fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 31-41

36. Večera Pánova

V predvečer svojej smrti jedol Pán Ježiš so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka. Pri tejto hostine ustanovil slávnosť Večere Pánovej. Táto posledná večera bola predpoveďou jeho smrti a zároveň uistením, že vstane z mŕtvych, pretože jeho nasledovníci mali sláviť Večeru Pánovu až do doby, než Kristus opäť príde, tj. až do jeho druhého príchodu. Večera Pánova sa považuje za „ústredné tajomstvo a srdce Cirkvi Pána“.
Náčrt

1. Pozadie vzniku Večere Pánovej – Ex 12,3-28; 1 K 5,7; L 15,1-2; Mk 2,16
a) Veľkonočný hod baránka (Pascha)
b) Význam stolovanie Pána Ježiša s hriešnikmi

2. Čo je Večera Pánova – 1 K 11,23-28; J 6,53-54; Zj 3,20; 1 K 10,16-17
a) Radostné spoločenstvo s Kristom pri spoločnom stole
b) Stále novým ustanovovaním Božieho ľudu
c) Vďakyvzdaním Otcovi
d) Večerou ospravedlnených hriešnikov
e) Spomienka na minulosť
f) Spomienka na budúcnosť
g) Aktualizáciou Božieho súdu
h) Prosbou o vedenie Duchom Svätým

3. Umývanie nôh a Večera Pánova – J 13,1-18
a) Príklad pokory a služby
b) Symbol očistenia

1. Pozadie vzniku Večera Pánova – Ex 12,3-28; 1 K 5,7; L 15,1-2; Mk 2,16

a) Veľkonočný hod baránka (pascha) Večere Pánovej má svoje korene v hode baránka, ktorý Izraelčania slávili na Veľkú noc. Veľká noc pripomínali Pánove mocné činy pri vyslobodení Božieho ľudu z egyptského otroctva. Boh im preukázal úžasnú milosť a Izraeliti odpovedali určitým činom viery – hodom baránka. Pán chcel, aby zabili baránka a jeho krvou pomazali veraje dverí.

Tým bolo znázornené, že za izraelské prvorodené umiera baránok. Smrť veľkonočného baránka bola predobrazom na Krista, ktorý zomrie za človeka (Ján 1,29; 1 K 5,7). Veľká noc bola rodinná slávnosť. Nebola záležitosťou jedinca, ale týkala sa celého spoločenstva. Bola to kolektívna slávnosť. Keď sa slávila pascha, nemalo byť v izraelských domácnostiach nič kvaseného. Táto požiadavka predstavovala určitý prvok skúmania a sebaspytovania. Môžeme v tom vidieť aj určitý symbol odstránenia hriechov.

Rodičia mali svojim deťom rozprávať príbeh exodu. Mali im naživo vykresliť, ako to bolo vtedy, keď Boží ľud vychádzal z Egypta. Kralický preklad Ex 12,14 hovorí: „A bude vám ten deň na pamiatku.“ ČEP prekladá: „Tento deň bude pre vás pamätným dňom.“ Toto – na pamiatku – by sme mali vhodnejšie prekladať – na sprítomnenie. Sprítomnenie však neznamená zhmotnenie. Koncept pojmu „sprítomnenie“ vychádza z hebrejského spôsobu myslenia.

V ňom sa čas chápe tak, že určité kľúčové udalosti sa akoby znova vracajú a stávajú sa úplne aktuálnymi, úplne prítomnými. To znamená, že keď Izraelčania slávili Veľkú noc, mali ju prežívať tak, ako keby oni sami boli v tú chvíľu Hospodinom vyvádzaní z Egypta. Mali si uvedomovať, že vošli do diania Božej lásky. Tento motív sprítomnenia je potom prebratý a zdôraznený aj v Novom zákone pri ustanovení Večere Pánovej. Večera Pánova sa má sláviť na pamiatku, teda na sprítomnenie smrti Pána Ježiša.

Veriaci si pri nej má uvedomovať, že Kristus zomrel za neho. Má prijať jeho lásku a má veriť tomu, že sa stal a je jeho Spasiteľom. Má to pre neho byť živou a životne dôležitou skutočnosťou. Keď Izraelita slávil veľká noc, mal sa pozrieť štyrmi smermi:

(1) Najskôr sa mal obzrieť naspäť. Mal si pripomenúť Božiu milosť a moc, ktorá sa prejavila pri vyvedení jeho predkov z Egypta. Mal si uvedomiť, ako je k nemu Boh dobrý, milostivý, trpezlivý a láskavý.
(2) Mal nahliadnuť aj do svojho vnútra. Bolo nutné odstrániť všetok kvas, všetku nečistotu a zlo, a to ako z domu, tak aj zo srdca.
(3) Ten, kto slávil paschu, sa mal rozhliadnuť okolo seba. Tento sviatok nebol súkromnou záležitosťou. Boli do neho zahrnutí všetci členovia domácnosti a mohol k nemu byť prizvaný dokonca aj hosť alebo toľko ľudí, aby spoločne zjedli celého baránka.
(4) Veriaci bol tiež vyzvaný, aby sa pozrel dopredu, do budúcnosti. Mal vyzerať príchod Mesiáša a jeho kráľovstvo.

b) Význam stolovania Pána Ježiša s hriešnikmi. K tomu, aby sme dobre rozumeli nádhernému významu stolovania pri Večeri Pánovej, je potrebné správne pochopiť stolovanie Pána Ježiša s hriešnikmi. Ide o poňatie hostiny v Poprednom Oriente. Keď je vo východných krajinách niekto pozvaný k spoločnému stolu, je to ponuka priateľstva a bratstva. Na hostine panuje radosť, hojnosť a družnosť. Tí, ktorí spolu sedia pri stole, vytvárajú jednu rodinu. V prípade, že si ublížili, je spoločné stolovanie znamením odpustenia a zmierenia.

Je to určité uistenie o vzájomnej pomoci a ochrane. Jednou z najväčších urážok pre hostiteľa je, keď ten, kto bol pozvaný na hostinu, pozvanie neprijme (pozri L 14,15-24). Tento obraz hostiny krásne znázorňuje Božie kráľovstvo (L 22,28-30; 22,18; 14,15; Mt 8,11; 26,29; Mk 14,25). Zákonníci a farizeji Pána Ježiša často kritizovali (L 15,2; Mk 2,16) a označovali ho za „priateľa mýtnikov a hriešnikov“ (Mt 11,19; L 7,34), pretože ochotne stoloval so všetkými ľuďmi bez rozdielu, čo bolo niečo neslýchané.

Veď tým týmto vyvrhelom spoločnosti ponúkal nielen svoje priateľstvo a bratstvo, ale aj Božie odpustenie. Otváral im náruč Božej milosti, prijímal ich a názorne im ukazoval, ako ich Boh miluje. Dával im novú šancu. Ukazoval im, akú hodnotu majú v Božích očiach a ako si ich Boh váži. Jeho správanie ich uisťovalo o tom, že k nemu môžu vždy prísť takí, akí sú, so všetkými svojimi hriechmi a problémami. Pretože títo hriešnici spoznali, že ich má Kristus naozaj nezištne rád, prichádzali k nemu, odovzdávali svoje životy Bohu a nasledovali ho (Mt 21,31.32; Mk 2,15).

2. Čo je Večera Pánova – 1 K 11,23-28; J 6,53-54; Zj 3,20; 1 K 10,16-17

Čo je Večera Pánova? Vysvetlíme si to pomocou niekoľkých definícií:

a) Večera Pánova je radostné spoločenstvo s Kristom pri spoločnom stole. Nie je to len osobné, individuálne stolovanie jedného človeka s Kristom, ale je to spoločenstvo s Kristom pri spoločnom stole v kolektíve bratov a sestier, ktorí vytvárajú jednu rodinu. Všetci sú navzájom súrodenci a Kristus je hostiteľom, hlavou celej tejto rodiny.

b) Večera Pánova je stále nové ustanovenie Božiemu ľudu. Pavol vysvetľuje: „Nie je kalich požehnania, za ktorý ďakujeme, účasťou na krvi Kristovej? A nie je chlieb, ktorý lámeme, účasťou na tele Kristovom? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“ (1 K 10,16.17) Podľa Pavla je Večera Pánova účasťou na tele Kristovom. Kristovým telom je Cirkev.

Pri vysluhovaní Večere Pánovej sa teda vždy znova naživo ukazuje, kto obnovuje svoju zmluvu s Kristom, pretože kalich je podľa Ježišových slov symbolom obnovenia zmluvy: „Tento kalich, to je tá nová zmluva spečatená mojou krvou.“ (1 K 11,25; Mt 26,28) Účasťou na Večeri Pánovej teda obnovujeme svoju zmluvu s Kristom, ktorú sme s ním uzavreli pri krste. Stolom Pána sa preto vždy nanovo vytvára Boží ľud, aktuálne sa ukazuje, kto je ľuďom zmluvy, kto patrí do Kristovej cirkvi, do jeho tela.

c) Večera Pánova je vďakyvzdanie. Pri Večeri Pánovej cirkev, spoločenstvo veriacich, vyjadruje spoločne svoju vďačnosť nebeskému Otcovi za to, že „tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby žiadny, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3,16) . Preto aj prvotní kresťania nazývali lámanie chleba vďaky-vzdávaním (grécky eucharistia). Je to vďakyvzdanie Otcovi za dar Syna.

d) Večera Pánova je večerou ospravedlnených hriešnikov. Teda ľudí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú Krista. Spoznali svoju hriešnosť a uverili, že Kristus je ich Spasiteľom. Vyznali mu svoje hriechy, odovzdali sa mu a teraz sa radujú z toho, že im odpustil, prijal ich na milosť a že s ním môžu žiť, prežívať s ním spoločenstvo a pestovať priateľstvo. Bolo by hroznú karikatúrou, keby sme si Večeru Pánovu predstavovali ako spoločenstvo nejakých „dobrých“ či „lepších“ ľudí.

Tí, ktorí sa zúčastňujú Večere Pánovej, nie sú lepší ako tí, ktorí sa jej nezúčastňujú. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami hriešnikov spočíva v tom, že tí, ktorí sa jej zúčastňujú, si uvedomujú svoju závislosť na Kristovi, cítia, že ho v živote potrebujú, a túžia po jeho milosti. Večera Pánova nie je stolovanie dokonalých ľudí, ale tých, ktorí o dokonalosť usilujú, smerujú k nej a prijímajú ju ako dar v Kristovi.

e) Večera Pánova je spomienka na minulosť. Apoštol Pavol hovorí: „Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým on nepríde.“ (1 K 11,26) Je to teda skutočne spomienka na to, čo sa stalo pred dvoma tisíckami rokov, spomienka na historickú chvíľu, kedy Kristus za nás, bez nás a na našom mieste zomrel. Ide však ešte o niečo viac.

Kristova smrť nie je len udalosť, ktorá sa odohrala kedysi dávno v minulosti, ale je to niečo, čo účastník Večere Pánovej prostredníctvom Ducha Svätého znovu prežíva, keď si uvedomuje, že Ježiš zomrel aj za neho, že ho potrebuje, že je jeho osobným Spasiteľom, a je za to Kristovi veľmi vďačný.

f) Večera Pánova je spomienka na budúcnosť. Pavol hovorí, že keď slávime Večeru Pánovu, robíme to vo výhľade, že Kristus príde (pozri 1 K 11,26). Túto myšlienku niekoľkokrát vyslovil aj samotný Kristus. Svojim učeníkom povedal: „Hovorím vám, že už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ (Mt 26,29)

Preto je Večera Pánova tiež pripomienkou budúcnosti, kedy sa nám v akejsi predstave sprítomňuje ona zasľúbená budúca hostina s Kristom v Božom kráľovstve. Večera Pánova je teda aktualizáciou toho, čo bolo, aj toho, čo bude. Je to sprítomnenie týchto dvoch skutočností do nášho prítomného času. Pri Večeri Pánovej sa minulosť, prítomnosť i budúcnosť spájajú.

g) Večera Pánova je tiež aktualizáciou Božieho súdu. Pavel celkom jasne hovorí: „Kto by teda jedol chlieb a pil Pánov kalich nehodne …, je a pije sám sebe na odsúdenie.“ (1 K 11,27.29) Na Večeru Pánovu je teda nutné sa pripraviť. Kedy človek je hoden stolovať s Kristom? Vhodne stolovať môže len ten, kto si uvedomuje, že má prázdne ruky a že prichádza ako hriešnik s prosbou o milosť. Úprimne a čestne prosil o odpustenie a Boh ho ochotne prijal.

Teraz predstupuje pred Krista ako ten, kto bol ospravedlnený a očistený, so srdcom plným vďačnosti. Uvedomuje si, že tieto nádherné dary dostal zadarmo, bez zásluh, z milosti. Kristova milosť robí človeka, ktorý k nemu prichádza s pokorným srdcom, hodným, aby mohol pristúpiť k stolu Pána. Len ten, kto Bohu neponúka svoju spravodlivosť, ale prichádza k nemu s kajúcnosťou môže byť naplnený jeho prítomnosťou, prijať jeho požehnanie a prežívať úzke spoločenstvo s Kristom.

h) Večera Pánova je tiež prosbou o vedenie Duchom Svätým. Pri Večeri Pánovej obnovujeme svoju zmluvu s Bohom. Sami od seba však nie sme schopní žiť v súlade s touto zmluvou. Preto pri slávení Večere Pánovej tiež prosíme, aby nás Duch Svätý viedol, udržiaval nás v zmluvnom vzťahu, dával nám silu na konanie Božej vôle a zmocňoval nás duchovnými darmi k účinnej službe druhým (Rim 8,14; Sk 1,8; Ef 4, 11-13).

3. Umývanie nôh a Večera Pánova – J 13,1-18

a) Príklad pokory a služby. Umývanie nôh je príklad pokory a služby. Ten, kto umýva nohy, tým vlastne hovorí: „Chcem slúžiť tak, ako slúžil Kristus. Stotožňujem sa s Kristom a verejne to proklamujem. Chcem prijať taký životný štýl, akým žil Kristus. Chcem slúžiť pokorne a v sebazaprení ako on.“

b) Symbol očistenia. Umývanie nôh je symbol očistenia. Je to miniatúra krstu. Je to nové uistenie o odpustení hriechov, o tom, že všetky hriechy, ktoré sme vyznali, sú zmazané.  Prostredníctvom tohto symbolického úkonu nám Boh dáva istotu, že medzi ním a nami je opäť všetko v poriadku. Umývanie nôh nám sprítomňuje život Pána Ježiša jeho životný štýl služby. Prijímanie chleba a kalicha nám zase sprítomňuje Kristovu smrť. Pri Večeri Pánovej sa obe tieto skutočnosti nádherne prepájajú – Ježišov obetavý život aj jeho zástupná smrť.

II. Výkladové poznámky

1. V Písme máme celkom 4 oddiely, ktoré hovoria o Večeri Pánovej: Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; L 22,14-20. 1 K 11,23-29. Je pozoruhodné, že všetky tieto texty majú dva prvky spoločné.
(1) Vo všetkých štyroch oddieloch zaznieva myšlienka zástupnosti. Kristus zomiera za nás. Preto je chlieb pripodobnený ku Kristovmu telu, ktoré sa za nás dáva, a kalich symbolizuje novú zmluvu spečatenú krvou Pána Ježiša, ktorá sa za nás vylieva.

2. Druhou spoločnou myšlienkou uvedených textov je eschatologický výhľad, výhľad do budúcnosti. Keď Ježiš v predvečer svojho ukrižovania zriaďuje Večeru Pánovu, vedome na seba berie svoje poslanie a predvída tým svoju smrť. Je si istý svojím poslaním. Jeho smrť nie je smrťou samovraha, šialenca alebo zúfalca a nie je to len úkladná vražda. Je to obeť. Večera Pánova ukazuje tiež na vzkriesenie.

Všetci, ktorí oslavujú Večeru Pánovu, týmto činom vyznávajú, že veria v živého Krista, ktorý zomrel, ale aj vstal z mŕtvych a ešte raz príde. Potom bude hostina, kde sám Kristus bude stolovať so všetkými vykúpenými. Niektorí teológovia viedli a vedú spory o tom, či je Kristus viac prítomný pri vysluhovaní Večera Pánovej než pri obyčajnom zvestovaní Božieho slova. Nie je dôležité presne vedieť, AKO je Kristus pri Večeri Pánovej prítomný. Podstatné je, že JE prítomný. Problém spočíva zrejme skôr v našom vnímaní Kristovej prítomnosti.

Pri slávení Večere Pánovej môžeme totiž zapojiť viac zmyslov, než keď zvesť o Kristovom ukrižovaní len počujeme v kázni. Môžeme túto nádhernú zvesť vnímať prakticky všetkými piatimi zmyslami, môžeme ju prežívať celou svojou bytosťou. Boh zasľúbil svoju prítomnosť pri Večeri Pánovej. Božia milosť pri nej však nepôsobí magicky alebo automaticky (ex opere operato). Veriaci ju prijíma a prežíva vierou pri zvestovaní Božieho slova. Preto je kázanie neoddeliteľnou súčasťou tejto slávnosti.

