1. Vesmírny konflikt

Prečo je na svete toľko zla, keď existuje dobrý Boh?

1. Čo sa stalo vo vesmíre – Ez 28,13-17; Iz 14,12-15
2. Boží postoj k problému – Zj 12,7-9; Moj 3,15 / Satanova stratégia – nabúrať dôveru v Boha – Gn 3,1-6
3. Ako to dopadne – Zj 12,10-12
a) Objektívne – Boh zvíťazí
b) Subjektívne – Záleží na mojom rozhodnutí

V dnešnom svete vidíme veľa tragédií, vojen, chorôb a bolesti. Môžeme veriť v dobrého Boha, keď je svet tak zlý? Predstavte si, že by vás na ulici zastavil neznámy človek a chcel si od Vás požičať 1000 Eur. Požičiate mu? Nie? Prečo? Je úplne prirodzené, že nedôverujete človeku, ktorého nepoznáte. Dokonca vás neuspokojí ani to, že ste o tom človeku počuli niečo rozprávať. Ak niekoho nepoznáme alebo o ňom máme len slabé informácie „z druhej ruky“, bude tým poznamenaná aj naša dôvera v tohto človeka.

Podobne je to aj s vierou v Boha. Na svete existuje mnoho pohľadov, názorov na neho. Aká je vlastne pravda? Nie je niečo pravdy na tom, z čoho je Boh obviňovaný? Ak je Stvoriteľom všetkého, stvoril aj zlo? Je Boh zodpovedný za zlo, ktoré je vo svete? Prečo s tým niečo neurobí? Ako sa zdá, skôr len pasívne prihliada.

Musíme sa s ním sami zoznámiť, sami sa presvedčiť, ako to je. Pretože aj tu platí – ak ho nepoznáme, tak v neho neveríme. Prečo ho nepoznáme? V dnešnom svete existuje mnoho názorov, predstáv, pohľadov na Boha. Odkiaľ sa berú? Existuje niekto, kto má záujem na tom, aby Boh bol predstavený v nesprávnom svetle?

1. Čo sa stalo vo vesmíre – Ez 28,13-17; Iz 14,12-15

Konflikt vo vesmíre nie je večný – na začiatku bol pokoj, ktorý bol založený na dôvere a láske. Stvorené bytosti dôverovali sebe navzájom, dôverovali Bohu a on mohol zase dôverovať im. Kde je vzájomná dôvera, tam je dokonalá harmónia, pokoj, láska, istota, sloboda. Ale stvorená bytosť, anjel zvaný Lucifer [Nositeľ svetla], začal sa vzburou proti Bohu, a tým sa zmenil v satana [nepriateľ]. Prečo to bolo možné? Boh stvoril všetky bytosti ako slobodné, teda aj s možnosťou vzbúriť sa proti nemu, zneužiť slobodu im darovanú. (Ez 28,13-17; Iz 14,12-15)

Satan nemal dôvod k vzbure (nájsť dôvod znamená ospravedlniť zlo), ale mal možnosť sa vzbúriť, pretože mal slobodnú vôľu. Zlo je vždy nelogické a absurdné, chaotické. Satan nakoniec zašiel až tak ďaleko, že žiadal svojho Stvoriteľa, Ježiša Krista, aby sa klaňal jemu, stvorenej bytosti (Mt 4,1-8). Diabol (z gréckeho „diabolos“ – ohovárač, žalobca) napadol Boha a jeho charakter, začal o ňom šíriť polopravdy, ohováranie, klamstvá a predstavil ho ako krutého, autoritatívneho, absolutistického a sebeckého tyrana.

2. Boží postoj k problému – Zj 12,7-9; Moj 3,15

Pán Boh nezničil satana, ale dáva mu možnosť dokázať pravdivosť jeho tvrdení (Zj 12,7-9). Vo vesmíre vypukla vojna, do ktorej bol neskôr zatiahnutý každý z nás, či už sa nám to páči, alebo nie. Budúcnosť každého záleží na tom, aký bude výsledok tejto vojny. Tento výsledok je ešte dôležitejšie ako spasenie človeka, pretože ak je Boh taký, ako ho satan predstavil, spasenie nemá zmysel.

