4. Pôvod zla

Zlo a jeho dôsledky sú smutnou realitou nášho každodenného života. Denne sa stretávame so smrťou, chorobami, násilím, sebectvom, závisťou či nenávisťou. Tieto prejavy zla nám pripomínajú, že na zemi prebieha neustály boj medzi dobrom a zlom. Zlo nielenže existuje, ale jeho cieľom je vládnuť a ničiť všetko, čo je krásne a hodnotné. V podstate je zlo deštrukciou dobra, ktoré bojuje proti pravde, láske a dobru. Tak ako jedna a jedna sú dve, tak jasne vidíme tento boj v každom aspekte života – od osobných konfliktov až po veľké svetové problémy.

1. Čo je zlo

Zlo ako negácia dobra predstavuje jeho opak – silu, ktorá všetko, čo môže, v konečnom dôsledku ničí. Predstavme si krásny obraz od svetoznámeho maliara. Ak by niekto vzal kameň a urobil do obrazu dieru, bol by to odsúdeniahodný čin, ktorý ničí jeho krásu. V tomto prirovnaní obraz symbolizuje dobro, zatiaľ čo diera predstavuje zlo. Obraz môže existovať a spĺňať svoj účel iba bez kazu. Diera však sama o sebe nemôže existovať bez obrazu, podobne ako zlo nemôže existovať bez dobra – parazituje na ňom.

Zlo je ničenie dobra, cudzí a disharmonický prvok, ktorý narúša poriadok. Je to votrelec, ktorého existenciu nemožno obhájiť ani ospravedlniť. Biblia nazýva zlo hriechom, pričom hriech je definovaný ako prestúpenie Božieho zákona.

2. Odkiaľ zlo pochádza – Ez 28,12-19; Iz 14,12-15; Zj 12,7-12; Gn 3,1-7

Zlo a dobro nie sú rovnocenní partneri. Boh dobra (Pán) a „boh“ zla (satan) nie sú na rovnakej úrovni. Biblia odmieta akýkoľvek dualizmus a líči, ako sa krásna a inteligentná bytosť, stvorená Bohom, postavila proti svojmu Tvorcovi.

V Ezechielovi 28,13-17 sa prostredníctvom obrazu tyrského kráľa odhaľuje najkrajší cherub, plný múdrosti, ktorý mal postavenie pri Božom tróne a mal dbať na dodržiavanie Božieho poriadku vo vesmíre. Text zdôrazňuje, že Pán Boh nestvoril satana, ale dokonalú bytosť, ktorá sa vlastným rozhodnutím stala diablom: „Na svojich cestách si bol bezúhonný odo dňa svojho stvorenia, kým sa v tebe nenašla neprávosť.“ (Ez 28,15). Jeho srdce sa stalo domýšľavým pre krásu a skvelosť, čo pokazilo jeho múdrosť (Ez 28,17).

Satan nie je karikatúra čerta s rohmi a kopytami, ale zvodná a príťažlivá bytosť, schopná klamať. Podobne v Izaiášovi 14,12-15 je Lucifer (nositeľ svetla, zornica) opisovaný ako ten, kto sa vyvyšoval vo svojom srdci a chcel byť rovný Najvyššiemu Bohu. Päťkrát sa v texte objavuje podmet „ja“, čo zdôrazňuje nezdravý egoizmus. Prekvapujúce nie je, že zlo vzniklo, ale že sa mohlo začať práve u Lucifera – najvyššie postavenej stvorenej bytosti, ktorá bola Bohu tak blízka. Postaviť sa proti Bohu je nelogické a nezmyselné, keďže stvorená bytosť so začiatkom nemôže byť Bohom. Podstata hriechu a zla spočíva v sebaklame a ilúzii, ktoré vedú človeka či bytosť mimo reality.

Vesmírny konflikt medzi Kristom a satanom odhaľuje dôsledky vzbury proti Bohu, ako ukazuje Zjavenie 12,7-12. Tento boj medzi dobrom a zlom vypukol, keď satan získal na svoju stranu tretinu nebeských bytostí (Zj 12,4). V dôsledku vzbury bol satan so svojimi anjelmi vyhodený z neba (Zj 12,9). Po tom, čo satan zviedol Adama a Evu (Gn 3,1-7), stal sa vládcom tohto sveta (Ján 14,30). Zem sa stala miestom prebývania pre satana a jeho anjelov (Zj 12,9-12; 2 Pt 2,4; Ju 6). Zlo teda nevzniklo na Zemi, ale prišlo sem z vesmíru, z neba.

