36. Večera Pánova
1. Pozadie vzniku Večera Pánova – Ex 12,3-28; 1 K 5,7; L 15,1-2; Mk 2,16
a) Veľkonočný hod baránka
(pascha) Večere Pánovej má svoje korene v hode baránka, ktorý Izraelčania slávili na Veľkú noc. Veľká noc pripomínala Pánove mocné činy pri vyslobodení Božieho ľudu z egyptského otroctva. Boh im preukázal úžasnú milosť a Izraeliti odpovedali určitým činom viery – hodom baránka. Pán chcel, aby zabili baránka a jeho krvou pomazali veraje dverí.
Tým bolo znázornené, že za izraelské prvorodené umiera baránok. Smrť veľkonočného baránka bola predobrazom na Krista, ktorý zomrie za človeka (Ján 1,29; 1 K 5,7). Veľká noc bola rodinná slávnosť. Nebola záležitosťou jedinca, ale týkala sa celého spoločenstva. Bola to kolektívna slávnosť. Keď sa slávila pascha, nemalo byť v izraelských domácnostiach nič kvaseného. Táto požiadavka predstavovala určitý prvok skúmania a sebaspytovania. Môžeme v tom vidieť aj určitý symbol odstránenia hriechov. Rodičia mali svojim deťom rozprávať príbeh exodu. Mali im naživo vykresliť, ako to bolo vtedy, keď Boží ľud vychádzal z Egypta. Kralický preklad Ex 12,14 hovorí:
„A bude vám ten deň na pamiatku.“ ČEP prekladá: „Tento deň bude pre vás pamätným dňom.“
Toto – na pamiatku – by sme mali vhodnejšie prekladať – na sprítomnenie. Sprítomnenie však neznamená zhmotnenie. Koncept pojmu „sprítomnenie“ vychádza z hebrejského spôsobu myslenia. V ňom sa čas chápe tak, že určité kľúčové udalosti sa akoby znova vracajú a stávajú sa úplne aktuálnymi, úplne prítomnými. To znamená, že keď Izraelčania slávili Veľkú noc, mali ju prežívať tak, ako keby oni sami boli v tú chvíľu Hospodinom vyvádzaní z Egypta. Mali si uvedomiť, že vošli do diania Božej lásky. Tento motív sprítomnenia je potom prebratý a zdôraznený aj v Novom zákone pri ustanovení Večere Pánovej. Večera Pánova sa má sláviť na pamiatku, teda na sprítomnenie smrti Pána Ježiša.
Veriaci si pri nej má uvedomovať, že Kristus zomrel za neho. Má prijať jeho lásku a má veriť tomu, že sa stal a je jeho Spasiteľom. Má to pre neho byť živou a životne dôležitou skutočnosťou. Keď Izraelita slávil Veľkú noc, mal sa pozrieť štyrmi smermi:
- Obzrieť sa naspäť – Mal si pripomenúť Božiu milosť a moc, ktorá sa prejavila pri vyvedení jeho predkov z Egypta. Mal si uvedomiť, ako je k nemu Boh dobrý, milostivý, trpezlivý a láskavý.
- Mal nahliadnuť aj do svojho vnútra. Bolo nutné odstrániť všetok kvas, všetku nečistotu a zlo, a to ako z domu, tak aj zo srdca.
- Ten, kto slávil paschu, sa mal rozhliadnuť okolo seba. Tento sviatok nebol súkromnou záležitosťou. Boli do neho zahrnutí všetci členovia domácnosti a mohol k nemu byť prizvaný dokonca aj hosť alebo toľko ľudí, aby spoločne zjedli celého baránka.
