Neplodnosť a umelé oplodnenie (IFV)

„Plodenie detí“, kedysi považované za vedu budúcnosti, sa dnes stalo realitou súčasnosti. Náhradné materstvo, umelé oplodnenie, oplodnenie in vitro (IVF) a prenos embrya patria medzi metódy, ktoré sa v súčasnosti používajú, aby bezdetné páry mohli mať deti.

Pred niekoľkými rokmi bola hlavným riešením neplodnosti adopcia, no legalizácia interrupcií a zmena spoločenského postoja k samoživiteľstvu výrazne znížili počet detí dostupných na adopciu. Zároveň sa pre mnohých potenciálnych rodičov stalo čoraz dôležitejším mať dieťa, ktoré je geneticky podobné aspoň jednému z nich, ak nie obom. Poskytnúť dieťa bezdetnému páru je úžasný a hodnotný čin. Otázkou však zostáva, či cieľ ospravedlňuje prostriedky. Ak je cieľ dobrý, ako rozlíšime, ktoré prostriedky sú vhodné a správne?

Biblický pohľad na plodenie detí kladie dôraz na Boží plán a prirodzený poriadok počatia. Preto je nevyhnutné skúmať, či moderné vedecké postupy smerujúce k rodičovstvu rešpektujú Božiu vôľu a etické normy, ktoré Boh stanovil.

V dnešnej dobe, keď je spoločnosť silne zameraná na „práva“, je bežné, že páry – dokonca aj kresťanské – nadobúdajú pocit, že majú „právo mať dieťa“. Naše životy však nie sú postavené na právach, ale na zodpovednostiach, ktoré nám Boh milostivo zveril ako dary. Deti nie sú objekty, na ktoré by sme mali nárok; deti sú dary od Boha. Niektorým Boh udelil mnoho takýchto darov a iným sa rozhodol toto požehnanie odoprieť. Neplodnosť je stav – či už trvalý alebo dočasný – do ktorého Boh umiestnil niektoré páry.

Hoci môže byť neplodnosť hlboko zdrvujúca, tieto páry môžu skrze Božiu milosť prijať Jeho vôľu vo všetkých okolnostiach a pochopiť, že zasľúbenie z Rimanom 8:28 je pravdivé a zmysluplné. Apoštol Peter hovorí:

„V tomto sa veľmi radujete, hoci teraz na chvíľu, ak je to potrebné, prechádzate zármutkom v rozličných skúškach. Tie sú na to, aby sa vaša viera – vzácnejšia než zlato, ktoré hynie, hoci je skúšané ohňom – ukázala ako pravá a viedla k chvále, sláve a cti pri zjavení Ježiša Krista.“

Ak budeme deti vnímať ako dary a nie ako nárok či záruku, dokážeme ľahšie prijať Božiu vôľu pre svoj život so správnym postojom.

Boh nám nedáva vždy to, po čom túžime, bez ohľadu na silu našej túžby. Apoštol Pavol trikrát prosil Pána, aby ho zbavil jeho „tŕňa“, no Boh jeho prosbu nevypočul. Pavlova reakcia na sklamanie nás učí byť spokojný a uznať, že Božia milosť je dostatočná a že Boh je múdrejší než človek. To však neznamená, že liečba neplodnosti nemôže byť použitá. Boh dal ľuďom schopnosť vynachádzať a objavovať nové a dobré veci, vrátane lekárskych techník. Ak existuje liečba neplodnosti, možno ju využiť, pokiaľ spĺňa biblické kritériá.

Zásadnou otázkou zostáva morálnosť metód, ako sú náhradné materstvo, umelé oplodnenie, IVF a embryonálny prenos. Tieto postupy nie sú liečbou neplodnosti, ale alternatívnymi formami počatia. Preto je nevyhnutné skúmať, či sú v súlade s biblickými princípmi a či rešpektujú Božiu vôľu a ustanovený poriadok.