Spôsob, akým Boh zaobchádza so satanom, vypovedá o Božej sile, nie slabosti. Keby satana a jeho spojencov zničil (ak je všemocný, bola by to záležitosť okamihu), tým by len dokázal, že vyžaduje od stvorených bytostí slepú poslušnosť a že na dosiahnutie svojich cieľov používa silu. Práve spôsobom, akým sa Boh zachoval k zlu, ukázal, že rešpektuje slobodu a spolieha na pravdu a lásku.

Tento spôsob riešenia problému však vyžaduje dlhší čas a nesie so sebou utrpenie a bolesť, ktoré sú v zlu automaticky obsiahnuté. Ale akokoľvek je drahá, je to jediná cesta, ako nastoliť vo vesmíre trvalý mier. Boh nemôže dokázať, že satanova obvinenia sú klamstvom, tým, že ich bude popierať, postaví proti nim iné tvrdenie alebo tým, že by satana okamžite zničil. Práve existencia zla okolo nás je bolestným, ale presvedčivým dôkazom toho, že Boh na dosiahnutie svojich cieľov nepoužíva manipuláciu a silu.

Prečo sa teda akoby zdá, že Pán Boh sa bezmocne pozerá a nič nerobí? Pretože Boh je obvinený zo zneužívania svojho postavenia a sily a predstavený ako ten, ktorému sa nedá dôverovať. Nemôže teda problém vyriešiť použitím alebo demonštrovaním svojej nepochybne obrovskej moci, ale tým, že ukáže, aký je, a tak odhalí svoj charakter.

Satan dobre vie, a preto sa neustále snaží na Boha útočiť, očierniť ho, predstaviť ho v zlom svetle. Podarilo sa mu zviesť aj Adama a Evu, a tak sa problém preniesol na našu zem a na ľudstvo. Práve na príbehu našich starých rodičov a ich pádu do hriechu je jasne vidieť spôsoby satanovej práce (Gn 3,1-6).
Satan predstavuje Boha ako toho, kto tvrdí, že ľudí miluje, ale svojvoľne ohraničil ich slobodu (v. 1), nehovorí pravdu (v. 4), dokonca priamo zastrašuje, pretože nechce človeku dopriať niečo lepšie (v. 5).

3. Ako to dopadne – Zj 12,10-12

Boj medzi dobrom a zlom nie je dualistickým večným zápasom medzi dvoma rovnocennými protivníkmi, ale zápasom medzi Stvoriteľom a stvorenou bytosťou. Dnes je už jasné, na ktorej strane je pravda, že Boh v tomto konflikte zvíťazí (Zj 12,10.11). Otázkou je, na ktorej strane budem stáť ja. Môže sa obyčajný, bežný človek správne rozhodnúť v spleti toľkých názorov a predstáv? Boh hneď v raji zasľubuje človeku riešenie celého problému, možnosť vrátiť sa späť na Božiu stranu. Uisťuje človeka o svoje nemennej a obetavej láske.

Sľubuje človeku, že v boji, do ktorého bolo ľudstvo zavlečené, Kristus zvíťazí (Gn 3,15). V osobe a diele Ježiša Krista, pri jeho prvom aj druhom príchode je podstata Božieho charakteru jasne a plne odhalená a víťazstvo zaistené.

Boh čaká, až sa rozhodneme. Pretože systém jeho vlády je otvorený, dáva mi možnosť posúdiť dôvody, ktoré predložil, aby som stál na jeho strane. On nečaká, že mu budem slepo dôverovať. Chce rozumné, logické rozhodnutie založené na dôkladnom zvážení všetkých predložených dôkazov a dôvodov. Želá si, aby som vzal vážne a zodpovedne svoju slobodu. K podstate slobody patrí schopnosť vybrať si medzi dvoma protichodnými alebo navzájom sa diametrálne odlišujúcimi alternatívami.

Pre takéto rozhodnutie však potrebujeme seriózne informácie. Naše štúdium Biblie ja práve takou snahou prísť k osobným záverom, čo sa týka postoja k Bohu, preštudovať informácie, ktoré nám k danému problému ponúka Boh.

