čo skôr tí, ktorí sa spoliehajú na spravodlivého sudcu, Boha samého, dôjdu spravodlivosti!
Boží súd v príbehu proroka Zachariáša (Zach 3,1-5) krásne ilustruje, čo Boh zamýšľa pre svoj ľud. V príbehu je ukázaný vesmírny dosah Božieho súdu. Veľkňaz Jozua stojí ako obžalovaný pred anjelom Hospodinovým, ktorý je sudcom. Žalobník je Satan — jeho meno znamená nepriateľ, žalobca, útočník. Satan s posmechom útočí na náboženského vodcu, ktorý predstavuje Boží ľud, a odsudzuje ho za jeho špinavé rúcho. Stav oblečenia veľkňaza predstavuje nečistotu a poškvrnenie. Jozua zhrešil proti Bohu, čo súd nespochybňuje.
Avšak cieľom biblického súdu nie je trest, ale obnova a zmierenie. Boh Jozuovi neudáva trest, ale odstraňuje jeho rúcho, dáva mu čistý odev, odpúšťa jeho vinu a požaduje len, „aby chodil po jeho cestách a zachovával jeho nariadenie“ (v. 7). To je to, čo Boh chce vykonať na súde pre každého, kto vyzná svoj hriech, túži po správnom vzťahu s Bohom a prijme jeho ponuku spasenia.
Boh nie je vesmírnym policajtom, ktorý čaká na to, až urobíme nejaký priestupok, aby nás potrestal. Boh chce, aby každý bol spasený (2 Pt 3,9; 1 Tim 2,4). Ak sa dopustíme hriechu, Boh nás neodsudzuje, ale ide za nami a ponúka nám pokánie. Prvoradou úlohou Božieho súdu vo vzťahu k človeku je zachrániť ho, zastať sa ho, vyslobodiť ho. Boží súd vynesie rozsudok v prospech tých, ktorí Boha milujú a počúvajú.
Jedine na základe pochopenia tejto biblickej pravdy o Božom súde je možné budovať správny vzťah k Bohu. Keď je naše konanie motivované strachom zo súdu, z toho, ako na ňom dopadneme, potom všetko, čo vykonáme pre svoje spasenie, bude poškvrnené vinou a strachom. Výsledkom budú zákonnícke skutky a nesprávny postoj k Bohu. Ježiš povedal: „Ak ma milujete, budete zachovávať moje prikázania.“ (Ján 14,15) Ján dodáva:
„Láska nepozná strach; dokonalá láska vyháňa strach, lebo strach pôsobí utrpenie (muky), a kto sa bojí, nedošiel dokonalosti v láske.“ (1 Ján 4,18)
Keď však Boh dobre vie, kto v neho verí (2 Tim 2,19), je Boží súd naozaj taký dôležitý? To nás privádza k téme vesmírneho konfliktu medzi dobrom a zlom.
2) Vo vzťahu k Bohu
Keď prvý anjel zo Zjavenia 14,7 ohlasuje začiatok posledného Božieho súdu, oznamuje, že „prišla hodina jeho súdu“. Toto môžeme chápať nielen ako súd, v ktorom Boh súdi, ale aj ako proces, v ktorom je Boh sám posudzovaný. Apoštol Pavol hovorí, že Boh sa nechá posúdiť (Rim 3,4). Boh nie je súdený preto, že by ho niekto na súd predvolal, ale Boh sa sám dobrovoľne nechá posúdiť. Robí to tým, že zjavuje, ako v dejinách zaobchádzal s hriechom a hriešnikmi.
Prvotným zmyslom súdu nie je naše spasenie (to je jeden z výsledkov). Spasenie totiž nemá zmysel, ak Boh je taký, ako ho satan predstavil. Satan obvinil Boha, že je krutým, neláskavým, absolutistickým vládcom, ktorý používa na dosiahnutie svojich cieľov silu a zastrašovanie (Gn 3,1-6). Boh tieto obvinenia nemôže vyvrátiť ani použitím svojej moci. Ak ste obvinení zo zneužívania moci, jej použitie by situáciu nevyriešilo, ale len zhoršilo. Rovnako nemôže ani ignorovať to, z čoho ho satan obvinil.