Ľudské bytosti boli stvorené na Boží obraz: sú úžasne inteligentné, vynaliezavé a kreatívne. Tento tvorivý génius však musíme používať s opatrnosťou. Ak by niekto stál pri Babylonskej veži, mohol by byť ohromený schopnosťami a géniom mužov, ktorí takúto stavbu vytvorili. Boh však poznal ich srdcia a svetské pohnútky a nebol spokojný. Budovali pre svoju vlastnú slávu a nechceli mať nič spoločné s Bohom, ktorý ich stvoril. Boh neocenil ich architektonický talent, a preto zmaril ich plány.

To isté nebezpečenstvo hrozí aj dnes. Človek má sklon chcieť kontrolovať svoj osud, byť pánom svojho osudu, a tým oslavovať seba samého. Tento postoj ho vedie k presvedčeniu, že všetko, čo dokáže urobiť, by mal aj urobiť. Naše pokroky vo vede a technológii však musia mať biblické hranice. Moderný humanistický človek, podobne ako jeho predchodcovia, na tieto hranice často zabúda a nadšene sa vrhá do akýchkoľvek nápadov, ktoré mu prídu na myseľ.

„Keď sa snažíme ovládnuť svoj osud, nielenže neoslavujeme Boha, ale popierame Jeho božskosť.“

Boh vo svojom Slove jasne ustanovil pravdu o svojej zvrchovanosti. Táto pravda nás zaväzuje používať naše tvorivé schopnosti len na jeden cieľ – oslavovať Boha. Ako kresťania nemáme slobodu podieľať sa na všetkých výdobytkoch, ktoré nás lákajú zo všetkých strán. Musíme kráčať opatrne a konať tak, aby sme uznávali Boha ako Pána a Majstra tohto vesmíru aj našich vlastných tiel.

Naše technologické pokroky a vedecké objavy majú byť vždy podriadené Božej vôli a nikdy nás nesmú odvádzať od našej zodpovednosti oslavovať Boha. Preto musíme používať rozum a múdrosť pri rozhodovaní o tom, ako využívame svoje vedomosti a schopnosti.

Najjednoduchšia forma IVF spočíva v tom, že sa z manželky odoberie niekoľko vajíčok, ktoré sa následne oplodnia manželovým spermiom v Petriho miske. Oplodnené vajíčka sa potom umiestnia do maternice manželky s cieľom dosiahnuť normálne tehotenstvo. Táto metóda umožňuje párom, ktoré nemôžu prirodzene počať, mať deti s vlastnou genetikou.

IVF sa však môže uskutočniť aj s použitím vajíčok a/alebo spermií darcov, pričom dieťa už nie je genetickým potomkom oboch manželov.

Umelé oplodnenie je bežný a technicky jednoduchý postup, pri ktorom sa manželka neplodného muža oplodní spermiou darcu. Dieťa je geneticky manželkino a v mnohých štátoch je manžel zo zákona považovaný za otca, čím sa eliminuje potreba adopcie. V prípadoch, keď má manžel životaschopné spermie, ale prirodzené počatie sa nepodarilo, napríklad pri nízkom počte spermií, môžu sa pri tomto postupe použiť jeho vlastné spermie.

Prenos embrya je metóda, pri ktorej je darcovská žena umelo oplodnená spermiou manžela. Embryo je potom ešte pred uhniezdením odobraté z maternice darcovkyne a prenesené do maternice neplodnej manželky, aby ho mohla vynosiť až do pôrodu. Závažné nebezpečenstvo spočíva v tom, že sa embryo môže uhniezdiť priamo v maternici darcovkyne. Riešením tohto problému býva často potrat, čo otvára vážne morálne a etické otázky.

Náhradné materstvo je v súčasnosti často medializované a využíva sa najmä v prípadoch, keď je manželka neplodná. Medzi manželským párom a náhradnou matkou sa uzatvára zmluva, v ktorej sa stanovuje, že pár uhradí všetky potrebné náklady a po narodení dieťaťa prevezme opatrovníctvo. Náhradná matka je umelo oplodnená manželovým spermiom. Manžel je zo zákona otcom dieťaťa, ktoré musí náhradná matka po pôrode odovzdať a manželka ho následne adoptuje.

Táto forma sa používa v prípadoch, keď je manželka plodná, no zo zdravotných dôvodov nemôže dieťa vynosiť. Manželkino vajíčko je oplodnené manželovým spermiom in vitro a následne sa embryo implantuje do maternice náhradnej matky. Embryo je genetickým produktom manžela a manželky, avšak právne dôsledky takéhoto postupu zostávajú v mnohých krajinách nejasné a sporné.

