Démoni – padlí anjeli

Démoni podľa Biblie: Čo hovorí Písmo o duchovných bytostiach

Aby som bol úprimný, radšej by som písal napríklad o Božej láske a jeho veľkosti. Bohužiaľ, s démonmi mám oveľa viac skúseností. Rád by som pripomenul každému čitateľovi existenciu týchto duchovných bytostí. V poslednom období sa cirkev správala, akoby existencia a hlavne aktivita démonov skončila s Ježišovým ukrižovaním alebo zmŕtvychvstaním. Žiaľ, nie je to pravda. Poďme sa teda spolu pozrieť, čo o démonoch hovorí Biblia! Pokúsim sa to prejsť postupne s pomocou biblickej konkordancie. Prvý odkaz je v tretej knihe Mojžišovej:

Levitikus 20, 27: Muž alebo žena, v ktorých bude duch mŕtvych alebo veštecký duch, budú určite usmrtení; bude sa na nich hádzať kamenie, ich krv bude na nich.

Z tohto oddielu vyplýva, že človek môže mať v sebe nečistého ducha – démona. Je zrejmé, že aby mohli byť tieto duchovné bytosti rozpoznané, musia sa cez človeka nejako viditeľne prejavovať. Je to desivé, keď si uvedomím, aký populárny je ešte dnes napríklad spiritizmus – vyvolávanie duchov. Tu ide v podstate o prípravu na prijatie „ducha mŕtveho“. Kto je najotvorenejší, „vyhráva“ a je vybraný ako médium pre spojenie s dušami zosnulých.

Chcel by som tu trošku predbehnúť a upozorniť na ďalšiu lživú predstavu spiritizmu – že ide o kontakt so skutočnými dušami alebo duchmi mŕtvych osôb. Pozrite sa, prosím, teraz do knihy Kazateľ:

Kazateľ 9, 5-6: Lebo živí vedia, že zomrú; mŕtvi však nevedia nič, už nemajú odmenu, lebo ich pamiatka je zabudnutá. Aj ich láska, nenávisť a žiarlivosť už dávno zanikli a nikdy už nebudú mať podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom.

Zamyslime sa rozumne: mŕtvi už do nášho života nemôžu nijako zasiahnuť, teda ani ako nejakí duchovia. Ten, kto v skutočnosti dáva odpovede, je démon, ktorý má dostatok informácií o zosnulom človeku. Ďalším miestom, kde Biblia spomína nejakého démona, je Súdcovia 9, 23:

Súdcovia 9, 23: Boh však poslal medzi Abímelecha a občanov Šechemu zlého ducha a občania Šechemu sa k Abímelechovi správali zradne.

Z tohto miesta vidíme, že démoni dokážu ovplyvňovať správanie a postoje ľudí. Ďalej tiež vidíme, že obťažovanie zlým duchom si môžeme „vykoledovať“ vlastným správaním. Abímelech sa zachoval zle, presvedčil obyvateľov Šechemu, aby ho ustanovili za kráľa, a svojich 70 bratov dal popraviť. Biblia je úžasná v tom, že sa sama vykladá. Hneď v nasledujúcom verši je napísané:

Súdcovia 9, 24: Pre násilie, ktoré sa stalo na sedemdesiatich Jerubaalových synoch, aby ich krev dopadla na ich brata Abímelecha, ktorý ich zabil, a na občanov Šechemu, ktorí mu pomohli, aby zabil svojich bratov.

Ako vidíš, podobný osud postihol toho, kto spáchal bezprávie, aj tých, ktorí ho v tom podporovali. Celú deviatu kapitolu knihy Súdci všetkým odporúčam na prečítanie a zamyslenie! Táto kapitola pokračuje opisom, ako sa Abímelech správal ako kráľ až po svoju násilnú smrť. Pri obliehaní jednej veže na neho jedna žena zhodila mlýnsky kameň a rozbila mu hlavu. Aby sa nehovorilo, že ho zabila žena, nechal sa prebodnúť jedným zo svojich zbrojnošov. Vo veršoch je napísané:

Súdcovia 9, 56-57: Tak Boh odplatil Abímelechovi za zlo, ktoré spáchal proti svojmu otcovi, keď zabil svojich sedemdesiat bratov. Tiež všetko zlo mužov Šechemu Boh obrátil na ich hlavu a na nich prišla kliatba Jótháma, syna Jerubaala.

V týchto veršoch nachádzame ďalšie poučenie. Ide o odplatu za bezprávie, čiže hriech. Boh hovorí napríklad:

Deuteronómium 32, 35: Mne patrí pomsta a odplata.

Boh ľuďom prikazuje odpúšťať a zveriť odplatu Jemu samotnému. Často sa ľudia previnia tým, že berú spravodlivosť do vlastných rúk. Ďalšie miesto, kde sa hovorí o zlých duchoch, je:

1. Samuelova 16, 14-16: Duch Hospodina odstúpil od Saula a trápil ho zlý duch od Hospodina. Saulovi sluhovia mu povedali: Pozri, trápi ťa zlý duch od Boha. Nech náš pán prikáže svojim služobníkom, aby našli niekoho, kto vie hrať na citaru. Keď na teba príde zlý duch od Boha, bude hrať rukou a tebe sa uľaví.

Dôvodom, pre ktorý zlý duch začal napádať Saula, bolo neposlušné splnenie Božích rozkazov. Saul mal zničiť Amáleka a všetko, čo mu patrí. On však neposlúchol – Amáleckeho kráľa Agaga nechal nažive a najlepšie kusy dobytka si ponechal. Prorok Samuel mu povedal: „Pretože si zavrhol Hospodinovo slovo, aj On zavrhol teba ako kráľa.“ Tak ako pri Abímelechovi, aj tu bol najprv spáchaný hriech, až potom boli títo muži obťažovaní démonmi.

Z týchto veršov je jasné, že miestni ľudia už o démonoch niečo vedeli. Dokonca vedeli, že Saula zlý duch prestane trápiť, keď bude niekto hrať na hudobný nástroj. Hudba má naozaj veľkú moc. Priviedli teda Dávida – a vždy, keď hral, zlý duch od Saula odstupoval. Pozrime sa o pár veršov ďalej:

1. Samuelova 18, 10-11: Na druhý deň Saula napadol zlý duch od Boha a v paláci sa správal ako prorok. Dávid hral rukou na loutne ako každý deň. Saul mal v ruke kopiju. Tu Saul vrhol kopiju a povedal si: Pribodnem Dávida ku stene. Dávid však pred ním dvakrát uhol.

Tu môžeš vidieť, že démoni môžu mať ohromný vplyv na správanie ľudí. Pozrime sa teraz do Nového zákona, na to, čo o démonoch hovoril a ako s nimi zaobchádzal Ježiš:

Matúš 8, 16: Keď nastal večer, priniesli k nemu mnohých posadnutých; on slovom vyhnal duchov a všetkých chorých uzdravil.

To bolo úplne iné, než s čím sa ľudia dovtedy stretávali. Ježiš démonom prikazoval a oni odchádzali. Zaujímavý je príbeh o uzdravení posadnutého v Gerase:

Marek 5, 1-15: Prišli na druhú stranu mora do krajiny Gerazénov. Len čo vystúpil z lode, hneď oproti nemu z hrobov vyšiel človek s nečistým duchom, ktorý mal v hroboch obydlie. Ani reťazami ho už nikto nemohol spútať, lebo bol často sputnaný okovami a reťazami, ale on vždy reťaze na sebe roztrhal a okovy rozlámal. Nikto ho nedokázal skrotiť. Neustále, vo dne v noci, medzi hrobmi a na vrchoch kričal a sekal sa kameňmi. Keď Ježiša zďaleka uvidel, pribehol, poklonil sa mu a silným hlasom zakričal: „Čo ťa do mňa, Ježiš, Syn Boha Najvyššieho? Zaprisahávam ťa pri Bohu, netráp ma!“

Ježiš mu totiž povedal: „Duchu nečistý, vyjdi z toho človeka!“ A opýtal sa ho: „Ako sa voláš?“ Odpovedal: „Moje meno je Légiá, lebo je nás mnoho.“ Veľmi ho prosil, aby ich neposielal preč z toho kraja. Tam na úpätí vrchu sa páslo veľké stádo svíň. A všetci tí démoni ho prosili: „Pošli nás do tých svíň, aby sme do nich vošli.“ On im to dovolil. Nečistí duchovia vyšli a vošli do svíň. Stádo, asi dvetisíc kusov, sa rútilo z úbočia do mora a utopilo sa v mori. Tí, čo pásli, utiekli a oznámili to v meste i po dedinách. Ľudia prišli pozrieť, čo sa stalo. Prišli k Ježišovi a videli posadnutého, ktorý mal Légiu, ako sedí oblečený a pri plnom rozume; a báli sa.

Tu si môžeme všimnúť niekoľko zaujímavostí: Démonizovaný (posadnutý) mal obrovskú silu – miestni ľudia si s ním nedokázali poradiť. Ježiš nehovoril k človeku, ale priamo k démonom, a naopak, s Ježišom komunikovali samotní démoni. Vidíme tu, že ide o bytosti, ktoré nemajú hmotné telo, ale majú inteligenciu. Démoni vedeli, že Ježiš je Boží Syn (Ježiš sa tým nechválil, naopak, často to zakazoval zverejňovať) a že má nad nimi moc (autoritu).