Boží súd zreteľne odhaľuje, aká je podstata zla a satanovej vzbury. Súd ukáže celému vesmíru skutočnú podstatu Božieho charakteru, a to práve na základe jeho vzťahu k tým, ktorí s Bohom nesúhlasili. Charakter sa najlepšie prejaví tým, ako Boh zaobchádza so svojimi nepriateľmi. Význam a zmysel Božieho súdu sa dá do hĺbky pochopiť len na pozadí vesmírneho zápasu medzi dobrom a zlom, pravdou a lžou, Kristom a satanom.
3) Vo vzťahu k vesmíru
Existuje ešte jeden dôležitý aspekt Božieho súdu. Satan obviňuje nielen Boha, ale aj ľudí. V knihe Zjavenie je satan nazvaný „žalobcom bratov“ (Zj 12,10). Keď satan obviňoval Boha, jeho obvinenia boli falošné. Kristova smrť to raz navždy dokázala pred celým vesmírom (Ján 12,31-32; Zj 12,10). Keď však obviňuje nás, má čiastočnú pravdu: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi“ (Lk 15,2). Inými slovami: „Ako môže Svätý prijať tých, ktorí sú nesvätí? Ak je možné odpustiť hriešnikom, prečo satan a jeho anjeli boli z neba zvrhnutí a odsúdení, zatiaľ čo iní hriešnici budú do neba prijatí?“
Satan a jedna tretina anjelov sa rozhodli zneužiť svoju slobodu a možnosť voľby proti Bohu (Zj 12,4; 2 Pt 2,4). Kvôli pokoju v nebi nakoniec museli opustiť svoje postavenie (Júd 6). Je teda prirodzené, že tí, ktorí Bohu verní zostali, budú veľmi opatrní vo vzťahu k tým, ktorí sa pridali na stranu vzbúrencov proti Bohu. Nepadlé bytosti videli, aké utrpenie a zmätok hriech priniesol do vesmíru. Biblia zaznamenáva, že nebeské bytosti veľmi pozorne sledujú záležitosti, ktoré sa týkajú nášho spasenia (1 Pt 1,12; Ef 3,10; 1 K 4,9; Ex 25,20).
Existuje nejaká záruka, že nebo nebude znovu infikované vírusom hriechu? Posledný súd teda ukazuje pred celým vesmírom, prečo Boh rozhodol tak, ako rozhodol. Ukazuje, že ľudia, ktorí budú spasení, získajú nový domov na základe svojho vzťahu k Ježišovi Kristovi. Zároveň dokazuje, že tí, ktorí spasení nebudú, sú odsúdení na základe svojej zatvrdnutosti, nevyliečiteľného odboja. Pretože Boh riadi vesmír na základe slobody a rešpektovania rozhodnutia stvorených bytostí, nemôže ani ako všemocný Boh vyvrátiť ich rozhodnutie.
Boží súd podáva dôkazy o vzťahu vykúpených k Ježišovi Kristovi. Týmto spôsobom odstraňuje akékoľvek podozrenie alebo strach, že by zachránení ľudia mohli byť pôvodcami nového konfliktu. Tento súd je príležitosťou, ako Boh môže dokázať, že mu vždy išlo o zmierenie a nápravu.