Každá z týchto metód vyvoláva vážne etické aj právne otázky. Nejde len o technické možnosti, ale predovšetkým o biblické princípy a morálnu správnosť. Oslavovať ľudskú kreativitu a vynaliezavosť môže byť prirodzené, no v otázkach plodenia života musia mať vždy Božie princípy absolútnu prioritu.

Aká je biblická odpoveď na tieto významné vedecké pokroky v oblasti umelého oplodnenia a ako by na ne mali kresťania reagovať? Existujú tri základné pravdy, ktoré by mali usmerňovať kresťanské prijatie moderných riešení problému neplodnosti.

„Embryo je ľudská bytosť od počatia a musí sa s ním zaobchádzať s úctou, ktorú Boh vyžaduje pri zaobchádzaní so všetkými nositeľmi Jeho obrazu.“

Biblia jasne hovorí o tom, kto je človek a aký je jeho vzťah k Bohu. Rovnako jasne opisuje Boží vzťah k dieťaťu vyvíjajúcemu sa v lone, jeho prirodzenosť, dôstojnosť a Boží plán pre jeho budúcnosť. Preto by embryo nikdy nemalo byť predmetom experimentovania, ktoré neslúži jeho vlastnému prospechu. Boh nie je utilitárny Boh, ktorý by obetoval jedného v prospech iných, bez ohľadu na vedecký „zisk“ alebo potenciálny úžitok.

V mnohých praktikách umelého oplodnenia je bežná likvidácia embryí, ktoré sa nevyvinuli normálne, alebo dokonca podpora potratu plodov s genetickými či fyzickými poruchami. Takéto postupy sú v rozpore s Božím zákonom a musia byť kresťanmi jednoznačne odmietnuté. Ak kresťanky tieto možnosti zvažujú, mali by sa snažiť vzdelávať svojich lekárov o zle, ktoré spočíva v zaobchádzaní s embryom ako s predľudským objektom, a odmietnuť umožniť takéto praktiky pri svojich potomkoch.

Manželstvo bolo Bohom navrhnuté tak, aby poskytovalo hlboké spoločenstvo, prinášalo sexuálne naplnenie a umožňovalo plodenie detí. Biblia tieto účely neuvádza v pevnom poradí, a preto by žiadny z nich nemal byť nadmerne zdôrazňovaný ani úmyselne podceňovaný.

Manželstvo je exkluzívny zmluvný vzťah, v ktorom sa muž a žena stávajú jedným telom. Aj keď sa v Písme nachádzajú prípady polygamných zväzkov, monogamné manželstvo je konzistentne predstavené ako Boží ideál a jediný prípustný model manželstva pre Boží ľud. Biblia nepripúšťa naplnenie intímneho spoločenstva, sexuálneho života ani plodenia detí mimo tohto vzťahu. Preto neexistuje morálne ospravedlnenie pre použitie akejkoľvek formy umelého oplodnenia mimo manželstva.

Homosexuálne vzťahy, bez ohľadu na to, či sú spoločensky alebo právne označované ako „manželstvo“, sú v rozpore s Božím zákonom a neoprávňujú použitie lekárskej technológie na plodenie detí.

Písmo jasne učí, že sexuálny akt je vyhradený výlučne pre manželskú posteľ. Keďže sex mimo manželstva je hriechom, deti by nemali byť počaté mimo manželského zväzku. Slobodná žena, ktorá sa rozhodne použiť umelé oplodnenie na počatie dieťaťa bez manželstva – či už zo strachu, že sa nikdy nevydá, alebo z túžby nebyť „viazaná“ na muža – týmto konaním prekračuje Božie normy.

Nie je len prípustné, ale aj zásadné, aby sa o dieťa pokúšali výhradne manželské páry. Vzhľadom na exkluzivitu manželského vzťahu by sa na procese počatia mali podieľať len títo dvaja. Použitie darovaných gamét (spermií alebo vajíčok) je niektorými označované ako forma cudzoložstva, hoci nejde o fyzickú neveru. Nech už zvolíme akékoľvek pomenovanie, ide o akt, ktorý vnáša tretiu stranu do udalosti, ktorá mala zostať výlučne v rámci manželskej zmluvy.

Vzhľadom na jedinečné spojenie manželov sú problémy, ako je neplodnosť, spoločným bremenom oboch a majú byť niesť spoločne. Aj tradičné manželské sľuby to jasne vyjadrujú:

„v dobrom aj v zlom, v chorobe aj v zdraví“ manželský sľub

Použitím darovaných gamét plodný manžel odmieta zdieľať toto bremeno so svojím partnerom. Takéto odmietnutie niesť bremená spolu nie je biblickou odpoveďou na Božiu vôľu ani obrazom toho, ako sa majú kresťanskí manželia k sebe správať. Deti nie sú jediným ani absolútnym cieľom manželstva. Ak sa Boh rozhodol odoprieť toto požehnanie jednému z manželov, odoprel ho obom.

Moja 89-ročná priateľka mi raz rozprávala príbeh z čias, keď jej rodičia očakávali svoje tretie dieťa. Niekoľko známych, ktorí nemohli počať, ich požiadalo, či by im neprenechali svoje tretie dieťa. Veď už mali dievča aj chlapca a údajne plánovali ďalšie deti. Keď jej rodičia túto žiadosť odmietli, dotknutý pár sa urazil. Boli jej rodičia sebeckí alebo necitliví voči páru, ktorý túžil po dieťati? Mali dieťa odovzdať, len preto, že už mali iné a boli schopní mať ďalšie?

Takúto žiadosť by sme dnes považovali za absurdnú a rodičov, ktorí by dieťa odovzdali na takýto domnelý „šľachetný účel“, za nezodpovedných, krutých a bezcitných. Áno, existujú situácie, keď je adopcia najlepším riešením pre dieťa aj rodičov, no pre milujúcich rodičov ide o mimoriadne bolestivý krok, ktorý sa nikdy nerobí len preto, že by sa mali podeliť.

Deti nie sú zamieňateľným tovarom, ktorý možno kúpiť, predať alebo zdieľať. Vzťah medzi rodičom a dieťaťom je jedinečný, hlboký a nenahraditeľný, a preto musí byť vždy chránený a rešpektovaný.

Na základe troch biblických princípov sa teraz pozrieme na konkrétne metódy umelého oplodnenia.

Náhradné materstvo je pravdepodobne najzreteľnejším príkladom nesprávneho použitia modernej technológie. Z viacerých dôvodov by ho kresťanské ženy nemali považovať za prijateľnú možnosť.

Po prvé, do intímneho manželského vzťahu vstupuje tretia osoba. Namiesto toho, aby sa manžel spoliehal výlučne na svoju manželku vo všetkých aspektoch manželského života, zapája inú ženu na naplnenie svojich najhlbších túžob.

Po druhé, žena sa v úlohe náhradnej matky redukuje na biologický nástroj. Musí sa presviedčať, že dieťa, ktoré nosí – či už je geneticky jej alebo nie – jej v skutočnosti nepatrí. To si vyžaduje potlačenie prirodzených materinských citov a ignorovanie hlbokého puta, ktoré sa vytvára počas prenatálneho vývoja.

Niektorí tvrdia, že potlačenie materinských citov je v tomto prípade nezištným skutkom v prospech bezdetného páru. V skutočnosti však náhradné materstvo degraduje materinský vzťah a popiera prirodzené city, ktoré Boh vložil medzi matku a dieťa. Kresťanky sú povolané tento vzťah chrániť, ctiť a zachovávať.

Pri použití spermií manžela na oplodnenie vajíčka manželky nevzniká žiadny morálny problém. Použitie darovaných spermií však narúša rovnaké princípy ako náhradné materstvo. Manželská zmluva je porušená zapojením tretej strany do procesu. Muž tak môže plodiť deti bez zodpovednosti za ich výchovu, hoci v menej osobnej forme než pri náhradnom materstve. Boží poriadok stvorenia neumožňuje mať deti bez toho, aby sme za ne niesli plnú zodpovednosť. Boh nám neprikázal iba plodiť, ale aj starať sa o svoje potomstvo.

