Neplodnosť a umelé oplodnenie (IFV)

Náhradné materstvo, umelé oplodnenie, oplodnenie in vitro a prenos embrya z pohľadu Biblie

„Plodenie detí“, veda budúcnosti, sa stala vedou súčasnosti. Náhradné materstvo, umelé oplodnenie, oplodnenie in vitro (IVF) a prenos embrya sú štyri z metód, ktoré sa dnes používajú na to, aby bezdetné páry mohli mať deti.

Pred niekoľkými rokmi bola riešením neplodnosti adopcia, no legalizácia interrupcií a zmena spoločenského postoja k samoživiteľstvu výrazne znížili počet detí dostupných na adopciu. Okrem toho sa pre potenciálnych rodičov stalo čoraz dôležitejšie mať dieťa, ktoré je geneticky podobné aspoň jednému z nich, ak nie obom. Poskytnúť dieťa bezdetnému páru – to je úžasný a hodnotný čin. No ospravedlňuje to prostriedky, ktoré používame na dosiahnutie tohto cieľa? Ak je cieľ dobrý, ako máme rozhodnúť, ktoré prostriedky sú vhodné na jeho dosiahnutie?

Biblický pohľad na plodenie detí kladie dôraz na Boží plán a prirodzené metódy počatia. Preto je dôležité zvážiť, či moderné vedecké postupy na dosiahnutie rodičovstva rešpektujú Božiu vôľu a etické normy.

Reakcia na neplodnosť

V dnešnej dobe, keď je každý zameraný na svoje „práva“, je bežné, že páry, dokonca aj kresťanské, majú pocit, že majú „právo“ mať dieťa. Avšak naše životy nie sú založené na právach, ale na zodpovednostiach, ktoré nám Boh milostivo daroval vo forme darov. Deti nie sú objekty, na ktoré máme právo; deti sú dary od Boha. Niektorým Boh požehnal mnohými takýmito darmi a niektorým sa rozhodol toto požehnanie odoprieť. Neplodnosť je stav, či už trvalý alebo dočasný, v ktorom Boh umiestnil niektoré páry.

Hoci môže byť problém neplodnosti veľmi zdrvujúci, tieto páry môžu vďaka Božej milosti uznať Jeho vôľu vo všetkých veciach a pochopiť, že prísľub z Rimanom 8:28 je pravdivý a zmysluplný. Peter hovorí:

„V tomto sa veľmi radujete, hoci teraz na chvíľu, ak je to potrebné, prechádzate zármutkom v rozličných skúškach. Tie sú na to, aby sa vaša viera – vzácnejšia než zlato, ktoré hynie, hoci je skúšané ohňom – ukázala ako pravá a viedla k chvále, sláve a cti pri zjavení Ježiša Krista.“

Ak budeme vidieť deti ako dary a nie ako záruku, potom dokážeme ľahšie prijať Božiu vôľu pre náš život so správnym postojom.

Božia múdrosť a ľudské túžby

Boh nám neposkytuje vždy to, čo chceme, bez ohľadu na to, ako veľmi to túžime. Pavol trikrát prosil Pána o úľavu od svojho „tŕňa“, ale bol odmietnutý. Naša reakcia na sklamanie by mala byť ako Pavlova: byť spokojná a uznať, že Božia milosť je dostatočná a že On je múdrejší než my. To však neznamená, že liečba neplodnosti nemôže byť použitá. Boh dal ľuďom schopnosť vynachádzať a objavovať nové a úžasné veci, vrátane lekárskych techník. Ak existuje liečba neplodnosti, môžeme ju určite využiť, pokiaľ spĺňa biblické kritériá.

Otázka, ktorá sa v tomto článku rieši, je morálnosť metód ako náhradné materstvo, umelé oplodnenie, IVF (in vitro fertilizácia) a embryonálny prenos. Tieto metódy nie sú liečbou neplodnosti, ale alternatívnymi formami počatia. Je dôležité zhodnotiť, či tieto metódy sú v súlade s biblickými princípmi a či rešpektujú Božiu vôľu a poriadok.

