Akiane Kramarik a Colton Burpo

V poslednej dobe sa internetom a sociálnymi sieťami šíri nadšenie z nového filmu „Nebo nie je výmysel“ a rovnomennej knihy, ktorá inšpirovala jeho vznik. Tento „skutočný príbeh o nebi“ sa odohral v rodine malého Coltona Burpa, syna Todda Burpa, evanjelického farára. Mnohí kresťania, bez ohľadu na vek, odporúčajú toto dielo ako povzbudenie pre kresťanskú vieru, pričom ho zdieľajú so svojimi blízkymi, priateľmi a rodinou.

S úprimným zámerom darujú túto knihu ako inšpiráciu a nádej, vnímajúc ju ako dôkaz existencie neba. Od vydania knihy „Nebo nie je výmysel“ zaznieva množstvo pozitívnych ohlasov, čo v mnohých vyvoláva otázku, či skutočne poskytuje vierohodný pohľad na život po smrti.

„Túžia ľudia len po senzáciách a nadprirodzených veciach, zatiaľ čo sa im dáva spoznať v osobnom vzťahu úžasný a nadprirodzený Boh? A je táto túžba ľudí taká silná, že nie sú ochotní povedané rozsúdiť na základe Božieho slova?“

Tak či onak, dnes sa chcem podeliť o svoj pohľad na problematiku diela „Nebo nie je výmysel“ a ponúknuť pochopenie Písma v kontexte faktov, ktoré prezentuje kniha aj film. Je potrebné zdôrazniť, že filmové spracovanie sa líši od svojej knižnej predlohy. Preto sa zameriam na dva aspekty – knižný a filmový. Otázku, či sa film snaží povedať niečo iné než kniha, ponechávam na vaše posúdenie.

Za pozornosť stojí aj fakt, že film natočila spoločnosť Sony Pictures Entertainment, teda sekulárna organizácia. Skúsenosť ukazuje, že filmy s kresťanskou tematikou alebo biblickým posolstvom, ak ich spracuje sekulárna spoločnosť, často nenaplnia očakávania. Príkladmi sú „Noe“ (2013), „Son of God“ (2014) či „Umučenie Krista“ (2004). Tento fakt však nie je hlavným cieľom mojej analýzy – k jadru problému sa dostaneme neskôr.

Ako druhý dôležitý bod treba spomenúť, že dnes sa „výlety do neba“ stávajú takmer bežnou súčasťou kresťanského diskurzu. Píšu sa o nich knihy, z ktorých mnohé dosahujú status bestsellerov, a to nielen v kresťanskom, ale aj v sekulárnom prostredí. Zarážajúce však je, že jednotlivé svedectvá o návšteve neba si často navzájom odporujú. Kde je teda pravda? Ktoré svedectvo môžeme považovať za skutočne pravdivé?

Sekulárny svet sa opakovane chopil kresťanskej literatúry faktu a premenil ju na bestsellery, a to napriek tomu, že Písmo sväté jasne hovorí:

„Oni sú zo sveta, preto hovoria zo sveta a svet ich čuje. My sme z Boha: kto zná Boha, čuje nás; kto nie je z Boha, nečuje nás. Z toho poznávame ducha pravdy a ducha bludu.“ 1. Ján 4:5–6

Znamená to, že svet a ľudia v ňom skutočne patria Bohu? Sú všetci úprimnými kresťanmi, ktorí nasledujú Krista vo všetkom, čo robia? Skúsenosť aj realita ukazujú, že to tak nie je. Stačí zapnúť správy a uvidíme stav dnešného sveta, ktorý má ďaleko od života plne oddaného Bohu. Ako je teda možné, že New York Times zaradil túto knihu medzi bestsellery? A ako to, že recenzie obsahujú výroky, ktoré nadchýnajú sekulárny svet aj čitateľov kresťanskej literatúry?

„Zamýšľali ste sa už niekedy nad tým, či existuje nebo? Po prečítaní knižky ‚Nebo nie je výmysel‘ sa váš názor možno zmení, pretože množstvo dôkazov o existencii neba vás určite ohromí.“

Biblia nám poskytuje dostatok dôkazov o existencii neba. Ak však Božie neomylné Slovo, ktoré je samotnou Pravdou, nedokázalo osloviť srdcia týchto ľudí, potom je málo pravdepodobné, že ich presvedčí akýkoľvek iný „dôkaz“, nech pôsobí akokoľvek presvedčivo.

Situácia je v skutočnosti opačná, než by mala byť, a práve to je dôvodom na vážne znepokojenie. Tento stav presne vystihuje citovaný text z 1. Jána 4:5–6. Ďalším aspektom, ktorému sa budem venovať, sú rozhovory s Coltonom Burpom, v ktorých postupne odhaľuje nové detaily o svojej „návšteve neba“. Tieto informácie sa nenachádzajú ani v knihe, ani vo filme, no môžu byť zásadné.

Na úvod chcem úprimne povedať, že verím v nebo, o ktorom Biblia mlčí len tam, kde to považuje za múdre a potrebné. S nádejou očakávam svojho Ženícha, ktorý si vezme svoj ľud pri vytrhnutí, ak bude nájdený bdelý a pripravený na svadbu Baránkovu. Zároveň verím, že Colton Burpo zažil niečo, čo nemožno vysvetliť vedecky, ale len jazykom nadprirodzeného zážitku.

Zámerne ponechávam veľké začiatočné písmená pri slovách Boh a Ježiš v citáciách, aby som nevnášal predčasný teologický súd medzi Bohom Biblie a bohmi či „Ježišmi“, ktorí sú niekedy falošne prezentovaní. Milovaní, mojím cieľom nie je rozdeľovať ani presviedčať. Chcem poukázať na nejasnosti, ktorých je v knižnej aj filmovej predlohe viac než dosť, a viesť k rozlišovaniu. Prináša tento príbeh skutočne slávu Bohu Izraelovmu, alebo ide len o pôsobivú ilúziu?

Na začiatku filmu „Nebo nie je výmysel“ môžeme vidieť dievča, ktoré práve maľuje oko na obraze, ktorý v knihe spoznávame až takmer na konci príbehu. Toto dievčatko sa objaví aj na konci filmu, kde svetu ukazuje dokončenú maľbu, ktorá bola na začiatku prezentovaná ako práve vznikajúca. Kto je týmto dievčatkom a čo vlastne namaľovala? Týmto dievčatkom je Akiane Kramarik. Začala maľovať už vo veku 6 rokov, podľa jej slov na podnet Boha, ktorý s ňou mal začať komunikovať.

Božie povzbudenie ju viedlo k tomu, aby začala kresliť svoje vízie o nebi, ktoré mala už od 4 rokov a ktoré sú podľa jej vlastných slov inšpirované osobným spojením s Bohom. O akého Boha ide, nechávam na vlastnom posúdení čitateľa. Jej obrazy sa dnes predávajú v cenách od 10 000 USD až po 3 000 000 USD, čo z celého príbehu robí aj veľmi výrazný obchodný fenomén.

Jednou z jej najznámejších malieb, ktorá sa stala známou po celom svete, je obraz Prince of Peace, objavujúci sa v knihe aj vo filme. V jednom z rozhovorov na stanici TBN sa jej na túto maľbu pýtali:

„Táto maľba má názov Princ pokoja. Namaľovala som ju, keď som mala osem rokov.“ Akiane Kramarik

Moderátor sa jej následne spýtal:

„Hľadala si niekoho ako model pre túto maľbu?“

Akiane odpovedala:

„Keď som mala osem rokov, hľadala som niekoho, kto by predstavoval Ježiša. Dva roky som však nevedela nikoho nájsť.“

Moderátor sa ďalej pýtal, prečo sa jej to nedarilo a vyzval ju, aby porozprávala celý príbeh. Akiane pokračovala:

„Myslím si, že Boh chcel, aby som tie roky čakala. Jedného dňa sme obedovali s rodinou a navrhla som, aby sme sa modlili, nech Boh privedie správnu osobu. Na druhý deň niekto zaklopal na dvere. Keď som otvorila, nemohla som uveriť vlastným očiam. Bol to ten správny človek – tesár, vysoký vyše dvoch metrov. Povedala som: ‚Bože, ďakujem za odpoveď na modlitbu.‘ Súhlasil, že mi bude stáť ako model, a ja som hneď začala maľovať.“