Ďalej v tomto príbehu vidíme, že démoni môžu vstupovať a ovládať nielen ľudí, ale aj zvieratá (aj keď uprednostňujú pobyt v človeku). Z príbehu je zrejmé, že posadnutý človek sa pohyboval po krajine nahý. Po vyhnaní démonov sa okamžite začal správať rozumne. Poďme teraz ďalej! Ďalším zaujímavým príbehom je uzdravenie nemého:

Matúš 9, 32-33: Keď odchádzali, priviedli k nemu nemého posadnutého človeka. A keď bol démon vyhnaný, nemý prehovoril. Zástupy sa užasli a hovorili: „Nič také sa v Izraeli ešte nestalo.“

Ako vidíš z tohto príkladu, niektoré choroby alebo zdravotné problémy môžu byť spôsobené démonmi. V tomto prípade démon spôsobil, že človek nemohol hovoriť. Zaujímavou témou týkajúcou sa démonov je otázka autority. Ježiš najprv zveril svoju autoritu dvanástim učeníkom a neskôr aj ďalším sedemdesiatim:

Lukáš 10, 17-20: Tých sedemdesiatdva sa vrátilo s radosťou a hovorili: „Pane, aj démoni sa nám poddávajú v tvojom mene.“ On im povedal: „Videl som satana padať z neba ako blesk. Hľa, dal som vám moc šliapať po hadoch a škorpiónoch, aj nad všetkou silou nepriateľa, a nič vám v žiadnom prípade neublíži. No z toho sa neradujte, že sa vám poddávajú duchovia; radujte sa, že vaše mená sú zapísané v nebesiach.“

Ježiš mohol predať svoju moc (autoritu) nad démonmi aj chorobami svojim učeníkom. Je to podobné, ako keď majú policajti štátom zverenú autoritu – sami o sebe by napríklad nemali právo zastavovať autá, túto pravomoc im dáva štát. Podobne aj v duchovnom svete: učeníci by sami o sebe nedokázali vyhnať žiadneho démona, no autoritu im zveril Ježiš. On im tiež vysvetľuje, čo je naozaj podstatné a z čoho sa majú radovať. Pozrime sa na ďalší príbeh vyslobodenia posadnutého:

Marek 9, 17-29: A jeden muž zo zástupu mu odpovedal: „Učiteľ, priviedol som k tebe svojho syna, ktorý má nemého ducha. Kedykoľvek sa ho zmocní, trhá ním, a on pení, škrípe zubami a stŕpne. Povedal som tvojim učeníkom, aby ho vyhnali, ale nemohli.“ On im odpovedal: „Ó, neveriace pokolenie, dokedy budem ešte s vami? Dokedy vás mám ešte znášať? Priveďte ho ku mne.“ Priviedli ho. Keď duch chlapca uvidel, hneď ním zalomcoval; chlapec padol na zem, váľal sa a mal penu na ústach. Ježiš sa spýtal jeho otca: „Ako dlho sa mu to stáva?“ On povedal: „Od detstva. Často ho hádzal aj do ohňa a do vody, aby ho zahubil. Ale ak môžeš niečo urobiť, zľutuj sa nad nami a pomôž nám.“ Ježiš mu povedal: „Ak môžeš? Všetko je možné tomu, kto verí.“ Otec chlapca hneď vykríkol: „Verím! Pomôž mojej nevere!“

Keď Ježiš videl, že sa zbieha zástup, pohrozil nečistému duchu: „Duch nemý a hluchý, prikazujem ti, vyjdi z neho a už nikdy doňho nevchádzaj!“ Duch vykríkol, silno ním zalomcoval a vyšiel. Chlapec zostal ako mŕtvy, takže mnohí hovorili, že zomrel. Ale Ježiš ho vzal za ruku, pozdvihol ho a on vstal. Keď vošiel do domu, jeho učeníci sa ho v súkromí pýtali: „Prečo sme ho nemohli vyhnať my?“ On im povedal: „Tento druh nemožno vyhnať inak ako modlitbou a pôstom.“

Domnievam sa, že tieto príznaky by dnešná medicína hodnotila ako epilepsiu (padúcnicu). Ježiš však namiesto nasadenia antiepileptík, neuroleptík a sedatív vyhnal démona. Tým bola odstránená samotná príčina problému, nielen jeho príznaky. Ježiš ako dôvod, prečo učeníci nedokázali démona vyhnať, uvádza ich neveru. Ďalej im vysvetľuje, že na to, aby mohol byť tento démon vyhnaný, by museli pripojiť modlitbu a pôst. Či už je to tak, že pri modlitbe a pôste rastie viera alebo nie, niektoré druhy démonov (najmä tie najťažšie prípady démonizácie) bez týchto „zbraní“ neodídu.

V Biblii je ešte mnoho ďalších príbehov s démonmi, ale na úvodné zoznámenie sa s touto témou by to mohlo stačiť. Na všetky prípadné otázky odpoviem podľa svojich síl na mojej e-mailovej adrese alebo túto stránku rozšírim o ďalšie príklady z Biblie.