Prenos embrya vzbudzuje rovnaké morálne obavy ako umelé oplodnenie pomocou darcu. Aj keď manželka dieťa vynesie do pôrodu, ona a jej manžel využívajú gaméty inej ženy, čím sa narúša manželská zmluva. Podobne ako pri umelom oplodnení, darovateľka nenesie plnú rodičovskú zodpovednosť za svoje dieťa. Tento postup nielenže ohrozuje manželskú vernosť, ale vyvoláva aj vážne otázky týkajúce sa identity dieťaťa a zodpovednosti rodičov.

Metódy, ktoré zahŕňajú tretie strany, predstavujú vážne riziko pre integritu manželstva a narúšajú Boží poriadok stvorenia. Kresťanky by mali pristupovať k technologickým možnostiam s veľkou opatrnosťou a s hlbokým rešpektom voči Božiemu zámeru s rodinou a manželstvom.

IVF predstavuje odlišnú otázku než ostatné metódy umelého oplodnenia. Na základe predchádzajúcich argumentov možno konštatovať, že použitie gamét iných osôb než manželov je nebiblické. To nás vedie k otázke, či je IVF pri použití gamét manžela a manželky vhodnou možnosťou pre kresťanské páry.

V tomto prípade nedochádza k porušeniu manželskej zmluvy. Je zrejmé, že Boh nás požehnal lekárskou technológiou, ktorá dokáže prekonať mnohé fyzické obmedzenia. Niektorí kresťania však veria, že existuje hranica, za ktorú by už nemali ísť, a že IVF predstavuje prílišný zásah. Iní považujú čas a finančné prostriedky investované do tejto metódy za opodstatnené v snahe priviesť na svet dieťa.

Tieto citlivé rozhodnutia musia zostať na manželskom páre, avšak s jasne stanovenými obmedzeniami:

• Použitie výhradne vlastných gamét – Ak jeden z manželov nie je schopný poskytnúť gaméty, pár nie je oprávnený túto možnosť využiť.
• Implantácia všetkých oplodnených vajíčok alebo embryí – Bez ohľadu na ich stav musia byť všetky prenesené do maternice.

V procese IVF sa často stáva, že nesprávne sa vyvíjajúce embryá sú likvidované alebo sa na prebytočných embryách vykonávajú vedecké experimenty. Tieto praktiky sú morálne neprípustné, pretože porušujú základný princíp, že embryá sú ľudské bytosti stvorené na Boží obraz.

Ďalším vážnym problémom IVF je jeho často nízka efektivita. Zvyčajne sa oplodní väčší počet vajíčok a tie sa vložia do maternice, aby sa zvýšila pravdepodobnosť úspešnej implantácie. Niekedy však dochádza k viacnásobným tehotenstvám, ktoré sú vystavené vysokému riziku zlyhania.

V takýchto prípadoch sa používa postup známy ako fetálna redukcia, teda usmrtenie všetkých okrem jedného alebo dvoch nenarodených detí s cieľom zvýšiť šancu na ich prežitie. Tento postup má z medicínskeho hľadiska určitý úspech pri zabezpečení, že rodičia využívajúci IVF (alebo lieky na podporu plodnosti) budú mať preživšie deti. Niektorí tvrdia, že je lepšie mať jedno alebo dve deti než žiadne.

„Kresťania však musia uznať, že napriek zdaniu rozumnosti nie je fetálna redukcia prípustnou možnosťou.“

Zvrchovanosť nad životom a smrťou patrí výlučne Bohu. Našťastie je možné kontrolovať počet oplodnených vajíčok v procese IVF, a tým aj počet embryí vkladaných späť do maternice. Lekár musí z medicínskeho hľadiska rozhodnúť, koľko plodov má reálnu šancu prežiť tehotenstvo, a oplodniť len zodpovedajúci počet vajíčok. Tým by nikdy nemala vzniknúť domnelá „potreba fetálnej redukcie“.

Aj keď toto obmedzenie znižuje šance na úspech, kresťania by sa nemali vystavovať situáciám, v ktorých by ich deti nemali šancu prežiť. Božia vôľa a hlboký rešpekt k životu musia zostať na prvom mieste pri každom rozhodovaní o využití IVF.

