Doslovný preklad Písma

Plné presvedčenie o Božom vdychnutí Písma viedlo Miloša Pavlíka k snahe prekladať čo najdoslovnejšie. Táto zásada bola prvoradá a nadradená všetkým ostatným ohľadom. Ako uvádzajú autori Elberfeldského prekladu Nového zákona z roku 1855:

„Bolo by azda bývalo možné nejedno miesto preložiť do lepšej nemčiny, no záujem o čo najvernejšie tlmočenie pôvodného textu prevyšuje dôležitosť každého iného ohľadu.“ Elberfeldský preklad NZ (1855)

Keďže žiadny človek nemôže plne obsiahnuť dosah zjavenia, vo vetách Písma sa často ukrýva hlbší význam, ktorý sa pri voľnom preklade môže stratiť. Preto je potrebné vyjadriť slová pôvodného textu zrkadlovo, no zároveň tak, aby slovenčina nestratila zrozumiteľnosť. Pri snahe zachovať presnosť prekladu som sa niekedy nevyhol ani neľúbozvučným či zastaraným výrazom, pokiaľ prispievali k vernosti originálu.

Použité boli aj hovorové alebo archaické výrazy, ak sa tým lepšie vystihol grécky text alebo sa priblížil súčasnej spisovnej slovenčine. Doslovnosť nesmie byť hnaná do takej miery, že sa preklad stane nezrozumiteľným alebo poruší gramatické pravidlá. V takýchto prípadoch som uvoľnil prísnu doslovnosť a poskytol aj voľnejší preklad, pričom doslovnú verziu uvádzam v poznámkach pod značkou „D.“ (doslovne).

ZNAČENIE DOPLNENÝCH A ALTERNATÍVNYCH VÝRAZOV:

• Slová doplnené kvôli zrozumiteľnosti, ktoré nie sú v pôvodnom gréckom texte, sú označené lomenými zátvorkami.
• Alternatívne preklady sú uvedené poznámkami so značkou „Al.“ (alebo).
• Niektoré poznámky obsahujú výkladové alebo doplňujúce opisy, ktoré rozširujú zmysel danej pasáže.

V mnohých prípadoch som sa odchýlil od pôvodného slovosledu, keďže gréčtina Nového zákona často kladie dôraz inak ako slovenčina. Napríklad:

Ján 6:35 – pôvodný slovosled: „Ja som tým chlebom života“ | upravený slovosled: „Tým chlebom života som ja“ dôraz na „ja“

Pri viacnásobných podmetoch som prispôsobil gramatickú zhodu podľa slovenských pravidiel a tam, kde to bolo potrebné, som to uviedol v poznámkach. Gréčtina má členy, ktoré slovenčina nepozná. Ich význam som sa niekedy snažil vyjadriť:

• ukazovacími zámenami („ten“, „tá“, „to“)
• osobnými zámenami („ty“, „vy“)
• v niektorých prípadoch číslovkami („jeden“) alebo neurčitými zámenami („akýsi“), pričom tieto výrazy sú uvedené v lomených zátvorkách.

Ak boli významové odtiene obzvlášť dôležité, uviedol som ich v poznámkach, pretože nie vždy ich možno primerane preložiť priamo do slovenčiny. (Poznámka autora webu: Tento článok uvádzam ako pomôcku k štúdiu výrazov v Biblii, ako prehľad hebrejských a gréckych výrazov pre Nový aj Starý zákon.)

V texte som všade vyznačil prítomnosť člena v slove „Kristus“ značkou „*“. Takéto označenie „*Kristus“ znamená, že tento výraz má v danom mieste člen. Tam, kde je „Kristus“ bez tejto značky, je v pôvodnom texte bez člena. Toto slovo je prekladom hebrejského „Mašiach“ („Mesiáš“) a znamená „Pomazaný“. S členom spravidla vyjadruje nie meno, ale titul alebo postavenie, zatiaľ čo bez člena zvyčajne naznačuje, že tento titul nadobudol povahu vlastného mena Pána Ježiša.

V tejto súvislosti ešte uvediem, že iným jeho častým titulom je „Pán“. Tento výraz znamená, že On je ako Človek Pánom všetkých vecí („toho Ježiša“, vraví Peter, „ktorého ste vy ukrižovali, Boh spravil aj Pánom aj Kristom“, Skutky 2:36). Ten istý výraz však neraz, spravidla bez člena a najmä v citátoch zo Starého zákona, znamená toľko, čo starozákonné „Hospodin“. Kde je to tak, používam označenie „Pán“, v menej jasných prípadoch „()Pán“.

O používaní vzťažných zámen platí v podstate to isté, čo o používaní prechodníkov uvedených vyššie: v gréčtine sa používajú vo veľkom množstve, no v tomto slovenskom preklade som ich použitie obmedzil na mieru v slovenčine obvyklú a ich zmysel som vyjadroval rôznymi opismi, spravidla bez poznámok, s výnimkou prípadov, ktoré si zaslúžili osobitnú pozornosť.

Vo výnimočných prípadoch som zámeno „ktorý“ nahradil menej spisovným výrazom „čo“, a to len preto, že pri snahe o doslovný preklad som sa nevedel inak vyhnúť neobratnému hromadeniu zámena. Rovnako som použil nespisovný zvrat so zámenom „čo“ tam, kde som sa snažil doslovne reprodukovať hebraizujúcu vzťažnú väzbu, pričom toto zámeno v preklade zodpovedá hebrejskej vzťažnej častici „ašer“ (viď Zj 3:8, pozn. 102).

Spojku „aby“ som používal zásadne iba na preklad gréckej spojky „hina“ alebo iných spojok („hopōs“, „mēpote“, „mēpōs“ a pod.), ktoré spravidla uvádzajú rýdzo účelové vety. Pri opisných prekladoch väzieb krátených neurčitkom a podobne, pokiaľ sa nedali preložiť doslovne, som použil menej výrazne účelovú spojku „žeby“. Pokiaľ je to inak, býva na to upozornené v poznámkach.

Grécka spojka „alla“ sa v odporovacích súvetiach po zápore môže chápať v dvoch významových odtieňoch. V preklade som sa snažil tieto odtiene rozlíšiť použitím spojok „ale“ a „lež“:

• Spojka „ale“ zmierňuje protiklad a dodáva súvetiu pripustkové zafarbenie, blížiace sa spojke „hoci“ („síce nie, ale predsa“).
• Spojku „lež“ používam v zdôrazňujúcom protiklade („vôbec nie, lež naopak“).