- Pozrieť sa do budúcnosti – Mal vyzerať príchod Mesiáša a jeho kráľovstvo.
b) Význam stolovania Pána Ježiša s hriešnikmi
K tomu, aby sme dobre rozumeli nádhernému významu stolovania pri Večeri Pánovej, je potrebné správne pochopiť stolovanie Pána Ježiša s hriešnikmi. Ide o poňatie hostiny v Poprednom Oriente. Keď je vo východných krajinách niekto pozvaný k spoločnému stolu, je to ponuka priateľstva a bratstva. Na hostine panuje radosť, hojnosť a družnosť. Tí, ktorí spolu sedia pri stole, vytvárajú jednu rodinu. V prípade, že si ublížili, je spoločné stolovanie znamením odpustenia a zmierenia.
Je to určité uistenie o vzájomnej pomoci a ochrane. Jednou z najväčších urážok pre hostiteľa je, keď ten, kto bol pozvaný na hostinu, pozvanie neprijme (pozri L 14,15-24). Tento obraz hostiny krásne znázorňuje Božie kráľovstvo (L 22,28-30; 22,18; 14,15; Mt 8,11; 26,29; Mk 14,25). Zákonníci a farizeji Pána Ježiša často kritizovali (L 15,2; Mk 2,16) a označovali ho za „priateľa mýtnikov a hriešnikov“ (Mt 11,19; L 7,34), pretože ochotne stoloval so všetkými ľuďmi bez rozdielu, čo bolo niečo neslýchané.
Veď týmto vyvrhelom spoločnosti ponúkal nielen svoje priateľstvo a bratstvo, ale aj Božie odpustenie. Otváral im náruč Božej milosti, prijímal ich a názorne im ukazoval, ako ich Boh miluje. Dával im novú šancu. Ukazoval im, akú hodnotu majú v Božích očiach a ako si ich Boh váži. Jeho správanie ich uisťovalo o tom, že k nemu môžu vždy prísť takí, akí sú, so všetkými svojimi hriechmi a problémami. Pretože títo hriešnici spoznali, že ich má Kristus naozaj nezištne rád, prichádzali k nemu, odovzdávali svoje životy Bohu a nasledovali ho (Mt 21,31.32; Mk 2,15).
2. Čo je Večera Pánova – 1 K 11,23-28; J 6,53-54; Zj 3,20; 1 K 10,16-17
Čo je Večera Pánova? Vysvetlíme si to pomocou niekoľkých definícií:
a) Večera Pánova je radostné spoločenstvo s Kristom pri spoločnom stole. Nie je to len osobné, individuálne stolovanie jedného človeka s Kristom, ale je to spoločenstvo s Kristom pri spoločnom stole v kolektíve bratov a sestier, ktorí vytvárajú jednu rodinu. Všetci sú navzájom súrodenci a Kristus je hostiteľom, hlavou celej tejto rodiny.
b) Večera Pánova je stále nové ustanovenie Božiemu ľudu. Pavol vysvetľuje: „Nie je kalich požehnania, za ktorý ďakujeme, účasťou na krvi Kristovej? A nie je chlieb, ktorý lámeme, účasťou na tele Kristovom? Keďže je jeden chlieb, my mnohí sme jedno telo, lebo všetci máme podiel na jednom chlebe.“ (1 K 10,16.17) Podľa Pavla je Večera Pánova účasťou na tele Kristovom. Kristovým telom je Cirkev.
Pri vysluhovaní Večere Pánovej sa teda vždy znova naživo ukazuje, kto obnovuje svoju zmluvu s Kristom, pretože kalich je podľa Ježišových slov symbolom obnovenia zmluvy: „Tento kalich, to je tá nová zmluva spečatená mojou krvou.“ (1 K 11,25; Mt 26,28) Účasťou na Večeri Pánovej teda obnovujeme svoju zmluvu s Kristom, ktorú sme s ním uzavreli pri krste. Stolom Pána sa preto vždy nanovo vytvára Boží ľud, aktuálne sa ukazuje, kto je ľuďom zmluvy, kto patrí do Kristovej cirkvi, do jeho tela.
