fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 1-10

5. Problém hriechu

Náčrt

1. Čo je hriech
a) Hriech je narušenie vzťahu s Bohom – Gn 3,1-7; Rim 14,23
b) Hriech je neprávosť (bezzákonnosť )- 1 J 3,4
c) Hriech je postoj ľahostajnosti – Jak 4,17
d) Hriech je stav, v ktorom sa rodíme – Rim 7,14-20

2. Dôsledky hriechu
a) Narušenie vzťahu k ľuďom a prírode – Gn 4,5-8; 6,11
b) Narušenie vzťahu k sebe – Gn 6,5
c) Smrť, choroba, násilie – Rim 6,23; Gn 6,13

3. Kristus – jediné riešenie problému hriechu – J 3,16; J 1,12

O hriechu neradi hovoríme. Najradšej by sme toto slovo vyškrtli zo svojho slovníka. Je to však veličina, ktorá sa bezprostredne dotýka každého z nás a dokonca nás poznamenáva natoľko, že sa ako hriešnici už rodíme. Všetci poznáme príťažlivú, zvodnú moc a chuť hriechu.

Ak chceme pochopiť Božie riešenie problému hriechu vo vesmíre, na zemi a v našom živote, musíme poznať, kde problém leží a v čom spočíva. Ak určí lekár správnu diagnózu, môže potom zvoliť vhodnú terapiu, primeraný spôsob liečby. Problémom je hriech. Riešením je Kristus so svojím plánom spasenia.

1. Čo je hriech

a) Hriech je narušenie vzťahu s Bohom – Gn 3,1-7; Rim 14,23. Hriech je narušenie vzťahu s Bohom, nedôvera voči nemu, snaha žiť autonómne, bez závislosti na Bohu. Všetko vlastne začína v našej mysli. Ako myslíme, takí sme. Hlavný boj zvádza o našu myseľ. Podľa Biblie hriech na našej planéte začal u Adama a Evy (Gn 3,1-7). Hriech je niečo, čo je zákerné a zradné. Vyzerá príťažlivo, vábi, láka, ale nakoniec uštipne ako had. Ničí a ničí všetko, čo je skutočne krásne.

V biblickom texte sa trikrát zdôrazňuje, že na prvý pohľad bol hriech niečím lákavým, žiadostivým a sľubujúcim obohatenie. Hriech takto zavádza človeka do ilúzie, že mu jeho trápenie alebo problém vyrieši. Skutočnosť je však taká, že najskôr si človek zahráva s hriechom a potom si hriech zahrá s človekom.

Nepriateľ sa snažil zasiať pochybnosť do Adamovho a Evinho vzťahu s Bohom. „Naozaj vám Boh zakázal jesť zo všetkých stromov v záhrade?“ Ak zapustí pochybnosť voči Bohu svoje korene v mysli človeka, je otvorená cesta do skazy. Preto satan mohol pokračovať v rozhovore jasným klamstvom: „Vôbec nezomriete.“

Základná otázka bola, komu budú Adam s Evou dôverovať. Bohu, ktorý povedal: „Zomriete, ak budete jesť zo stromu poznania dobra a zla“ – alebo satanovi, ktorý vyhlásil pravý opak: „Vôbec nezomriete.“ Je na človeku, aby sa rozhodol a volil. Skutočný zápas sa odohráva vo vnútri človeka. Na koho dám? Komu dám za pravdu? Na koho sa spoľahnem?

Hriech teda nie je niečo materiálneho, niečo, čo sa dá nahmatať, ale je to určitý stav mysle. Naše postoje a činy sú len dôsledky nášho uvažovania. Hriech vo svojej podstate, ak sa na neho pozeráme bez ilúzií, bez sebaklamu, bez pozlátka, bez falošného nahovárania si a vo všetkej jeho nahote, je vzburou voči Bohu. Je to narušenie krásneho vzťahu s ním. Je to nepriateľský, rebelujúci postoj voči Bohu, kedy nedávam na to, čo hovorí on, ale na to, čo sa mne osobne javí ako správne.

Hriech je nezávislé jednanie na Pánu Bohu, kedy chcem žiť bez neho a byť pánom sám sebe. Chcem žiť autonómne, podľa seba, podľa svojich predstáv a úsudkov. Hriech je určitá nezdravá nespokojnosť. Toto všetko sa dá zhrnúť do výstižnej biblickej definície hriechu: „Všetko, čo nie je z viery, je hriech.“ (Rim 14,23) Hriech je narušenie vzťahu dôvery.

b) Hriech je neprávosť (bezzákonnosť) – 1 J 3,4. Hriech je snaha žiť bez zákona. Prirodzený človek chápe zákon ako obmedzenie, ktorého sa chce zbaviť. Nechápe ho ako vonkajšie vyjadrenie Božieho charakteru a prirodzeného behu vecí vo vesmíre. Zákon je vyjadrením zákonitostí života. Ak sa človek snaží žiť bez zákona, neuskutočňuje ho, a teda ho prestupuje. Hriech je však viac než len formálne prestúpenie zákona.

Zákon tu nie je preto, aby Boh kontroloval jeho plnenie a overoval si, kto je poslušný. Ak hovoríme o zachovávaní a dodržiavaní zákona, musíme si klásť otázku, aká je motivácia pre rešpektovanie zákona. Prečo to robíme? Zachovávame zákon zo strachu, pre odmenu, z vypočítavosti, alebo z lásky a vďačnosti?

Prestúpenie zákona je len vonkajším prejavom stavu vnútra a mysle človeka, teda toho, čo sa odohráva vo vnútri človeka. Eva najskôr prehrala svoj vnútorný myšlienkový boj s nepriateľom a až potom siahla po ovocí a jedla. Je potrebné vždy vidieť správne príčinu nášho zlého alebo falošného jednania. Skutočný problém leží v narušenom vzťahu a nie len v prestúpení pravidiel, zákona či poriadku.

Boh podľa Nu 20,12 hovorí, že Mojžiš a Áron nevojdú do zasľúbenej zeme, pretože neuverili plne Bohu. Nehovorí, že nevojdú preto, že neposlúchli, ale preto, že neverili. V dôsledku toho Izraelčanom nepredstavili Boha v správnom svetle, čo je jeden z najnebezpečnejších hriechov. To urobil satan v nebi aj v raji. A pretože sa toho dopustili Mojžiš s Áronom, bol Pán Boh tak prísny.

c) Hriech je postoj ľahostajnosti – Jak 4,17. Nie je snáď nič horšie ako ľahostajný postoj k Bohu, k človeku, k sebe samému, k ľudskému utrpeniu a nešťastiu. Ľahostajnému človeku sa nedá dôverovať.

Boh nás nevedie k pasívnemu kresťanstvu (aby sme neurobili nič zlé), ale k aktívnemu životu (robiť dobre). V kresťanstve nejde o to, aby sme nič nepokazili. Nejde len o to, aby sme nehrešili, nerobili zlé skutky, nemali zlé postoje, ale ide o to, aby sme boli novými ľuďmi – aktívnymi, zameranými nie na seba, ale na službu Bohu a blížnym z motívu lásky.

d) Hriech je stav, v ktorom sa rodíme – Rim 7,14-20. To, čo sme povedali, ešte nie je všetko. Hriechom sme tak nasiaknutý, tak nás prestupuje, že každý z nás sa narodil s hriešnou prirodzenosťou. To je vlastne dôsledok prvotného hriechu. Všetci sa rodíme ako hriešnici so sklonom k ​​hriechu. Je nám vlastné hrešiť. Tak ako jabloň zákonite plodí jablká, tak hriešnik plodí hriech.

Hriech, to je egocentrizmus, presadzovanie seba, zahľadení do seba, sebectvo, keď moje ja stojí vždy na prvom mieste. Táto hriešna prirodzenosť nám zostane až do druhého príchodu Ježiša Krista, kedy bude premenená (1 K 15,50-54; Fil 3,21).

2. Dôsledky hriechu

a) Narušenie vzťahu k ľuďom a prírode – Gn 4,5-8; 6,11. Ak je narušený vzťah s Bohom, okamžitým dôsledkom je pokrivenie vzťahu k ľuďom a k prírode. Keď Adam s Evou narušili svoj vzťah s Bohom, prejavilo sa to obviňovaním, osočovaním a výhovorkami (Gn 3,12-13). Štvrtá kapitola knihy Genezis opisuje, ako sa narušili vzťahy medzi súrodencami: Kain zabil Ábela (Gn 4,5-8; viď. Tiež Rim 1,21-32).