Napríklad v Jánovi 9:9 chápem spojku „ale“ v zmysle „nie je to síce on, ale môže sa tak zdať, lebo mu je skutočne podobný“. Poznámkou 462 rozumiem možnosť nahradenia tejto spojky spojkou „lež“ v zmysle „vôbec to nie je on, je mu len podobný“. Obdobne v Lukášovi 10:20, kde spojku „ale“ (podľa poznámky 674) chápem oproti „lež“ v texte („tamto nie je dôvod na radosť, máte čosi lepšie“) v zmysle: „nie že by sa vôbec nebolo z čoho radovať, ale radosť má mať správne miesto“.

Túto gramatickú kapitolu zakončím poznámkou, že som sa v záujme zreteľnosti v dvoch výnimočných prípadoch odchýlil od súčasných pravidiel slovenského pravopisu a podržal starší pravopis.

Slovo „správa“ má dnes dvojaký význam, označuje „zvesť“ aj „spravovanie“, „vedenie“ niečoho. Aby som tieto dva významy odlíšil, píšem toto slovo, ak ním v prvom význame prekladám grécke „akoe“, podľa staršieho pravopisu ako „zpráva“. Slovo „akoe“ je totiž v liste Rimanom 10:16 v úzkej súvislosti s výrazom „euangelion“, ktorý všade prekladám ako „blahá zvesť“. Preto tu nebolo vhodné použiť výraz „zvesť“ a zvolil som „zpráva“ v tomto rozlišujúcom význame, čo som uplatnil aj na niekoľkých ďalších miestach, kde sa tento výraz vyskytuje.

Podobne slovo „zmena“ podľa dnešných pravidiel znamená „pravidelný pracovný čas“ aj „zmenenie“, „premenu“ niečoho. Pre prvý význam, výlučne v Lukášovi 1:5,8, som použil starší tvar „smena“ a písanie „zmena“ som vyhradil pre druhý význam, a to len v Hebrejom 7:12.

S vaším dovolením stručne vysvetlím niektoré výrazy v pôvodnom texte, ktorých preklad si vyžaduje podrobnejšie objasnenie, ak také vysvetlenie nie je uvedené v poznámkach k príslušným miestam. Hoci nie je možné vždy prekladať ten istý grécky výraz tým istým slovenským slovom, usiloval som sa o to vždy, keď to bolo vhodné a možné.

Osobitne som dbal na to, aby tam, kde sa v blízkej súvislosti v pôvodnom texte vyskytujú rovnaké alebo príbuzné výrazy, boli tieto aj v slovenčine preložené rovnako alebo podobne. Zároveň som dbal na to, aby v blízkej súvislosti neboli v slovenskom texte použité rovnaké alebo príbuzné výrazy tam, kde sú v gréčtine výrazy rozdielne. Pokiaľ ide o súbežné miesta v evanjeliách, použil som tie isté výrazy tam, kde sú v rôznych evanjeliách zhodné, a odlišné výrazy tam, kde sa príslušné miesta líšia.

Niekde sa však tieto zásady nedali celkom dodržať, na čo spravidla upozorňujem v poznámkach. Niektoré pojmy, ktoré sú dôležité pre správne pochopenie zvesti a učenia Nového zákona, vplyvom nesprávnych tradičných cirkevných náuk v priebehu stáročí v myslení mnohých ľudí nadobudli význam, ktorý v Novom zákone nemajú.

Ak sú nevhodne preložené, môže to vytvárať dojem, akoby Božie slovo podporovalo pojmy, zriadenia a zvyklosti, ktoré boli svojvoľne zavedené v náboženskom svete podľa ľudských predstáv a nie podľa Božích myšlienok. V Novom zákone však tieto základy neexistujú. Mojím cieľom preto bolo prekladať tak, aby bol akýkoľvek takýto dojem vylúčený a vyhnúť sa výrazom, ktoré by mohli vyvolať nesprávne predstavy.

Niektoré výrazy sú v poznámkach vysvetlené jednorazovo a pri ďalších výskytoch sa na tieto vysvetlenia už neodkazuje. Patrí sem napríklad „veľkňaz“ (Matúš 2:4), „pustina“, „kajať sa“, „pokánie“ (kap. 3:1,2), „učeník“, „písmař“ (kap. 5:1,20), „mocné činy“ (kap. 7:22), „právomoc“, „apoštol“ (kap. 10:1,2) či označenie „Židia“ v Jánovom evanjeliu (Ján 1:19).

Mnohí si dnes pod pojmom „cirkev“ predstavujú náboženskú spoločnosť. Slovo „ekklésia“, ktoré sa obvykle takto prekladá, však znamená „zhromaždenie“, pôvodne zhromaždenie občanov gréckych obcí na prerokovanie verejných záležitostí. Preto som tento výraz všade, kde sa v Novom zákone vyskytuje, prekladal slovom „zhromaždenie“, nech už ide o zhromaždenie Izraela v pustine (Skutky 7:38), riadne zhromaždenie efezskej obce alebo zhluk davu (Skutky 19:39,41), všeobecné zhromaždenie Kristovcov v nebesiach (Hebrejom 12:23), zhromaždenie veriacich na určitom mieste (1. Tesalonickým 1:1) alebo zhromaždenie v súkromnom dome (Rimanom 16:5).

Písmo toto slovo používa na označenie Božieho zhromaždenia, Svätým Duchom vytvoreného duchovného tela, zloženého zo všetkých skutočných veriacich, spojeného s Kristom ako oslávenou Hlavou v nebesiach.

Výraz „Christianos“, ktorý sa v Novom zákone vyskytuje trikrát (Skutky 11:26; 26:28; 1. Petra 4:16), znamená „prívrženec alebo nasledovník Krista“. Tento význam presne vystihuje pomenovanie „Kristovec“, ktoré som použil na preklad tohto výrazu na všetkých troch miestach. Obvyklé označenie „kresťan“ vzniklo tak, že slovo „Christianos“ bolo veľmi dávno prevzaté do jazyka veľkomoravských Slovanov a postupnými hláskovými zmenami získalo dnešnú podobu.

V tejto podobe však už vzťah k slovu „Christos“ („Kristus“) nie je vnímaný; naopak, môže pôsobiť mylne, akoby bolo odvodené od slova „krst“.

Slovo „episkopos“ znamená „dozorc“, a preto som ho všade takto preložil. Dozorcovia boli v každom miestnom zhromaždení viacerí (Skutky 20:28; Filipanom 1:1). Išlo o starších bratov, ktorí sa pre svoj príkladný život tešili všeobecnej úcte, dôvere a morálnej autorite. Apoštoli alebo ich poverení zástupcovia ich ustanovovali na službu dozoru nad zachovávaním Božieho poriadku v miestnych zhromaždeniach. Toto slovo bolo už v dávnej minulosti prevzaté do jazyka našich predkov a nadobudlo podobu „biskup“.

Dnes však tento výraz označuje vysokého cirkevného hodnostára, predstaveného rozsiahlej oblasti cirkevnej správy, čo je význam veľmi vzdialený pôvodnému novozákonnému zmyslu. V každom miestnom zhromaždení pôsobili aj viacerí „obsluhovatelia“ (gr. diakonoi), ktorých služba bola zriadená podľa Skutkov 6 a týkala sa hmotných potrieb veriacich. Aj dnešné slovo „diakon“ však často vyvoláva predstavy, ktoré nezodpovedajú pôvodnému biblickému významu.

Nový zákon nepozná pojem „kňazov“ alebo „kňazstva“ ako osobitnej triedy odlišnej od ostatných Kristovcov. Ak sa tieto výrazy v Novom zákone vyskytujú, označujú buď kňazov Starého zákona, alebo výnimočne kňazov pohanských božstiev, alebo poukazujú na to, že v novozákonnom zmysle sú kňazmi všetci skutoční Kristovci. Kňaz je ten, kto prináša obete, a v novozákonnej dobe ide o obete, ktoré môžu a majú prinášať všetci Kristovci (Rimanom 12:1; Hebrejom 13:15–16; 1. Petra 2:5).

V osobitnom a jedinečnom zmysle je Kňazom sám Pán Ježiš. Pojem „duchovní“ (Galaťanom 6:1) neoznačuje osoby ustanovené ľuďmi, ale ľudí vedených Svätým Duchom a duchovne zmýšľajúcich, na rozdiel od „duševných“ podľa 1. Korinťanom 2:14–15.

„Veľká noc“ a „Turíce“ alebo „Letnice“ sú názvy náboženských sviatkov, ktoré boli do „kresťanstva“ zavedené ľuďmi bez akéhokoľvek podkladu v Novom zákone. Ak sa, ako je to v mnohých prekladoch Nového zákona, týmito názvami označujú starozákonné sviatky „Minutie“ (Mat 26:2) a „Päťdesiatka“ (1 Kor 16:8), vzniká nesprávny dojem, akoby tieto kresťanské sviatky mali biblický základ.

Preto sa v tomto preklade pre spomínané starozákonné sviatky dôsledne používajú názvy „Minutie“ a „Päťdesiatka“ (alebo „deň Päťdesiatky“), ktoré zodpovedajú významu v pôvodnom texte a nemýlia.

„Evanjelium“ je prepis gréckeho euangelion, ktoré jednoducho znamená „dobrú, šťastnú“, „blahú zvesť“ alebo „správu“, a to v úplne všeobecnom zmysle (napr. 1 Tes 3:6). V Novom zákone má však väčšinou osobitný význam Božej zvesti o Jeho kráľovaní, o Jeho Synovi Pánovi Ježišovi a záchrane v Ňom.

V tomto preklade sa pojem „blahá zvesť“ používa všade; odvodené sloveso euangelizó alebo euangelizomai, ktoré sa v gréčtine používa podobne ako euangelion, prekladám ako „prinášam blahú zvesť“, „hlásam blahú zvesť“ alebo inými podobnými výrazmi. Euangelistés znamená „hlásateľ blahéj zvesti“. Výraz „evanjelium“ som použil len v nadpisoch kníh Nového zákona, ktoré sú pod týmto menom všeobecne známe.

Z rozličných dôvodov som niektoré zaužívané výrazy, pokiaľ nevyvolávajú nesprávne predstavy, ponechal. Tak napríklad grécke slovo „potérion“ prekladám ako „kalich“, keď sa používa v prenesenom zmysle (napr. „kalich hnevu“, Zj 14:9), ako aj pri Večeri Pána. V iných prípadoch ho prekladám ako „pohár“.

Sloveso „baptizó“, ktoré znamená „ponáram“ alebo „namáčam“, prekladám bežným výrazom „krstím“, keď má taký význam. Rovnako prekladám príbuzné výrazy: „baptisma“ ako „krst“ a „baptistés“ ako „krstiteľ“.

Na preklad gréckeho slovesa „kérysso“, ktoré znamená „hlásam“, „vyhlasujem“, som často použil zaužívaný výraz „kážem“, keď sa to javilo ako vhodné. Vyhýbal som sa však výrazu „kazateľ“ ako prekladu gréckeho „kéryx“, ktoré v súlade so svojím významom prekladám ako „hlásateľ“. „Kazateľ“ dnes totiž často označuje plateného predstaviteľa náboženskej spoločnosti, čo je pojem Novému zákonu úplne cudzí.

Jeruzalemský chrám v novozákonnej dobe zahŕňal rozsiahly komplex; okrem samotnej chrámovej budovy (svätyne) tu boli nádvoria, priľahlé budovy, stĺpové siene, hradby a brány. V gréčtine sa celý komplex označuje slovom „hieron“, zatiaľ čo vlastná svätyňa výrazom „naos“. V slovenskom texte ich rozlišujem značkou „*“; teda *„chrám“ znamená „hieron“ a „chrám“ bez značky znamená „naos“. Toto rozlíšenie platí aj pri zmienkach o chrámoch pohanských božstiev.

V pôvodnom texte sa pre „služobníka“ a príbuzné pojmy používa viacero výrazov s rôznymi významovými odtieňmi. Uvádzam niektoré z nich:

• „Dulos“ znamená „otrok“. Keďže má tento výraz dnes hanlivý nádych, prekladám ho zväčša miernejším výrazom „nevoľník“. Slovo „otrok“ používam len tam, kde negatívna príchuť nie je na závadu.
• „Diakonos“ sa od „dulos“ líši tým, že nezdôrazňuje vzťah k pánovi, ale vzťah k službe alebo práci. Prekladám ho výrazmi ako „obsluha“, „posluhovanie“, alebo – ak ide o službu v miestnom zhromaždení – „obsluhovateľ“. Slovo „diakonia“ často prekladám ako „starostlivosť“, najmä ak ide o hmotné potreby veriacich.
• „Pais“ a ženský tvar „paidiské“ označujú mladé osoby a neskôr aj služobné osoby. V tomto zmysle ich prekladám ako „sluha“ alebo „služka“.
• „Oiketés“ označuje domáceho služobníka, ktorý sa prekladá ako „čeľadník“; výraz „oiketeia“ ako „čeľaď“.
• „Latreia“ a sloveso „latreuó“ označujú vždy službu Bohu, alebo – v pohanskom prostredí – uctievanie modiel. V prípade služby pravému Bohu ich prekladám ako „svätá služba“, resp. „konám svätú službu“.

V niektorých prípadoch používam všeobecné výrazy ako „služobník“, „služba“ či „slúžiť“ a dopĺňam poznámku vysvetľujúcu význam pôvodného výrazu alebo odkaz na iné miesto s výkladom.

„Vyberači dávok“ (grécky „telónai“) boli ľudia, ktorých rímska vrchnosť poverila vyberaním ciel, mýt a iných verejných dávok a poplatkov. Medzi Izraelitmi boli predmetom všeobecnej nenávisti, pretože neboli takmer nijako kontrolovaní a mali možnosť beztrestného obohacovania. Často sa neštítili obohacovať nielen v prospech Rimanov, ale aj seba samých. V Júdsku a Galilei ich nenávideli aj preto, že ako Židia slúžiaci nenávideným Rimanom boli považovaní za zradcov.

Výrazy „daimonion“ a zriedkavo sa vyskytujúci „daimón“ (Mat 8:31) znamenajú „zlého ducha“. Pri preklade týchto výrazov som zvažoval slovo „bes“, no napokon som zvolil prepis „démon“, ktorý je v slovenčine rovnako zaužívaný ako v iných európskych jazykoch. Tento pojem niekedy označuje aj božstvá pohanov, no treba ho dôsledne odlišovať od pojmu „diabol“ alebo „Satan“. Diabol je len jeden, démonov je mnoho.

Slovom „dieťa“ (množné číslo „deti“) prekladám grécke „teknon“, ktoré súvisí so slovesom „tiktó“ („rodím“) a vyjadruje vzťah dieťaťa k rodičom. Pre zdrobneninu „teknia“, teda množné číslo láskavého výrazu vyjadrujúceho nežné otcovské city, používam výraz „detské“.

Na rozdiel od toho výraz „pais“ označuje dieťa ako nedospelú osobu. Keďže môže ísť o chlapca alebo dievča, prekladám ho ako „chlapec“ alebo „dievča“, pokiaľ neznamená „sluha“. V množnom čísle používam „chlapci“ (Mat 2:16) alebo „detské“ (Mat 21:15).

Zdrobneninu „paidion“ prekladám ako „dievčatko“ alebo „chlapček“, v množnom čísle „paidia“ ako „dievčatká“ alebo „malé detičky“. Rozdiel medzi „teknia“ a „paidia“ ilustruje najmä 1. list Jána 2:12–28, kde oslovenie „detské“ zahŕňa všetkých veriacich, zatiaľ čo výraz „dievčatká“ označuje najnižší stupeň duchovného rastu.

Raz (Ján 6:9) sa vyskytuje aj zdrobnenina „paidarion“, ktorú prekladám ako „chlapča“. Ak sú slovenské výrazy z tohto odseku použité na preklad iných gréckych slov, upozorňujem na to v poznámkach.

Pojem „život“ v gréčtine Nového zákona vyjadrujú najčastejšie tri výrazy, ktoré v preklade dôsledne rozlišujem nasledovne:

• „Život“ je spravidla preklad gréckeho „zōé“ a znamená život ako princíp v absolútnom zmysle, život, ktorý má Boh a Jeho Syn, a ktorý bol zjavený svetu. Človek sa stáva účastníkom tohto života mocou Svätého Ducha na základe viery v Pána Ježiša Krista. Tento výraz môže označovať aj prirodzený život ľudí a tvorov.
• „Žitie“, niekedy prekladané aj ako „duša“, je preklad gréckeho „psyché“ a označuje prirodzený život človeka, ako aj nehmotnú, neviditeľnú časť ľudskej bytosti.
• „Živobytie“ je najčastejšie preklad slova „bios“, ktoré označuje spôsob života človeka na zemi a zároveň hmotné prostriedky na jeho zachovanie.

Pojem „vzkriesenia“ alebo „precitnutia mŕtvych“, ktorý patrí k ústredným témam učenia Nového zákona, sa v pôvodnom texte vyjadruje predovšetkým dvoma slovesami: „anistēmi“ a „egeirō“, ako aj výrazmi od nich odvodenými.

• Prvé sloveso, „anistēmi“, má pôvodný význam „pozdvihujem“, „dávam vstať“, v niektorých tvaroch v podmetovom zmysle „vstávam“, „dvíham sa“, ďalej aj „budím“, „kriesim“, prípadne „precitám“, „som kriesený“. Predpona „ana-“ znamená smer nahor alebo opäť, takže sloveso môže vyjadrovať aj „opäť pozdvihujem“.
• Druhé sloveso, „egeirō“, znamená v prvom rade „budím“, ďalej „kriesim“, ale aj „pozdvihujem“, „vstýčujem“. V podmetovom alebo trpnom tvare môže znamenať „precitám“, „som kriesený“, „vstávam“.

Obidve tieto slovesa sa používajú nielen v súvislosti s mŕtvymi. V iných spojeniach ich v preklade nie vždy prísne rozlišujem, okrem prípadov, keď sa obe vyskytujú v tesnej blízkosti v texte – vtedy ich prekladám rozdielne. Pri použití o mŕtvych, a najmä pri vzkriesení Pána Ježiša, dbám na ich rozlíšenie podľa pôvodných významov a podľa toho, že „anistēmi“ sa častejšie používa v podmetovom (neprechodnom) zmysle, zatiaľ čo „egeirō“ má častejšie predmetový (prechodný) význam. V týchto spojeniach preto spravidla prekladám „anistēmi“ výrazmi odvodenými od slovesa „vstať“ alebo „vstávať“ a „egeirō“ tvarmi slovesa „(vz)kriesiť“.

Obdobne rozlišujem aj podstatné mená slovesné: „anastasis“ (od „anistēmi“) prekladám ako „(opätovné) vstanie“, „egersis“ (od „egeirō“, iba v Matúšovi 27:53) ako „vzkriesenie“.