c) Večera Pánova je vďakyvzdanie. Pri Večeri Pánovej cirkev, spoločenstvo veriacich, vyjadruje spoločne svoju vďačnosť nebeskému Otcovi za to, že „tak miloval svet, že dal svojho jediného Syna, aby žiadny, kto v neho verí, nezahynul, ale mal večný život“ (Ján 3,16). Preto aj prvotní kresťania nazývali lámanie chleba vďakyvzdávaním (grécky eucharistia). Je to vďakyvzdanie Otcovi za dar Syna.
d) Večera Pánova je večerou ospravedlnených hriešnikov. Teda ľudí, ktorí si uvedomujú, že potrebujú Krista. Spoznali svoju hriešnosť a uverili, že Kristus je ich Spasiteľom. Vyznali mu svoje hriechy, odovzdali sa mu a teraz sa radujú z toho, že im odpustil, prijal ich na milosť a že s ním môžu žiť, prežívať s ním spoločenstvo a pestovať priateľstvo. Bolo by hroznou karikatúrou, keby sme si Večeru Pánovu predstavovali ako spoločenstvo nejakých „dobrých“ či „lepších“ ľudí.
Tí, ktorí sa zúčastňujú Večere Pánovej, nie sú lepší ako tí, ktorí sa jej nezúčastňujú. Rozdiel medzi týmito dvoma skupinami hriešnikov spočíva v tom, že tí, ktorí sa jej zúčastňujú, si uvedomujú svoju závislosť na Kristovi, cítia, že ho v živote potrebujú, a túžia po jeho milosti. Večera Pánova nie je stolovanie dokonalých ľudí, ale tých, ktorí o dokonalosť usilujú, smerujú k nej a prijímajú ju ako dar v Kristovi.
e) Večera Pánova je spomienka na minulosť. Apoštol Pavol hovorí: „Kedykoľvek teda jete tento chlieb a pijete tento kalich, zvestujete Pánovu smrť, kým on nepríde.“ (1 K 11,26) Je to teda skutočne spomienka na to, čo sa stalo pred dvoma tisíckami rokov, spomienka na historickú chvíľu, kedy Kristus za nás, bez nás a na našom mieste zomrel. Ide však ešte o niečo viac.
Kristova smrť nie je len udalosť, ktorá sa odohrala kedysi dávno v minulosti, ale je to niečo, čo účastník Večere Pánovej prostredníctvom Ducha Svätého znovu prežíva, keď si uvedomuje, že Ježiš zomrel aj za neho, že ho potrebuje, že je jeho osobným Spasiteľom, a je za to Kristovi veľmi vďačný.
f) Večera Pánova je spomienka na budúcnosť. Pavol hovorí, že keď slávime Večeru Pánovu, robíme to vo výhľade, že Kristus príde (pozri 1 K 11,26). Túto myšlienku niekoľkokrát vyslovil aj samotný Kristus. Svojim učeníkom povedal: „Hovorím vám, že už nebudem piť z tohto plodu viniča až do toho dňa, keď budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.“ (Mt 26,29)
Preto je Večera Pánova tiež pripomienkou budúcnosti, kedy sa nám v akejsi predstave sprítomňuje ona zasľúbená budúca hostina s Kristom v Božom kráľovstve. Večera Pánova je teda aktualizáciou toho, čo bolo, aj toho, čo bude. Je to sprítomnenie týchto dvoch skutočností do nášho prítomného času. Pri Večeri Pánovej sa minulosť, prítomnosť i budúcnosť spájajú.
g) Večera Pánova je tiež aktualizáciou Božieho súdu. Pavel celkom jasne hovorí:
„Kto by teda jedol chlieb a pil Pánov kalich nehodne …, je a pije sám sebe na odsúdenie.“ (1 K 11,27.29)
Na Večeru Pánovu je teda nutné sa pripraviť. Kedy človek je hoden stolovať s Kristom? Vhodne stolovať môže len ten, kto si uvedomuje, že má prázdne ruky a že prichádza ako hriešnik s prosbou o milosť. Úprimne a čestne prosil o odpustenie a Boh ho ochotne prijal. Teraz predstupuje pred Krista ako ten, kto bol ospravedlnený a očistený, so srdcom plným vďačnosti. Uvedomuje si, že tieto nádherné dary dostal zadarmo, bez zásluh, z milosti. Kristova milosť robí človeka, ktorý k nemu prichádza s pokorným srdcom, hodným, aby mohol pristúpiť k stolu Pána. Len ten, kto Bohu neponúka svoju spravodlivosť, ale prichádza k nemu s kajúcnosťou môže byť naplnený jeho prítomnosťou, prijať jeho požehnanie a prežívať úzke spoločenstvo s Kristom.
h) Večera Pánova je tiež prosbou o vedenie Duchom Svätým. Pri Večeri Pánovej obnovujeme svoju zmluvu s Bohom. Sami od seba však nie sme schopní žiť v súlade s touto zmluvou. Preto pri slávení Večere Pánovej tiež prosíme, aby nás Duch Svätý viedol, udržiaval nás v zmluvnom vzťahu, dával nám silu na konanie Božej vôle a zmocňoval nás duchovnými darmi k účinnej službe druhým (Rim 8,14; Sk 1,8; Ef 4, 11-13).
3. Umývanie nôh a Večera Pánova – J 13,1-18
a) Príklad pokory a služby
Umývanie nôh je príklad pokory a služby. Ten, kto umýva nohy, tým vlastne hovorí:
„Chcem slúžiť tak, ako slúžil Kristus. Stotožňujem sa s Kristom a verejne to proklamujem. Chcem prijať taký životný štýl, akým žil Kristus. Chcem slúžiť pokorne a v sebazaprení ako on.“
b) Symbol očistenia
Umývanie nôh je symbol očistenia. Je to miniatúra krstu. Je to nové uistenie o odpustení hriechov, o tom, že všetky hriechy, ktoré sme vyznali, sú zmazané. Prostredníctvom tohto symbolického úkonu nám Boh dáva istotu, že medzi ním a nami je opäť všetko v poriadku. Umývanie nôh nám sprítomňuje život Pána Ježiša jeho životný štýl služby. Prijímanie chleba a kalicha nám zase sprítomňuje Kristovu smrť. Pri Večeri Pánovej sa obe tieto skutočnosti nádherne prepájajú – Ježišov obetavý život aj jeho zástupná smrť.
II. Výkladové poznámky
1. Kľúčové prvky Večere Pánovej
V Písme máme 4 kľúčové oddiely, ktoré sa zaoberajú Večerou Pánovou: Mt 26,26-29; Mk 14,22-25; L 22,14-20; 1 K 11,23-29. Všetky tieto texty majú dve spoločné myšlienky. Prvou je zástupnosť – Kristus zomiera za nás. Chlieb symbolizuje Kristovo telo, ktoré sa za nás dáva, a kalich predstavuje novú zmluvu, ktorá je spečatená krvou Ježiša Krista. Tieto prvky nám pripomínajú spasiteľskú obetu Pána Ježiša.
2. Eschatologický výhľad Večere Pánovej
Druhou spoločnou myšlienkou týchto biblických textov je eschatologický výhľad – pohľad do budúcnosti. Pri založení Večere Pánovej Ježiš vedome prijíma svoje poslanie a predvída svoju smrť ako obetu, ktorá ukazuje aj na jeho vzkriesenie. Tento obrad nás vedie k viere v živého Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych a ktorý sa opäť vráti. Teológovia diskutujú o Kristovej prítomnosti pri Večeri Pánovej, no podstatné je, že Kristus je prítomný a pri slávení môžeme vnímať jeho prítomnosť viacerými zmyslami.
