fbpx
Zmeň svoj život
BibliaBiblické štúdium 31-41

38. Biblický pohľad na manželstvo

Manželstvo a rodina sú kolískou ľudstva. Sú jeho jadrom. Ľudská spoločnosť je taká, aké sú rodiny. Manželstvo a rodina majú kľúčovú a nezameniteľnú úlohu. Nedajú sa nahradiť žiadnou inou inštitúciou.

Náčrt

1. Pôvod a zmysel manželstva – Gn 1,27-28; 2,18-24; Ef 5,21-33
2. Rodinný život – Mal 4,6; Pr 22,6; Ef 6,1-4
3. Manželská vernosť – L 16,18; Rim 7,2-3; Mt 19,3-9

1. Pôvod a zmysel manželstva – Gn 1,27-28; 2,18-24; Ef 5,21-33

Autorom manželstva je Boh (Gn 1,27.28). Manželstvo pochádza z raja (podobne ako sobota). Boh stvoril človeka ako muža a ženu, tzn. ako sexuálne bytosti. Táto pohlavnosť človeka je Božím darom a jeho dobrým dielom (Gn 1,31). Muž i žena sú Božím obrazom a obaja majú niesť Boží obraz (Gn 1,27). Boh manželskému páru požehnal. Božie požehnanie je konkrétny a týka sa aj plodenia detí. Rozmnožovanie je Boží stvoriteľský poriadok (Gn 1,28).

Manželka je darom od Pána (Gn 2,18-24; Pr 18,22). Nie je mužovým majetkom alebo jeho korisťou. Keď Boh Adamovi priviedol Evu, bol Adam tak šťastný, že svoju radosť vyjadril v poézii (Gn 2,24). Dá sa povedať, že poézia vznikla vďaka žene, lebo keď Adam zbadal Evu, vyjadril svoje pocity a dojmy prvýkrát básnickým jazykom. Správna manželka je a má byť pre mužov inšpiráciou.

Manželia sú partneri. Eva bola stvorená z Adamovho rebra – boku. „Nie z hlavy, aby mužovi vládla, nie z päty, aby po nej muž šliapal, ale z boku, aby si boli vzájomnou pomocou.“ (Augustin)
Žena je daná mužovi ako „pomoc“. To je výsada a nie niečo podradného alebo nižšieho. Boh Otec, Ježiš Kristus i Duch Svätý sú v Písme označení za pomoc alebo pomocníka (napr. Ž 121,1.2; 1 Ján 2,1; Ján 15,26; 14,26; 16,7). Boh dáva mužovi pomoc, ktorá mu je „rovná“ (Gn 2,18). Adam vidí v Eve bytosť sebe rovnú.

Homileticky povedané, ak chce mať Adam pomoc, musí dávať. Táto zásada platí v manželstve. Pravá láska stavia na predpoklade obete. Dávanie je podmienkou prijímania.

Muž aj žena sa v manželstve „stanú jedným telom“ (Gn 2,24). Každý z nich je samostatnou bytosťou, ale ako manželia spolu vytvárajú novú jednotu (1 + 1 = 1), nové stvorenie. Táto nerozlučná jednota je podstatou manželstva. Hneď v raji sa stavia pred manželov jasný princíp – nerozlučiteľnosť manželstva. Ježiš Kristus v tomto zmysle vysvetlil Boží výrok „budú jedným telom“. Vyhlásil: „Čo Boh spojil, človek nech nerozlučuje.“ (Mt 19,5)

Manželstvo je teda Boží stvoriteľský zákon. V Novom zákone je vzťah medzi manželom a manželkou prirovnaný ku vzťahu medzi Kristom a cirkvou (Ef 5,21-33). Tento vzťah je ideálny.

Medzi manželmi má panovať vzájomná láska a podriadenie sa jedného druhému. Dôraz však apoštol Pavol kladie u mužov na lásku: „Muži, milujte svoje ženy, ako si Kristus zamiloval cirkev.“ Kristova láska je mierou a vzorom pre každého manžela: „Sám sa za ňu obetoval.“ Denne potrebujeme prosiť o takú lásku, aby sme ňou boli naplnení a mohli ju rozdávať a pestovať správny vzťah lásky.

Manželkám apoštol Pavol zdôrazňuje ich podriadenosť, tj. úctu k manželovi: „Ako cirkev je podriadená Kristovi, tak ženy majú byť vo všetkom podriadené svojim mužom … Žena nech má pred mužom úctu.“ Podriadenosť ženy je v Písme prirovnaná k podriadenosti cirkvi Pánovi Ježišovi. Pravé podriadenie môže existovať len tam, kde vládne láska. Veriaci muž hrá v tomto Pavlovom prirovnaní úlohu Krista a žena úlohu cirkvi. Harmónia a súlad sa môžu v manželstve prejavovať len vtedy, keď je každý z partnerov verný svojej úlohe a plní svoju úlohu.

