38. Biblický pohľad na manželstvo

Autorom manželstva je Boh (Gn 1:27–28). Manželstvo pochádza z raja – podobne ako sobota. Boh stvoril človeka ako muža a ženu, teda ako sexuálne bytosti. Táto pohlavnosť je Božím darom a súčasťou dobrého stvorenia (Gn 1:31). Muž aj žena sú stvorení ako Boží obraz a obaja majú niesť Boží obraz (Gn 1:27). Boh manželskému páru požehnal a toto Božie požehnanie sa konkrétne dotýka aj plodenia detí. Rozmnožovanie je súčasťou Božieho stvoriteľského poriadku (Gn 1:28).

Manželka je darom od Pána (Gn 2:18–24; Pr 18:22). Nie je mužovým majetkom ani jeho korisťou. Keď Boh Adamovi priviedol Evu, Adam prežil takú radosť, že ju vyjadril poéziou (Gn 2:24). Dá sa povedať, že poézia vstúpila do dejín práve vďaka žene, pretože Adam prvýkrát vyjadril svoje pocity básnickým jazykom. Správna manželka má byť pre muža inšpiráciou.

Manželia sú partneri. Eva bola stvorená z Adamovho rebra – z boku. Nie z hlavy, aby mužovi vládla, nie z päty, aby po nej muž šliapal, ale z boku, aby si boli vzájomnou pomocou. Žena je mužovi daná ako pomoc, čo je výsada, nie niečo podradné. Boh Otec, Ježiš Kristus aj Duch Svätý sú v Písme označení ako pomoc alebo Pomocník (Ž 121:1–2; 1 Jn 2:1; Jn 14:26; 15:26; 16:7). Boh dáva mužovi pomoc, ktorá mu je rovná (Gn 2:18). Adam v Eve rozpoznáva bytosť sebe rovnú.

Homileticky povedané, ak chce mať Adam pomoc, musí dávať. Tento princíp platí v manželstve. Pravá láska stojí na obete. Dávanie je podmienkou prijímania. Muž aj žena sa v manželstve „stanú jedným telom“ (Gn 2:24). Každý z nich zostáva samostatnou osobou, no ako manželia vytvárajú novú jednotu – nové stvorenie. Táto nerozlučná jednota je podstatou manželstva. Už v raji je jasne stanovený princíp nerozlučiteľnosti manželstva.

„Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ Mt 19:5

Manželstvo je teda Boží stvoriteľský zákon. V Novom zákone je vzťah medzi manželom a manželkou prirovnaný k vzťahu medzi Kristom a cirkvou (Ef 5:21–33). Ide o ideálny vzťah, v ktorom má vládnuť vzájomná láska a vzájomná úcta. Apoštol Pavol kladie osobitný dôraz na lásku muža:

„Muži, milujte svoje ženy, ako si Kristus zamiloval cirkev.“ Ef 5:25

Kristova láska je mierou a vzorom pre každého manžela: sám sa za ňu obetoval. Denne potrebujeme prosiť o takú lásku, aby sme ňou boli naplnení a mohli ju rozvíjať v manželskom vzťahu. Manželkám apoštol Pavol zdôrazňuje úctu a podriadenosť voči manželovi:

„Ako cirkev je podriadená Kristovi, tak ženy majú byť vo všetkom podriadené svojim mužom… žena nech má pred mužom úctu.“ Ef 5:24,33

Podriadenosť ženy je v Písme prirovnaná k podriadenosti cirkvi Pánovi Ježišovi. Pravé podriadenie môže existovať len tam, kde vládne láska. Veriaci muž v tomto prirovnaní predstavuje Krista a žena predstavuje cirkev. Harmónia a súlad v manželstve môžu existovať len vtedy, keď každý z partnerov verne napĺňa svoju úlohu.

Muž a žena sú si pred Bohom rovní, pretože sú obaja Božími deťmi (Gal 3:26–28). V tomto zmysle „niet rozdielu medzi mužom a ženou, všetci ste jedno v Kristovi Ježišovi“. Rovnosť však neznamená rovnakosť úloh. Muž aj žena majú odlišné, no rovnako dôležité poslanie.

Majú sa vzájomne dopĺňať a vytvárať nerozlučnú jednotu. Ako rovnocenní partneri vstupujú do celoživotného zväzku, v ktorom má každý uplatniť svoje dary a niesť svoje zodpovednosti. Zmyslom manželstva nie je len plodenie detí, hoci je to dôležitá súčasť. Podstatou je hlboký vzťah, v ktorom majú manželia rásť. Do tohto vzťahu patrí aj intímny život (1 K 7:2–6), ktorý môže byť krásny len tam, kde vládne skutočná láska.

Plodenie detí má svoje miesto tam, kde sa manželia navzájom milujú, rastú vo vzťahu a uvedomujú si svoju zodpovednosť. Deti sú darom od Pána (Ž 127:3–5; 128:3–4).

Rodičia nesú zodpovednosť za výchovu detí. Majú ich viesť k tomu, aby sa naučili milovať a poslúchať Boha. Deti sa tomu učia predovšetkým tým, že milujú a poslúchajú svojich rodičov. Vzťah úcty k rodičom prináša do života požehnanie a šťastie (Ef 6:1–3). Rodičia majú svoje deti viesť k užitočnému a nesebeckému životu, aby žili prospešne pre druhých a pre blaho spoločnosti. Disciplína má byť uplatňovaná v láske, no zároveň dôsledne. Láska a poriadok musia vždy kráčať ruka v ruke (Ef 6:4).

Vzťah rodičov k deťom sa nevyhnutne odráža na vzťahu detí k rodičom. Písmo vyzýva rodičov, aby obrátili svoje srdcia k deťom, teda aby im dali skutočnú lásku, čas a pozornosť, čím budú deti pozitívne ovplyvnené (Mal 3:24; Pr 17:6; Dt 6:4–9; Kaz 11:1,6). Identita dieťaťa sa formuje predovšetkým v každodennej praxi rodinného života, nie len na základe slov. Slová poučujú, ale príklady priťahujú. Vysvetľovanie, poučovanie, hodnotenie, napomínanie aj povzbudzovanie sú vo výchove nevyhnutné a nesmú byť zanedbávané.

Pre výchovu detí je však v rodinnom živote rozhodujúci osobný príklad rodičov, ich životné hodnoty a nasmerovanie. To, čo deti doma vidia, má na ne väčší vplyv než to, čo len počujú.

Vzťah medzi manželmi je výlučný a má byť trvalý. Manželstvo je podľa Písma nerozlučiteľné až do smrti jedného z partnerov (Rim 7:2–3; Lk 16:18). Ich vzájomný vzťah a rast vážne narúša nevera, násilie, sebectvo, chorobná žiarlivosť a rôzne zvrátené sexuálne vzťahy. Preto Biblia jednoznačne zdôrazňuje partnerskú vernosť (Ex 20:14). Pravá láska je zodpovedná, trpezlivá a súcitná, nezávidí, nehľadá svoj prospech, nepočíta krivdy, raduje sa z pravdy a prikrýva hriech, pokiaľ v ňom partner nezotrváva (1 K 13:4–7; Pr 10:12; 1 Pt 4:8).

Pravá láska rozlišuje medzi hriechom a hriešnikom – človeka miluje, no zlo odmieta. Boh má odpor k rozvodu (Mal 2:16), pretože porušenie manželskej zmluvy ničí vzťah, ktorého je sám svedkom. Rozvrat vzťahu s Bohom často vedie aj k rozkladu vzťahov medzi ľuďmi. Život však prináša aj mimoriadne zložité situácie. Hriech narúša medziľudské vzťahy a vyvoláva otázku, čo robiť v prípade nevery manželského sľubu. Je v takom prípade možný rozvod a nový sobáš?

S touto otázkou prišli raz za Pánom Ježišom farizeji:

„Je dovolené prepustiť manželku z akejkoľvek príčiny?“ Mt 19:3–9

Ježišova odpoveď najprv zdôrazňuje princíp nerozlučiteľnosti manželstva a odkazuje poslucháčov späť k ideálu raja. Farizeji však namietajú s odvolaním na Dt 24:1–4:

„Prečo teda Mojžiš ustanovil, že muž smie prepustiť manželku tým, že jej dá priepustný list?“

Pán Ježiš odpovedá:

„Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš dovolil prepustiť manželku. Od začiatku to však nebolo.“

Kristus sa jasne odvoláva na stav raja. Boh ustanovil manželstvo v záhrade Eden ako celoživotný zväzok. Mojžiš rozvod povoľuje pre zatvrdnutosť ľudských sŕdc. Následne Pán Ježiš pomenúva jediný dôvod rozvodu, ktorým je smilstvo:

„Hovorím vám, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“

Tento výrok Pána Ježiša hovorí nielen o možnosti rozvodu, ale aj o možnosti opätovného sobáša „nevinnej“ strany. V prípade smilstva Ježiš rozvod pripúšťa, aby nevinný partner nemusel niesť hanbu nevery. Kristus pozná zložitosť ľudskej slabosti a trhliny, ktoré hriech spôsobuje vo vzťahoch. Hoci nový sobáš nie je ideálom, Písmo ho v tomto prípade považuje za legitímny.