Za dôležité považujem aj vyjadrenie Akianinej matky, ktorá v rozhovoroch uviedla, že ona aj celá rodina boli pôvodne ateisti. O to viac vyvstáva otázka, prečo a ako by mala byť postava Krista zobrazovaná podľa podoby konkrétneho človeka. Na maľbe Prince of Peace je Ježiš zobrazený tak, ako by mal „v skutočnosti“ vyzerať podľa Akianinej vízie. Toto tvrdenie podporuje aj otec malého Coltona Burpa, ktorý sa snažil zistiť, ako by mal Ježiš vyzerať podľa jeho syna:

„Táto otázka, ako Ježiš vyzerá, nás mimoriadne zaujímala. Ako kazateľ trávim veľa času v nemocniciach, kresťanských kníhkupectvách a kostoloch, kde na každom kroku vidím maľované či kreslené podoby Krista. Vždy, keď sme na nejakú narazili, spýtali sme sa Coltona: ‚A čo tento? Vyzerá ako Ježiš?‘“ Colton Burpo, str. 114

Po tom, čo Colton Burpo postupne odmietol všetky známe aj neznáme podobizne Ježiša Krista, jeho otec začal strácať nádej, že nájde obraz, ktorý by Colton označil za pravú podobu Ježiša. Otázka však znie: má pastor, kňaz, farár alebo služobník Boží pokračovať v hľadaní takejto podoby, keď Boh vo svojom Slove jednoznačne zakazuje podobné pokusy? A prečo sa v knihe ani vo filme nikde nespomína, že ide o rozpor s Písmom?

Hoci autori uvádzajú, že „nijaký pozemský obraz nedokáže verne zachytiť majestátnosť Božieho Syna“, žiadne biblické napomenutie ani korigovanie sa neobjavuje. Necelé tri roky po Coltonovom zážitku, keď jeho rodina už prestala dúfať, narazili na záznam s maľbou osemročnej Akiane, ktorá rovnako tvrdila, že bola v nebi. Keď Colton túto maľbu uvidel, reagoval slovami: „Oci, tento je správny – tento sa vydaril.“ Tým sa jeho rodičia utvrdili v presvedčení, že prostredníctvom Akianinej maľby našli skutočný obraz Krista.

Práve tu však vzniká zásadný problém, ktorý ide priamo proti Písmu. V Exoduse nachádzame jasné a opakované varovania pred akýmkoľvek pokusom zobrazovať Boha, veci na nebi aj na zemi. A tento rozpor nemožno obísť mlčaním.

„Neučiníš si rytinu ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, ani toho, čo je dole na zemi, ani toho, čo je vo vodách pod zemou…“ 2. Mojžišova 20:4

Tento problém sa týka aj predstáv o Ježišovi – či už ide o sochy, náboženské maľby alebo filmy. Boh to vo Svojom Slove jednoznačne zapovedal. Prečo? Jedným z dôsledkov je, že takéto predstavy nevyhnutne vedú k modlárstvu, čím sa vytvára priestor pre povery a okultizmus, ako na to nadväzuje ďalší verš:

„Nebudeš sa im klaňať ani im nebudeš slúžiť, lebo ja, Hospodin, tvoj Boh, som Boh žiarlivý, ktorý navštevujem neprávosť otcov na synoch do tretieho a štvrtého pokolenia tých, ktorí ma nenávidia.“ 2. Mojžišova 20:5

Možno si niekto povie: „Ja sa žiadnemu obrazu neklaniam ani mu neslúžim. Prečo by mal byť problém, ak si ho vytvorím?“ Tento postoj by mohol pôsobiť prijateľne, keby neignoroval predchádzajúci príkaz, kde Boh jasne hovorí: NEUČINÍŠ SI. V Písme je tento zákaz jednoznačný a záväzný. Boh nehovorí „neklanaj sa“, ale najprv: neurobíš si. To je výzva, ktorej by sa mali držať biblickí veriaci kresťania.

Ďalším problémom je, že akákoľvek vizuálna podoba Ježiša Krista je nevyhnutne falošná, pretože neexistuje žiadna biblická opora pre Jeho zobrazenie. Navyše sú takéto zobrazenia zakázané samotným Bohom. Ani Pán Ježiš, ani Boh Otec, ani Duch Svätý nemôžu podporovať maľovanie Jeho portrétu, pretože by to znamenalo, že Boh odporuje Svojmu Slovu. Takýto postoj by znehodnotil autoritu Biblie.

Napriek tomu mnohí veria, že Ježiš podporoval mladú Akiane, pretože jej umelecký talent a svedectvo vraj „privádzajú ľudí k Bohu“. Otázkou však zostáva: aké je ovocie? Písmo hovorí:

„Každý sa nasýti ovocím svojich úst.“ Príslovia 18:20

Preto je potrebné porovnať slová Akiane, ktoré vyslovila vo veku 16 rokov, s biblickým učením:

„Ježiš sa s nami podelil: ‚Ja som cesta, pravda a svetlo. Nikto neprichádza k Otcovi, iba skrze mňa.‘ Mám pocit, že nás pozval k účasti na božstve. Každý z nás je jedinečnou cestou k pravde a svetlu a bez našej individuálnej lásky a úsilia nemôžeme pochopiť a dosiahnuť Boha.“

Tento výklad, jasne ovplyvnený New Age, popiera Ježiša Krista ako jedinú cestu k spáse a zmiereniu s Bohom. V konečnom dôsledku sa stavia proti tomu, čo učil Ježiš, a zhoduje sa so satanovým sľubom, ktorý zaznel v záhrade Eden:

„Boh vie, že v deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, poznajúci dobré i zlé.“ 1. Mojžišova 3:5

Celý príbeh môže vyvolávať dojem, že Akianine obrazy priniesli ovocie v podobe viery jej matky, ktorá povedala, že „určite musí Boh existovať“. No ide len o vieru v existenciu Boha, nie o vieru v biblického Boha. Takýto postoj je rozšírený aj medzi neznovuzrodenými a cirkevne nezainteresovanými ľuďmi. Je zásadný rozdiel medzi vierou v existenciu Boha a vierou Bohu ako živej osobe. V tomto svedectve však nezaznieva evanjelium, ani Ježiš ako Spasiteľ. Je toto ovocie?

Ak to niekomu stačí, problém je hlbší. Obrazy Akiane aj jej slová zreteľne predstavujú „iného Ježiša“, nie Ježiša Biblie. Moja otázka preto znie: ako je možné, že malý Colton označil práve jej maľbu a obraz Ježiša Krista za ten jediný pravý? Rozsúdenie ponechávam na čitateľovi.

Počas operácie malý Colton podľa svojich tvrdení opustil vlastné telo a neskôr o tomto zážitku rozprával svojim rodičom. V knihe aj vo filme sa miesta a osoby prítomné pri tejto konverzácii líšia, no obsah zostáva rovnaký. Prečo je to tak, neviem – záver si vyvoď sám. Colton hovoril otcovi, že mu počas jednej návštevy spievali anjeli. Keď sa ho otec opýtal, kedy mu spievali anjeli, odpovedal, že pri operácii, v čase, keď mama v jednej miestnosti telefonovala a otec sa v druhej modlil. Otec sa ho pýtal, ako o tom vie.

„Lebo som vás videl… Vyšiel som von z tela a zhora som sa díval, ako ma ujo doktor operuje. Potom som videl teba a mamku. Ty si bol sám v nejakej malej miestnosti a modlil si sa. Mamka bola inde, tiež sa modlila a ešte telefonovala.“ str. 19

Colton tvrdí, že počas operácie opustil svoje telo. Hovorí, že keď z tela vyšiel, prišiel k nemu Pán Ježiš a aby nebol nervózny, privolal anjelov, ktorí mu spievali. Písmo hovorí, že smrť nastáva vtedy, keď duch opúšťa telo. S týmto tvrdením nie je problém.

Problém však nastáva inde. Počas Coltonovej operácie nenastala klinická smrť ani úmrtie pacienta. Lekárska správa aj operačný protokol to potvrdzujú. Zároveň máme vyjadrenia otca aj samotného chlapca (najmä vo filme, ale aj v knihe), ktorí opakovane tvrdia, že Colton počas operácie nezomrel ani neupadol do klinickej smrti, ktorá by mohla viesť k NDE (Near Death Experience). Tu sú otcove slová:

„Bolo to jasné ako facka: Colton neprežil klinickú smrť.“ str. 100

Možno ťa mätie chlapcovo vyjadrenie o jeho smrti, ktoré navodzuje dojem, že zomrel: „No dobre, aj ja som zomrel, ale len na chvíľočku“ (str. 100). Toto tvrdenie sme si však už vyvrátili – a vyvrátil ho aj samotný Colton.

„Pochopil som, že keď Colton uznal chvíľkovú smrť, snažil sa len prispôsobiť ockovo ‚múdre‘ tvrdenie vlastnému zážitku.“ str. 101

Prečo teda Colton tvrdil, že zomrel, keď nezomrel? Odpoveď je jednoduchá. Povedal to preto, lebo mu otec povedal, že človek musí najprv zomrieť, aby mohol ísť do neba.

„Ľudia musia zomrieť, aby mohli ísť do neba.“ str. 100

Na základe toho si Colton vydedukoval, že zomrel, keďže bol v nebi. Čo sa tu teda stalo? Jednoznačnú odpoveď nemám, otáznikov je viac než odpovedí. Nespochybňujem teraz Coltonovu návštevu neba, ale spôsob, akým sa mala udiať. Nachádza sa podobná skúsenosť v Písme? Apoštol Pavol takú skúsenosť opisuje (2. Korintským 12:2–4) a práve na základe nej Coltonov otec považoval synov zážitok za biblicky obhájiteľný.

Otázka však znie: je Pavlova skúsenosť totožná s tým, čo opisuje Colton? Stalo sa Pavlovi to isté?

„Poznám človeka v Kristovi – pred štrnástimi rokmi, či v tele, neviem, či mimo tela, neviem; Boh vie – ktorý bol vytrhnutý až do tretieho neba. A poznám takého človeka – či v tele, či mimo tela, neviem; Boh vie – že bol vytrhnutý do raja a počul nevysloviteľné slová, ktoré človek nesmie vysloviť.“ 2. Korintským 12:2–4

Pavol hovorí, že nevedel, či bol v tele alebo mimo tela – teda v duchu. Jediné, čo s istotou tvrdí, je, že Boh vie. Pavol bol vytrhnutý do raja, no nebolo mu dovolené hovoriť o tom, čo tam videl a počul. Práve tento detail je zásadný. Verím, že aj osteň v tele, o ktorom Pavol hovorí v ďalšom verši, s týmto zážitkom úzko súvisí.

„A aby som sa pre veľkosť zjavení príliš nepovyšoval, bol mi daný osteň do tela, anjel satanáš, aby ma pohlavkoval, aby som sa príliš nepovyšoval.“ 2. Korinťanom 12:7

Veľkosť zjavení, ktoré mal Pavol od Pána, ho mohli viesť k duchovnej pýche a povýšenosti, a preto mu bolo zakázané o nich hovoriť. Zmenili sa odvtedy Božie požiadavky? Alebo išlo len o Pavlov výnimočný prípad, že musel mlčať a bol mu daný osteň do tela? Dnes môžu všetci slobodne a s čistým svedomím „trúbiť do sveta“ to, čo bolo predtým zakázané? Nemýľme sa.

„Ježiš Kristus je ten istý včera i dnes i naveky.“ Židom 13:8

Výnimku tvorí pisateľ knihy Jób a Jánovo zjavenie. Ján sám jasne hovorí, že ide o:

„Zjavenie Ježiša Krista, ktoré mu dal Boh, aby ukázal svojim služobníkom, čo sa musí čoskoro stať; a on to oznámil, keď to poslal po svojom anjelovi svojmu služobníkovi Jánovi.“ Zjavenie 1:1

Toto zjavenie má presne určený cieľ a je dané Božím služobníkom. Nejde o náhodnú skúsenosť, ale o zaznamenané prorocké videnie, ktoré má svoje pevné miesto v Písme. Rozdiel je zásadný. Nejde o náhodnú „návštevu neba“, ako v prípade Coltona Burpa, kde sa rozpráva to, čo Biblia zakazuje, a kde je Boh vykreslený ako prizerajúci sa „dobrý ujko“. Ján nám v Zjavení zároveň zanecháva presné súradnice svojho stavu počas vytrhnutia.

„Bol som v Duchu v deň Pánov…“ Zjavenie 1:10

Toto vyjadrenie sa v Zjavení Jánovom opakuje viackrát. Znamená to, že išlo o videnia aj o vytrhnutie Duchom počas videnia. Toto vytrhnutie sa udialo viackrát. Či počas jedného dňa, to nevieme, ale Písmo jasne ukazuje, že to nebola jednorazová skúsenosť.

„Potom som videl, a hľa, dvere boli otvorené v nebi, a ten prvý hlas, ktorý som počul ako hlas trúby, mi povedal: Vystúp sem hore a ukážem ti, čo sa musí stať potom. A hneď som bol v Duchu…“ Zjavenie 4:1–2

Ján sa nepokúša nanútiť predstavu opustenia tela s následným pozorovaním seba samého na zemi, rovnako ako to nerobí ani Pavol. Tento nebiblický koncept nám vnucujú knihy, filmy a napokon aj Coltonov otec. U Jána aj Pavla je všetko riadené Bohom. A v tom je zásadný rozdiel. Je rozdiel medzi vytrhnutím človeka Bohom – kde dotyčný buď nevie ako, alebo aj keď vie ako, nevidí svoje telo, pretože sa nachádza v Duchu – a medzi svojvoľným opustením tela, ako je tomu pri zmenených stavoch vedomia, meditácii či tzv. klinickej smrti, ktorú však Colton nezažil.

Klinická smrť je sama o sebe samostatná téma, no tu ju rozoberať nebudeme. Jedným z možných vysvetlení podobných zážitkov je astrálna projekcia – okultná a démonická praktika, ktorú využívali a dodnes využívajú šamani aj stúpenci východných náboženstiev.

„Astrálna projekcia je stav, pri ktorom sa vnútorné telo oddelí od fyzického tela. Astrálne telo je nehmotnou podobou tela, ktorá sa v bežnom stave nachádza vo vnútri človeka. Pri meditácii alebo zmenenom stave vedomia sa vedomie presúva do astrálneho tela, ktoré sa môže pohybovať mimo priestoru a času a následne sa vrátiť späť, niekedy so ‚zážitkom pohľadu zvonku‘ na vlastné telo.“ opis okultnej praxe

Či sa mu stalo práve toto, neviem, no každopádne treba mať na pamäti, že Colton bol v tom čase na operačnej sále, obklopený zdravotníckym personálom a pod vplyvom silnej anestézie, ktorá navodzuje zmenený stav vedomia, pri ktorom sa podobné skúsenosti môžu objavovať. Jedno je však isté – biblické to nie je.

Dúhová farba koňa Pána Ježiša a zvieratá v nebi. Malý Colton tvrdí, že Pán Ježiš má koňa a že ho videl pri svojej návšteve neba. S tým, že Pán Ježiš má alebo bude mať koňa, osobne problém nemám, keďže Písmo hovorí, že príde na koni k Armagedonu vyslobodiť svoj ľud Izrael (Zjavenie 19:11). Otec mu s láskou oponuje, že nikto nevie, či má Pán Ježiš koňa, na čo mu Colton odpovedá, že je krásny. Na otázku, akej farby je ten kôň, chlapec odpovedá:

„Ocko, vedel si, že Ježiško má koníka? … Áno, dúhového koníka… je tam plno farieb…“ str. 84

Či sú alebo nie sú všetky farby dúhy v nebi, tu riešiť nebudem, hoci si osobne myslím, že farieb je tam omnoho viac než len farby dúhy (to je asi jediné, v čom sa s Akiane zhodnem). Čo mi tu však nesedí, je farba koňa. Písmo nám jasne svedčí, že Pán príde na koni, a zároveň nám uvádza aj jeho farbu:

„A videl som nebo otvorené, a hľa, biely kôň; a ten, ktorý sedel na ňom, volal sa Verný a Pravdivý… a jeho meno sa volá: Slovo Božie.“ Zjavenie 19:11–13

Existujú len dve možnosti. Buď Písmo klame, alebo má Pán Ježiš v zálohe ďalšieho koňa, o ktorom nevieme. Ani jedno neplatí. Správna odpoveď je táto:

„Posväť ich v svojej pravde. Tvoje slovo je pravda.“ Ján 17:17

Ja sa budem držať toho, čo hovorí Písmo: že Pán Ježiš príde na bielom koni. Zároveň si myslím a verím, že v nebi zvieratá v tejto chvíli nie sú, nepočítajúc tisícročné kráľovstvo, kde podľa Písma zvieratá budú (Iz 11:6; Iz 65:25). Týmto sa dostávame k ďalšej otázke, a to k zvieratám v nebi. Colton tvrdí, podobne ako mnohí pred ním, že zvieratá v nebi sú. Spomína sa napríklad Percy Collett („5 a pol dňa v nebi“), ktorý píše, že psy v nebi neštekajú a podobne.

Neviem, aký je váš názor na prítomnosť či neprítomnosť zvierat v nebi. Domnievam sa však, že Písmo, aj keď sa na prvý pohľad zdá, že mlčí, je v skutočnosti jasné v celkovom kontexte. Boh vdýchol dych života človeku (1Moj 2:7) a rovnako aj zvieratám (1Moj 1:30; 6:17; 7:15–22). Bez priameho zásahu stvoriteľskej moci Živého Boha by nemohli existovať.

Zásadný rozdiel medzi človekom a zvieratami je v tom, že človek je stvorený na obraz Boží, na Jeho podobu (1Moj 1:26–27). Zvieratá na obraz Boží stvorené neboli. Byť stvorený na obraz Boží znamená mať duchovný rozmer, myseľ, cítenie, vôľu a aspekt bytia, ktorý pokračuje aj po smrti. Ak majú zvieratá „dušu“ alebo nemateriálny aspekt, je inej a nižšej kvality. Z toho vyplýva, že zvieracia existencia nemá pokračovanie po smrti.

Písmo jasne hovorí o vzkriesení ľudí, a to pri prvom aj druhom vzkriesení. O vzkriesení zvierat nehovorí vôbec. Z toho vyplýva, že zvieratá vzkriesené nebudú. Samozrejme, Boh hovorí, že stvorí všetko nové. Je teda možné, že po skončení tisícročného kráľovstva stvorí nové zvieratá na novej zemi a v novom nebi. Boh je Boh a Jemu patrí všetka moc. Jedno je však isté: plán spásy je určený pre ľudí, nie pre zvieratá.

Je teda isté, že v tomto čase zvieratá nie sú v nebi, ale iba tu na zemi. Dôvod je jednoduchý: zviera nemá prístup k viere v Mesiáša ani k Jeho odmietnutiu, a teda ani možnosť smerovať buď do neba, alebo do pekla. Ak by sa niekto pokúšal tvrdiť, že na základe Zjavenia 5:5–6 sú zvieratá v nebi už teraz, jeho snaha je vopred odsúdená na neúspech. Nech by Božie slovo a verše 5–6 zo Zjavenia 5 akokoľvek prekrúcal, k záveru „zvieratá v nebi v prítomnom čase“ sa jednoducho nedopracuje.

VZHĽAD ĽUDÍ A JEŽIŠA KRISTA V NEBI Hoci väčšina Coltonových pozorovaní neba sa na prvý pohľad nemusí zdať nemožná, ide o mimobiblické tvrdenia, z ktorých niektoré sú vážne problematické. Colton napríklad tvrdí, že „v nebi každý vyzerá trochu ako anjel“, má krídla (ktorých veľkosť vraj závisí od veľkosti osoby) a svätožiaru.

„Každému nad hlavou svieti svetlo.“ citované zo str. 94

Keďže ešte nenastalo vzkriesenie a premena fyzických tiel veriacich, ich forma v nebi nemá fyzikálne vlastnosti. Preto potreba krídel akejkoľvek veľkosti nedáva zmysel. Navyše, okrem cherubínov a serafínov opísaných v Písme a symbolických zobrazení na zľutovnici (Truhle zmluvy), anjeli, ktorí sa zjavovali ľuďom, nikdy neboli opisovaní ako bytosti s krídlami.

Svätožiaru nájdeme výhradne na obrazoch a ikonografii, nie v Písme. Ani snaha Coltonovho otca obhájiť svätožiaru pomocou biblických veršov podľa všetkého neobstojí. Za zmienku stojí aj tvrdenie, že všetci v nebi majú krídla, okrem Pána Ježiša, a že tam všetci lietajú, opäť okrem Neho.

„Takže si chodil alebo lietal? … Všetci sme lietali. Teda okrem Ježiša. On jediný v nebi nemá krídla. Ježiš chodí hore-dolu ako výťah.“ citované zo str. 93

Coltonov otec sa to snaží vysvetliť pomocou veršov Lukáš 24:51 a Skutky 1:9. To by však znamenalo, že Pán Ježiš je nejakým spôsobom obmedzený, čo je nebiblické a absurdné. Kristus bol vzkriesený telesne a telesne vystúpil do neba, aby sedel po pravici Otca.

„Seď po mojej pravici, kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnož tvojim nohám.“ Židom 1:13

Neverím, že Pán Ježiš od svojho nanebovstúpenia telesne chodí hore-dolu a zjavuje sa kdekoľvek chce. Duchovne je to otázka diskusie, no telesne sedí po pravici Otca až do dňa vytrhnutia, keď zostúpi na oblakoch (1Tesalonickým 4:16–18) a neskôr pri Armagedone (Zjavenie 19:11).

Aj pri ukameňovaní Štefana vidíme Krista po pravici Božej (Skutky 7:56). Áno, Boh je všadeprítomný a všemocný, no sám sa viaže svojím Slovom. Kristus je prítomný v každom človeku skrze Ducha Svätého, ktorý Ho prijal vierou a žije podľa vôle Otca v nebesiach (Matúš 7:21).

„Ježiš má svetlé oči… modré alebo zelené, niečo medzi tým… Och, ocko, Ježiš má také pekné oči!“ citované zo str. 86

Colton tvrdí, že videl Ježišove oči s modro-zelenou farbou. Takýto opis nápadne pripomína árijské zobrazenia Ježiša známe z nemeckých učebníc počas Tretej ríše. Nevieme, akú farbu očí mal Ježiš, no tento detail pôsobí prinajmenšom problematicky. Colton tiež detailne opisuje rany na Ježišových rukách a nohách, ktoré ostali po ukrižovaní. Zaujímavé však je, že umiestnenie rán sa v knihe líši od filmového spracovania. Menia sa aj postavy, no rany sú stále umiestnené v dlaniach, nie v zápästiach.

„A akej farby sú Ježiškove fľaky?“ … „Červenej. Ježiško má červené fľaky.“ Stislo mi hrdlo, lebo som už pochopil, čo chcel Colton povedať. Opatrne, pokojne som sa opýtal: „Kde má Ježiško fľaky?“ Colton bez váhania vyskočil, vystrel pravú ruku dlaňou hore a ľavou ukázal do stredu. Potom vystrel ľavú dlaň a ukázal na ňu pravou rukou. Napokon sa zohol a prstami sa dotkol oboch nôh. str. 88

Rímske ukrižovanie za doby Ježišovej a rímskej okupácie Jeruzalema sa vykonávalo inak, než je to bežne zobrazované na maľbách alebo sprostredkované cez ústnu tradíciu. Rímski vojaci vykonávali popravu ukrižovaním tak, že klince neboli zatĺkané cez dlane, ako sa to často ukazuje v klasických zobrazeniach. Historické pramene a experimenty ukazujú, že klince prechádzali medzi kosťami zápästia, nie cez dlane, ako sa zvyčajne zobrazuje.

Ak by klince prechádzali cez dlane, telo by sa im mohlo vyvliecť medzi prstami, pretože dlane nedokážu udržať váhu ľudského tela. To môže viesť k nesprávnemu pochopeniu Ježišových slov Tomášovi v Jánovi 20:27: „Pozri na moje ruky.“ Z pohľadu anatómie je zápästie súčasťou ruky, čo osvetľuje aj mylné vizuálne predstavy vzniknuté z tradičných vyobrazení. V rozhovore s Marylin Hickey sa malý Colton vyjadril k tomu, či videl Boha Otca. Jeho odpoveď vyvolala rozporuplné reakcie.

Tu je jeho odpoveď na otázku, či v nebi videl Boha:

„Videl som Boha. Vyzeral dosť podobne ako Gabriel, len väčší. O dosť väčší. Boh aj Gabriel vyzerali tak, že mali žlté vlasy po ramená, modré oči a žiarivý úsmev. Zlatú šerpu, biele rúcho a Božie krídla boli najväčšie.“

Má Boh krídla? Zaujímavé je, že podľa slov Coltona Pán Ježiš krídla nemá. Koho Colton videl, to nepoviem, ale môžem povedať, koho nevidel. Colton nevidel Boha Abrahámovho, Izákovho a Jákobovho, nášho Nebeského Otca, Boha Izraelovho. Písmo jasne hovorí, že „Boha nikto nikdy nevidel“ (Ján 1:18). Tento text pripomína, že Boh vo svojej plnej sláve nie je viditeľný pre ľudské oči.

Pri jednej príležitosti, keď Colton ležal v nemocnici pred operáciou a po prebudení z nej, sa podľa jeho otca správal veľmi rozrušene a neznesiteľne kričal. Otec sa ho neskôr spýtal, prečo tak veľmi kričal. Colton odpovedal:

„Kričal som, lebo Ježiško po mňa prišiel a povedal, že musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš. Tak som kričal, aby si vedel, že už idem.“ str. 102

Absurdné vyhlásenie. Pozrime sa na situáciu logicky. Colton kričal pred operáciou, čo je pochopiteľné u trojročného dieťaťa. Po prebudení kričal opäť. Počas operácie však dieťa vplyvom anestézie spalo a zdravotnícky personál nezaznamenal nič mimoriadne. Kričal teda po prebudení, nie pri návrate z neba. Ak by bol podľa tvrdení skutočne na „ceste“ do neba, prečo by kričal až potom?

Záhadné tvrdenie o modlitbe. Colton údajne povedal: „Musím odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ Vyvstáva otázka, či je život v našich rukách a či ho môžeme ovplyvňovať modlitbou. Znamenalo by to, že Božie plány ustupujú ľudskej aktivite? To je v zásadnom rozpore s biblickým učením, ktoré nepredstavuje ľudský vplyv ako nadradený Božej vôli.

Kde je v tom všetkom biblický základ? V Písme nenachádzame prípady, ktoré by zodpovedali tomuto rozprávaniu. Písmo hovorí o zázrakoch a vzkrieseniach, no nikdy ich nesprevádza detailný opis nebeských výjavov či „lona Abrahámovho“, ako je to v tomto príbehu. Podobné svedectvá sa objavujú v prostredí Hnutia viery a ultra-charizmatickej vetvy letničiarstva. Boh však vždy koná podľa Svojej vôle, nie podľa ľudských predstáv ani sebeckých záujmov.

Ďalšia epizóda, s ktorou sa stretneme výlučne v knihe, je otázka Coltonovej babky, ktorá vyvoláva viac otázok než odpovedí.

„Spomínal Ježiško, ako sa tvoj ocko stal kňazom?“

Colton ma zaskočil horlivým súhlasom.

„Ó, áno! Ježiško povedal, že išiel za ockom a povedal mu, aby sa stal kňazom. Keď mu to ocko sľúbil, Ježiško sa hrozne tešil.“ str. 112

Ježiš, ktorého Colton videl, nie je vševediaci? Toto chlapcovo svedectvo, akokoľvek dojemné, neobstojí pred svedectvom Písma. Čo hovorí Písmo?

„Lebo ktorých vopred poznal, tých aj predurčil, aby boli podobní obrazu jeho Syna, aby on bol prvorodený medzi mnohými bratmi. A tých, čo predurčil, tých aj povolal, a tých, čo povolal, tých aj ospravedlnil, a ktorých ospravedlnil, tých aj oslávil.“ Rimanom 8:29–30

A na inom mieste:

„Tak ako si nás v ňom vyvolil pred založením sveta, aby sme boli svätí a bez úhony pred ním v láske, keď nás predurčil na synovstvo skrze Ježiša Krista podľa ľúbosti svojej vôle.“ Efezanom 1:4–5

A napokon:

„Ty poznáš moje sadanie i vstávanie, rozumieš mojej myšlienke zďaleka. Sleduješ moje chodenie i ležanie a znáš všetky moje cesty. Lebo ešte nemám slovo na jazyku, a hľa, Hospodine, ty vieš všetko… Veď ty si stvoril moje útroby, utkal si ma v lone mojej matky.“ Žalm 139:2–4, 13

Všemohúci Boh o nás vie všetko. Preto je myšlienka, že by sa majestátny Boh niekoho pýtal, či sa stane kňazom, absurdná. Boh povoláva tých, ktorých predzvedel, inými slovami tých, ktorých poznal ešte pred založením sveta. Naozaj si myslíme, že Boh nepoznal jeho odpoveď ešte predtým, než sa vôbec niečo „spýtal“? Veď pozná naše slová ešte skôr, než ich máme na jazyku.

Preto sa znovu pýtam: Akého Boha to vlastne Colton videl? Ďalšie nezrovnalosti, teda Coltonove odhalenia, ktoré už všetky podrobne rozoberať nebudem, zahŕňajú:

• anjeli mu spievali „Jesus Loves Me“, hoci on od nich chcel „We Will Rock You“ od skupiny Queen, čo anjeli odmietli,
• stretol Jána Krstiteľa a anjela Gabriela,
• anjeli nosia meče, aby chránili nebo pred satanom,
• učil sa a robil domáce úlohy v nebi,
• tvrdil, že videl diabla,
• maznal sa s Ježišovým dúhovým koňom,
• opisy rán a oblečenia vrátane koruny s ružovým diamantom, ktorú mal mať Ježiš na sebe,
• každý má inú farbu šerpy,
• Ježišova má byť purpurová – rovnaká farba, akú má žena jazdiaca na šelme (Zjavenie 17),
• tvrdenie, že bol v nebi tri minúty,
• stretol pradeda, ktorý zomrel desaťročia pred jeho narodením,
• stretol svoju nenarodenú sestru.

Pri posledných dvoch zážitkoch by som sa rád na chvíľu zastavil. Colton tvrdil, že sa v nebi stretol so svojím pradedom. Film a kniha to však podávajú odlišne. Prečo? To nechávam na vašom posúdení. Vo filme tvrdil, že sa hral s prakom, ktorý vyrobil Coltonovmu otcovi, keď bol ešte dieťa. Ako je to možné? Odpoveď nepoznám, no ak sa to zdá totálne absurdné len mne, týmto bodom sa pokojne ďalej nezaťažujme.

Sám Todd Burpo, otec Coltona, priznáva, že nevedel, čomu jeho dedo veril, ak vôbec niečomu veril. A nevedel to ani zvyšok rodiny, a to až do jeho tragickej smrti. Tu akoby neplatili Ježišove slová, ktoré povedal svojim učeníkom:

„Každého, kto mňa vyzná pred ľuďmi, vyzná aj Syn človeka pred anjelmi Božími. Kto ma však zaprie pred ľuďmi, bude zaprený pred anjelmi Božími.“ Lukáš 12:8–9

Ak nikto nevedel, čomu veril, a predsa mal veriť, potom zrejme nenaplnil úlohu kňaza rodiny a neviedol svoju rodinu ku Kristovi v zbožnom a posvätenom živote Božieho služobníka. Tu jednoznačne platí:

„Ak sa niekto nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší než neveriaci.“ 1. Timotejovi 5:8

Priznám sa, že neviem, ako to bolo s dedkom Coltonovho otca a s jeho vierou, respektíve nevierou v Ježiša Krista ako Mesiáša, ani aký mal osobný vzťah k Nemu. A už vôbec neviem, či je alebo nie je v nebi. Tu môžem použiť Pavlove slová: „Boh vie“. No ak sa budeme držať Písma a správ v ňom zaznamenaných, každému úprimne zmýšľajúcemu a hľadajúcemu biblické odpovede na otázky či zdanlivé nezrovnalosti sa tieto vyhlásenia javia ako podozrivé.

Tak či onak, tento film podporuje dojem, ktorý je prijímaný širokou verejnosťou – žiaľ aj kresťanskou – po celom svete, že peklo neexistuje, a ak niečo skutočne existuje, tak jednoznačne nebo. Nebudeme sa strašiť, ale naopak chlácholiť. Ide o falošný pohľad, ktorý hrá do karát nepriateľovi nášho spasenia. Nenápadne sa nám podsúva myšlienka, že peklo neexistuje alebo že všetci idú do neba – teda univerzalizmus – a to je skutočne nebezpečné.

V knihe sa uvádza, že v roku 2006 zistili, že Coltonov pradedo bol pozvaný na stretnutie v Apoštolskom kostole Pána, kde zaznela výzva, či chcú prítomní odovzdať život Kristovi. Strýko Hubert, pastor, videl starého otca zdvihnúť ruku (str. 111). A tu sa správa končí.

Videl som stovky ľudí, ktorí na podobné výzvy zdvíhali ruky, utekali dopredu so slzami na tvári, a predsa Mu svoj život nikdy neodovzdali a ďalej žili podľa svojej žiadosti. Tento krátky príbeh má dokázať spásu človeka a opodstatnenie jeho prítomnosti v nebi, no vo mne zanecháva len otázky a nimi vyvolané pochybnosti. Ako som už povedal, neviem, či je alebo nie je v nebi, no rozdielnosť podania medzi knihou a filmom je opäť veľmi znepokojujúca a v dôverčivom divákovi vytvára dojem kresťanského univerzalizmu.

Za zmienku stojí ešte jedna udalosť zaznamenaná v knihe. Otec ide s Coltonom autom okolo cintorína a rozprávajú sa o pradedovi, ktorého Colton stretol. Na margo cintorína otec povie:

„Ale ty predsa vieš, že pradedo je v skutočnosti niekde inde…“ „Viem, je v nebíčku. Má nové telo.“ str. 158

Nové telo? Nové telo predsa dostaneme až pri vytrhnutí – ak budeme ešte nažive – alebo pri vzkriesení, nie pri smrti a okamžitom presune. Písmo o tom podáva jasné svedectvo:

„Hľa, tajomstvo vám hovorím. Všetci nezosneme, ale všetci budeme premenení, razom, v okamihu, pri zatrúbení poslednej trúby. Lebo zatrúbi, a mŕtvi vstanú neporušiteľní, a my budeme premenení. Lebo toto porušiteľné musí obliecť neporušiteľnosť a toto smrteľné obliecť nesmrteľnosť.“ 1. Korinťanom 15:51–53

Stane sa to až pri zvuku poslednej trúby, nie skôr. Telo v nebi teraz nemá fyzické vlastnosti; tie nadobudne až pri vzkriesení a vytrhnutí. No je tu ešte jedna otázka. Keď si chcel byť Coltonov otec istý, že skutočne stretol svojho dedka, ukázal mu fotografiu, na ktorej Colton s istotou spoznal svojho pradeda.

Moja otázka znie: Ak má Coltonov pradedo nové telo, podobné tomu, aké mal Pán Ježiš po vzkriesení, ako je možné, že ho Colton spoznal na fotografii? Svojho pradeda nikdy nevidel, ani na fotografii. A predsa ho spoznal. Naproti tomu Ježišovi učeníci, ktorí s Ním boli deň čo deň tri a pol roka, Ho nespoznali (Lukáš 24:13–35; Ján 21:1–7), kým neurobil známe gesto či skutok.

Ďalším stretnutím bolo stretnutie Coltona s jeho nenarodenou sestrou, o ktorú jeho rodičia prišli pri potrate v druhom mesiaci tehotenstva, ešte pred Coltonovým narodením. Pri rozhovore so svojou mamou sa jej Colton spýtal, či vedela, že má dve sestričky, na čo mu odpovedala:

„Nie, máš iba jednu sestričku, Cassie.“ str. 115

(Cassie je staršia sestra Coltona). Jeho odpoveď bola pre ňu šokujúca:

„Nie… mám dve sestričky. Jedna ti zomrela v brušku, však?“ str. 115

Coltonovi nikdy nebolo povedané o tejto bolestivej udalosti zo života jeho rodičov. Práve na takéto momenty sa odvolávajú zástancovia knihy aj filmu, keď tvrdia, že všetky kritické námietky blednú pri porovnaní s údajnými nadprirodzenými poznaniami, ktoré má Colton odhaľovať. Vecami, ktoré podľa nich nemohol vedieť. Rodičia nikdy nepoznali pohlavie plodu. Mama sa udivene pýta:

„Kto ti povedal, že mi v brušku zomrelo dieťatko?“ … „Ona mi to povedala. Sama mi povedala, že ti zomrela v brušku.“ str. 115

Zdá sa to zvláštne len mne? Colton pokračuje:

„V nebíčku ku mne pribehlo dievčatko, vyskočilo na mňa a nechcelo ma pustiť… Hovorila, že sa nevie dočkať, kedy prídete s ockom do nebíčka.“ str. 117

Toto zjavenie sa javí ako najpresvedčivejší dôkaz pre rodičov, že ich syn údajne navštívil nebo:

„Chceli sme veriť, že naše nenarodené dieťa odišlo do neba, hoci Biblia o tom mlčí, ale teraz máme svedka – naša dcéra na nás netrpezlivo čaká vo večnosti.“ str. 118

Na otázku nadšenej mamy, ako sa sestrička volá, Colton odpovedá:

„Nemá meno. Nijaké ste jej nedali.“ str. 117

Chúďa malé dievčatko. V nebi vraj pobehuje bez mena a nikto na ňu nemôže zavolať? Zvláštna predstava. Písmo však hovorí, že dostaneme nielen nové oslávené telo, ale aj nové meno:

„…a dám mu biely kamienok a na kamienku napísané nové meno, ktoré nepozná nikto, iba ten, kto ho dostane.“ Zjavenie 2:17

Písmo jasne učí, že Boh dáva nové meno. Ak by to tak nebolo, potom by ten „Ježiš“, ktorého Colton videl, určite nejaké meno dal a zjavil ho aj Coltonovi, keď mu už mal vyzradiť aj iné údajne nemožné informácie.

Veľmi som sa čudoval nad odpoveďou, ktorú dal chlapec svojmu otcovi, keď sa ho spýtal:

„A kto sedí na druhej strane Božieho trónu?“ … „To je jednoduché, ocko. Tam sedí archanjel Gabriel. Aj on je veľmi milý.“ str. 122

Coltonov otec si to následne podoprel textom Písma z Evanjelia podľa Lukáša, kde sa píše o anjelovi, ktorý stojí pred Bohom:

„Ja som Gabriel, ktorý stojím pred Bohom, a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť.“ Lukáš 1:19

Stáť pred Bohom a sedieť vedľa Neho sú však dve odlišné veci. Kde teda sedí archanjel Michal? Na Gabrielových kolenách? Potom by bolo na mieste, aby pán Burpo vysvetlil vo svetle Lukáša 1:19 aj tieto verše:

„A videl som sedem anjelov, ktorí stoja pred Bohom, a dostali sedem trúb.“; „Toto sú dve olivy a dva svietniky, ktoré stoja pred Bohom, Pánom zeme.“; „To sú dve pomazané bytosti, ktoré stoja pred Pánom celej zeme.“ Zjavenie 8:2; Zjavenie 11:4; Zachariáš 4:14

A kde sedel Colton? Tvrdí, že mu priniesli malú stoličku a sedel „pri Bohu Otcovi a Duchu Svätom“ (str. 123). Prečo tam sedel?

„Sedel som pri Bohu Otcovi a Duchu Svätom, lebo som sa za teba modlil. Potreboval si Ducha Svätého, tak som sa za teba modlil.“ str. 123

Coltonove slová: „Musím z nebíčka odísť, pretože sa za mňa modlíš.“ Kto sa teda za koho modlil? A kto to potreboval viac? Zdá sa vám to biblicky v poriadku? Prejdime k opisu „Boha Otca“ a „Ducha Svätého“.

„Ako vyzerá Pán Boh? A Duch Svätý?“… Colton zvraštil čelo. „Hmmm, to sa nedá povedať… Je taký… akože… modrý.“ str. 123

Viac sme sa o tom ani v knihe, ani vo filme nedozvedeli, no aj to stačí na to, aby sme začali uvažovať o dôveryhodnosti tohto literárneho diela. Colton má, úprimne povedané, viac informácií než samotná Biblia. Aspoň podľa doteraz prezentovaných tvrdení sa mnohé z týchto „úžasných“ vyhlásení v Písme vôbec nenachádzajú. A ani nasledujúce nie je výnimkou. Coltonove poznatky o posledných dňoch sú prinajmenšom zavádzajúce.

„Bude vojna a zničí svet. Ježiš, anjeli a dobrí ľudia budú bojovať proti diablovi, príšerám a zlým ľuďom. Videl som to… Ženy a deti musia stáť bokom a iba sa pozerať, ale muži musia bojovať.“ str. 158

Po prvé. Všetky rany a pohromy, ktoré prídu na Zem počas sedemročného súženia, zosiela Boh prostredníctvom svojich siedmich anjelov (Zjavenie Jána). Je teda vylúčené, aby proti „príšerám“ bojoval Boh alebo Jeho anjeli. Ľudia budú v tom čase skôr hynúť, nie bojovať. Ak by niekto namietal, že to Colton myslel inak, tu sú jeho ďalšie slová:

„Hovoril si, že s Ježišom bojujeme proti príšerám?“… „Áno… proti drakom a takým veciam.“ str. 159

Po druhé. Písmo jasne hovorí, že Pán príde k Armagedonu so všetkými svojimi svätými:

„Aby upevnil vaše srdcia bezúhonné v svätosti pred naším Bohom a Otcom pri príchode nášho Pána Ježiša Krista so všetkými jeho svätými.“ 1. Tesalonickým 3:13

Ak príde so všetkými svojimi svätými, potom príde so všetkými – bez výnimky. Ženy ani deti nie sú vynechané. Buď Písmu rozumiem tak, ako je napísané, alebo si ho svojvoľne prispôsobujem. Po tretie. Písmo učí, že nikto nie je dobrý okrem Boha – a už vôbec nie ľudia.

„Ježiš mu povedal: Prečo ma nazývaš dobrým? Nikto nie je dobrý, iba jeden – Boh.“ Lukáš 18:19

Je prinajmenšom zvláštne, že pre rodinu Coltonovcov, ku ktorej mal „Boh hovoriť“ prostredníctvom návštevy ich syna v nebi, sa udalosťou roka 2005 stala premiéra filmu Lev, šatník a čarodejnica od C. S. Lewisa (str. 153). Ide o dielo plné mystických postáv, škriatkov a víl, ktorého posolstvo je zmesou New Age a kresťanstva.

Ak Boh Coltonovcov vyučoval v takých zásadných veciach, prečo ich neochránil pred týmto klamom, ktorý si mnohí pustili do svojich obývačiek? C. S. Lewisa a jeho knihy mám osobne rád a viaceré odporúčam, no jeho najznámejšie dielo Letopisy Narnie by som nikdy neodporučil deťom – a už vôbec nie ako kresťanskú literatúru. Pre hlbšie pochopenie odporúčam knihu Évy Gaál – Chráňme naše deti (New Age v detskej izbe).

Bol Colton skutočne svedkom všetkého, čo je vyššie opísané? Mnohé z týchto tvrdení sú šokujúce a zároveň nebiblické. Napriek tomu nám chlapec odhaľuje údajné „skryté poznatky“ o nebi. Napríklad tvrdí, že jeho sestra zomrela ako plod v matkinom lone, v nebi vyrástla do veku dieťaťa a s nadšením očakáva príchod svojich rodičov. Otázka znie: ak je to tak, kedy sa tento rast zastaví?

O samotnom Coltonovi v nebi však nie je žiadna zmienka. Prečo? A čo ak by jeden alebo obaja rodičia počas života odmietli evanjelium a dielo, ktoré Pán Ježiš vykonal na Golgote? Znamenalo by to sklamanie na mieste dokonalej blaženosti? Sú to otázky, ktoré si úprimne kladiem a na ktoré sa snažím úprimne odpovedať výlučne z Písma. Zvážme aj fakt, že Coltonov otec priznal, že pri niektorých otázkach „Biblia mlčí“.

No zároveň Biblia mlčí aj o konkrétnych veciach, ktoré Colton neskôr „zjavil“ zo svojej návštevy neba. Prečo by Boh zamlčal niečo pre nás tak dôležité v svojom neomylnom a dokonalom Slove, ktoré nám dal prostredníctvom prorokov, „keď boli unášaní Duchom Svätým“ (2. Petra 1:21)? Aby nám to mal neskôr odhaliť prostredníctvom malého chlapca? Nebolo by to prvýkrát v dejinách kresťanstva, keď sa osobné skúsenosti a prežitky ľudí stali vyššou autoritou než samotné Slovo Božie.

Práve to vyvoláva vážne otázky – najmä pri pohľade na flegmatický tón a zdanlivý nezáujem, ktorý sa objavuje v niektorých Coltonových odpovediach.

„Navštívil si nebo?“ spýtal som sa neveriacky. „No jasné, ocko,“ mykol plecom, akoby to bolo nad slnko jasnejšie. str. 85

„Akú silu si myslel?“ … „Silu Ducha Svätého,“ ľahostajne mykol plecom. str. 148

• keď oznamuje svojej mame, že stretol ich nenarodenú dcéru,
• svoju sestru (str. 115–116),
• jeho sebecká nezaujatosť voči smrti a tým ublíženie rodičom (str. 135),
• keď oznamuje svojmu otcovi, že stretol jeho deda – svojho pradeda (str. 123) atď. (kto čítal knihu, vie, o čom je reč).

Viem, že ide o malé dieťa, no bázeň pred Bohom je pre každého počiatkom múdrosti (Pr 1:7), dieťa nevynímajúc. Táto bázeň však v Coltonovom prípade zreteľná nie je. V ďalších situáciách sa správa neprirodzene, až chorobne úzkostlivo:

„Mal v srdci Ježiša? Musel mať! Musel mať! Nemôže ísť do nebíčka, ak v srdci nemal Ježiša.“ Sonja schytila Coltona za plecia a pokúšala sa ho utíšiť. On sa však utíšiť nemienil a takmer so slzami v očiach kričal: „Musel milovať Ježiša!“ str. 80

Skutočne by ma zaujímalo, či má Colton rovnaké „výstupy“ pri každom jednom človeku na Zemi a či sa takto správa aj po jedenástich rokoch. Nemyslím si, že ide o normálnu reakciu štvorročného chlapca. Môže sa zdať, že jeho reakcie nás majú viesť ku Kristovi, no o tom, ako sa k Nemu človek dostáva podľa Biblie a čo „vstupenka do neba“ skutočne znamená, sa v knihe ani vo filme nehovorí.

Na záver sa chcem dotknúť veľmi spornej scény z filmu, kde Todd Burpo sedí na cintoríne pri hrobe zosnulého syna svojej známej zo spoločenstva, ktorý zomrel v boji (keďže bol vojak), a vedú rozhovor, ktorý je mimoriadne problematický. Táto scéna je len vo filme; v knihe sa nachádza úplne inak.

Možno sa pýtate, prečo to sem uvádzam. Na konci tejto práce sú odkazy na interview v „700 Club“ s rodinou Burpo, kde na otázku ohľadom filmu odpovedajú: „Milujeme ho“. To znamená, že samotní „hrdinovia“ príbehu súhlasia s tým, ako je dej vo filme podaný. Preto je potrebné skúmať, čo film komunikuje a aký odkaz odovzdáva.

Poďme priamo k rozhovoru (pre skrátenie: Ž – žena; T – Todd Burpo):

Ž: Myslíš si, že sa môj syn dostal do neba?
T: Miluješ svojho syna? Aj teraz?
Ž: Samozrejme!
T: Myslíš, že ja milujem svojho?
Ž: Viem, že áno.
T: Myslíš, že milujem svojho syna viac, ako ty tvojho?
Ž: Nie.
T: Myslíš, že Boh miluje môjho syna viac, ako tvojho?

Vtedy sa žena rozplače a s úľavou prijíma „fakt“, že jej syn je v nebi. Je toto biblický pohľad a biblicky správna odpoveď na takú vážnu otázku? Jej syn mal viac než dvadsať rokov, bol teda zodpovedný za svoje rozhodnutia aj za svoj vzťah k Bohu. Mal ho vôbec? Nevieme. Ostávame v nevedomosti ohľadom jeho spásy.

Zároveň Todd poskytuje žene falošnú nádej o prítomnom stave jej syna. Nezaznie jediné biblické slovo – ani len otázka – ktorá by smerovala k evanjeliu alebo k osobnej viere v Krista.

„Lebo každý, kto bude vzývať meno Pánovo, bude spasený.“ „Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže vidieť kráľovstvo Božie.“ „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ „Nie každý, kto mi hovorí: Pane, Pane! vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca, ktorý je v nebesiach.“ Rimanom 10:13; Ján 3:3; Marek 16:16; Matúš 7:21

Vezmime do úvahy, že syn tej ženy bol skutočne spasený. Otázka znie: je možné, aby zbožná žena nevedela o spáse svojho syna? Vyššie uvedené biblické verše nám dávajú jasné smernice, ako to rozpoznať. Samozrejme, Písmo hovorí ešte viac, ale tieto texty nám teraz postačia. Ako veriaci rodič musím vedieť, či je moje dieťa spasené alebo nie. A ak nie je, musím robiť všetko, k čomu mi Pán dá milosť, aby som ho priviedol ku Kristovi.

Otázky sú teda jednoduché a pritom zásadné: Vzýval meno Pánovo? Uveril? Bol znovuzrodený? Činil vôľu Otca, ktorý je v nebesiach? Ak áno, je vôbec možné, že by o tom jeho matka nevedela? Každopádne by išlo o mimoriadne zvláštnu situáciu. Ak by to vedela, nepýtala by sa, či je jej syn v nebi, ale by sa radovala z nádeje budúceho stretnutia. Ako kresťan totiž buď mám, alebo nemám istotu spasenia. Nevedomosť vlastného stavu v tejto veci vedie k vlažnosti.

Ak to však nevedela, mal jej pastor Burpo v láske položiť práve tieto biblické otázky. Odpovede na ne – kladné alebo záporné – by jasne ukázali smer. Takto rozumiem Božiemu slovu. Namiesto toho však dostala len falošnú a klamlivú náplasť na bolesť a falošné uistenie o niečom, o čom on sám nemohol mať istotu. Kto z nás ju má, ak sa neriadi Písmom? Ak by sa ním riadil, dal by jej biblickú odpoveď – možno bolestnú, možno radostnú – ale pravdivú, nie iba ľudsky láskavé, no klamlivé uistenie.

Film nás tak znovu posúva ku kresťanskému univerzalizmu a ponúka falošný pocit istoty spasenia bez nevyhnutnosti viery v Ježiša Krista ako Pána a Spasiteľa. Rovnakým smerom sa uberá aj kniha. Rozhovor je vedený so ženou, ktorej zomrelo dieťa – nie mladý muž ako vo filme, ale dieťa pri pôrode. Ak si tento dialóg prejdeme znovu, ťažko voči nemu namietať niečo nové. Film aj kniha tak ponúkajú viac otázok než odpovedí.

Som vďačný Bohu, že nám dal svoje Slovo, aby sme pod vedením Ducha Svätého našli odpovede na sporné otázky. Nielen k tomuto filmu či knihe, ale ku všetkým učením a svedectvám, ktoré môžu zvádzať Boží ľud. Pravda nás neuvádza do zmätku, ale do svetla. Otázka preto znie: Chcem byť usvedčený z omylu?

Neviem, ako vám, ale mne sa kniha aj film javia ako výrazne nekristocentrické. Hoci sa v nich hovorí o Pánovi Ježišovi, chýbajú Jeho slová, pre ktoré prišiel a ktoré máme zapísané v Biblii. Je tu zreteľná absencia výzvy k pokániu, výzvy k oddelenému životu a výzvy k svätosti. Nehovorí sa o hriechu. Jediné, čo sa opakuje, je realita neba – ktorá sama o sebe nie je popretá – no v tomto podaní vytvára falošnú istotu niečoho, čo nikto nemôže garantovať.

Istotu môže dať iba obeť Pána Ježiša Krista na Golgote, prijatie tejto obete, pokánie, oddelenie sa od sveta, nesenie kríža, život v svätosti a činenie vôle Nebeského Otca. Slová apoštola Pavla:

„Ten, ktorý neušetril vlastného Syna, ale vydal ho za nás všetkých, ako by nám s ním nedaroval všetko?“ Rimanom 8:32

… strácajú v tomto kontexte váhu oproti tvrdeniu, že „nebo je všetko, čo potrebuješ, je tam zábava a budeš tam so svojimi priateľmi“. Biblia nás však učí, že Kristus je nám všetkým a vo všetkom. Nie nebo je cieľom, ale Ježiš Kristus sám. Nemáme Ho používať ako prostriedok k cieľu, ale nasledovať Ho ako cieľ samotný, skrze nepokryteckú vieru. A napokon: niekto hovorí „za všetkým hľadaj ženu“, ja tu poviem: za všetkým hľadaj peniaze. Stovky rozhovorov, knihy, filmové práva – to všetko má svoju cenu.

Písmo nás však varuje a učí jasne:

„Zadarmo ste dostali, zadarmo dávajte.“ Matúš 10:8

Čo je pre mnohých ľudí záhadou, je to, ako mohol Colton ako trojročné dieťa získať informácie a poznatky, ktoré boli vzhľadom na jeho vek preňho úplne neznáme. Jeho rodičia si tým nie sú úplne istí, no domnievajú sa, že ich syn dostal návštevu neba ako dar od Boha. Ich viera, hoci je úprimná a sústredená na ich malého chlapca, nemá žiadnu oporu v Písme. Ako je teda možné, že dokázal opísať to, čo opísal? Bol skutočne v nebi? To dnes nedokáže s istotou povedať nikto – a dokonca ani sám Colton.

Čo však zamestnáva moju myseľ, je otázka, prečo Colton tieto veci odhaľoval tak pomaly a s námahou. Všetko sa odohrávalo počas troch rokov a nikam sa neponáhľal. A najviac ma znepokojuje to, aké ovocie to prinieslo jemu samotnému. Stal sa verným nasledovníkom Krista? Žije pre Boha samotného a riadi sa Písmom? Čo týmto údajným zjavením chcel Boh človeku ukázať alebo odkázať? Alebo išlo len o spôsob, ako finančne stiesnenej rodine pomôcť zlepšiť domáci rozpočet? Alebo to bol zámer samotných rodičov?

To sú otázky, ktoré mi víria hlavou, no na ktoré nedokážem poctivo odpovedať ani vám, ani sám sebe. Kritickým problémom rozlišovania totiž nie je to, „ako to funguje“, ale to, čo sa tým oznamuje. Všetko, čo môže biblicky veriaci kresťan urobiť pri skúmaní vecí, ktoré sa mu javia ako sporné, je zostať bdelý, hľadať v Písme a preskúmať, či to, čo sa prezentuje, je skutočne pravda podľa Božieho Slova (Skutky 17:11).

Ak to nerobíme, nezáleží na tom, či sme mladí vo viere alebo duchovne zrelí. Všetci sme rovnako náchylní prijať falošné učenie, ktoré niekto vytvoril na základe svojej osobnej skúsenosti. Život veriaceho v Ježiša Krista je formovaný mnohými skúsenosťami, ktoré Pán dovolí pre náš duchovný rast. Uverili sme evanjeliu, a preto sa držme zdravého učenia obsiahnutého v Písme, nie našich prežitkov a skúseností, nech sa javia akokoľvek biblické či presvedčivé.

Ak sa budeme držať hraníc daných Kristovým učením, naša schopnosť rozlišovať porastie a ochráni nás pred týmto nebezpečenstvom:

„Aby sme už neboli viac nedospelí, zmietaní vlnami a sem-tam unášaní každým vetrom učenia, ľudskou prefíkanosťou a chytráctvom, ktoré zvádza do bludu, ale aby sme hovoriac pravdu v láske rástli v Neho vo všetkom – v Krista, ktorý je hlavou.“ Efezanom 4:14–15

Žiadnym spôsobom nechcem znevažovať utrpenie, ktorým si prešli Coltonovi rodičia počas jeho zhoršeného, ba až kritického zdravotného stavu. Takúto skúšku viery by som neprial žiadnemu rodičovi. V takýchto chvíľach je modlitba skutočne tým najlepším a často jediným, čo môže rodič pre svoje trpiace dieťa urobiť. Prosím vás, milovaní, rozsúďte všetko, čo som napísal, na kolenách pred Bohom a s modlitbou na perách.

Nepristupujte k tejto práci ako k snahe zamiesť skúsenosti pod koberec – či už ide o Coltona alebo kohokoľvek iného –, ale ako k úprimnému hľadaniu odpovedí podľa Písma a podľa Božej rady, ktorú v ňom nachádzame.

Téma Akiane Kramarik a Colton Burpo prirodzene zapadá do oblasti rozlišovania medzi biblickou pravdou a ľudskými svedectvami, preto úzko súvisí s kategóriou nebo a peklo, kde Písmo jasne definuje stav po smrti; zároveň patrí do širšieho rámca falošných učení, pretože osobné zážitky a „výlety do neba“ sú často postavené nad autoritu Písma, čo je v priamom rozpore so zásadou Sola Scriptura; celá problematika zároveň súvisí s potrebou rozlišovania duchov, ktorú podrobnejšie rozoberá sekcia apologetika evanjelia, a zapadá aj do tematického okruhu skúseností ľudí, kde sa osobné príbehy hodnotia vo svetle Božieho slova, nie emócií či senzácií.