Muž a žena sú si pred Bohom rovní, pretože sú obaja Božími deťmi (Gal 3,26-28). V tomto zmysle „nie je už rozdiel medzi mužom a ženou, všetci ste jeden v Kristovi Ježišovi“. Hoci sú si muž a žena rovní a sú v manželstve partnermi, neznamená to, že majú obaja rovnaký úlohu a rovnakú funkciu. Muž má inú úlohu než žena a žena má odlišnú úlohu ako muž. Každý z nich má nenahraditeľné poslanie.

Vzájomne sa majú dopĺňať a vytvárať nerozlučnú jednotu. Ako rovnocenní partneri vstúpili do celoživotného zväzku a každý v ňom má uplatniť svoje prednosti a plniť svoje povinnosti. Zmyslom manželstva nie je plodenie detí. Je to iba jedna možná náplň manželstva, aj keď veľmi dôležitá. Manželia majú pestovať hlboký vzájomný vzťah, v ktorom majú stále rásť. Do tohto vzťahu patrí aj ich intímny život (1 K 7,2-6), ktorý môže byť prežívaný krásne len tam, kde vládne skutočná láska.

2. Rodinný život – Mal 4,6; Pr 22,6; Ef 6,1-4

Plodenie detí je na mieste tam, kde sa majú manželia radi, rastú vo vzájomnom vzťahu a poznajú svoju zodpovednosť. Deti sú darom od Pána (Ž 127,3-5; 128,3-4).

Rodičia nesú zodpovednosť za výchovu svojich detí. Majú ich viesť k tomu, aby sa naučili milovať a poslúchať Boha. Tomu sa naučia tým, že milujú a počúvajú svojich rodičov. Vzťah úcty k rodičom prináša do života šťastie (Ef 6,1-3). Rodičia majú svoje deti viesť k užitočnému, nesebeckému životu, aby žili prospešne pre druhých a pre blaho spoločnosti. Disciplínu majú viesť v láske, avšak dôsledne. Láska a poriadok musí ísť vždy ruka v ruke (Ef 6,4).

Vzťah rodičov k deťom sa odrazí na vzťahu detí k rodičom. V Písme sú rodičia vyzývaní, aby svoje srdcia obrátili k svojim deťom, to znamená, aby im dali skutočnú lásku a venovali im svoj čas a záujem, aby boli deti pozitívne ovplyvnené (Mal 3,24; Pr 17,6; Dt 6,4 -9; Kaz 11,1.6). Identita dieťaťa sa vytvára v praxi rodinných návykov a činností, a nie na základe slov. Slová poučujú, ale príklady tiahnu. Vysvetľovanie, poučovanie, hodnotenia, napomínanie a povzbudzovanie je vo výchove dôležité a nesmie sa zanedbať.

Avšak pre výchovu detí je v rodinnom živote kľúčový osobný príklad, životné orientácie a nasmerovanie rodičov. To, čo deti doma vidia, má na ne väčší vplyv než to, čo sa im hovorí, že by mali robiť.

3. Manželská vernosť – L 16,18; Rim 7,2-3; Mt 19,3-9

Vzťah medzi manželmi je výlučný a má byť trvalý. Manželstvo je principiálne nerozlučiteľné až do smrti jedného z partnerov (Rim 7,2.3; L 16,18). Ich vzájomný vzťah a rast hlboko nabúrava nevera, násilie, sebectvo, chorobná žiarlivosť a rôzne zvrátené sexuálne vzťahy. Preto sa v Biblii jednoznačne hovorí o partnerskej vernosti (Ex 20,14). Pravá láska je zodpovedná, trpezlivá a súcitná, nezávidí, nie je sebecká, nepočíta krivdy, raduje sa z pravdy a prikrýva hriech, pokiaľ v ňom partner nezotrváva (pozri charakteristiku pravej lásky v 1 K 13,4-7; Pr I0,12; 1 Pt 4,8).

Pravá láska robí rozdiel medzi hriechom a hriešnikom – človeka miluje, kdežto zlo nenávidí. Boh má odpor k rozvodu (Mal 2,16). Rozvrat s Bohom plodí aj rozkol s najbližším človekom. Boh nenávidí porušenie manželskej zmluvy, pretože je jej svedkom. Život však prináša mnohé zložité situácie. Hriech narušuje medziľudské vzťahy. Čo robiť, ak dôjde k nevere manželského sľubu lásky a vernosti? Ak dôjde k hlbokej, nepreklenuteľnej kríze v manželstve, je možné sa rozviesť a uzavrieť nový sobáš?