Veda a technológie

Ľudské bytosti boli stvorené na Boží obraz: sú úžasne inteligentné, vynaliezavé a kreatívne. Tento tvorivý génius však musíme používať s opatrnosťou. Ak by niekto stál pri Babylonskej veži, mohol by byť ohromený schopnosťami a géniom mužov, ktorí takúto stavbu vytvorili. Ale Boh poznal ich srdcia a svetské pohnútky a nebol spokojný. Budovali pre svoju vlastnú slávu a nechceli mať nič spoločné s Bohom, ktorý ich stvoril. Boh neocenil ich architektonický talent a preto zmaril ich plány.

To isté nebezpečenstvo hrozí aj nám dnes. Človek má sklon chcieť kontrolovať svoj osud, byť pánom svojho osudu, a tým oslavovať seba samého. Tento sklon ho vedie k presvedčeniu, že všetko, čo dokáže urobiť, by mal aj urobiť. Naše pokroky vo vede a technológii musia mať biblické hranice. Moderný, humanistický človek, podobne ako jeho predchodcovia, na tieto hranice zabúda a nadšene sa vrhá do akýchkoľvek nápadov, ktoré mu prídu na myseľ.

Keď sa snažíme ovládnuť svoj osud, nielenže neoslavujeme Boha, ale popierame Jeho božskosť.

Boh vo svojom Slove stanovil pravdu o svojej zvrchovanosti. Táto pravda nás zaväzuje používať naše tvorivé schopnosti len na jeden účel – oslavovať Boha. Ako kresťanky nemáme slobodu podieľať sa na všetkých výdobytkoch, ktoré nás lákajú zo všetkých strán. Musíme byť opatrné a správať sa tak, aby sme uznávali Boha ako Pána a Majstra tohto vesmíru aj našich vlastných tiel.

Naše technologické pokroky a vedecké objavy by mali byť vždy podriadené Božej vôli a nemali by nás odvádzať od našej zodpovednosti oslavovať Boha. Preto musíme používať rozum a múdrosť pri rozhodovaní o tom, ako využívame naše vedomosti a schopnosti.

Metódy umelého oplodnenia

In Vitro Fertilizácia (IVF)

Najjednoduchšia forma IVF spočíva v tom, že sa z manželky odoberie niekoľko vajíčok, ktoré sa následne oplodnia manželovým spermiom v Petriho miske. Oplodnené vajíčka sa potom umiestnia do maternice manželky s cieľom dosiahnuť normálne tehotenstvo. Táto metóda umožňuje párom, ktoré nemôžu prirodzene počať, mať deti s vlastnou genetikou.

IVF sa však môže uskutočniť aj s použitím vajíčok a/alebo spermií darcov, pričom dieťa nebude genetickým produktom oboch manželov.

Umelé oplodnenie (AI)

Umelé oplodnenie je bežný a jednoduchý postup, pri ktorom sa manželka neplodného muža umelo oplodní spermiou darcu. Dieťa je geneticky manželkino a v mnohých štátoch je manžel zo zákona otcom, čím sa eliminuje potreba adopcie. V prípadoch, keď má manžel životaschopné spermie, ale prirodzené počatie sa nepodarilo (napr. pri nízkom počte spermií), môžu sa v tomto postupe použiť jeho vlastné spermie.

Prenos embrya

Prenos embrya je metóda, pri ktorej je darcovská žena umelo oplodnená spermiou manžela. Embryo je potom pred uhniezdením odobraté z maternice darcu a prenesené do maternice neplodnej manželky, aby ho mohla vynosiť až do pôrodu. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa embryo môže uhniezdiť v maternici darcovkyne. Riešením tohto problému je často potrat, čo vzbudzuje vážne morálne otázky.

Náhradné materstvo (surrogacy)

Náhradné materstvo je v súčasnosti často medializované. Táto metóda sa zvyčajne využíva, keď je manželka neplodná. Medzi párom a náhradnou matkou sa uzavrie zmluva, v ktorej sa uvádza, že pár uhradí všetky potrebné náklady a po narodení dieťaťa prevezme opatrovníctvo. Náhradná matka je umelo oplodnená manželovým spermiom. Manžel je zo zákona otcom dieťaťa, ktoré musí náhradná matka odovzdať a manželka ho následne adoptuje.