2. Tisícročie – Zj 20, 1; Te 4,17; 2 Te 2,7-8; J 14,3; Jr 4,23-27; 1 K 6,2-3; Žid 12,291) Udalosť pred tisícročím
20. kapitola Zjavenia oddeľuje vzkriesenie k životu od vzkriesenia k súdu tisícročným obdobím (v. 4-5). Tento úsek je jediným miestom v Biblii, ktoré priamo hovorí o tisícročnom kráľovstve, nazývanom aj milénium (z latinského mille = tisíc a annus = rok). Všimnime si, ktoré udalosti obklopujú tento časový úsek.
a) Druhý príchod Ježiša Krista
Kapitol 19 a 20 sú jedným celkom a neexistuje medzi nimi predel. Tisícročie začína návratom Ježiša Krista. Drak, šelma a falošný prorok bojujú proti Božiemu ľudu (Zj 16,13), a Kristovým príchodom je zničená šelmou a falošným prorokom (Zj 19,19-20). Ďalšia kapitola ukazuje na osud draka.
b) Zničenie bezbožných
Keď Ježiš rozprával podobenstvo o kúkoli a pšenici, ukázal na zničenie bezbožných pri druhom príchode (Mat 13,30.38.39). Bezbožní budú zničení slávou príchodu Krista (2 Tes 2,7-8; Iz 24,6; 26,21; Zj 19,21). Nepochopenie tejto skutočnosti spôsobilo mnohé zmätky pri výklade milénia.
c) Vzkriesenie a premenenie spravodlivých
Pri druhom príchode nastáva prvé vzkriesenie. Spravodliví, „blahoslavení a svätí“, nad ktorými „druhá smrť nemá moc“, majú „podiel na prvom vzkriesení“, a „Boh a Kristus ich urobia svojimi kňazmi a budú s ním kraľovať tisíc rokov“ (Zj 20,6). Tí, ktorí sa ako živí dožijú druhého príchodu, budú „spolu s nimi uchvátení v oblakoch hore v ústrety Pánovi“ (1 Tes 4,17). Tak sa splní zasľúbenie, ktoré Kristus dal svojim učeníkom pred svojím odchodom: „Prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli, kde som ja (v dome môjho Otca).“ (Ján 14,2-3)
d) Zem je spustošená
Po zničení bezbožných a odchode spravodlivých do neba, krajina zostáva na čas bez obyvateľov. Existujú texty už v Starom zákone, ktoré naznačujú, že sa tak stane (Jer 4,23-27). Zem je zdevastovaná po siedmich posledných ranách (Zj 16), telá bezbožných nie sú pochované.
e) Satan je zviazaný
Keď na zemi nie sú žiadni obyvatelia, Satan nemá koho zvádzať. Je zviazaný okolnosťami, nie doslovnou reťazou, pretože je duchovná bytosť. Po ukončení zmierenia v izraelskej svätyni, kozol pre Azazela (symbol Satana) bol vyhnaný do neobývanej oblasti zeme (Lv 16,22). Zdevastovaná krajina je predstavená v texte ako „abysos“ – priepasť (Zj 20,1-3), kde Satan nemá koho prenasledovať ani zvádzať.
2) Udalosti počas tisícročí
a) Spravodliví vládnu s Kristom v nebi
Pri tisícročnom kráľovstve sa napĺňajú slová z Daniela 7,27: „Kráľovstvo, vladárstvo a veľkosť kráľovstva pod celým nebom budú dané ľudu svätých Najvyššieho.“ Spravodliví vládnu spolu s Kristom v nebi, čo je obraz splnenia Božích zasľúbení pre jeho verný ľud.
b) Bezbožní sú súdení
Súd počas tisícročného obdobia je určený pre bezbožných mŕtvych a padlých anjelov (1 K 6,2-3). Súdení sú aj tí, ktorí boli predtým prenasledovaní. Tento súd nerozhoduje o spásení, pretože už predtým prebehlo rozhodnutie o spáse. Kristus s mečom v ústach, ktorý je spomenutý v 19. kapitole Zjavenia, rozdeľuje ľudstvo na dve skupiny – spasených a zatratených (L 17,34-36). Tento rozdeľujúci súd je nezvratný, ale zároveň ukazuje, že Boh rešpektoval slobodné rozhodnutie každého jednotlivca. Spravodliví majú dostatok času presvedčiť sa, že Boh neurobil nič, čo by bránilo spáse tých, ktorí neboli spasení. Tento proces je kľúčový pre budúci pokoj vo vesmíre.
c) Satan je spútaný na zemi
Po druhom príchode Krista je Satan spútaný na zemi, kde nemá prácu, pretože zemi chýbajú obyvatelia, ktorých by mohol zvádzať. Je nútený uvedomovať si dôsledky svojej vzbury a prijať zodpovednosť za všetky tragédie, ktoré spôsobil. Jeho spútanie symbolizuje jeho porážku a očakávanie nezvratného súdu.