II. Výkladové poznámky

Je zaujímavé si všimnúť, že tí z Božích prorokov, ktorí mali zvláštne videnie Boha, dostali aj zaujímavý vzhľad do pôvodu zla a pôsobenie satana (Izaiáš, Ezechiel, Ján v Zjavení). Zdá sa, akoby Boh chcel naznačiť, že je nemožné plne pochopiť jeho osobu a charakter, ak nevezmeme do úvahy, ako zaobchádza so svojim nepriateľom, diablom.

Prorok Izaiáš (6,1-8) popisuje svoje slávne videnie Boha, ktoré viedlo k uvedomeniu si jeho vlastnej hriešnosti, k jeho očisteniu a prijatiu prorockého poslania. Ten istý prorok má vo svojej knihe aj v poézii napísaný žalospev nad kráľom Babylonu (14,4-15).

Z veršov 12-15 je však zrejmé, že prorok opustil historický a pozemský pohľad a začal opisovať udalosti z inej sféry, a tak kráľ Babylonu personifikuje satana v jeho vzbure proti Bohu, keď chce postaviť svoj trón „nad Božie hviezdy“ a byť „podobný najvyššiemu „. Toto je zrejmé okrem iného z kontextu (v centre oddielu je nadprirodzená oblasť, nie pozemská), ako aj použitie hebrejského slova mašal [príslovie, podobenstvo] v 14,4.

Podobne aj prorok Ezechiel začína svoju knihu videním Boha a jeho slávy (Ez 1,1-28). Potom v kapitole 28,1-19 má dve výpovede proti vojvodovi-princovi (nagíd) Týru, ktorý je jasne historickým panovníkom. Ale poetický žalospev (quináh) z veršov 12-19 je adresovaný kráľovi (melek) Týru a hovorí o kedysi dokonalé bytosti, ktorá žila vo vyšších sférach ako pozemských. jazyk sa jasne nevzťahuje na pozemského kráľa, ale hovorí o nadprirodzené bytosti, čo je obraz satana a jeho aktivity.

III. Praktický dôsledok

Konflikt medzi dobrom a zlom sa neodohráva len na úrovni makrokozmu, ale aj nášho mikrokozmu. Spočíva v prežívaní zla, bolesti, utrpenia, choroby i smrti v rovine každého z nás osobne, v medziľudských vzťahoch ako aj v našom bezprostrednom okolí. Práve tu sa nás to dotýka najosobnejšie a ľudia sa často pýtajú, prečo Boh nezasiahne, či môžu veriť v jeho existenciu, keď vidí toľko utrpenia nevinných okolo seba (vojny, deti, koncentračné tábory).

Aj keď máme mnohé skúsenosti Božieho nadprirodzeného zásahu, v globále Boh musí vo svojej láske dovoliť, aby sa vo vesmíre preukázali prirodzenej dôsledky zla. Boh nám dal slobodu a nemôže nás zbaviť zodpovednosti za ňu a ich dôsledky. Avšak aj v osobnej rovine zasľubuje pokoj v spoločenstve s Kristom ako odpoveď na to, čo nie je možné momentálne vyriešiť inak.

Podobne aj predstavy mnohých, že byť kresťanom znamená vzdať sa niečoho hodnotného, ​​že Boh mi niečo nedopraje, obmedzuje ma, že ma nemôže prijať, odpustiť moje viny, pretože som až príliš hriešny atď., sú založené na nesprávnych predstavách, polopravdách a klamstvách satana . Mnohí ľudia došli k záveru, že Boh neexistuje, nie na základe starostlivého zváženia dôkazov, ale na základe neakceptovateľnosti tej verzie náboženstva, ktorá im bola predložená.

Títo ľudia vlastne nezavrhujú Boha, ale karikatúru Boha, v pozadí ktorej stojí jej autor – satan. Jedine poznanie Boha na základe jeho zjavenia nám pomôže zaujať k nemu správny postoj. Pochopenie slobody, ktorá existuje vo vesmíre, nás zároveň vedie k rešpektovaniu osobné aj náboženskej slobody v medziľudských vzťahoch. Ak Boh dal slobodu dokonca Luciferovi, musíme aj my byť tolerantný voči tým, ktorí s nami nesúhlasia, majú iné názory a predstavy než my.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )