2.časť – Identifikácia UFO

Veľmi všeobecne možno neidentifikovateľné lietajúce objekty rozdeliť do dvoch základných kategórií: na takzvané „mäkké“ a „tvrdé“ fenomény. Do mäkkej skupiny patria objekty, ktoré pôsobia skôr plynne, hoci zároveň kompaktne, pričom sa niektoré z nich následne rozpadajú do rôznych smerov. Pri pozorovaní takéhoto objektu má človek často dojem, akoby sledoval menlivý živý organizmus, akúsi amébu.

Veľmi často boli tieto javy dodatočne vysvetlené ako guľový blesk, odrazy v sklách, kométy, svetelné pohyby atmosféry, ľadové kryštály, prípadne odrazy Slnka či Venuše. Je zrejmé, že práve týchto mäkkých úkazov je pozorovaných výrazne viac než tvrdých a pre mnohých pozorovateľov UFO je sklamaním, keď sa ukáže, že si z nich príroda vystrelila. Napriek tomu zostáva veľká časť týchto javov dodnes nevysvetlená.

Pre nás je však kľúčová druhá kategória, teda tvrdé fenomény UFO. Ide o objekty, ktoré majú jednoznačný tvar aj veľkosť, sú z pevného materiálu (kovové zliatiny alebo iné hmoty), je možné sa ich dotknúť a podľa svedectiev z nich dokonca vystupujú mimozemské bytosti. Podľa veľkosti a účelu sa tvrdé UFO ďalej delia na:

• materské lode,
• operačné lode,
• automatické alebo diaľkovo riadené sondy.

MATERSKÉ LODE majú rôzne tvary a rozmery, najčastejšie doutníkovité, niekedy aj diskové. Slúžia na medzigalaktické lety a často fungujú ako akési uzavreté lietajúce mestá s veľkosťou stoviek metrov až kilometrov. Na svojich palubách nesú menšie OPERAČNÉ LODE, pre ktoré sa vžil názov lietajúce taniere. K tomuto pomenovaniu výrazne prispelo vyjadrenie pilota Arnolda Kennetha, ktorý opísal spôsob letu UFO slovami:

„Leteli, akoby tanieriky poskakovali po vode.“

Lietajúce taniere majú spravidla diskovitý, šošovkovitý, kužeľovitý, zvonovitý alebo guľovitý tvar. Niekedy sú na nich viditeľné okienka alebo rotujúci okraj. V posledných rokoch sa čoraz častejšie objavujú objekty v tvare trojuholníka, delty či bumerangu, hoci tu často dochádza k zámene s utajovanou vojenskou technikou, ako sú projekty Stealth, VTOL alebo Aurora.

Počas dňa majú tieto objekty striebristú až sivú farbu, v noci však vyžarujú rôzne farebné svetlá, ktoré pravdepodobne súvisia s ionizáciou vzduchu a luminiscenciou okolo UFO v závislosti od rýchlosti pohybu. Bolo pozorované, že pri státí alebo nízkej rýchlosti žiaria oranžovo až červeno, pri vyšších rýchlostiach žlto alebo zeleno a pri extrémnych rýchlostiach dokonca modro až bielo, čo pripomína Dopplerov jav.

Je preukázané, že UFO okolo seba vytvárajú silné elektrické a magnetické polia, čo sa prejavuje rušením signálu, výpadkami trafostaníc, zhasínaním motorov a zvýšeným nepokojom u zvierat. UFO sa pohybujú bez hlučnosti, dokážu stáť vo vzduchu, náhle vyvinúť extrémnu rýchlosť a vykonávať prudké, nečakané manévre. Ich letová dráha, dynamika aj svetelné prejavy sa nedajú vysvetliť konvenčnými fyzikálnymi zákonmi.

Na obrázku 1 je náčrt kužeľovitého UFO s vežičkou. Tento typ bol odfotografovaný 11. mája 1950 osobou menom Paul Trent. Jeho snímka je považovaná za autentickú fotografiu UFO, ktorá prešla dôkladným počítačovým fotografickým rozborom. Podrobnejšie informácie možno nájsť v známej knihe „UFO“, ktorú vydalo vydavateľstvo Gemini, kde sa detailne opisuje spôsob odhaľovania falzifikátov a podvodov. Ďalšie typy UFO s rovným dnom sú schematicky zobrazené na obrázkoch 3 až 6: nízky valec (obr. 3), trojuholníkové UFO (obr. 4) a polguľa (obr. 5).

Obrázok 18 zobrazuje typ zvonkovitých lodí, ktorých flotila bola pozorovaná nad mestom Franklin v štáte Virginia dňa 9. februára 1953. Tieto objekty boli vyrobené zo strieborného kovu a vyžarovali načervenalý svit. Keď sa začali množiť hlásenia stoviek obyvateľov a hrozila masová panika, letectvo USA zahájilo ich prenasledovanie. V novembri 1953 boli rovnaké objekty pozorované siedmimi členmi britskej astronomickej spoločnosti nad mestom Norwich v Anglicku.