1. Apoštol Pavol a výzva na kresťanský život: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi“

Apoštol Pavol vyzýva Kristových nasledovníkov: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi.“ (2. Korinťanom 6:14–15). Zo súvislosti je zrejmé, že ide o výzvu kresťanom, aby sa vyhýbali manželským zväzkom s neveriacimi. Takéto vzťahy môžu priniesť vážne duchovné aj praktické problémy, a preto je dôležité rešpektovať biblické zásady.

2. Úloha svadby v partnerských vzťahoch

Svadba má svoje pevné miesto v spoločenskom aj právnom rámci. Predstavuje verejné vyjadrenie lásky medzi mužom a ženou. Sobáš je prejavom zodpovednosti a záväzku v partnerskom vzťahu, ktorý má byť trvalý a celoživotný.

3. Boh ako Tvorca intímneho života a sexuálny život v manželstve

Boh je Tvorcom intímneho života a chce, aby vzťah medzi milujúcimi sa manželmi bol čistý, hlboký a pravdivý. Sexuálny život je vrcholným vyjadrením jednoty v manželstve. Preto Písmo varuje pred všetkým, čo narúša integritu človeka, ako je predmanželský styk, polygamia, flirtovanie, nevera, homosexualita a iné zvrátené formy vzťahov.

4. Kristus a rozvod v prípade smilstva: biblické zásady

Kristus pripúšťa rozvod a ďalší sobáš v prípade smilstva (Matúš 19:9; porovnaj Matúš 5:32). Biblia rozlišuje medzi smilstvom a cudzoložstvom. Pojem smilstvo zahŕňa aj predmanželský styk, krvismilstvo, prostitúciu, manželskú neveru a homosexualitu. Pán Ježiš umožňuje rozvod tam, kde došlo k hlbokému rozvratu vzťahu a zničenému manželskému spoločenstvu.

5. Kresťanské hodnoty a úcta k životu: Božie zásady ochrany života

Kresťan pestuje úctu k životu, vrátane nenarodeného života. Boh je Darca života a človeku zveril schopnosť rozmnožovania, ktorú treba používať zodpovedne. Umelé prerušenie tehotenstva je v rozpore s Božím zámerom, s výnimkou mimoriadne vážnych krízových situácií, ako je ohrozenie života matky.

6. Bezdetné manželstvo: krásne a zmysluplné

Aj bezdetné manželstvá môžu byť plnohodnotné a zmysluplné. Zmyslom manželstva nie je výlučne rodičovstvo, ale vzájomný rast, láska a služba druhým.

1. Príprava na manželstvo a rodičovstvo

Ak je manželstvo myslené ako celoživotný záväzok, je nevyhnutné zodpovedne sa naň pripraviť, rovnako aj na rodičovstvo. Duchovná, emocionálna aj praktická príprava je základom zdravého rodinného života.

2. Láska a komunikácia v manželstve

Manželská láska potrebuje každodennú starostlivosť. Komunikácia je kľúčom k vzájomnému porozumeniu, jednote a stabilite vzťahu.

3. Prijatie partnera bez snahy o zmenu

Láska v manželstve znamená prijať partnera takého, aký je. Nejde len o cit, ale o rozhodnutie, vernosť a trpezlivosť.

4. Odpúšťanie a úcta v manželstve

Odpúšťanie a vzájomná úcta patria medzi základné piliere zdravého manželstva. Prísnosť na seba a zhovievavosť k druhým budujú stabilný rodinný život.

5. Podpora slobodných a rozvedených

Spoločenstvo má pamätať aj na slobodných, rozvedených a osamelých rodičov. Solidarita a citlivá podpora sú prejavom kresťanskej lásky.

6. Nové začiatky v manželstve a rodine

Aj keď život prináša ťažké skúšky, s Kristom je možné začať znovu. Kristus dáva silu k obnove vzťahov a k harmonickému rodinnému životu.

Biblický pohľad na manželstvo je pevne zakotvený v Božom stvoriteľskom poriadku a prirodzene nadväzuje na tému manželstva, kde je vzťah muža a ženy predstavený ako Boží dar a celoživotný zväzok. Duchovnú hĺbku rozvíja kresťanský život, zatiaľ čo pevné biblické ukotvenie ponúka biblické štúdium. Celý obraz zapadá do rámca Božieho zákona, ktorý chráni manželstvo, ľudskú dôstojnosť a harmóniu rodiny.

Dokumenty, videa a prednášky k tejto téme si môžete ZDARMA – stiahnuť TU.