Nový zákon jasne predstavuje diabla ako pôvodcu zla a opisuje jeho osud (Ján 8,44; 1 Ján 3,8; L 4,5-8; L 10,18). Satanovo klamstvo a manipulácia viedli k tomu, že mnohí ľudia nasledovali jeho vzor. Tí, ktorí vedome zotrvávajú v hriechu a odmietajú riešenie, ktoré ponúka Kristus, nakoniec zahynú.

Kristus, z lásky k ľudstvu, položil svoj život na kríži, kde porazil satana a odhalil jeho pravú podstatu. Tento akt priniesol definitívnu odpoveď na otázku, aký je Boh a aký je satan. Kríž je dôkazom Božej lásky a pravdy a zároveň rozsudkom nad satanom.

3. Prečo dobrý Boh dovoľuje existenciu zla

Láskavý Boh a sloboda človeka sú základnými piliermi nášho pochopenia, prečo Boh nezasahuje proti zlu okamžite. Boh stvoril bytosti so slobodnou vôľou, nie roboty. Nepožaduje slepú poslušnosť, ale rešpektuje právo každého rozhodnúť sa, dokonca aj nesprávne. Prečo Boh dovoľuje zlo, vojny, utrpenie detí a iné tragédie? Boh nie je pasívny ani slabý, ale jeho prístup je vedený jeho charakterom. Nezasahuje silou, aby sa vyhol obvineniam zo zneužívania moci. Namiesto toho odhaľuje svoj charakter – lásku, pravdu, spravodlivosť a slobodu. Krása Božieho charakteru sa nedá dokázať násilím, ale skôr prejavom milosrdenstva a obetavej lásky.

Boh už niečo proti zlu urobil. Prišiel na svet a stretol sa so satanom osobne (Mt 4,1-11). Ježiš Kristus ukázal, že je možné žiť v harmónii s Bohom bez ústupkov zlu. Na kríži odhalil ošklivosť hriechu a prejavil dokonalú lásku (Iz 63,9). Jeho smrť bola zároveň dôkazom pravdy a rozsudkom nad satanom. Boh dnes pomáha tým, ktorí bojujú proti zlu, prostredníctvom svojej prítomnosti, starostlivosti a porozumenia (Gn 3,15; Iz 41,13; Mt 28,20). Avšak, zlo nebude existovať naveky. Boh sa definitívne vysporiada so satanom, jeho anjelmi a tými, ktorí sa rozhodli pre zlo. Všetkých čaká večné zničenie (Ez 28,19; Zj 20,10.14.15).

Napriek tomu Boh zachová slobodu všetkých bytostí. Po definitívnom zničení zla už nikdy nevznikne nová vzbura (Na 1,9). Všetkým bude jasné, kto je Boh a aký je jeho charakter. Víťazstvo Boha nad zlom je isté. Na kríži už Kristus porazil diabla, avšak konečný rozsudok bude vykonaný po druhom príchode Ježiša Krista. Boh túži, aby sme poznali výsledok tohto konfliktu a rozhodli sa na základe pravdy. Sloboda znamená možnosť voľby a zodpovednosť za naše rozhodnutia. Každý z nás má dnes šancu vybrať si, či bude stáť na strane satana alebo Krista.

II. Výkladové poznámky

Zlo je vo svojej podstate nelogické. Je to iracionálna a nerozumná veličina, ktorú nemožno vysvetliť. Pokus o vysvetlenie pôvodu zla alebo hľadanie dôvodu jeho existencie by vlastne znamenal zlo ospravedlniť a obhájiť. Pôvod zla zostane navždy zahalený tajomstvom (2 Tes 2,7), pretože nikdy nenájdeme dôvod, prečo sa Lucifer vzbúril proti Bohu. Keby taký dôvod existoval, zlo by stratilo svoju podstatu – malo by opodstatnenie a právo na existenciu.