Božia vôľa pre naše životy je vždy zameraná na naše dobro a na naše ďalšie posvätenie. Ak je neplodnosť súčasťou Jeho vôle, máme ju prijať s pokorou a podriadenosťou a hľadať iba také riešenia, ktoré sú v súlade s biblickými princípmi. Ak veríme, že manželstvo a rodičovstvo sú vzťahy ustanovené Bohom, môžeme odmietnuť náhradné materstvo, umelé oplodnenie s darcovskými spermiami a prenos embrya, pretože tieto metódy tieto vzťahy zásadne narušujú.

Morálnosť IVF je menej jednoznačná a kresťania, ktorí túžia túto metódu využiť, tak musia urobiť výlučne v rámci hraníc, ktoré stanovuje Písmo.

„Čokoľvek robíte, robte všetko na Božiu slávu.“ 1. Korintským 10:31

Aby sme oslavovali Boha, musíme chrániť a zachovávať ľudský život vo všetkých jeho fázach. Boh nás poznal už v materskom lone a náš život pre Neho nikdy nebol anonymný ani bezvýznamný.

„Tvoje oči videli môj neúplný zárodok.“ Žalm 139:16

Máme chrániť manželskú zmluvu – manželia si majú navzájom niesť bremená a byť jedným telom, ako im Boh prikazuje. Zároveň máme ctiť vzťah medzi rodičmi a deťmi. Mali by sme budovať spoločnosť, v ktorej je puto s deťmi považované za posvätné, a nie za vec ľahostajnosti. Deti nie sú iba výsledkom technológie; sú Božím darom, ktorý máme chrániť a milovať.

Hoci počet žiadostí o potrat neustále rastie, pribúdajú aj vedecké poznatky, ktoré spochybňujú argumenty často používané na jeho obhajobu. Významné dôkazy pochádzajú najmä z oblasti imunológie. Keď bol pred polstoročím objavený tento pozoruhodný mechanizmus ľudského imunitného systému, biolog a držiteľ Nobelovej ceny sir Peter Medawar poukázal na zásadný paradox.

Upozornil na to, že prežitie geneticky odlišného dieťaťa v matkinom lone odporuje bežným imunologickým zákonom, ktoré za normálnych okolností znemožňujú transplantáciu tkaniva. Imunitný systém totiž zvyčajne rozpozná akékoľvek cudzie tkanivo a okamžite proti nemu spustí obrannú reakciu, najmä prostredníctvom mechanizmu tzv. zabijáckych T buniek.

Práve tento mechanizmus bol príčinou zlyhávania transplantovaných orgánov v raných pokusoch – imunitný systém príjemcu napádal a odmietal cudzie tkanivo darcu. Otázka teda znie: prečo maternica matky nezistí prítomnosť cudzieho tkaniva vyvíjajúceho sa embrya a neodmietne ho?

Toto paradoxné správanie maternice je pre vedcov dodnes záhadou. Napriek tomu, že imunitný systém zvyčajne reaguje na cudzie bunky prudko a odmietavo, v prípade tehotenstva sa správa odlišným spôsobom. Tento jav jasne naznačuje, že tehotenstvo je špecifický a výnimočný proces, ktorý sa vymyká bežným imunologickým pravidlám.

Tieto poznatky prinášajú silné argumenty proti potratom, pretože poukazujú na biologickú výnimočnosť tehotenstva a na to, že vývoj embrya v matkinom lone je zložitý, cieľavedomý a chránený proces.

Dnes už vieme, že maternica skutočne reaguje, a práve to je príčinou mnohých neúspešných tehotenstiev. Výskum ukázal, že vyvíjajúce sa dieťa vytvára veľmi špecifickú obranu proti útoku zabijáckych T buniek. Ak tento obranný mechanizmus funguje správne, tehotenstvo pokračuje až do termínu pôrodu. Ak však mechanizmus zlyhá, dôjde k potratu.

V prelomovej štúdii z roku 1998 vedci z Medical College of Georgia v americkej Auguste zistili, že embryo cicavcov (konkrétne pracovali s myšami) produkuje špeciálny enzým nazývaný indolamín 2,3-dioxygenáza (IDO). Tento enzým potláča reakciu zabijáckych T buniek matky a umožňuje tak pokračovanie tehotenstva. Následný výskum u ľudí potvrdil rovnaký účinok. Bolo tiež preukázané, že IDO je produkovaný na strane placentárnej membrány embrya (membrány, ktorá oddeľuje matku od dieťaťa), a nie na strane matky.

Ďalšie štúdie na myšiach ukázali, že produkcia IDO dosahuje svoj vrchol počas tvorby placenty, čo je najkritickejšie obdobie pre vytvorenie tohto kľúčového spojenia medzi matkou a dieťaťom. Najnovšie výskumy u ľudí potvrdili nad akúkoľvek pochybnosť, že IDO predstavuje na rozhraní medzi matkou a dieťaťom špecifický obranný mechanizmus, ktorý bráni imunitnému systému matky odmietnuť jej vlastné dieťa.

Tento objav významne prispel k pochopeniu tehotenstva a ukazuje, že existencia a prežitie dieťaťa v lone nie je len otázkou biologických procesov, ale aj presne cielenej obrany, ktorú Boh vložil do vývoja embrya. Táto zložitosť a dokonalosť mechanizmu poukazuje na Božiu múdrosť v stvorení života.

Aký má tento výskum súvis s potratom? Dôvodom je častý argument v prospech potratov, že matka má právo rozhodovať o svojom tele. Tento výskum však jasne ukazuje, že dieťa nie je súčasťou tela matky. Dieťa má svoju jedinečnú genetickú výbavu – od matky pochádza len polovica chromozómov, druhá polovica pochádza od otca. Každá kombinácia chromozómov je preto unikátna.

Táto skutočnosť úplne postačuje na to, aby imunitný systém matky rozpoznal dieťa ako „votrelca“ a spustil útok pomocou zabijáckych T buniek. V experimentoch na myšiach, keď bola produkcia IDO umelo potlačená, maternica rýchlo odmietla embryá. To znamená, že dieťa je prirodzene pripravené na život v maternici iba vtedy, ak produkuje IDO a potláča reakciu matkiných T buniek, čo umožňuje, aby tehotenstvo pokračovalo zdravým spôsobom až do pôrodu.

„Tento výskum zdôrazňuje skutočnosť, že osobnosť dieťaťa – vzhľadom na jeho jedinečnú genetickú výbavu – existuje už od okamihu počatia.“ vedecký záver o genetickej individualite

Produkcia IDO sa začína až šiesty deň. Prečo práve vtedy? Šiesty deň je prípravou na deň siedmy, keď sa nové embryo po prvýkrát pripojí k maternici matky, aby mohlo čerpať živiny z jej krvného obehu. Práve v tomto okamihu môžu matkine zabijácke T bunky normálne zaútočiť a embryo odmietnuť, avšak vďaka produkcii IDO v predchádzajúci deň sa tento útok neuskutoční.

„Lebo ty si utvoril moje útroby, v lone mojej matky si ma utkal.“ Žalm 139:13

IDO je jednou z úžasných súčastí Božieho systému ochrany, ktorý chráni každého z nás už v maternici. Tento proces jasne ukazuje, že život je posvätný od svojho počiatku a že Boh vopred naplánoval ochranu každého dieťaťa ešte pred jeho narodením. Preto by sme tento Boží poriadok nemali zneucťovať ani brať nevinný ľudský život rozširovaním potratovej praxe.

Téma neplodnosti, umelého oplodnenia (IVF) a náhradného materstva patrí medzi zásadné otázky etiky života a prirodzene zapadá do oblasti sexuality a manželstva, kde sa rieši Boží zámer s rodinou, plodením detí a zodpovednosť rodičov; biblický pohľad na život ako Boží dar úzko súvisí aj s teologickým rámcom teológie, ktorá pomáha rozlišovať medzi ľudskými túžbami a Božou vôľou, pričom praktické otázky tela, zdravia a moderných medicínskych zásahov nadväzujú na oblasť zdravovedy; celý problém sa zároveň dotýka hlbokej duchovnej skúsenosti dôvery v Boha, prijatia Jeho vedenia a ochoty podriadiť dobrý cieľ správnym a morálne čistým prostriedkom.