6. Vzrast v Kristovi

Zmena srdca, ktorou sa stávame Božími deťmi, sa v Písme nazýva znovuzrodením. Na inom mieste ju Písmo prirovnáva ku klíčeniu dobrého semena, ktoré zasial hospodár. Tí, čo sa práve obrátili ku Kristovi, sú „ako teraz narodené nemluvniatka“ a majú rásť „k postave mužov a žien v Ježišovi Kristovi“ (1. Petra 2:2; Efezským 4:15), alebo ako dobré semeno zasiate na poli majú rásť a prinášať ovocie.

Izaiáš hovorí, že budú ako „duby spravodlivosti, ktoré vysadil Hospodin, aby sa oslávil“ (Izaiáš 61:3). Tieto príklady z prirodzeného života nám pomáhajú lepšie pochopiť tajomné pravdy duchovného života. Všetka múdrosť a všetky schopnosti človeka nemôžu stvoriť život ani v tom najmenšom útvare prírody. Rastlina alebo zviera žijú len tým životom, ktorý im dal Boh. Takisto aj duchovný život v ľudských srdciach pochádza výlučne zo života od Boha.

„Ak sa niekto nenarodí znova, nemôže sa stať účastníkom života, ktorý prišiel dať Kristus.“ Ján 3:3

Ako je to so životom, tak je to aj s rastom. Z Božieho podnetu sa z puku utvára kvet a z kvetu ovocie. Božou mocou zo semena vyrastá „najprv byľ, potom klas a potom plno zrna v klase“ (Marek 4:28). Prorok Hozeáš hovorí, že Izrael „bude kvitnúť ako ľalia“ a že „budú ako záhrada, kvitnúť budú ako vinič“ (Hozeáš 14:5,7 ROH; Hozeáš 14:6,8 ECAV).

Ježiš nám pripomína, aby sme si „všímali ľalie, ako rastú“ (Lukáš 12:27). Rastliny a kvety nerastú z vlastnej starostlivosti o seba, z úzkosti či z vlastného úsilia, ale tak, že prijímajú, čo Boh pripravil pre ich život. Dieťa nemôže vlastnou silou pridať niečo k svojej postave. Ani ty nemôžeš úzkostlivosťou či úsilím podnietiť svoj duchovný rast. Rastlina i dieťa prijímajú všetko potrebné na život – vzduch, slnko a potravu – z blízkeho prostredia.

Čím sú tieto dary prírody pre zviera a rastlinu, tým je Kristus pre ľudí, ktorí mu dôverujú. On je ich „večným svetlom“, „slnkom i štítom“ (Izaiáš 60:19; Žalm 84:12). On bude ako „rosa pre Izraela“, príde „ako dážď, ktorý padá na pokosenú lúku“ (Hozeáš 14:5 ROH; Hozeáš 14:6 ECAV; Žalm 72:6). On je živá voda, „Boží chlieb, ktorý zostupuje z neba a dáva svetu život“ (Ján 6:33).

V dokonalom dare svojho Syna Boh obklopil celý svet skutočným ovzduším milosti, tak ako vzdušný obal obklopuje zem. Každý, kto sa rozhodne vdychovať toto životodarné ovzdušie, bude rásť a dosiahne plnosť postavy muža a ženy v Ježišovi Kristovi. Ako sa kvet obracia k slnku, aby jeho lúče umocnili krásu a súmernosť, tak sa máme aj my obracať k Slnku spravodlivosti, aby nás osvecovalo nebeské svetlo a aby sa náš charakter mohol rozvinúť do Kristovej podoby. Ježiš učí to isté, keď hovorí:

„Zostaňte vo mne a ja vo vás. Ako ratolesť nemôže prinášať ovocie sama zo seba, len ak ostáva na vínnom kmeni, tak ani vy, len ak zostávate vo mne. Bezo mňa nič nemôžete urobiť.“ Ján 15:4–5

Ak máš žiť svätým životom, si rovnako závislý od Krista, ako rast a plodnosť vetvy závisia od kmeňa. Bez neho nemáš život. Nemáš nijakú silu odolávať pokušeniu, ani rásť v milosti a svätosti. Ak zostávaš v ňom, môžeš prekvitať. Ak svoj život čerpáš z neho, nevyschneš a nebudeš bez ovocia, lebo si ako strom zasadený pri vodnom toku. Mnohí si myslia, že určitú časť diela musia vykonať sami.

Dôverovali Kristovi, keď išlo o odpustenie hriechov, no teraz chcú žiť spravodlivo len vlastným úsilím. Každá takáto snaha však musí stroskotať. Ježiš hovorí:

„Bezo mňa nič nemôžete urobiť.“ Ján 15:5

Náš rast v milosti, naša radosť i naša užitočnosť závisia od nášho spojenia s Kristom. V milosti porastieme, ak budeme každý deň a každú hodinu spojení s ním a ak zostaneme v ňom. On je nielen pôvodca, ale aj dokonávateľ našej viery. Kristus je vždy a všade prvý i posledný. Má byť s nami nielen na začiatku a na konci našej cesty, ale aj na každom kroku. Dávid hovorí:

„Stále si staviam Hospodina pred seba, keď mi je po pravici, nesklátim sa.“ Žalm 16:8

Pýtaš sa: „Ako mám zostávať v Kristovi?“ Tak, ako si ho na začiatku prijal:

„Preto, ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite.“ Kološanom 2:6

„Môj spravodlivý bude žiť z viery.“ Židom 10:38

Odovzdal si sa Bohu, aby si mu úplne patril, aby si mu slúžil a poslúchal ho. Krista si prijal ako svojho Spasiteľa. Nič si nemohol urobiť pre odpustenie hriechov ani si zmeniť srdce. Odovzdaním sa Bohu prejavuješ vieru, že on to všetko vykonal pre teba kvôli Kristovi. Vierou si sa stal Kristovým vlastníctvom a vierou máš v ňom rásť tak, že budeš dávať i prijímať.

Dávať máš všetko – svoje srdce, vôľu a službu – a odovzdávať sa Bohu poslušnosťou jeho požiadaviek. Zároveň máš všetko prijímať – Krista ako plnosť všetkých požehnaní, aby prebýval v tvojom srdci, bol tvojou silou, spravodlivosťou a stálym pomocníkom. Len tak budeš schopný poslúchať. Posväť sa Bohu hneď ráno; nech je to tvoj prvý čin. Modli sa:

„Pane, prijmi ma za svoje dieťa. Všetky svoje plány kladiem k Tvojim nohám. Použi ma dnes vo svojej službe. Zostaň so mnou, nech všetko konám v Tebe.“

Toto je každodenná záležitosť. Každé ráno sa posväť Bohu na celý deň. Odovzdaj mu svoje plány, aby sa uskutočnili podľa jeho prozreteľnosti, inak sa ich budeš musieť vzdať. Takto môžeš dennodenne odovzdávať svoj život do Božích rúk a bude sa stále viac tvarovať podľa Kristovho života.

Život v Kristovi je život spokojnosti. Nemusí v ňom byť citové vzrušenie, ale trvalá, pokojná dôvera. Nedúfaš v seba, ale v Krista. Tvoja slabosť je spojená s jeho silou, tvoja nevedomosť s jeho múdrosťou, tvoja krehkosť s jeho mocou. Nemusíš sa zaoberať vlastným ja. Smieš hľadieť na Krista. Kristus v sebazapieraní, Kristus v sebaponížení, Kristus v čistote a svätosti, Kristus v bezúhonnej láske – to sú témy obdivného záujmu duše.