3. Už sme si vysvetlili, v akom duchu máme pristupovať k Večeri Pánovej. Pánu Bohu smieme vyznať každý svoj hriech. Ak sme niekomu ublížili, ale prosili sme ho o odpustenie, snažili sme sa všetko napraviť a pestujeme otvorený, čistý a čestný vzťah s Bohom i blížnymi, potom nás nič na svete nemôže vylúčiť z účasti na Pánovom stole. Nikto nám v tom nemôže brániť a stáť nám v ceste.

Skutočnosť, že proti mne niekto niečo má, nie je dôvodom k mojej neúčasti na Večeri Pánovej, ak je z mojej strany všetko v poriadku. Rozhodujúci nie je prístup druhého ku mne, ale môj vzťah k nemu. Dôvodom k mojej neúčasti nie je ani skutočnosť, že spolu so mnou pristupuje k stolu Pána niekto, kto je podľa môjho názoru „nehodný“. Nesmiem sa stavať do úlohy sudcu. Spoločenstvo Božieho ľudu má právo odoprieť niekomu účasť na Večeri Pánovej len vtedy, ak sa jedná naozaj o verejne známy hriech, z ktorého dotyčný človek nechce robiť pokánie.

4. Na Veľkú noc bol kvas symbolom hriechu, preto sa musel odstrániť. Hoci Ježiš v jednom zo svojich podobenstiev používa symbol kvasu ku znázorneniu dynamickosti Božieho kráľovstva (Mt 13,33), pri poslednej večeri podáva nekvasené víno, tj. hroznovú šťavu, a nekvasený chlieb (napr. Mt 26,29). Z toho dôvodu ani my pri Večeri Pánovej nepoužívame nič kvaseného.

5. Večera Pánova je radostnou udalosťou, kedy nášmu Bohu vyjadrujeme vďačnosť za dar vykúpenia v Ježišovi Kristovi. Svoju vďačnosť môžeme vyjadriť aj finančnými darmi, podobne ako Abrahám (pozri Gn 14,18-20).

6. Pán Ježiš umyl nohy svojim učeníkom. Držíme sa tohto ustanovenia, pretože Ježišov výrok „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou“ (Ján 13,8) naznačuje, že ide o viac než len o umývanie nôh. Ježiš podľa J 13,14-15 vyzýva: „Aj vy máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som konal ja.“ Ďalej hovorí: „Keď to viete, blahoslavení, ak to aj konáte.“ (J 13,17) Tak ako pri slávení Večere Pánovej jeme chlieb a pijeme víno a nenahradzujeme tieto symbolické úkony niečím iným, tak podobne považujeme za správne držať sa aj formy umývania nôh.

III. Praktický dôsledok

1. Slávením Večere Pánovej názorne verejne kážeme o smrti, vzkriesení a príchode Pána Ježiša Krista. Ohlasujeme svojmu okoliu, že Ježiš Kristus je naším Pánom a Spasiteľom. Vyhlasujeme tým, že veríme v živého Krista, ktorý zasahuje do nášho života.

2. Pristupovaním k stolu Pána vyznávame, že sme si všetci rovní. Večera Pánova búra akékoľvek spoločenské, rasové alebo národnostné rozdiely a bariéry.

3. Pri Večeri Pánovej vyznávame, že tvoríme jednu rodinu. Kristus je naším hostiteľom a Pánom a my sme vzájomne súrodenci. Každý z nás je súčasťou Božej rodiny. Poznáme svoju identitu a spolupatričnosť. Vieme, komu a do akého spoločenstva patríme.

4. Tak ako Kristus pri poslednej večeri slúžil svojim učeníkom, tak chceme aj my svojím životom, všetkým čo sme a máme, nezištne a nesebecky slúžiť svojim blížnym. Kristus je náš vzor, ​​ale aj sila k takému životu. S ním sa bytostne spájame, aby sme mohli s láskou slúžiť druhým.

Večera Pánova je spomienka na Kristovo dielo. Je to sprítomnenie jeho víťazstva na kríži a predstava budúceho stolovania s ním na hostine v Božom kráľovstve. Večera Pánova nám pripomína, že žijeme na rozmedzí časnosti a večnosti, že sme na svete, ale nie zo sveta (J 17,14-17). Preto sú Kristovi nasledovníci pozývaní k účasti na tejto slávnosti (J 6,53.54). Kristus nás pozýva k víťazstvu, stálemu spoločenstvu a ustavičnej hostine s ním (Zj 3,20).

Súvisiace videá a dokumenty