Za Pánom Ježišom raz prišli farizeji s konkrétnou otázkou, ktorá ich zaujímala: „Je dovolené prepustiť manželku z akejkoľvek príčiny?“ (Pozri celý oddiel Mt 19,3-9.) Ježišova odpoveď zdôrazňuje najskôr princíp nerozlučiteľnosti manželstva. Tým svojich poslucháčov odkazuje k ideálu raja. Farizeji namietajú (s odvolaním na Dt 24,1-4): „Prečo teda Mojžiš ustanovil, že muž smie prepustiť svoju manželku tým, že jej dá priepustný list?“

Pán Ježiš odpovedá: „Pre tvrdosť vášho srdca vám Mojžiš dovolil prepustiť manželku. Od začiatku to však nebolo.“ Kristus sa jasne odvoláva na situáciu raja. Boh ustanovil manželstvo v záhrade Eden ako celoživotný zväzok. Mojžiš dovoľuje rozvod, pretože ľudské srdcia sú zatvrdnuté a vzdorovité voči Bohu. Ďalším výrokom Pán Ježiš odpovedá na základnú otázku položenú farizejmi.

Zmieňuje sa o jedinom dôvode rozvode, ktorým je smilstvo. Hovorí: „Hovorím vám, kto prepustí svoju manželku pre iné ako pre smilstvo a vezme si inú, cudzoloží.“ Výrok Pána Ježiša teda hovorí nielen o možnosti rozvodu, ale aj o opätovnom sobáši „nevinnej“, tj. „necudzoložiacej“ strany. V prípade smilstva Ježiš pripúšťa rozvod , aby tak nevinná strana nemusela niesť hanlivú pečať nevery. Kristus pozná zložitosť a problematiku hriechu a ním spôsobenú trhlinu v medziľudských vzťahoch. Hoci nový sobáš nie je ideálny, je legálny.

II. Výkladové poznámky

1. Apoštol Pavol vyzýva Kristových nasledovníkov: „Neťahajte cudzie jarmo s neveriacimi.“ (2 K 6,14.15) Zo súvislosti, v ktorej je tento výrok vyslovený, je zrejmé, že sa jedná o výzvu kresťanom, aby nevstupovali do manželského zväzku s neveriacimi. To so sebou totiž vždy prináša veľké problémy.

2. Svadba má svoje miesto. Je to vonkajšie spoločensko-právne vyjadrenie vzťahu lásky medzi mužom a ženou. Sobáš je prejavom zodpovednosti v partnerských vzťahoch, ktoré majú mať trvalý charakter a majú vydržať až do smrti jedného z manželov.

3. Boh je Tvorcom intímneho života. Chce, aby vzťah medzi milujúcimi sa manželmi bol krásny a hlboký, aby mohli prežívať lásku bez falošných tónov. Sexuálny život má byť vrcholným zážitkom pozitívnych vzťahov medzi manželmi. Preto nás Písmo varuje pred každým prejavom, ktorý narúša integritu človeka, znižuje ho na úroveň veci a bráni mu vo vytváraní zmysluplného vzťahu, v ktorom je potenciál rastu. Stavia sa proti predmanželskému intímnemu styku, polygamii, flirtovaniu, životu „na kôpke“, nevere, homosexualite a akýmkoľvek zvráteným vzťahom.

4. Kristus dovoľuje rozvod a ďalší sobáš v prípade smilstva (Mat 19,9, porovnaj s Mt 5,32). Biblia robí rozdiel medzi smilstvom ( „porneia“) a cudzoložstvom ( „moicheia“). Bežne sa má za to, že termín „smilstvo“ označuje nelegitímne pohlavný styk medzi slobodnými ľuďmi a „cudzoložstvo“ znamená nelegitímne pohlavný styk ženatých a vydatých. Toto delenie je však nepresné.

Smilstvo je všeobecné označenie akéhokoľvek nelegitímneho pohlavného styku. Je v ňom zahrnutý napr. predmanželský styk (1 K 7,2), krvismilstvo (1 K 5,1), prostitúcia (1 K 6,16-18), manželská nevera (1 Tes 4,3-5), homosexualita ( Ju 7) atď. Termín „smilstvo“ má teda široký význam a sú v ňom zahrnuté všetky mimomanželské a neprirodzené pohlavné styky. To znamená, že cudzoložstvo je prakticky zahrnuté v pojme smilstvo. Preto sa niekedy používajú tieto dva pojmy ako synonymá.