3) Udalosti po tisícročí
a) Vzkriesenie bezbožných
Tisícročie začína vzkriesením spasených a končí vzkriesením bezbožných. Druhé vzkriesenie je spojené s vzorovým súdom, ktorý Ježiš nazýva „vzkriesením na súd“ (Ján 5,29). Tento moment je rozhodujúci pre konečný súd, kde sú bezbožní vzkriesení na konci tisícročia, aby čelili svojej konečnej spravodlivosti.
b) Satan je rozviazaný
Po tisícročnom období sa Satan opäť oslobodí na krátky čas, aby mohol pokračovať v zvádzaní národov (Zj 20,7-8). Bezbožní sa k nemu pridávajú v odboji, čo naznačuje, že Satan aj bezbožní sú právom mimo Nový Jeruzalem, ktorý je Božím mestom.
c) Nový Jeruzalem zostúpi z neba
Kristus prichádza na zem spolu so svätými a Novým Jeruzalemom, symbolom Božej prítomnosti a kráľovstva (Zj 20,9). Tento moment vyvrcholí Božou autoritou ako „Pánom nad celou zemou“ (Za 14,9), čo vedie k záverečnému súdu.
d) Útok na mesto a súd
Satan podnecuje bezbožných k útoku na Nový Jeruzalem, čo odhaľuje ich nezmenený postoj voči Bohu (Zj 20,11-12). Boh pred zrakom celého vesmíru vykoná záverečný súd, kde budú všetci súdení podľa svojich skutkov (2 Kor 5,10). Výsledok súdu bude jasný: „Každé koleno sa skloní pred Ježišom“ a všetci uznajú jeho pánstvo (Fil 2,10).
e) Zničenie bezbožných
Na záver sa Božia spravodlivosť ukáže v plnej sláve, keď ohnivý zničenie pohlcuje bezbožných (Zj 20,9). Tento čin nie je svojvoľný, ale predstavuje Božie nevyhnutné rozhodnutie na odstránenie zla. Boh teraz s podporou celého vesmíru ukazuje, že všetky jeho rozhodnutia boli spravodlivé a správne, čím je zlo definitívne zničené.
II. Výkladové poznámky
1. Pavlovo učenie o Božej spravodlivosti a súde
Apoštol Pavol vo svojom liste Rimanom píše: „Nech sa ukáže, že Boh je pravdivý, ale každý človek luhár“ (Rim 3,4). Tento verš odkazuje na Božiu spravodlivosť a súd, ktorý jasne potvrdzuje Božiu správnosť v súdení. Rôzne preklady vnímajú grécke slovo „krinein“ (súdiť) v kontexte buď mediálne („keby si sa súdil“), alebo pasívne („keby si bol súdený“). Hlavná myšlienka je jasná: Súd ukáže, že Boh konal spravodlivo.
2. Milénium podľa Zjavenia a jeho interpretácia
Podľa štruktúry Zjavenia je jasné, že začiatok milénia (tisícročného kráľovstva) nastáva po druhom príchode Ježiša Krista. Postmilenializmus (kde Kristus prichádza po tisícročnej vláde) a amilenializmus (kde milénium je obrazné a začína smrťou Krista) nie sú v súlade s biblickým textom. Kapitoly 12-20 Zjavenia ukazujú, že dôležité postavy sa objavujú v určitom poradí, vrátane draka, šelmy a falošného proroka. Tento biblický poriadok naznačuje, že tisícročie nastane po Kristovom návrate.
3. Kráľovstvo spravodlivých s Kristom v nebi
Spravodliví vládnu s Kristom v nebesiach počas milénia, čo neznamená, že bezbožní musia byť na zemi. Pri stvorení Adama a Evy dal Boh ľuďom panstvo nad zemou (Gn 1,26), aj keď boli jedinými ľudskými bytosťami. Tento princíp ukazuje, že vláda spravodlivých s Kristom v nebi je božím plánom, ktorý nezahŕňa zemi počas tisícročného obdobia.
4. „Večné“ trápenie a Božia spravodlivosť
V Zjavení 20,10 čítame: „A budú mučení dňom i nocou na veky vekov.“ Tento verš nemusí znamenať nekonečné trápenie, ale časovo obmedzený proces, kým sa naplní Boží zámer. Podobne ako Jonáš bol v bruchu veľryby „večné“ obdobie (Jon 2,7), aj zničujúci oheň bude horieť, kým všetko zlo nebude úplne odstránené. Večné následky hriechu znamenajú smrť bezbožných, čo je konečný trest, nie nekonečné trápenie.
III. Praktický dôsledok
Boží súd je neoddeliteľnou súčasťou plánu spasenia, ktorý odhaľuje Boží charakter. Satan obvinil Boha, že nepredstavuje ani lásku, ani spravodlivosť. V priebehu dejín Boh odpovedal na toto obvinenie svojím konaním a následne aj životom a smrťou Ježiša Krista. Posledný súd je len ďalším zo série dôkazov, že Boh chce, aby každá bytosť vo vesmíre vedela, že je nielen zvrchovaným Pánom, ale aj láskavým a spravodlivým Bohom. Posledný Boží súd to verejne dokazuje.
Boh nerobí veci tajne; nečaká, že sa pred ním každý bude musieť strachom klaňať a počúvať ho. Chce, aby každá inteligentná bytosť vo vesmíre rozumela jeho zámerom a činom a aby spoznala, aký skutočne je. Túži po vzťahoch, v ktorých panuje vzájomná dôvera, dobrovoľnosť, vďačnosť a láska. Dokazuje to okrem iného aj tým, že je ochotný nechať sa posúdiť (Rim 3,4; Zj 14,7).
Boží spôsob riadenia vesmíru, spôsob, akým zaobchádza so satanovou vzburou, s hriešnikmi a hriechom, ako aj jeho rozhodnutia na súde, nad všetku pochybnosť navždy jasne ukazujú, že je Bohom lásky, spravodlivosti, právdy a slobody. V priebehu tisícročí to uznajú vykúpení a na konci tisícročia to pod ťarchou dôkazov vyznajú aj bezbožní ľudia, padlí anjeli a satan sám.
„Veľké a obdivuhodné sú tvoje skutky, Pane Bože všemohúci; spravodlivé a pravdivé sú tvoje cesty, Kráľ národov. Kto by sa nebál, Pane, a neoslavoval tvoje meno, lebo ty jediný si Svätý; všetky národy prídu a sklonia sa pred tebou, pretože tvoje spravodlivé súdy vyšli najavo.“ (Zj 15,3-4)
Zvesť o súde nie je strašiakom, ale evanjeliom, ktoré v nás vzbudzuje nádej, istotu a dôveru. Ak si ochotný prijať na každý deň pokánie, ktoré ti Boh ponúka, môžeš sa už teraz tešiť, že budeš vládnuť spoločne s Kristom. Keď zaznie tá kľúčová otázka: „Kto bude môcť obstáť?“, budeš počuť slová: „Stačí, keď máš moju milosť.“ (2 K 12,9) Pre tých, ktorí tvrdohlavo odmietajú Ježiša Krista prijať, keď k tomu mali adekvátnu príležitosť, bude Boží súd strašný (Žid 10,26-27). Avšak pre tých, ktorí majú vzťah lásky k Ježišovi Kristovi, bude posledný súd tým najväčším potešením a istotou. Sudca je na našej strane a svedčí v náš prospech. Čo viac môžeme chcieť? „Ak je Boh s nami, kto proti nám?“ (Rim 8,31)
Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)