V tejto súvislosti treba spomenúť často sa vyskytujúce spojenie „egeirō (anistēmi, anistamai) ek (tón) nekrón“, prekladané ako „skrieseň“ („dávam vstať“, „vstávam“) „z mŕtvych“. Grécka predložka „ek (tón) nekrón“ však vyjadruje, že niekto bol medzi mŕtvymi, teda bol mŕtvy ako ostatní, a z tohto stavu je vzkriesený alebo povstáva, takže už nie je medzi mŕtvymi, zatiaľ čo ostatní mŕtvi zostávajú v smrti. Domnievam sa, že bežný preklad „z mŕtvych“ tento význam nevystihuje dostatočne jasne, pretože väčšina čitateľov z neho vníma len to, že niekto bol mŕtvy a ožil.

V slovenčine sa vžil aj pojem „zmŕtvychvstanie“, ktorý sa zvykne pokladať za synonymum „vzkriesenia“. V tomto spojení však nahrádzam predložku „z“ výraznejším „spomedzi“, pretože takto lepšie vystihujem pôvodný zmysel. Preto prekladám „spomedzi mŕtvych“, čím je tento význam zreteľnejší. Dôležité je teda rozlíšiť jednotlivé spojenia.

• „anastasis (hé) ek nekrón“ – prekladám „opätovné vstanie (vstanie) spomedzi mŕtvych“ (Luk 20:35; Skut 4:2; 1 Peter 1:3), čo presne vystihuje vyššie vysvetlený význam.
• „anastasis (tón) nekrón“ – prekladám „(opätovné) vstanie mŕtvych“, kde ide jednoducho o to, že vstanú mŕtvi – všetci alebo len niektorí.

Oba tieto výrazy sa často prekladajú rovnakým slovom „zmŕtvychvstanie“, čím sa však rozdiel v zmysle stráca.

Veľmi dôležitý je rozdiel medzi dvoma pojmami, ktoré gréčtina Nového zákona označuje ako „sarx“ a „sóma“. Mnohé slovenské preklady, ktoré oba tieto výrazy tlmočia rovnakým slovom „telo“, trpia týmto závažným nedostatkom. Pravdou je, že na niektorých miestach sa významy týchto dvoch výrazov môžu približovať alebo dokonca splývať, no vo väčšine prípadov ide o dva veľmi odlišné pojmy, ktoré treba starostlivo rozlišovať.

• „Sarx“ znamená a v Novom zákone označuje hmotnú podstatu tela, ľudského aj zvieracieho, a v prenesenom význame „ľudskosť“, vrátane svätej ľudskosti Pána Ježiša. Ide o súhrn všetkého podstatného pre človeka, predovšetkým však o všetko hmotné v ľudskom živote a jeho okolnostiach. Často má aj morálny význam – označuje stav neobráteného človeka, sídlo hriechu a tú stránku osobnosti, ktorá svojimi túžbami smeruje proti Duchu.
• „Sóma“ naopak znamená „telo“ ako ústrojný celok, nástroj života, a v duchovnom zmysle aj „telo Krista“, teda zhromaždenie veriacich.

Aby som tieto pojmy dôsledne rozlíšil, výraz „sarx“ všade (s výnimkou Hebr 10:20) prekladám ako „mäso“, aj napriek nezvyklosti tohto výrazu. Slovo „telo“ potom vyhradzujem výhradne pre „sóma“. Rozdiel medzi týmito dvoma pojmami je veľmi dobre viditeľný napríklad v Kol 2:23: „nešetrenie tela“ nevedie k umŕtveniu „mäsa“, ale naopak k jeho uspokojeniu a vyvýšeniu, pretože živí náboženskú pýchu. Naše „telo“ môže byť nástrojom oslavy Boha (1 Kor 6:20), naše „mäso“ nikdy. Telo môže slúžiť Duchu, nie však mäso, pretože jeho zmýšľanie je zásadne nepriateľstvo voči Bohu (Rim 8:7).

Pre pojem „mäsa“ má gréčtina ešte výraz „kreas“, ktorý znamená „mäso“ ako pokrm a v Novom zákone sa vyskytuje dvakrát (Rim 14:21; 1 Kor 8:11) v množnom čísle. Tento výraz prekladám ako „mäsité pokrmy“.

Dôsledne rozlišujem pojmy vyjadrené prídavnými menami „allos“ a „heteros“:

• „Allos“ znamená zvyčajne „iný“ v zmysle „nie ten istý“,
• „heteros“ znamená „inaký“, „iného druhu“, „odlišný“.

Výraz „iný“ vyhradzujem pre „heteros“, výraz „allos“ prekladám ako „druhý“ alebo „ďalší“. Ak je to inak, je to obvykle vysvetlené v poznámkach. Slovo „druhý“ môže byť samozrejme aj radová číslovka („druhý v poradí“) a niekedy je prekladom gréckej radovej číslovky „deuteros“. V takých prípadoch je to vždy poznamenané v texte alebo poznámkach.

Častý grécky výraz „ta“ (množné číslo od „to“) spravidla prekladám ako „veci“ alebo „tie veci“. Podobne zosilnené ukazovacie zámeno „tauta“ znamená „tieto veci“, niekedy jednoducho „toto“. Výraz „panta“ znamená „všetky veci“ alebo jednoducho „všetko“.

Slovo „amén“ je hebrejského pôvodu a znamená „vpravde“, „zaiste“. Vo výrokoch Pána Ježiša v evanjeliách, kde sa tento výraz používa na začiatku vety, je preložené – podobne ako v anglickom výraze verily – slovom „veru“. Tento spôsob prekladu nevylučuje použitie slova „veru“ aj pre iné grécke výrazy. Na iných miestach však ponechávam slovo „amén“ nepreložené.

Pojmy „narodenia“ a „splodenia“ v gréčtine Nového zákona najčastejšie vyjadrujú dve slovesa: „gennaó“ a „tiktó“.

• Prvé znamená „dávam vznik“, „privádzam na svet“ a používa sa v spojení s otcom aj matkou; prekladám ho spravidla tvarmi slovesa „splodiť“ alebo „zrodiť“.
• Sloveso „tiktó“ sa používa len o matke, vyjadruje pôrod; prekladám ho tvarmi „(po)rodiť“, v strednom a trpnom rode „narodiť sa“.
• Ojedinele sa vyskytuje aj sloveso „apokyeó“ (Jak 1:15,18), ktoré prekladám tvarmi slovesa „(s)plodiť“.

Sloveso „ospravedlniť“, „ospravedlňovať“ sa v bežnej reči väčšinou chápe ako „vysvetliť a tým obhájiť“, prípadne „prepáčiť“, „nevšímať si previnenie“. Ak sa niekto „ospravedlňuje“, zvyčajne tým chce povedať, že jeho previnenie ani nebolo skutočným previnením, a žiada, aby mu bolo odpustené.

V prekladoch Nového zákona sa týmto slovesom zvyčajne tlmočí grécke „dikaióó“. Takýto preklad však nie vždy zodpovedá zmyslu gréckeho originálu a môže dokonca vyvolávať veľmi nesprávne a nežiadúce predstavy. Sú miesta, najmä v evanjeliách, kde sa použitie slovesa „ospravedlniť“ približuje bežnému významu v slovenčine – ide o preukázanie Božej spravodlivosti alebo snahu človeka dokázať vlastnú spravodlivosť. V takýchto prípadoch prekladám „dikaióó“ prevažne slovesom „obhájiť“ (napr. Mat 11:19; Luk 7:29; 10:29; 1 Tim 3:16).

Avšak tam, kde ide o Božie „ospravedlnenie“ hriešnika z milosti na základe viery, najmä v Listoch Rimanom a Galaťanom, môže použitie slovesa „ospravedlniť“ vyvolávať dojem, že hriech je niečo nepodstatné, čo sa dá jednoducho „prehliadnuť“. To by mohlo viesť k zľahčeniu Božej svätosti, spovrhnutiu pokánia a podceneniu obrovskej hodnoty milosti a obete Pána Ježiša. Keby bolo možné „ospravedlniť“ hriešnika v bežnom slova zmysle, nemusel by Kristus podstúpiť takú nevýslovnú obeť.

Aby som sa vyhol zjednodušovaniu významu hriechu i milosti, používam pre „dikaióó“ všade tam, kde ide o Božie zaobchádzanie s hriešnikom v milosti, tvary slovesa „uznať“ („uznávať“) za spravodlivého. Tento výraz presnejšie vystihuje podstatu Božej milosti bez toho, aby vyvolával povrchné asociácie. To isté platí pre slovesné podstatné meno „ospravedlnenie“, ktorým sa prekladá grécke „dikaiósis“; v Rim 4:25 ho prekladám „uznanie za spravodlivých“ a v Rim 5:18 „priznávanie spravodlivosti“.

Kdekoľvek sa v tomto preklade objaví sloveso „ospravedlniť (sa)“ alebo jeho odvodeniny, treba ho chápať výlučne v tom význame, ktorý má v bežnej slovenčine.

Sloveso „hrešiť“ je v tomto preklade vždy potrebné chápať len vo význame „páchať hriechy“, nikdy nie ako „karhať“, „kliať“, „nadávať“. Slovo „hriech“ znamená výhradne konanie proti Božej vôli alebo tú vlastnosť ľudskej prirodzenosti, ktorá k takému konaniu vedie. Nikdy nejde o význam ako „nepríjemnosť“ či „mrzutosť“.

Slovo „basileia“ pôvodne znamená „kraľovanie“, „panovanie“, „vládu“, „kráľovskú moc a jej vykonávanie“. Postupne nadobudlo aj význam „kráľovstvo“, teda územie alebo okruh, ktorý tejto moci podlieha. Jedným z hlavných pojmov učenia Božieho slova je „basileia tú Theú“, teda „Božie kraľovanie“ alebo „Božie kráľovstvo“. V Evanjeliu podľa Matúša je typické spojenie „basileia tón ouranón“, teda „kraľovanie (kráľovstvo) nebies“.

Pri práci na preklade som si uvedomil, že prekladanie „basileia“ výhradne ako „kráľovstvo“, čo je bežné vo všetkých slovenských prekladoch, nie je celkom presné. Aj v mojom českom preklade som sa usiloval všade nahradiť „kráľovství“ výrazom „kráľovanie“. Je možné, že práve táto rozšírená chyba spôsobila, že si mnohí čitatelia spájajú pojem „Božieho kráľovstva“ s nebom, najmä keď sa spojenie „basileia tón ouranón“ prekladá ako „kráľovstvo nebeské“, čo sa však netýka 2 Tim 4:18, kde ide o doslovný preklad.

V skutočnosti však tento pojem označuje Božiu vládu, ktorá sa podľa proroctiev má viditeľne zaviesť na zemi v sláve, na rozdiel od súčasného stavu všeobecného odpadnutia a vzbury proti Bohu. Božie kraľovanie je teda protikladom ľudskej vlády v stave hriechu. Výraz „kraľovanie nebies“ znamená, že vládu bude mať nebo (pozri Dan 4:23), teda nebeská Božia vláda na zemi. Božia vláda sa však už dnes uskutočňuje v morálnom zmysle u tých, ktorí ju v poslušnosti viery prijímajú a podriaďujú sa jej.

Výraz „kraľovanie“ som použil tam, kde „basileia“ označuje samotný stav panovania. Výraz „kráľovstvo“ tam, kde ide o územie alebo okruh, v ktorom sa toto panovanie prejavuje. Raz bude zahŕňať celú zem, dnes ide o neviditeľnú morálnu oblasť v dušiach poddaných Bohu a v ich spoločenstve. Nie vždy sa dá rozdiel medzi týmito význammi presne určiť, preto sa „basileia“ môže často chápať v oboch zmysloch súčasne.

Sloveso „kauchaomai“, teda chválim sa, som kvôli rozlíšeniu od slovesa „chváliť“ v inom význame prekladal zásadne ako „honosím sa“, okrem prípadov, kde bolo v neurčitom čase potrebné použiť dokonavý tvar. Keďže „honosiť sa“ nemá dokonavý tvar, použil som v takých prípadoch sloveso „pochváliť sa“. Výrazy „kauchésis“ a „kauchéma“ znamenajú „chválu“ v zmysle „chválenia sa“. Prvý vyjadruje samotný jav chválenia sa, druhý to, čím sa niekto chváli. Preto ich prekladám buď ako „honosenie sa“, alebo podľa súvislosti opisne so slovesom „honosiť sa“.

Sloveso „sózó“ a všetky výrazy od neho odvodené majú v gréčtine veľmi široký význam. Označujú záchranu alebo vyslobodenie zo záhuby, nebezpečenstva či ohrozenia, ale aj pomoc v akejkoľvek nepriaznivej situácii, vrátane uzdravenia z choroby a podobne. V Novom zákone sa tento pojem vzťahuje aj na záchranu duše pre večnosť, oslobodenie od moci hriechu a na morálnu ochranu pred nežiaducimi vplyvmi prostredia.

V slovenských prekladoch sa toto sloveso bežne prekladá výrazom „spasiť“ a jeho odvodeninami („spása“, „spasenie“, „Spasiteľ“). Hoci tieto slová významovo zodpovedajú pojmu „sózó“, mnohí čitatelia ich chápu zúžene, výlučne ako záchranu pre večnosť. Ak sa však použijú v kontexte, kde nejde o večnú záchranu, môže to viesť k nepochopeniu významu príslušných veršov. Preto som v tomto preklade sloveso „spasiť“ a jeho odvodeniny vôbec nepoužil. Pojem „sózó“ prekladám podľa kontextu výrazmi ako „zachraňujem“, „vyslobodzujem“, „ušetrím“, „uchraňujem“, „pomáham“ a podobne.

Zámenné prípony, označované aj ako privlastňovacie zámená, zastupujú – ak sú pripojené k podstatným menám – samostatné privlastňovacie zámená. Ak sú pripojené k slovesným tvarom, zastupujú predmet príslušného slovesa, pokiaľ na ňom nie je osobitný dôraz. V ostatných prípadoch sa viažu k predložke, ktorá vyjadruje pád alebo význam spojenia.

Pokiaľ ide o slovesné tvary, je potrebné uviesť, že v hebrejčine, podobne ako v iných semitských jazykoch, neexistujú slovesné časy v takom zmysle, ako ich poznáme v slovenčine a iných indoeurópskych jazykoch. Namiesto toho sa rozlišujú dokonavé a nedokonavé slovesné tvary. Zo súvislostí je potom potrebné rozpoznať, či dej alebo stav nastal v minulosti, prebieha v prítomnosti alebo nastane v budúcnosti.

Hoci dokonavé tvary najčastejšie vyjadrujú minulosť a nedokonavé tvary prítomnosť alebo budúcnosť, často sa označujú ako „preteritum“ a „futurum“. Označenie „najčastejšie“ však neznamená „vždy“. Presnejšie je pomenovanie „perfektum“ ako dokonaný dej a „imperfektum“ ako nedokonaný dej, hoci sa tieto termíny tradične viažu na minulý čas.

V preklade má slovenčina výraznú výhodu, pretože dokáže dokonavosť a nedokonavosť väčšiny slovies presne vyjadriť. Ak to nie je možné, používajú sa opisné spojenia: pri nedokonavosti pomocou spôsobových slovies („chcieť“, „môcť“, „smieť“, „musieť“), pri dokonavosti pomocou slovesa „dať sa“.

Mesiac ako časová jednotka sa v Starom zákone najčastejšie označuje výrazom „chódeš“, no na niektorých miestach sa používa aj pojem „jérach“, ktorý je príbuzný názvu mesiaca ako nebeského telesa („járéach“). V takýchto prípadoch v preklade používam kapitálky a označenie „*mesiac“.

Vlastné mená osôb, miest a krajín a podobne ponechávam spravidla v takom znení, ako sú uvedené v pôvodine. Len niektoré všeobecne známe mená uvádzam v ich zaužívanej poslovenčenej podobe (napríklad „Eva“, „Izák“, „Mojžiš“, „Jeruzalem“) alebo v inej bežnej forme („Egypt“ a slová z neho odvodené). Pri prvom výskyte zvyčajne uvádzam v poznámkach pod čiarou pôvodné znenie.

To platí aj pre mená v nadpisoch kníh, ktoré spravidla upravujem pre lepšiu orientáciu čitateľa, no vyhýbam sa tradičnej koncovke „aš“ pri mužských menách, pokiaľ táto koncovka nie je súčasťou pôvodného mena, napríklad pri mene kráľa Jóaša (2 Kráľ 11:2). Ide totiž o poslovenčenie koncovky „aš“ z gréckych tvarov mien, ktoré prevzala Septuaginta a následne aj latinčina.

V tejto súvislosti si treba všimnúť jeden výraz, ktorý sa v celom Starom zákone vyskytuje v podobe „písaného textu“, hoci tak nie je výslovne označovaný. Tento jav sa nazýva „keré perpetuum“, teda „trvalé“ alebo „ustavičné keré“. Ide o Božie meno, vzhľadom na ktoré masoreti vytvorili akúsi „ohradu okolo zákona“.

Keďže zákon zakazuje vyslovovať Božie meno zo strachu pred jeho zneuctením, rozhodli sa, že sa nebude vyslovovať vôbec. Preto sa pri čítaní alebo citovaní miest Písma, kde je toto meno uvedené, vyslovuje namiesto neho iné slovo, konkrétne „Adonaj“, teda „Pán“. Pokiaľ sa však tento názov Boha objavuje pred Božím menom, používa sa namiesto neho slovo „Elohím“, teda „Boh“.

Samotné meno je odvodené od slovesa „havah“, teda „byť“, ktoré sa okrem Božieho mena vyskytuje v Starom zákone len na niekoľkých miestach, napríklad Nehemiáš 6:6, Jób 37:6, Kazateľ 2:21 a Izaiáš 43:10. V týchto prípadoch znamená „buď“, „jestvujúci“ alebo „stávajúci sa“, porovnaj Exodus 3:14. Častejšie je však použité príbuzné sloveso „hajah“.

Spoluhlásková skladba Božieho mena je „Jhvh“. Tam, kde sa malo vyslovovať „Adónaj“, vznikol tvar „Jehovah“, pričom prvá samohláska sa mení podľa pravidiel hebrejskej gramatiky.

V niektorých prípadoch, napríklad Genesis 15:2, mal byť zástupný názov „Elohím“, pričom v „písanom texte“ sa objavuje tvar „Jehovih“. Posledná samohláska „i“ je krátka, aby sa nevyslovila spoluhláska „j“ ako dlhé „i“ v slove „Elohím“, ktorá tu chýba.

Aké bolo skutočné znenie Božieho mena, je ťažké s istotou určiť, najmä vzhľadom na zriedkavý výskyt príslušného slovesa v Starom zákone. Niektorí navrhujú tvar „Jahveh“, no nemožno s istotou povedať, že je správny. Mnohí prekladatelia preto používajú tvar „písaného textu“, teda „Jehovah“, hoci tento tvar sám o sebe význam nedáva.