Pán Ježiš dovoľuje rozvod tam, kde medzi manželmi došlo k strate lásky a kde jeden z nich prevádzkuje zvrátené vzťahy a zotrváva v nich. Do nich môže patriť aj nevera, ktorá je prejavom hlbokej manželskej krízy a zjavuje narušené manželské vzťahy. Pohlavná zvrátenosť je prípadom, v ktorom nemožno trvať na udržaní manželstva.

Tam, kde táto zvrátenosť existuje, je možné hovoriť o rozvode a potom o novom sobáši nevinnej strany. Inými slovami, nevera (cudzoložstvo) ešte nemusí byť dôvodom na rozvod, ale môže sa ním stať, ak týmto činom bol vzájomný vzťah manželov natoľko rozvrátený, že ďalší spoločný život nie je možný.

Povedané ešte inak: každý rozhovor o rozvode nesmieme nikdy začínať skúmaním, či je rozvod oprávnený, ale hľadaním ciest, ako manželstvo zachrániť. Je potrebné urobiť všetko pre záchranu manželstva. To je prvoradá úloha. Ježiš vyzýva aj v tejto zložitej oblasti k odpusteniu, náprave a novému životu. Rozvod je vždy bolestnú záležitosťou, preto je nutné tento krok zvážiť na modlitbách.

5. Kresťan pestuje úctu k životu, a to aj k ešte nenarodenému životu. Boh je darcom života. Stvoril nás so schopnosťou rozmnožovania. Je na nás, aby sme tento úžasný dar používali uvážlivo a k požehnanie. Principiálne sa dá povedať, že sa Boh stavia proti umelému prerušeniu tehotenstva. To je možné len vo veľmi vážnych, krízových situáciách, napríklad ak je ohrozený život matky, ak došlo k počatiu vplyvom znásilnenia alebo ak je plod defektný a podobne. K takémuto výnimočnému kroku je nutné vždy pristupovať zodpovedne.

6. Aj bezdetné manželstva môžu byť krásne a zmysluplné. Prvoradým zmyslom manželstva nie je mať deti, ale rozvíjať vzťah medzi dvoma milujúcimi sa ľuďmi, ktorí sa vzájomne obohacujú, aby potom obohacovali druhých a slúžili im.

III. Praktický dôsledok

1. Ak sa manželstvo uzatvára na celý život, je potrebné sa naň dobre pripraviť, rovnako ako na rodičovstvo. Význam takejto prípravy nemožno nikdy dostatočne zdôrazniť.

2. Manželia majú rozvíjať vzájomnú lásku. Láska je krehká kvetinka, ktorú treba denne pestovať. V láske je nutné byť vynaliezavý. V šedi denných povinností treba vždy znova prekvapovať maličkosťami a drobnosťami, ktoré druhého potešia. Mať rád je jedna vec a naučiť sa túto lásku vhodne vyjadrovať je vec druhá a veľmi náročná. Správnej komunikácii v manželstve a rodine je potrebné sa učiť. Nie je nám to totiž vrodené. Nejde len o to byť spolu, ale jedná sa o to patriť jeden druhému a mysľou aj citom vnímať túto nepostrádateľnú jednotu.

3. V manželstve treba mať rád a brať toho druhého takého, aký je, nechcieť ho zmeniť podľa svojich predstáv. Láska nie je záležitosťou len citu, ale nášho rozhodnutia, našej vôle.

4. V manželstve sa treba učiť umeniu odpúšťať. Je nutné pestovať vzájomnú úctu a rešpekt. K tomu je potrebné viesť aj deti. Manželia by sa nemali uspokojiť s málom, ale mali by si postaviť vysokú latku. Je potrebné byť prísny na seba a dôsledný v tomto postoji, ale zhovievavý a trpezlivý k druhým.

5. Nezabúdajme tiež na správny vzťah k slobodným ľuďom, ktorí sú súčasťou širšej ľudskej rodiny. Našej pozornosti a starostlivosti by nemali uniknúť tí, ktorí prišli o svojho životného partnera, alebo sú v neľahkej pozícii slobodnej matky či žijú v neúplnej rodine. Zvláštnu starostlivosť potrebujú rozvedení a tí, ktorých manželstvo prežíva krízu a rozvádzajú sa.

6. Život často prináša veľké problémy. Nemožno si myslieť, že sa nám vyhnú. Nič v živote nejde ideálne. Aj v manželstve a v rodine treba niekedy začať znovu. Každý deň môže byť dňom nových začiatkov. Morálne nároky na manželstvo a rodinu sú vysoké. S Kristom sa nám môže podariť vytvoriť krásne manželstvo a šťastnú rodinu. Ježiš dáva silu k životu a chuť začať znovu. S ním je možné prežívať harmonické vzťahy v manželstve a rodine.

Súvisiace videá a dokumenty