3. Pristupovanie k Večeri Pánovej a jej význam
Pri slávení Večere Pánovej je kľúčové, že pristupujeme k Pánovmu stolu s čistým srdcom a vyznávame svoje hriechy. Dôležitý je vzor pokánia a úprimného vzťahu s Bohom aj s blížnymi. Aj keď niekto proti nám má niečo, neznamená to, že by sme mali byť vylúčení z tejto slávnosti. Je to otázka nášho vnútorného vzťahu a nie prístupu druhých. Cirkve môžu odoprieť účasť len v prípade verejného hriechu bez ľútosti.
4. Symbolika nekvaseného chleba a vína
Počas Večere Pánovej sa používa nekvasený chlieb a nealkoholické víno (hroznová šťava). Tento symbolizmus vychádza z Pascálnej obete, kde kvas symbolizoval hriech a mal byť odstránený. Tento tradovaný spôsob symbolizuje čistotu a nevinnosť Krista a zároveň odkazuje na jeho obetu.
5. Večera Pánova ako radostná udalosť
Večera Pánova je radostnou slávnosťou, počas ktorej vyjadrujeme vďačnosť Bohu za vykúpenie prostredníctvom Ježiša Krista. Svoju vďaku môžeme prejaviť aj finančnými darmi, podobne ako to robil Abrahám. Tento aspekt nás vedie k praktizovaniu ľútosti, vďaky a spolupatričnosti v spoločenstve.
6. Umývanie nôh – Ježišov príkaz
Pri slávení Večere Pánovej nezabúdame ani na umývanie nôh, ktoré Ježiš vykonal pre svojich učeníkov. Tento symbol aktívneho pokánia a služby druhým je súčasťou tradície. Ježiš povedal:
„Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.“ (Ján 13,8)
Týmto aktom pokory a služby sa Ježiš stal príkladom pre nás všetkých a vyzýva nás, aby sme konali podobne.
III. Praktický dôsledok
1. Slávenie Večere Pánovej ako verejné vyznanie viery
Slávením Večere Pánovej verejne kážeme o smrti, vzkriesení a príchode Pána Ježiša Krista. Tento obrad vyjadruje našu vieru v živého Krista, ktorý zasahuje do nášho života. Ohlasujeme, že Ježiš Kristus je naším Pánom a Spasiteľom, a týmto spôsobom vyjadrujeme náš záväzok nasledovať ho.
2. Rovnosť pri Večeri Pánovej
Pristupovaním k stolu Pána vyznávame, že pred Kristom sme všetci rovní. Večera Pánova búra všetky spoločenské, rasové alebo národnostné rozdiely a bariéry, ktoré by mohli rozdeľovať ľudí. Tento obrad nás pozýva k jednote a spoločnej účasti v spoločenstve viery.
3. Tvoríme jednu rodinu v Kristovi
Pri Večeri Pánovej vyznávame, že sme jednou rodinou v Kristovi. On je naším hostiteľom a Pánom a my sme vzájomne súrodenci. Každý z nás je súčasťou Božej rodiny. Tento obrad nám pripomína našu identitu a spolupatričnosť, a zdôrazňuje, že patríme k spoločenstvu veriacich.
4. Slúžime druhým ako Kristus
Tak ako Kristus pri poslednej večeri slúžil svojim učeníkom, tak aj my sme pozvaní slúžiť svojim blížnym. Večera Pánova nás inšpiruje k tomu, aby sme nezištne a nesebecky slúžili druhým. Kristus je náš vzor a zároveň nám dáva silu žiť podľa jeho príkladu a s láskou slúžiť druhým.
5. Večera Pánova – spomienka na Kristovo dielo
Večera Pánova je spomienkou na Kristovo dielo vykúpenia. Je to sprítomnenie jeho víťazstva na kríži a predstava budúceho stolovania s ním na hostine v Božom kráľovstve. Tento obrad nás vedie k uvedomeniu, že žijeme na rozmedzí časnosti a večnosti. Kristovi nasledovníci sú pozývaní k účasti na tejto slávnosti, ktorá nám pripomína, že Kristus nás pozýva k víťazstvu, stálemu spoločenstvu a ustavičnej hostine s ním.
Súvisiace videá a dokumenty