Ďalším dôsledkom bolo, že nastal boj o prežitie v živočíšnej ríši a človek začal bezcitne panovať nielen nad ľuďmi, ale aj nad zvieratami, a vykorisťovať a ničiť prírodu (Gn 6,11; Rim 8,19-22).

b) Narušenie vzťahu k sebe – Gn 6,5. Dôsledkom hriechu bolo, že sa zmenilo myslenie človeka. Gn 6,5 konštatuje: „Na zemi sa rozmnožila zlovôľa človeka a zmýšľanie ich srdca bolo ustavične zlé.“ Človek začal byť sebecký, závistlivý, tvrdohlavý a zameraný na seba. Hriech je tvrdosť, neochota počúvať (Oz 4,16). Vedie človeka k tomu, aby bol povrchný a nedôsledný. Hriechom si človek veľmi ubližuje. Tým ničí svoju integritu a rúca pekné medziľudské vzťahy.

c) Smrť, choroba, násilie – Rim 6,23; Gn 6,13. Konečným dôsledkom hriechu je smrť. Smrť je dôsledkom môjho rozhodnutia zotrvať v hriechu. Hriech oddeľuje človeka od Boha; a pretože človek sám od seba nemá v sebe život a dobrovoľne sa rozhoduje oddeliť sa od zdroja života, výsledkom je smrť.

Smrť nie je trestom za hriech v tom zmysle, že by Pán Boh povedal: „Miluj ma, inak ťa zabijem!“ Pán Boh nie je akýsi nebeský Nabukadnesar, despota, ktorý by vyhlasoval: „Buď sa mi pokloníš, alebo ťa hodím do pece!“ hriech je dôsledok neznalosti Boha, a teda aj smrť je prirodzenou žatvou. Ježiš Kristus prišiel, aby nám ukázal, kto je a aký je Boh (J 1,7-3).

3. Kristus – jediné riešenie problému hriechu – J 3,16; J 1,12

Jediné skutočné riešenie strašného problému hriechu uskutočňuje a každému človeku ponúka Ježiš Kristus. Hriech je v nás. Všetci sme zhrešili a vypadli z Božej slávy (Rim 3,9-23). Hriech je pre Boha nesmierne vážna záležitosť. Boh ho nemohol len tak zmiesť zo stola, nemohol ho prehliadnuť. Aby tento hlboký problém mohol vyriešiť, musel položiť svoj život (Ján 3,16). Ak človek začne dôverovať Ježišovi Kristovi, ak mu uveríme, Kristus zmení naše srdce (J 1,12). Ak on nepremení náš život, ak mu nedovolíme, aby ovládal našu myseľ a riadil naše správanie, potom nie sme schopní vymaniť sa z moci hriechu a kolotočov životných prehier.

Kristus žil medzi nami, aby nám ukázal aký láskavý vzťah má Boh k človeku a aký postoj k Bohu má mať človek. Pravé náboženstvo rieši problém hriechu tým, že vedie človeka k pestovaniu osobného vzťahu s Bohom. V dôsledku narovnania tohto vzťahu sa urovnáva vzťah k ľuďom a prírode. Je to tak, ako keď trolejbus ide po ceste a vypadnú mu troleje. Nie je spojenie, trolejbus nejde, nič nefunguje.

Aby mohol pokračovať v jazde, je treba znovu napojiť troleje na zdroj elektrickej energie, a tak obnoviť spojenie. Ak chceme napraviť svoje vzťahy s ľuďmi, je potrebné najskôr zmeniť svoj postoj k Pánu Bohu a predovšetkým sa s ním spojiť. Tým sa napraví náš vzťah s ním, čo sa odrazí aj v našich postojoch a správaní voči ľuďom, zvieratám a prírode.

Ten, kto žije v hriechu, hriech tají, skrýva sa. Odmieta svetlo. Tým je situácia horšia a horšia. Boh však miluje hriešnika, aj keď nenávidí hriech. Človek sa bál v raji Boha, pretože uveril tomu, čo mu satan o Bohu napovedal. Človek potom koná ako zbabelec. Nemá odvahu sa k hriechu priznať. Ale aj v takejto situácii Boh človeka hľadá a volá ho k sebe: „Adam, kde si?“ (Gn 3,9-10)

Boh túto informáciu nepotreboval. Dobre vedel, ako to s Adamom vyzerá. Touto otázkou chce človeku ukázať, že ho hľadá, že ho má rád, že sa jeho vzťah lásky k nemu nezmenil. Pretože Boh nás miluje bezpodmienečnou láskou, hriech nemení Boží vzťah k nám, ale deformuje náš vzťah k nemu. A práve náš narušený vzťah k Bohu prišiel Kristus dať do poriadku.

I. Výkladové poznámky

Je rozdiel medzi mojím osobným hriechom, za ktorý nesiem zodpovednosť, a prvotným hriechom (ktorý sa tiež označuje ako dedičný hriech), za ktorý zodpovednosť nenesiem, ale vďaka ktorému som zdedil po svojich predkoch hriešnu prirodzenosť. Všetci nesieme dôsledky Adamovho hriechu, pretože sa rodíme ako hriešnici odlúčenie od Boha (Ef 2,1-3). Preto tiež umierame. Túto smrť označujeme ako prvá smrť.

Táto smrť nie je dôsledkom nášho osobného hriechu, ale dôsledok zdedenej hriešnej prirodzenosti a hriechom skazeného prostredia, v ktorom žijeme. Existuje však aj druhá, večná smrť, ktorá je dôsledkom nášho života, našich osobných hriechov. Prvá smrť je v Biblii prirovnávaná k spánku v hrobe, zatiaľ čo druhá smrť je definitívne, večná a nastáva po poslednom súde (Zj 20,6.10.14).

Keby niekto v noci pred naším domom vykopal hlbokú jamu a my by sme potom do nej spadli, naskytá sa otázka, či môžeme za to, že sme sa ocitli v jame. Nie, za to zodpovednosť nenesieme, pretože sme nemohli vedieť, že na nás niekto niečo tak zlého nastražil. Ak však sme v tejto jame a niekto nám hodí záchranné lano a my v tejto chvíli začneme mudrovať: „To predsa nie je moja vina, že sme tu v jame, prečo by som sa teda mal chopiť záchranného lana?“ – Sme zodpovední za to, či sme sa chopili lana alebo nie? Áno, je na nás, aby sme využili záchrannú akciu, ktorá bola pre nás zorganizovaná, a nepohrdli záchranou.

Prostredníctvom Adama a Evy sme všetci upadli do hlbokej jamy hriechu. Máme hriešnu prirodzenosť, za ktorú nemôžeme. Boh nám však vo svojej veľkej láske ponúka riešenie (Ján 3,16; Rim 5,12-17). Ak niekto z ľudí na poslednom súde zahynie, nebude to preto, že je hriešnik (pretože hriešnici sme všetci), ale pretože sa nevyužili ponúkané pomoci, ktorú pre nás Kristus draho vydobyl svojou smrťou. Kristus oslobodzuje nie od prvej, ale od druhej smrti.

Neexistujú malé a veľké hriechy. Biblia nepozná len niekoľko smrteľných hriechov (napr. Sedem), pretože každý hriech je smrteľný, tzn. vedie k smrti. Hriechy môžu mať len „väčšie“ alebo „menšie“ dôsledky. Je iste rozdiel, ak niekto ukradne v samoobsluhe čokoládu alebo zabije otca dvoch malých detí. My ľudia väčšinou radíme do kategórie veľkých hriechov tie, ktoré pôsobia zvonka, ako je vražda, cudzoložstvo alebo krádež.

Pán Boh však ukazuje, že najhoršie je to, čo vychádza z vnútra človeka: zlé myslenie, sebectvo, závisť, nenávisť a podobne, pretože z vnútra, zo srdca všetkých to zlo vyviera a nakoniec sa prejaví vonkajšími zlými skutkami (Mk 7,21- 23). My hodnotíme povrchne, Pán Boh ide k podstate problému (1 S 16,7).

II. Praktický dôsledok

Problémy v našom živote sa odvíjajú od našej hriešnej prirodzenosti. Našou najväčšou potrebou je zmena nášho srdca, nášho myslenia, nášho vnútra (Rim 12,1-2). Výchova, vzdelanie a dobré prostredie môžu človeka vhodne usmerniť, pozitívne ovplyvniť a pomôcť mu, ale len Kristus nás môže premeniť, dať nám nové srdce. Takto sa naša hriešna prirodzenosť poddáva pod kontrolu Ducha Svätého (Rim 8,5-11).

Svoju hriešnu prirodzenosť však budeme mať až do druhého príchodu Pána Ježiša. Potom bude aj naše porušené telo premenené. V našom živote nejde teda o vytvorenie nejakého vecného vzťahu, ale o pestovanie osobného intímneho priateľstva s Bohom.

Ak hriech vychádza z nášho vnútra, z našej mysle, mali by sme si dať pozor na to, kto ovláda tento „prameň“ nášho života. Mali by sme prosiť Boha o to, aby Duch Svätý viedol naše myslenie a aby sa na nás naplnila slová: „… premýšľajte o všetkom, čo je pravdivé, čestné, spravodlivé, čisté a čokoľvek hodné lásky, čo má dobrú povesť, čo sa považuje za cnosť a čo žne pochvalu. „(Fil 4,8)

Súvisiace videá a dokumenty