Alternatívna forma náhradného materstva

Táto forma sa používa, keď je manželka plodná, ale nemôže dieťa vynosiť. Manželkino vajíčko je oplodnené manželovým spermiom in vitro a následne sa embryo implantuje do maternice náhradnej matky. Embryo je genetickým produktom manžela a manželky, no právne dôsledky takéhoto postupu sa ešte stále riešia.

Každá z týchto metód vyvoláva etické a právne otázky. Dôležité je zvažovať nielen technické možnosti, ale aj biblické princípy a morálnu správnosť. Oslavovať ľudskú kreativitu a vynaliezavosť je síce dôležité, ale v otázkach plodenia života by mali byť Božie princípy na prvom mieste.

Reakcia na umelé oplodnenie

Aká je biblická odpoveď na tieto úžasné vedecké pokroky v oblasti umelého oplodnenia a ako by sme na ne mali reagovať? Existujú tri základné pravdy, ktoré by mali usmerňovať kresťanské prijatie moderných riešení problému neplodnosti:

1. Embryo je ľudská bytosť od počatia a musí sa s ním zaobchádzať s úctou, ktorú od nás Boh vyžaduje pri zaobchádzaní so všetkými nositeľmi Jeho obrazu.

Biblia jasne hovorí o tom, kto je človek a aký je jeho vzťah k Bohu. Rovnako jasne definuje Boží vzťah k dieťaťu vyvíjajúcemu sa v lone, jeho prirodzenosť a schopnosti, ako aj Boží plán pre jeho budúcnosť. Preto by embryo nikdy nemalo byť predmetom experimentovania, ktoré nemá za cieľ jeho vlastný prospech. Náš Boh nie je utilitárny Boh. Nezáleží na tom, aký vedecký „prospech“ môže vyplynúť z takýchto experimentov, ani na tom, koľko ďalších životov by mohlo byť zachránených.

Je bežnou praxou v mnohých technikách umelého oplodnenia likvidácia embryí, ktoré sa normálne nevyvinuli, alebo podpora potratu plodov s genetickými či fyzickými problémami. Tieto praktiky sú v rozpore s Božím zákonom a musia byť odmietnuté. Ak kresťanky zvažujú tieto možnosti pre seba, mali by si byť vedomé týchto skutočností, snažiť sa vzdelávať svojho lekára o zle, ktoré spočíva v zaobchádzaní s embryom ako s predľudským, a odmietať umožniť takéto praktiky pri svojich potomkoch.

2. Boh ustanovil heterosexuálne monogamné manželstvo. Všetky pokusy o počatie dieťaťa musia prebiehať v tomto vzťahu.

Manželstvo bolo navrhnuté na to, aby poskytovalo spoločenstvo, prinášalo sexuálne naplnenie a umožnilo plodenie detí. Biblia tieto účely neuvádza v konkrétnom poradí, preto by žiadny z nich nemal byť nadmerne zdôrazňovaný alebo úmyselne podceňovaný.

Manželstvo je exkluzívny vzťah. Muž a žena sa v ňom stávajú jedným telom. Aj keď sa v Písme objavujú niektoré polygamné manželstvá, monogamné manželstvo je prezentované ako ideál a jediný prípustný typ manželstva v súčasnosti. Biblia nepripúšťa naplnenie intímneho spoločenstva, sexuálneho naplnenia alebo plodenia detí mimo tohto vzťahu. Preto neexistuje ospravedlnenie pre použitie akejkoľvek formy umelého oplodnenia v inom vzťahu ako manželstve.

Homosexuálne vzťahy, či už sú uznané ako „manželstvo“ alebo nie, porušujú Boží zákon a neoprávňujú použitie lekárskej technológie na plodenie detí.

Písmo jasne hovorí, že sexuálny akt je vyhradený výhradne pre manželskú posteľ. Keďže sex mimo manželstva je nesprávny, deti by nemali byť počaté mimo manželského vzťahu. Preto slobodná žena, ktorá chce použiť umelé oplodnenie na počatie vlastného dieťaťa bez toho, aby bola „viazaná“ na muža, alebo preto, že sa obáva, že sa nikdy nevydá, porušuje Božie normy.

Nie je len prípustné, aby sa o dieťa pokúšali iba manželské páry, ale kvôli exkluzivite vzťahu je dôležité, aby sa na tom podieľali len oni dvaja. Niektorí označujú použitie gamét darcu (t. j. spermií a vajíčok) za cudzoložstvo, aj keď nedošlo k fyzickej nevere. Nech už to nazveme akokoľvek, použitie darcovských gamét je aktom, ktorý zahŕňa tretiu stranu v udalosti, ktorá mala zostať výlučne v rámci manželskej zmluvy.

Vzhľadom na špeciálne spojenie v manželstve sú problémy, ako je neplodnosť, spoločným bremenom oboch manželov a mali by ich znášať spoločne. Naše tradičné manželské sľuby hovoria:

„v dobrom aj v zlom, … v chorobe aj v zdraví.“

Použitím gamét darcu plodný manžel odmieta zdieľať toto bremeno. Takéto odmietanie zdieľať bremená nie je biblickou odpoveďou na Božiu vôľu ani spôsobom, akým by sa mali kresťanskí manželia k sebe správať. Deti nie sú jediným a posvätným účelom manželstva. Ak sa Boh rozhodol odoprieť toto požehnanie jednému z manželov, nevyhnutne ho odoprel aj tomu druhému.

3. Vzťah medzi rodičom a jeho potomkom je posvätný a musí byť chránený a podporovaný.

Moja 89-ročná priateľka mi raz rozprávala príbeh o tom, keď jej rodičia očakávali svoje tretie dieťa. Niekoľko priateľov, ktorí nemohli počať, ich požiadalo, či by boli takí láskaví a neprenechali im svoje tretie dieťa. Veď už mali dievča a chlapca a dúfali v ďalšie deti. Keď jej rodičia odmietli, pár sa urazil. Boli jej rodičia sebeckí a necitliví voči tomuto nešťastnému páru, ktorý túžil po deťoch? Mali to dieťa odovzdať? Už predsa mali deti a boli schopní mať ďalšie (a aj mali – celkovo osem).

Považovali by sme takúto žiadosť za absurdnú a rodičov, ktorí by svoje dieťa dali na takýto údajne šľachetný účel, za nezodpovedných, krutých a bezcitných. Samozrejme, existujú situácie, keď je pre dieťa aj rodičov najlepším rozhodnutím vzdať sa dieťaťa na adopciu, ale pre milujúcich rodičov je to mimoriadne bolestivý krok a nikdy sa nerobí len preto, že by sa mali podeliť.

Deti nie sú zamieňateľným tovarom, ktorý možno kúpiť, predať alebo zdieľať. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedinečný a nenahraditeľný, a preto by mal byť vždy chránený a rešpektovaný.

Uplatnenie princípov pri umelom oplodnení

Na základe troch biblických princípov sa pozrieme na štyri metódy umelého oplodnenia.

Náhradné materstvo (Surrogacy)

Náhradné materstvo je pravdepodobne najjasnejším príkladom nesprávneho použitia modernej technológie. Z dvoch dôvodov by kresťanky nemali túto metódu považovať za možnosť.

Po prvé, do intímneho manželského vzťahu je zapojená tretia strana. Namiesto toho, aby sa manžel spoliehal výhradne na svoju manželku vo všetkých aspektoch manželského života, využíva inú ženu, aby naplnil svoje najhlbšie túžby.

Po druhé, keď sa žena stane náhradnou matkou, redukuje sa na obyčajnú „inkubátorovú funkciu“. Musí presvedčiť samú seba, že dieťa, ktoré je geneticky jej, patrí niekomu inému. Tým musí potlačiť akékoľvek materinské city voči dieťaťu. Ak sa použije alternatívna forma náhradného materstva, pri ktorej dieťa nie je geneticky jej, nevylučuje to vytvorenie pútneho vzťahu počas prenatálneho vývoja. Aj v tomto prípade musí potláčať svoje materinské pocity.

Niektorí môžu namietať, že popretie materinských citov je v tomto prípade nezištný čin – počať a vynosiť dieťa pre bezdetný pár. Avšak náhradné materstvo degraduje materinský vzťah a popiera prirodzené city, ktoré Boh vytvoril medzi matkou a dieťaťom. Kresťanky by mali tento vzťah zachovávať a ctiť.

Umelé oplodnenie (Artificial Insemination)

Pri použití spermií manžela na oplodnenie vajíčka manželky nie je žiadny morálny problém. Avšak použitie darovaných spermií narúša princípy rovnako ako náhradné materstvo. Manželská zmluva je porušená zapojením tretej strany do procesu. Muž tak môže plodiť deti bez zodpovednosti za ich výchovu, hoci v menej osobnej forme ako pri náhradnom materstve. Boží poriadok stvorenia nám neumožňuje mať deti bez toho, aby sme za ne niesli zodpovednosť. Boh nám neprikázal len plodiť, ale aj starať sa o svoje potomstvo.

Prenos embrya (Embryo Transfer)

Prenos embrya vzbudzuje rovnaké morálne obavy ako umelé oplodnenie pomocou darcu. Aj keď manželka dieťa vynesie do pôrodu, ona a jej manžel využívajú gaméty inej ženy, čím sa narúša manželská zmluva. Podobne ako pri umelom oplodnení, darovateľka nenesie plnú zodpovednosť za svoje dieťa. Tento postup nielenže ohrozuje manželskú vernosť, ale aj vyvoláva otázky o identite dieťaťa a rodičovskej zodpovednosti.

Metódy, ktoré zahŕňajú tretie strany, predstavujú riziko pre integritu manželstva a Boží poriadok stvorenia. Kresťanky by mali používať technologické možnosti s opatrnosťou a rešpektom voči Božiemu zámeru s rodinou a manželstvom.

IVF (In Vitro Fertilizácia) – morálne a etické otázky

IVF je iná otázka ako ostatné metódy umelého oplodnenia. Na základe predchádzajúcich argumentov môžeme konštatovať, že použitie gamét iných osôb ako manželov je nebiblické. To nás vedie k otázke, či je IVF, pri použití gamét manžela a manželky, vhodnou možnosťou pre kresťanky.

V tomto prípade nehrozí porušenie manželskej zmluvy. Je zrejmé, že Boh nás požehnal lekárskou technológiou, ktorá dokáže prekonať mnohé fyzické problémy. Niektoré kresťanky však veria, že existuje hranica, za ktorú by už nemali ísť, a že IVF je prílišný zásah. Iné považujú čas a peniaze investované do tejto metódy za dobre vynaložené v snahe mať dieťa.

Tieto kontroverzné rozhodnutia musia zostať na páre, avšak s dvoma obmedzeniami:

• Použitie iba vlastných gamét – Ak jeden z manželov nie je schopný poskytnúť gaméty, pár nie je kvalifikovaný pre túto možnosť.
• Implantácia všetkých oplodnených vajíčok alebo embryí – Bez ohľadu na ich stav musia byť všetky implantované.

Problém likvidácie embryí

V procese IVF sa často stáva, že nesprávne sa vyvíjajúce embryá sú likvidované alebo sa na prebytočných embryách vykonávajú experimenty. Tieto praktiky sú neprípustné, pretože porušujú základný princíp, že embryá sú ľudské bytosti stvorené na Boží obraz.

Ďalším problémom s IVF je jeho často nízka efektivita. Zvyčajne sa oplodní viac vajíčok a vložia sa do maternice, aby sa zvýšila šanca na úspešnú implantáciu. Niekedy však dochádza k viacnásobným tehotenstvám, ktoré sú odsúdené na neúspech.

V takýchto prípadoch sa používa metóda nazývaná fetálna redukcia – usmrtenie všetkých okrem jedného alebo dvoch nenarodených detí, aby sa zvýšila šanca na ich prežitie. Tento postup má významný úspech pri zabezpečení, že rodičia, ktorí využívajú IVF (alebo lieky na plodnosť), budú mať preživšie deti. Niektorí tvrdia, že je lepšie mať jedno alebo dve prežívajúce deti než žiadne.

Kresťanky však musia uznať, že napriek zdaniu rozumnosti nie je fetálna redukcia možnosťou.

Zvrchovanosť nad životom a smrťou patrí výlučne Bohu. Našťastie je možné kontrolovať počet oplodnených vajíčok v procese IVF, a teda aj počet embryí vkladaných späť do maternice. Lekár musí z medicínskeho hľadiska rozhodnúť, koľko plodov by mohlo prežiť tehotenstvo, a oplodniť len toľko vajíčok. Takto by nikdy nemala vzniknúť „potreba“ fetálnej redukcie.

Aj keď toto obmedzenie znižuje šance na úspech, kresťanky by sa nemali vystavovať situáciám, v ktorých by ich deti nemali šancu prežiť. Božia vôľa a rešpekt k životu musia zostať na prvom mieste pri rozhodovaní o využití IVF.

Božia vôľa a etika umelého oplodnenia

Božia vôľa pre naše životy je vždy pre naše dobro a pre našu ďalšiu posvätenie. Ak je neplodnosť Jeho vôľou, musíme ju prijať s pokorou a podriadenosťou a hľadať len také riešenia problému, ktoré sú v súlade s biblickými princípmi. Ak veríme, že manželstvo a rodičovstvo sú vzťahy ustanovené Bohom, môžeme ľahko odmietnuť náhradné materstvo, umelé oplodnenie s darcovskými spermiami a prenos embrya, pretože tieto metódy tieto vzťahy narušujú.

Morálnosť IVF je menej jasná, a kresťanky, ktoré túžia túto metódu využiť, musia tak urobiť v rámci hraníc, ktoré stanovuje Písmo.

„Čokoľvek robíte, robte všetko na Božiu slávu.“

Aby sme oslavovali Boha, musíme chrániť a zachovávať ľudský život vo všetkých fázach vývoja. Boh nás poznal už v materskom lone …

„Tvoje oči videli môj neúplný zárodok …“

Musíme chrániť manželskú zmluvu – manželské páry by si mali navzájom niesť bremená a byť jedným telom, ako im Boh prikazuje. Nakoniec musíme ctiť vzťah medzi rodičmi a deťmi. Mali by sme vytvárať a podporovať spoločnosť, v ktorej je puto s deťmi považované za posvätné a nie za vec ľahostajnosti. Naše deti nie sú iba výsledkom technológie; sú Božím darom, ktorý musíme chrániť a milovať.

Argument pre potrat padá

Hoci počet žiadostí o potrat neustále rastie, pribúdajú aj vedecké poznatky, ktoré spochybňujú argumenty často používané na ich podporu. Silné dôkazy pochádzajú najmä z oblasti imunológie. Pred polstoročím, keď bol po prvýkrát objavený tento úžasný mechanizmus ľudského imunitného systému, vyjadril biolog a držiteľ Nobelovej ceny sir Peter Medawar významné zistenie. Povedal, že prežitie geneticky odlišného dieťaťa v matkinom lone odporuje imunologickým zákonom, ktoré bežne znemožňujú transplantáciu tkaniva.

Imunitný systém zvyčajne rozpozná akékoľvek „cudzie“ tkanivo v tele a okamžite proti nemu vytvorí obranu (najmä pomocou mechanizmu „zabijáckych T buniek“, ako to dnes nazývame). Na začiatku experimentov to spôsobovalo zlyhanie transplantovaných orgánov – imunitný systém príjemcu na ne zaútočil a odmietol „cudzie“ tkanivo darcovského orgánu.

Prečo teda maternica matky nezistí prítomnosť „cudzieho“ tkaniva vyvíjajúceho sa embrya a nesnaží sa ho napadnúť a odmietnuť? Toto paradoxné správanie maternice je pre vedcov stále záhadou. Napriek tomu, že imunitný systém zvyčajne reaguje na cudzie bunky prudko a odmietavo, v prípade tehotenstva sa správa iným spôsobom. Tento jav naznačuje, že tehotenstvo je špecifický a výnimočný proces, ktorý sa vymyká bežným imunologickým pravidlám.

Tieto zistenia prinášajú nové argumenty proti potratom, pretože ukazujú na biologickú výnimočnosť tehotenstva a na to, že vývoj embrya v lone je zložitý a zámerne chránený proces.

Mechanizmus obrany embrya

Teraz už však vieme, že maternica skutočne reaguje! A práve to je príčinou mnohých neúspešných tehotenstiev. Výskum ukázal, že vyvíjajúce sa dieťa vytvára veľmi špecifickú obranu proti útoku zabijáckych T buniek. Ak tento obranný mechanizmus funguje správne, tehotenstvo pokračuje až do termínu pôrodu. Ak však mechanizmus zlyhá, dôjde k potratu.

V prelomovej štúdii z roku 1998 vedci z Medical College of Georgia v americkej Auguste zistili, že embryo cicavcov (konkrétne pracovali s myšami) produkuje špeciálny enzým nazývaný indolamín 2,3-dioxygenáza (IDO). Tento enzým potláča reakciu zabijáckych T buniek matky a umožňuje tak pokračovanie tehotenstva. Nasledujúci výskum u ľudí potvrdil rovnaký účinok. Bolo tiež preukázané, že IDO je produkovaný na strane placentárnej membrány embrya (membrána, ktorá oddeľuje matku od dieťaťa), a nie na strane matky.

Ďalšie štúdie na myšiach ukázali, že produkcia IDO dosahuje svoj vrchol počas tvorby placenty, čo je najdôležitejšie obdobie pre vytvorenie tohto kľúčového spojenia medzi matkou a dieťaťom. Najnovšie výskumy u ľudí potvrdili nad akúkoľvek pochybnosť, že IDO predstavuje na rozhraní medzi matkou a dieťaťom špecifický obranný mechanizmus, ktorý zabraňuje imunitnému systému matky odmietnuť jej vlastné dieťa.

Tento objav významne prispel k pochopeniu tehotenstva a ukazuje, že existencia a prežitie dieťaťa v lone nie je len otázkou biologických procesov, ale aj špecifickej obrany, ktorú Boh vložil do vývoja embrya. Táto zložitosť a dokonalosť mechanizmu poukazuje na Božiu múdrosť v stvorení života.

Vzťah medzi výskumom a potratom

Aký má tento výskum súvis s potratom? Dôvodom je častý argument v prospech potratov – že matka má právo rozhodovať o svojom tele. Tento výskum však jasne ukazuje, že dieťa nie je súčasťou tela matky. Dieťa má svoju jedinečnú genetickú výbavu – od matky pochádza len polovica chromozómov, druhá polovica pochádza od otca. Akákoľvek kombinácia chromozómov je preto unikátna. Táto skutočnosť úplne postačuje na to, aby imunitný systém matky rozpoznal dieťa ako „votrelca“ a spustil útok pomocou zabijáckych T buniek.

V experimentoch na myšiach, keď bola produkcia IDO umelo potlačená, matkina maternica rýchlo odmietla embryá. To znamená, že dieťa je normálne pripravené na život v maternici iba vtedy, ak produkuje IDO a potláča tak reakciu matkiných T-buniek, čo umožňuje, aby tehotenstvo pokračovalo zdravým spôsobom až do pôrodu.

Tento výskum tiež zdôrazňuje skutočnosť, že osobnosť dieťaťa – vzhľadom na jeho jedinečnú genetickú výbavu – už existuje od okamihu počatia. Práve v tejto chvíli sa genetické informácie novej osobnosti po prvýkrát spojili v jedinej bunke nazývanej zygóta.

Produkcia IDO začína až šiesty deň. Prečo práve vtedy? Šiesty deň je prípravou na deň siedmy, keď sa nové embryo po prvýkrát pripojí k maternici matky, aby mohlo čerpať živiny z matkinho krvného obehu. Práve v tomto okamihu môžu matkine zabijácke T bunky začať normálne útočiť a odmietnuť embryo – avšak vďaka produkcii IDO predchádzajúceho dňa sa tento útok neuskutoční. Žalm 139:13 nám hovorí:

„Lebo ty si utvoril moje útroby, v lone mojej matky si ma utkal.“

IDO je úžasnou súčasťou Božieho systému na ochranu každého z nás v maternici. Preto by sme toto Božie prikázanie nemali zneucťovať ani brať nevinný ľudský život zvyšovaním počtu potratov. Tento proces ukazuje, že život je posvätný od svojho počiatku a že Boh vopred naplánoval ochranu každého dieťaťa už v matkinom lone.