Francúzsky preklad J. N. Darbyho uprednostňuje výraz „L’Éternel“, teda „Večný“. Prekladatelia do angličtiny však použili opäť tvar „Jehovah“. Za zmienku stojí aj nemecký preklad židovských autorov M. Bubera a F. Rosenzweiga, kde sa toto meno uvádza v podobe osobného zámena „On“ (veľkými písmenami „ON“, nem. „ER“).

V Septuaginte, gréckom preklade Starého zákona z 3. storočia pred naším letopočtom, označovanom skratkou LXX, je toto meno nahradené výrazom „Kyrios“, teda „Pán“. Rovnako je to podané aj v Novom zákone a v latinskej Vulgáte, preklade Písma z konca 4. a začiatku 5. storočia od Hieronyma, kde sa používa výraz „Dominus“.

Keďže sa tento spôsob prekladu zachováva aj v knihách Nového zákona, ktoré vznikali pod vedením Svätého Ducha, postupujem vo svojom preklade podobne. Využívam pritom fakt, že v slovenčine aj češtine existuje slovo označujúce „pána“, pôvodne „hospodára“ či „hlavu domu“, ktoré sa dnes používa výlučne ako pomenovanie Boha, teda „Hospodin“. Tento výraz som vyhradil pre preklad Božieho mena všade, kde sa vyskytuje, na odlíšenie od slova „Pán“, ktorým prekladám iný hebrejský výraz, „Adónaj“.

Nie som v tom, pravdaže, sám. K tomu istému záveru dospel aj prof. Roháček vo svojom slovenskom preklade a rovnako aj Kralickí v českom preklade spolu s ďalšími prekladateľmi. V poznámkach pod čiarou, kde uvádzam doslovné znenie miest, v ktorých sa Božie meno vyskytuje a kde je v texte podané vo voľnejšom preklade, uvádzam iba spoluhláskovú skladbu tohto mena, „Jhvh“. V texte sa objavuje aj skratka „Jah“ tohto mena, napríklad v Exod 15:2, ktorú ponechávam nepreloženú.

Pokiaľ ide o iné názvy Božej Bytosti, slovo „Elohím“, ktoré prekladám jednoducho ako „Boh“ bez ďalších označení, je v skutočnosti množné číslo, tzv. majestátne množné číslo, vyjadrujúce vznešenosť a velebenie. Slovo „Elohá“ má ten istý význam, ale bez významového odtieňa, ktorý dodáva množné číslo. Kde sa tento tvar vyskytuje, prekladám ho rovnako, avšak so znamienkom „+ Boh“, napríklad v Deut 32:15.

Tento výraz v oboch tvaroch sa používa aj pre bohov pohanských národov, pričom vtedy má množné číslo „elóhím“, teda „bohovia“. Niekedy sa však používa v obdobnom zmysle aj pre jednotlivého „boha“, napríklad v Exod 15:11. Ďalším pomenovaním Boha je „El“, teda „Silný“ alebo „Mocný“. Prekladám ho tiež ako „Boh“, vyznačené kapitálkami a so znamienkom „+“, prípadne rovnako aj pri pohanských bohoch.

Slovo „Adónaj“ znamená „Pán“. Hoci je v množnom čísle, v biblickom texte stráca koncovka význam množného čísla a používa sa jednoducho v zmysle „Pán“. Nevykladá sa teda ako množné číslo, na rozdiel od privlastňovacích zámen iných osôb, ktoré si svoj význam zachovávajú, napríklad „tvoj Pán“ v Iz 51:22, alebo v prípadoch, keď tento výraz tvorí súčasť Božieho výroku, napríklad v Mal 1:6. Ak je slovo „Pán“ v množnom čísle bez ďalšej prípony, „Adónim“, ide o slovo „Adón“ v jednotnom čísle. V tomto preklade ho označujem kapitálkami a znamienkom „*“, napríklad *Pán alebo *môj Pán, bez ohľadu na príponu.

Podobne ako predošlý výraz, aj „Adónaj“ môže mať iný význam než názov Božej bytosti, tak ako aj v slovenčine. Označuje aj „pána nevoľníkov“ (napr. Genezis 24:12), je zdvorilým oslovením kráľa (napr. 1. Samuelova 24:8, Jeremiáš 22:18) alebo vysoko postavenú osobu (napr. Genezis 24:10). Niekde označuje aj „manžela“ (pozri Ámos 4:1, pozn. 154), či „majiteľa“ (napr. 1. Kráľov 16:24, pozn. 818) a podobne.

Množné číslo tohto podstatného mena spravidla prekladám doslovne, ak má takýto význam, teda ak je uvedené s malým začiatočným písmenom, čo sa týka len prekladu, keďže v hebrejskom písme neexistuje rozlíšenie malých a veľkých písmen v tomto zmysle. V takom prípade nie sú potrebné žiadne rozlišovacie znamienka a ak je nutné podrobnejšie vysvetlenie, odkazujem na poznámku pod čiarou.

A teraz mi ostáva už len zveriť túto skromnú prácu:

„Kráľovi vekov, nezkaziteľnému, neviditeľnému, jedinému Bohu, ktorému česť a sláva na veky vekov“ 1. Timotejovi 1:17

„Ktorý je mocný spraviť oveľa hojnejšie nad všetky veci, ktoré si vyprosujeme alebo na ktoré myslíme, podľa tej moci, ktorá v nás vyvíja svoju činnosť“ Efezanom 3:20

… nech sa Mu v Jeho milosti zaľúbi použiť ju na duchovný úžitok Jeho draho vykúpeného ľudu, pre radosť Jeho srdca a slávu Jeho mena.

Ak chceš ísť ešte hlbšie do toho, prečo je presnosť prekladu Písma kľúčová, nadväzuje na to článok Biblia – kniha kníh, kde sa rieši autorita, spoľahlivosť a jednota Písma. Pre praktické pochopenie, ako sa Biblia vykladá Bibliou a prečo sa pri štúdiu oplatí držať pevnej hermeneutiky, pozri sekciu Hermeneutika. Keďže doslovnosť a vernosť textu úzko súvisia aj s otázkou kánonu, odporúčam doplniť si obraz článkom Apokryfy – nepravé spisy, aby bolo jasné, čo do Písma patrí a čo nie. Ak chceš vidieť, ako sa biblické pojmy a ich významy overujú aj v praxi, hodí sa aj kategória Biblické štúdium, kde sa pracuje s textom systematicky a verš po verši.