III.časť – Biblia vs Korán

Podľa nezaručených správ sa Muhammad narodil v roku 570 n. l. v Mekke. Pochádzal z rodu Hášimovcov, menej významnej a menej majetnej vetvy kmeňa Kurajšovcov. Vo svojich 25 rokoch vstúpil do služieb zámožnej vdovy Chadídže ako obchodný agent a krátko nato sa s ňou oženil. Z manželstva vzišli dvaja synovia, ktorí však skoro zomreli, a štyri dcéry, ktoré sa dožili dospelosti, no okrem najmladšej z nich, Fátimy, sa žiadna nestala predmetom zvláštnej úcty moslimov. Muhammadova sociálna situácia sa sobášom výrazne zlepšila, čo mu umožnilo samostatne sa venovať obchodu (str. 22).

Podľa tradície sa Muhammadovi dostalo prvého zjavenia v roku 610, keď mal 40 rokov.

Spočiatku bol plný obáv, či sa nezbláznil. V tomto období mu bola manželka Chadídža silnou oporou a za pomoci svojho bratranca Waraku, ktorý sa už skôr oboznámil s kresťanstvom, ho utvrdila v presvedčení, že je skutočne Božím poslom. Istý čas Muhammad hlásal to, čo považoval za zjavenie, len úzkemu kruhu svojej rodiny a priateľov. Spočiatku sa táto obec veriacich schádzala tajne.

Mekkánska oligarchia sa najprv stavala k jeho obci ľahostajne. Keď sa však začali zreteľne prejavovať dôsledky Muhammadovho nároku, že je Božím poslom, postoj vládnucich skupín sa radikálne zmenil. Muhammad našiel silnú oporu vo vlastnom rode, v Hášimovcoch, ktorých hlavou bol jeho strýc Abú Tálib. Po smrti Abú Táliba aj Muhammadovej manželky Chadídže v roku 619 sa jeho situácia v Mekke zhoršila natoľko, že sa rozhodol presídliť do Jathribu, neskoršej Medíny.

24. septembra 622 dorazil na okraj jathribskej oázy. Táto udalosť, známa ako hidžra, sa stala začiatkom moslimského letopočtu (str. 31).

Po príchode do Jathribu Muhammad očakával, že ho miestna židovská obec prijme ako jedného zo svojich a uzná ho za proroka. To sa však nestalo. Naopak, Židia začali poukazovať na zjavné rozpory medzi Starým zákonom a Koránom. Muhammad tieto rozdiely nemohol poprieť, a preto dospel k záveru, že Židia pozmenili pôvodné Abrahámovo učenie a odklonili sa od neho.

V roku 624, po neúspechu presvedčiť odporcov, vyvodil z toho dôsledky náboženské aj politické. Spočiatku proti nim nemohol vystúpiť, pretože bol ešte príliš slabý (str. 35).

Situácia sa zmenila po tom, čo moslimovia v roku 624 porazili mekkánske vojsko v bitke pri Badre. Následne sa Muhammad obrátil proti Židom. Oblehol židovský kmeň Banú Qajnuqá, ktorý sa po kapitulácii bez boja stal vyhnaným z Medíny. Druhý kmeň, Banú an-Nadír, bol v roku 625 vyhnaný z Medíny a donútený odovzdať svoje zbrane a majetok, najmä palmové háje.

Kmeň Banú Qurajza, ktorý počas obliehania Medíny v roku 627 rokoval s Mekkáncami, dopadol najhoršie – muži boli popravení a ženy a deti predané do otroctva. Tým sa pôvodne židovský Jathrib zmenil na čisto moslimskú Medínu. Od roku 627 smerovalo úsilie moslimov k získaniu arabských kmeňov a podmaneniu židovských kmeňov severne od Medíny (str. 39).

V roku 630 bola dobytá Mekka a bol v nej zavedený islám. Muhammad zomrel 6. júna 632 v Medíne (str. 43).

Muhammad nikdy nekonal zázraky ani neprinášal iné znamenia svojho prorockého poslania než samotné slovo, ktoré považoval za Božie zjavenie (str. 49–50). Sám vytváral nové výrazy, aby zvýšil zvučnosť a tajomnosť veršov, najmä na začiatku svojej prorockej kariéry a v eschatologických pasážach (napr. Zabáníja, saqar, zakkúm), čo spôsobilo neskorším vykladačom nemalé ťažkosti pri ich racionálnom vysvetľovaní (str. 57).

Muhammad nikdy nechcel byť básnikom, hoci sa snažil dať svojmu posolstvu literárnu formu, vedomý si magického účinku viazanej reči a starostlivo zvolených slov (str. 64).

Nemožno prehliadnuť, že Korán pôsobí úplne inak na Arabov a moslimov, v ktorých vyvoláva nadšenie a vzrušenie, než na európskych čitateľov, ktorí k nemu pristupujú s odstupom a ktorým je cudzia magickosť koránskych slov, taká silná v moslimskom prostredí (str. 65).