Len keď ho budeš milovať, napodobňovať a úplne od neho závisieť, budeš premený na jeho obraz. Ježiš hovorí: „Zostaňte vo mne.“ Tieto slová vyjadrujú odpočinok, stálosť a dôveru. Znova nás pozýva:

„Poďte ku mne… ja vám dám odpočinutie.“ Matúš 11:28

Žalmistove slová vyjadrujú tú istú myšlienku:

„Utíš sa pred Hospodinom a očakávaj na neho.“ Žalm 37:7

Izaiáš uisťuje:

„V utíšení a v dôvere bude vaša sila.“ Izaiáš 30:15

Tento odpočinok sa nenachádza v nečinnosti, pretože v Spasiteľovom pozvaní prísľub odpočinku úzko súvisí s jeho výzvou, aby sme začali pracovať:

„Vezmite na seba moje jarmo… a nájdete si odpočinutie.“ Matúš 11:29

Srdce, ktoré najplnšie spočíva v Kristovi, bude pre neho pracovať najobetavejšie a najhorlivejšie. Ak sa myseľ neustále zaoberá vlastným ja, odvracia sa od Krista, zdroja sily a života. Preto sa satan ustavične snaží odvracať pozornosť od Spasiteľa a zabrániť spojeniu a spoločenstvu človeka s Kristom. Usiluje sa, ak nie úplne, tak aspoň čiastočne usmerniť myseľ k svetským zábavám, k životným starostiam, chaosu a žiaľu, k chybám iných alebo k vlastným nedostatkom a nedokonalostiam.

Nedaj sa pomýliť jeho lákadlami. Mnohých skutočne svedomitých ľudí, túžiacich žiť pre Boha, zvádza k tomu, aby sa príliš zaoberali vlastnými chybami a slabosťami. Týmto odlúčením od Krista sa snaží nad nimi zvíťaziť. Vlastné ja nemá byť stredom pozornosti a nemali by sme prepadať úzkosti ani strachu o to, či budeme spasení. To všetko nás odvracia od Zdroja sily.

Zver zachovanie svojho života Bohu a dôveruj mu. Hovor a premýšľaj o Ježišovi. Nech sa vlastné ja v ňom stratí. Zbav sa všetkých pochybností a zažeň svoje obavy. Povedz spolu s apoštolom Pavlom:

„Nežijem už ja, ale žije vo mne Kristus. A nakoľko teraz žijem v tele, žijem vo viere v Syna Božieho, ktorý si ma zamiloval a seba samého vydal za mňa.“ Galaťanom 2:20

Spočiň v Bohu. On zachová, čo si mu zveril. Ak sa odovzdáš do jeho rúk, pomôže ti byť viac než víťazom skrze Toho, ktorý ťa miluje. Keď Kristus vzal na seba ľudskú prirodzenosť, spojil ľudstvo so sebou putom lásky, ktoré nemôže pretrhnúť nijaká moc okrem rozhodnutia samého človeka. Satan sa bude neustále snažiť, aby nás zviedol pretrhnúť toto puto.

Chce, aby sme sa vzdali Krista. Práve tu musíme bdieť, zápasiť a modliť sa, aby nás nič nezviedlo zvoliť si iného pána, lebo túto možnosť máme vždy. Zrak však majme neustále upretý na Krista a on nás ochráni. Keď hľadíme na Ježiša, sme v bezpečí. Nič nás nemôže vytrhnúť z jeho rúk. Ak na neho neprestajne hľadíme, „Duch Pánov nás premieňa na ten istý obraz zo slávy do slávy“ 2. Korinťanom 3:18.

Aj prví učeníci len takto získali podobnosť drahému Spasiteľovi. Keď počuli Ježišove slová, uvedomili si, že ho potrebujú. Hľadali ho, našli ho a nasledovali ho. Boli s ním doma, v izbe, pri stole aj na poli. Boli s ním ako žiaci so svojím učiteľom a denne prijímali z jeho úst naučenia o svätej pravde. Hľadeli na neho ako sluhovia na svojho pána, aby poznali svoju povinnosť. Učeníci boli ľudia „utrpeniu podrobení ako aj vy“ Jakoba 5:17. Museli rovnako bojovať s hriechom a potrebovali tú istú milosť, aby mohli žiť svätým životom.

Ani Ján, milovaný učeník, ktorý najvernejšie odzrkadľoval Spasiteľovu podobu, nemal svoju ušľachtilosť od narodenia. Bol nielen sebavedomý a ctibažný, ale aj prudký a urážlivý. Keď sa mu však zjavil Kristov božský charakter, uvidel aj vlastnú nedostatočnosť a toto poznanie ho pokorilo. Sila a trpezlivosť, moc a neha, majestát a krotkosť, ktoré pozoroval v každodennom živote Božieho Syna, napĺňali ho obdivom a láskou.

Kristus dennodenne priťahoval jeho srdce a on z lásky k svojmu Pánovi strácal zo zreteľa vlastné ja. Jeho nedotklivá, ctibažná povaha sa podvolila tvárnej Kristovej moci. Znovuzrodzujúci vplyv Ducha Svätého mu zmenil srdce. Moc Kristovej lásky mu pretvorila povahu. To je dôsledok spojenia s Ježišom. Keď Kristus prebýva v srdci, obmäkčuje ho, podmaňuje dušu a prebúdza túžby po Bohu a nebi.

Po Kristovom nanebovstúpení učeníkov sprevádzalo vedomie jeho prítomnosti. Bola to osobná prítomnosť plná lásky a svetla. Ježiš, ktorý s nimi chodil, hovoril a modlil sa, bol vzatý do neba, no jeho posolstvo pokoja im zostalo:

„Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ Matúš 28:20

Vstúpil na nebesá v ľudskej podobe. Učeníci vedeli, že aj pred Božím trónom je ich priateľom a Spasiteľom. Vedeli, že sa stále stotožňuje s trpiacim ľudstvom a že predkladá Otcovi zásluhy svojej krvi. Uisťovalo ich, že im šiel pripraviť miesta a že sa vráti. V posvätnej bázni sa preto skláňali k modlitbe a držali sa zasľúbenia:

„Keď budete prosiť Otca o niečo, dá vám to v mojom mene.“ Ján 16:23

„Proste teda, a dostanete, aby vaša radosť bola úplná.“ Ján 16:24

„Je to Kristus, ktorý umrel, ba i z mŕtvych vstal, je na pravici Božej a prihovára sa za nás.“ Rimanom 8:34

Práve Turíce im priblížili Utešiteľa, o ktorom Kristus povedal:

„Bude vo vás.“ Ján 14:17

Upozornil ich:

„Vám prospeje, aby som odišiel, lebo ak neodídem, Radca nepríde k vám.“ Ján 16:7

Odvtedy Kristus prostredníctvom Ducha prebýva v srdciach svojich detí. Boli s ním spojení ešte užšie než predtým. Vyžarovalo z nich svetlo, láska a moc prítomného Krista, takže ľudia „poznali, že boli s Ježišom“ (Skutky apoštolov 4:13).

„Nielen za týchto prosím, ale aj za tých, ktorí pre ich slovo uveria vo mňa.“ Ján 17:20

Ježiš prosil za nás a žiadal, aby sme mohli byť jedno s ním, tak ako je on jedno s Otcom. Aké to spojenie. Spasiteľ povedal o sebe:

„Syn nič nemôže robiť sám od seba. Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky.“ Ján 5:19; Ján 14:10

Ak teda Kristus prebýva v našich srdciach, bude v nás pôsobiť, aby sme aj chceli, aj konali podľa jeho dobrej vôle (Filipským 2:13). Budeme pracovať, ako on pracoval, budeme prejavovať toho istého ducha. Ak ho teda budeme milovať a zostaneme v ňom, budeme všestranne vrastať do Toho, ktorý je hlavou, do Krista (Efezským 4:15).

Téma vzrastu v Kristovi úzko nadväzuje na skúsenosť znovuzrodenia, pretože duchovný rast začína prijatím nového života od Boha a pokračuje každodenným zostávaním v Kristovi. Tento proces premeny charakteru je jadrom praktického kresťanského života, kde sa viera prejavuje v poslušnosti, dôvere a spojení s Kristom. Pevné biblické základy duchovného rastu rozvíja aj biblické štúdium. Rast v milosti je neoddeliteľne spojený s pôsobením Ducha Svätého a smeruje k premene charakteru na Kristov obraz, ktorá je cieľom života viery.