Zlo môžeme prirovnať k neporiadku v miestnosti. Logiku neporiadku nevysvetlíme. Prečo je napríklad v miestnosti rozbité okno? (Nie je to kvôli vetraniu.) Prečo sú stoličky a stôl nesúrodé a prevrátené? (Nie je to preto, aby sa lepšie sedelo alebo písalo.) Prečo je na zemi množstvo odpadkov, papierikov a smetí? (Nie je to preto, aby sme sa cítili pohodlnejšie.) Nikdy nenájdeme logický dôvod, prečo sa Lucifer vzbúril proti Bohu.

Je však dôležité, aby sme existenciu zla v našich životoch nevysvetľovali vždy len odkazom na satana. Tak by sme popreli ľudskú zodpovednosť. Predstavte si malé dievčatko, ktorému mamička zakázala jesť cukrovinky pred obedom. Keď ich napriek zákazu zjedlo, vyhováralo sa: „Mami, to nie ja, to satan ma naviedol.“ Jakub však pri opise toho, prečo hrešíme, neodkazuje na diabla, ale na naše sebectvo a žiadostivosť (Jak 1,13-15).

Je zlo len sila, alebo je to aj osoba? Môžeme veriť v osobného diabla? Zlo nie je iba nejaká deštruktívna sila alebo energia. Je zosobnené v postave diabla či satana, od ktorého vychádza všetko zlo. Práve on je prvotnou príčinou hriechu. V existenciu osobného zla veríme na základe niekoľkých dôvodov. Keď Kristus žil na tejto zemi, osobne sa stretol s týmto nepriateľom. Satan sa snažil pokúšať Pána Ježiša na púšti (Mt 4,1-11). O existencii zla sa môžeme presvedčiť aj v každodennom živote – najmä vo chvíľach, keď sa snažíme urobiť niečo dobré. Okamžite sa objaví množstvo prekážok, ktoré nemožno vysvetliť len náhodou.

Zlo sa prirovnáva k burine na záhradke. Burina rastie sama, nepotrebujeme ju pestovať. Naproti tomu hodnotné veci si vyžadujú ochranu a starostlivé pestovanie. Ďalším dôkazom existencie diabla sú okultizmus a špiritistické praktiky, ktoré sú priamo spojené s temnými silami. Navyše hrozné, odporné činy niektorých ľudí, ako napríklad zverstvá páchané na ľuďoch v minulosti aj dnes, možno pripísať démonskej posadnutosti. Satan vo svojom odboji nezostal osamotený. Na jeho stranu sa pridali bytosti, ktoré Biblia označuje ako padlých anjelov. Títo anjeli mu pomáhajú v diele klamu, zvodu a boji proti dobru (2 K 11,14; Ef 6,12).

III. Praktický dôsledok

Zlo je tu a je potrebné s ním vážne počítať. Keď poznáme nepriateľa, vieme, s kým máme tú česť, a môžeme byť ostražití. Boh nám odhaľuje zlo a činnosť satana, aby sme pochopili, ako ľstivo pôsobí a ako preniká do všetkých oblastí života. Naivne optimistické predstavy o dobrote ľudstva, že si samo vyrieši svoje problémy, sú zavádzajúce. Zlo je nadprirodzená moc, na ktorú sami nestačíme. Pán Ježiš nás varuje, že v boji proti satanovi, hriechu a pokušeniu bez neho „nemôžeme nič urobiť“ (Ján 15,5). Napriek tomu nás Boh nenecháva zlu napospas.

Boží spôsob rokovania so satanom, hriechom a bezbožníkmi ukazuje, že Boží systém vlády je otvorený, založený na láske a spravodlivosti. Boh nevyužíva násilie na presadzovanie disciplíny a poriadku. Namiesto toho rešpektuje slobodu človeka a túži po dobrovoľnej úcte a láske. V boji proti zlu používa čestné zbrane – lásku, pravdu a slobodu.

Tieto skutočnosti dokazujú Božiu silu a prevahu. Boh umožňuje satanovi predložiť svoje dôkazy a obhájiť ich pred celým vesmírom. Aj keď by ho mohol okamžite zničiť, neurobil to. Prečo? Ak by Boh zničil satana okamžite, jeho obvinenia proti Bohu by mohli byť považované za pravdivé. Takto Boh ukazuje, že rešpektuje slobodu – aj keď to prináša utrpenie, choroby, násilie a smrť. Boh však sľubuje, že všetky problémy spojené so zlom nakoniec vyrieši. Tento proces si vyžaduje čas, pretože Božia metóda lásky je jediná, ktorá môže definitívne zvíťaziť nad zlom.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )