Dinosaury vs Biblia (Kent Hovind)

Volám sa Kent Hovind. Pätnásť rokov som študoval na univerzite prírodné vedy a posledných šestnásť rokov pôsobím ako evanjelista. Približne 900-krát ročne prednášam na témy stvorenie, evolúcia a dinosaury. Zastávam presvedčenie, že Biblia je pravdivá a zároveň vedecky presná. Evolučná teória, ktorá sa vyučuje na školách, je v rozpore s prvým dodatkom ústavy a predstavuje najhlúpejšie a najnebezpečnejšie náboženstvo v dejinách planéty Zem.

Žijem v Pensacole na Floride. Mám tri deti, všetky sú už dospelé a majú svoje rodiny. Vďaka Bohu za to, že sa osamostatnili a náš domov je opäť voľný. Momentálne máme štyri vnúčatá – a to je podľa mňa Božia odmena za to, že som svoje deti neumoril, aj keď ma to občas napadlo. Rodičia, buďte trpezliví, naozaj to stojí za to. Celá moja rodina býva blízko mňa a všetci pracujú v našej misii. Je úžasné mať deti, ktoré milujú Pána. V našej záhrade máme Dinosaur Adventure Park. Mám rád dinosaury.

Navštevujú nás tisíce a tisíce ľudí. Pravdepodobne takmer tisíc ľudí bolo zachránených po návšteve nášho parku. Všetko, čo robíme, má duchovné aj vedecké ponaučenie. Trávime skvelý čas a používame dinosaury na slávu Božiu. Za posledných dvesto rokov boli kresťania veľmi zmätení v otázke, kam dinosaury zaradiť v Biblii. Včera večer som svedčil jednej pani v hoteli, ktorá mi povedala:

„Mám kamaráta, ktorý tvrdí, že dinosaury nikdy neexistovali.“

Iný muž mi povedal:

„Diabol dal tie kosti do zeme, aby nás oklamal.“

Ak niekomu s normálnou inteligenciou poviete niečo také, budete vyzerať ako blázon. Áno, dinosaury žili – otázka však znie kedy a ako zapadajú do Biblie. Kresťania sú veľmi často zmätení, kde ich umiestniť. Výsledkom je, že niektorí oslabili jasné učenie Písma a vytvorili koncepcie ako „teória medzery“, „deň = vek“, postupné stvorenie alebo teistická evolúcia. Nič z toho nebolo potrebné. Dnes vám predstavím biblický pohľad na dinosaury. Jeden človek z National Geographic povedal:

„Žiadny človek nikdy nevidel živého dinosaura.“

Počkajte chvíľu – vie to, alebo si to len myslí? Len si to myslí. Neexistuje spôsob, ako by to mohol vedieť, pokiaľ by nehovoril s každým človekom, ktorý kedy žil. Hovoril s Adamom a Evou? Hovoril s vami? Nie. Tak ako to môže vedieť?

„Na počiatku stvoril Boh nebo a zem.“ Genezis 1:1

„V šiestich dňoch stvoril Hospodin nebo i zem, more a všetko, čo je v ňom.“ Exodus 20:11

Ak Boh stvoril všetko v šiestich dňoch, potom Adam musel vidieť dinosaury. Neexistuje žiadna iná možnosť.

„Nech je obloha uprostred vôd a nech oddeľuje vody od vôd.“ Genezis 1:6

Svet bol na začiatku pokrytý vodným plášťom. Táto voda padla počas Potopy.

„Pánova je zem… on ju založil na moriach a upevnil na riekach.“ Žalm 24:1–2

„On rozprestrel zem na vodách.“ Žalm 136:6

Voda, ktorá je dnes v oceánoch, bola kedysi v zemskej kôre.

„Roztrhli sa všetky žriedla veľkej priepasti.“ Genezis 7:11

Od stvorenia pred približne 6 000 rokmi až po Potopu pred asi 4 400 rokmi bol svet úplne odlišný. Biblia opakovane hovorí, že ľudia sa dožívali viac než 900 rokov. Plazy rastú po celý svoj život. Preto boli dinosaury obrovské jaštery, ktoré žili s Adamom a Evou v záhrade Eden. Dinosaury nežili pred miliónmi rokov. Vynára sa teda prirodzená otázka: Vzal Noe dinosaury na archu? Pýtali sa Billyho Grahama:

„Boli dinosaury na arche?“

„Nie, na Noeho arche neboli dinosaury, pretože vyhynuli v dobe, keď sa objavil človek.“

Ďakujem Bohu za všetko dobré, čo Billy Graham vykonal, no v tejto veci sa vážne mýli. Ľudia sa ma pýtajú:

„Dinosaury na arche?“

Len dúfam, že Noe držal ďatle v nejakej oceľovej klietke, to by bolo dôležité pre budúcnosť. Ľudia hovoria:

„Pozrite sa, Hovind, oni sú príliš veľké!“

Áno, tie veľké boli veľké, ale mláďatá boli malé. Noemovi bolo 600 rokov, keď staval tú obrovskú loď. Pravdepodobne bol dosť rozumný na to, aby vedel, že nemusí brať tie najväčšie dinosaury. Stačilo vziať dve mláďatá, samčeka a samičku, čo bolo neskôr zásadné.

Existuje mnoho dôvodov, prečo vziať na archu mláďatá. Sú menšie, vážia menej, jedia menej, viac spia a sú odolnejšie. Poznáte to – keď deti spadnú, odrazia sa, vstanú a bežia ďalej. Keď spadne dospelý, často sa zraní a ostane ležať. Navyše mláďatá sú výhodnejšie, pretože po potope budú žiť dlhšie a privedú viac potomstva. Prečo by ste brali na archu veľké slony alebo veľké žirafy? Stačilo vziať mláďatá.

Boh povedal, aby Noe vzal dva z každého druhu, nie dva z každej odrody. Biblia je v tomto úplne jasná. Stačilo vziať len suchozemské živočíchy, tie, v ktorých nozdrách bol dych života. Ryby Noe brať nemusel – mali dostatok vody. Hmyz takisto nemusel brať, pretože nemá nozdry, dýcha cez prieduchy a potopu dokáže prežiť. Choďte na miesto, kde bola povodeň a voda opadla. Prejdite sa po blate a povedzte mi, čo uvidíte ako prvé – chrobáky, milióny a milióny. Hmyz nemusel byť na arche. Niektorý tam možno bol, ale nebolo to nutné.

Noe nepotreboval 400 párov psov. Pravdepodobne nikdy v živote nevidel čivavu. Všetky tieto vyšľachtené psy vznikli neskôr. Je rozumné predpokladať, že kone a zebry mali spoločného predka. Vyzerajú ako kone – pohon na štyri kolesá, originálne kožené čalúnenie, typická výbava koňa. Skeptici sa pýtajú:

„Ako sa Noemu zmestili milióny zvierat na archu?“

Po prvé, bral len suchozemské zvieratá. Po druhé, len tie s nozdrami. Po tretie, bral mláďatá. Po štvrté, bral pár z každého druhu, nie každej odrody. Boh povedal Noemu, akú veľkú má postaviť loď – a Boh presne vedel, koľko zvierat na nej bude. Odborníci odhadujú, že existuje približne 8000 základných druhov zvierat. Na arche bolo pre všetky dostatok miesta.

Niektorí ateisti tvrdia, že Adam nemohol pomenovať všetky zvieratá za jeden deň. Keď som zanietený, dokážem hovoriť 350 slov za minútu. Pri 300 slovách za minútu by ste pomenovali zvieratá za 26 minút. Navyše Adam mal veľmi vysoké IQ. Vyšiel priamo z Božej ruky, plne naprogramovaný. V tom čase existoval jeden jazyk. Adam mohol chodiť, pomenovať zvieratá a oženiť sa počas jedného dňa. Pre neho to nebol žiadny problém. A čo potom?

„Čo ešte máš pre mňa, Bože?“

A nakoniec otázka:

„Aká veľká bola archa?“

Niektorí hovoria:

„Nevieme… vieme len, že to je nemožné!“

Aha. Takto to teda funguje. To všetko zapadá do ich viery. Veria, že pred 18–20 miliardami rokov nastal veľký tresk, keď nič explodovalo a vytvorilo všetko. Pred 4,6 miliardami rokov sa planéta ochladila a vznikol skalnatý povrch. Keď sa krajina ešte formovala, mali existovať jazierka bublajúcej lávy. Táto učebnica hovorí:

„Na zemi nebol žiaden kyslík, nulové percento kyslíka, ale skaly ho pohlcujú.“

„Oceány sa utvárali, keď pršalo na skaly počas miliónov rokov… Milióny rokov prívalových dažďov vytvorilo oceány… Vo víriacich sa oceánoch buble vývar zložitých chemikálií… Prechod od zložitej chemickej polievky k živým organizmom je veľmi pomalý.“

„Život na Zemi vznikol v skalách na dne oceánu.“

„Prvé samostatné replikácie systému sa museli objaviť v tejto organickej polievke.“

Takže podľa ich teórie, pred 20 miliardami rokov bol veľký tresk. Pred 4,6 miliardami rokov sa utvorila zem. Bola to veľká guľa horúcej skaly, potom začalo pršať a pršalo a pršalo. Tak sa naplnili oceány. A v oceánoch sa objavili prvé živé organizmy. Takže váš pra, pra, pra, pra, pra, pra dedo bol polievka. To je evolučná teória. Nebol to môj nápad, ale ich. Môžete sa z toho smiať, ak chcete, je mi to jedno.

Raz ma požiadali, aby som prišiel prednášať na vysokú školu v Bostone. Mal som tam hovoriť v miestnej cirkvi. Povedal som:

„Obvolaj niektoré vysoké školy a uvidíme, či chcú mať debatu.“

Rád diskutujem s týmito ľuďmi na ich vlastných univerzitách. Nakoniec jedna z nich povedala:

„My nechceme prísť na prednášku, ale môže prísť a hovoriť s našimi študentami, ak naši profesori budú môcť položiť nejaké otázky, pretože chceme ukázať našim študentom, akí neschopní vy kresťania naozaj ste.“

Povedal som:

„Bude mi cťou zúčastniť sa.“

Tak som išiel. Bolo tam šesť profesorov a všetci študenti. Cítil som sa ako Daniel v levovej jame. Vybral som svoje dva časové grafy a povedal:

„Priatelia, verím Biblii.“

Ale nik nejasal. Povedal som:

„Som presvedčený, že pred 6 tisíc rokmi Boh všetko stvoril. Pred 4 400 rokmi Boh zoslal potopu a po veľkej potope bolo všetko zničené. Noe vzal pár z každého druhu, nie odrody… po dvoje z každého druhu na archu, z čoho následne povstalo veľké množstvo variácií.“

A potom som im povedal, čomu veria oni. Väčšina evolucionistov nevie, čomu vlastne verí – musíte im to povedať. Povedal som:

„Vy ste presvedčení, že pred 20 miliardami rokov bol veľký tresk, pred 4,6 miliardami rokov sa planéta ochladila, pršalo na skaly milióny rokov a vytvorila sa polievka. A polievka ožila asi pred 3 miliardami rokov.“

Jeden profesor bol veľmi nahnevaný. Zdá sa, že som im to spôsobil ja. Povedal:

„Pán Hovind, uvedomujete si, že v dnešnom svete je takmer 400 druhov psov?“

Povedal som:

„Pane, nemám tušenie, koľko ich je, ale 400 je prijateľné.“

Povedal:

„Chcete mi povedať, že všetky tie psy pochádzajú z dvoch psov z Noeho archy? Chcete, aby som tomu uveril?“

Odpovedal som:

„Pane, pozreli ste sa na to, čo učíte svojich študentov? Vy učíte svojich študentov, že všetky tie psy pochádzajú zo skaly.“

Potom už nemal žiadne ďalšie otázky.

Raz som mal diskusiu na univerzite a neskôr jedna dáma kráčala uličkou priamo ku mne. Bola od zlosti bez seba a z nosa jej vychádzal dym. Modlil som sa:

„Pane, ja chcem ísť domov.“

Dala si ruky na bok a povedala:

„Dnes večer ste všetkým povedal, že veríme, že pochádzame zo skaly. Nemyslíme si nič také!“

Povedal som:

„Madam, musíte sa upokojiť, lebo sa vám niečo stane. Madam, veríte v evolúciu?“

Odpovedala:

„Áno, verím. Som profesorka tu na univerzite.“

Povedal som:

„Madam, mohla by ste mi prosím odpovedať, odkiaľ sme prišli?“

Odpovedala:

„Pochádzame z makromolekuly.“

Povedal som:

„Kde sa tu vzala?“

Odpovedala:

„Z oceánov, z pre-biotickej polievky.“

Povedal som:

„Kde sa tu vzala?“

Odpovedala:

„Pršalo na skaly po milióny rokov…“

Videl som, že si začína uvedomovať, čomu naozaj veria. Ja si však myslím, že pochádzame zo Skaly – Krista. Áno, madam, je lepšie byť opatrný, keď chodíte vonku a nestúpiť na dedka. Našiel som jej verš:

„Hovoria drevu: Ty si môj otec, a kameňu: Ty si ma splodil.“ Jeremiáš 2:27

Tiež som našiel v Biblii obľúbený verš môjho otca:

„Pane, zmiluj sa nad mojím synom, lebo je námesačný a hrozne trpí.“ Matúš 17:15

„Zem bola porušená pred Bohom a plná násilia… A Boh pozrel na zem a bola porušená, lebo každé telo porušilo svoju cestu na zemi. A Boh riekol Noemu: Koniec každého tela prišiel predo mnou, lebo zem je plná ukrutnosti od nich. Skazím ich aj so zemou. Postav si archu…“ Genezis 6:11–14

A Noe povedal svojim chlapcom:

„Chlapci, choďte po drevo, musíme postaviť loď.“

Oni išli, priniesli veľa dreva a postavili tú obrovskú loď. Po potope sa Noeho synovi narodil syn a dal mu meno Arfaxad. Prečo by niekto pomenoval svoje dieťa Arfaxad? Viete si predstaviť to úbohé dieťa v škôlke?

„Ako sa voláš, chlapče?“

„Arfaxad.“

„Vieš, ako sa to píše?“

„Nie, to nikto nevie.“

Jedného dňa Arfaxad sedí na kolenách svojho deda, rozhliada sa ako to robia deti a hovorí:

„Hej, dedo, mám otázku, prečo sme jediní ľudia na svete? Myslíš, že celá planéta je len pre nás? Čo sa stalo?“

A dedo mu bude rozprávať príbeh o potope. Budú o nej hovoriť dlhý čas. V Pensacole na Floride sme hovorili o hurikáne Ivan veľmi dlho – a to bola len jedna malá búrka. Viete si predstaviť celosvetovú potopu? Budú o nej hovoriť po celé stáročia. Arfaxadov otec, Sem, žil dosť dlho na to, aby príbeh vyrozprával osobne Abrahámovi, Izákovi a Jákobovi. Neobjavíte to priamo pri čítaní Biblie, ale ak si nakreslíte graf, je to zrejmé.

Vedeli ste, že o potope sa hovorí v mnohých kultúrach po celom svete? V súčasnosti existuje približne 270 známych legiend o potope. Na Havaji majú legendu, ktorá hovorí:

„Neskôr, po smrti Kuniuhonna, prvého človeka… svet sa stal zlým a hrozným miestom k životu. Bol len jeden dobrý človek, jeho meno bolo Nu-u. Urobil veľké kanoe s domom a naplnil ho zvieratami. Vody prišli na celú zem a zabili všetkých ľudí. Zachránený bol len Nu-u a jeho rodina v lodi naplnenej zvieratami.“

Znie to ako biblický príbeh o potope, však? Číňania majú legendu s názvom Hihking Classic. Hovorí, že Fuhi je otcom ich civilizácie. Muž menom Fuhi je pravdepodobne Noe. Príbeh hovorí, že Fuhi, jeho manželka a ich traja synovia a dcéry unikli veľkej potope. Oni a jeho rodina boli jediní ľudia, ktorí na zemi prežili. Po veľkej potope znovu osídlili svet.

Tolték Indiáni v Mexiku majú veľmi zaujímavý príbeh. Hovorili, že prvý svet trval 1716 rokov a potom bol zničený potopou, ktorá pokryla najvyššie hory. Jedna rodina menom Coxcox prežila. Podľa biblickej chronológie je 1656 rokov od stvorenia k potope. To nie je zlé na legendu, ktorá má viac ako 4 tisíc rokov.

Otázka: Prečo tu máme takmer 300 legiend o potope? Myslím si, že je to preto, lebo potopa bola. To je moja teória. Možno, že legenda o Atlantíde, ktorú všetci hľadajú ako stratený kontinent, je len ďalšia legenda o potope. Podľa ľudí na lodi sa celý svet ponoril pod hladinu. V skutočnosti však oni stúpali, nie klesali. Myslím si, že Atlantída je len ďalší príbeh o potope.

Ak sa pozriete na mapu Turecka, na jeho východnej strane nájdete horu Ararat. Nachádza sa približne 12 km od ruských hraníc, v politicky nestabilnom regióne. Oblasť je miestnymi nazývaná „Nuhun Gemisi“, čo znamená „Noeho veľká loď“. V okruhu piatich kilometrov sa nachádzajú smerové tabule s nápisom „Noeho veľká loď“. Biblia hovorí, že archa spočinula siedmeho mesiaca. Zaujímavé je, že Noe neopustil archu až do trinásteho mesiaca. Prečo zostal na lodi ešte ďalších päť a pol mesiaca po tom, čo sa archa zastavila?

Biblia hovorí, že archa spočinula na horách Ararat – v množnom čísle. Nikde sa nepíše, že pristála na jednej konkrétnej hore Ararat. Stačí si to pozorne prečítať. Existujú štyri hlavné teórie o tom, čo sa s Noeho archou stalo. Prvá tvrdí, že bola rozobratá a drevo sa použilo na stavbu. Druhá, že zhnila. Tretia, že je stále na hore. A štvrtá, že sa nachádza v údolí. Tí, ktorí veria, že je na hore, pravidelne organizujú expedície. Vystúpia hore a po návrate tvrdia, že ju takmer našli.

Neviem, ako môže niekto vedieť, že niečo takmer našiel, ale presne to hovoria. Možno tam je, možno nie. Pre mňa to nie je rozhodujúce. Iní hovoria:

„Nie je na hore, je dole v údolí, asi 27 kilometrov od hory.“

Domnievajú sa, že Noemova archa sa nachádza v objekte v tvare slzy. V roku 1960 bol tento útvar objavený leteckým prieskumom. V roku 1978 oblasť zasiahlo zemetrasenie. Či sa archa zdvihla, alebo pôda klesla, výsledok je rovnaký – dnes tento objekt vyčnieva zo zeme približne 5 až 6 metrov. Ron Wyatt, ktorý zomrel v roku 1999, bol môj dobrý priateľ. On a mnohí ďalší strávili roky skúmaním tohto objektu a domnievali sa, že ide o Noeho archu.

Ako som už povedal, neviem to s istotou. Nezáleží mi na tom, kde presne je. Niektorí kreacionisti sa však hnevajú, keď niekto pripustí, že môže existovať iná teória než tá ich. Môj prístup je jednoduchý: ak existuje viac možností, hovorím o všetkých. Ak sú dostupné rôzne teórie, mali by ste ich preskúmať sami. Myslím si, že je správne zvážiť každú možnosť.

Richard Reeves pokračoval v práci po Ronovi Wyattovi. Podľa neho sa archa rozpadla. Staré lode sa prirodzene rozpadajú do strán a roztvárajú sa. Jeden z argumentov skeptikov znie, že objekt je príliš široký na to, aby šlo o archu. Samozrejme, že je – rozpadnuté lode sú vždy širšie. Ak ste niekedy videli zhnitú loď, vyzerá rovnako. Napriek tomu radarový sken odhalil palubné trámy, obrovské konštrukčné prvky, a dokonca aj železné nity.

Archa bola zostavená pomocou nitov. Ľudia v tom čase poznali železo, to nie je problém. Tieto nity si možno pozrieť vo Wyattovom múzeu južne od Nashville v Tennessee. Používali aj vrstvené drevo – tri vrstvy zlepené látkou podobnou živici, vyrobenou z miazgy. Vyzerá to ako obrovská preglejka, bez letokruhov, čo naznačuje, že stromy rástli bez vegetačných období.

Mary Nell Wyatt napísala knihu „Objekt s obrysom lode na hore súdu“, v ktorej zverejnila výskumy, ktoré vykonala spolu so svojím manželom. Podľa nej archa uviazla v bahne, ľudia vystúpili a odišli, a neskôr ju bahenný tok alebo lávový prúd poškodil. Stabilizátor lode so závažím, ktorý ju držal vzpriamene, bol odlomený a nachádza sa vyššie na hore. Archa pravdepodobne skĺzla a zastavila sa niekoľko kilometrov nižšie.

Neďaleko sa nachádza dedinka Kazan, čo v turečtine znamená „dedina ôsmich“. Osem ľudí bolo na lodi. Turecká vláda túto oblasť preskúmala a vyhlásila, že ide o Noeho archu. Dokonca tam vybudovali turistické centrum. Niektorí tvrdia, že ide len o tečúcu skalu, teda útvar vzniknutý obtekaním bahna okolo pevného objektu. Takéto formácie existujú, ale nie v tomto prípade. Iní tvrdili, že ide o pevnosť. Kto by však staval pevnosť pod kopcom, kde by nepriatelia mohli hádzať kamene zhora?

Biblia hovorí, že archa mala 300 lakťov, čo je približne 140 metrov. Lakeť je vzdialenosť od končekov prstov po lakeť. Egyptský lakeť mal približne 52 cm. Objekt v tvare lode má 157 metrov, čo zodpovedá 300 egyptským lakťom. To je presná veľkosť. Približne dve tretiny Titanicu alebo dĺžka dvoch futbalových ihrísk.

V okolí dediny Kazan našli 12 obrovských kameňov, každý vážiaci približne 4 tony, s otvormi na vrchu. Zrejme slúžili ako stabilizačné kotvy. Otvory sú zakrivené. Vyvŕtal som v živote veľa dier, ale zakrivený otvor v skale nie je jednoduchá vec. Keď Galilejské more pred rokmi mierne vyschlo, našli sa stovky menších kameňov s otvormi. V búrkových oblastiach je bežné zaťažovať loď kameňmi, aby sa stabilizovala. Pri silnom vetre sa kamene spustili do vody a fungovali ako kotvy, ktoré držali loď kolmo k vlnám a bránili jej prevráteniu.

Jeden ateista mi napísal v liste:

„Hovind, počul som váš seminár o Noemovej arche s veľkými kameňmi visiacimi po stranách, vy ste tak hlúpi… vari neviete, že ak by mala kamene zavesené pozdĺž lode, to by ju spomalilo?“

Odpovedal som mu: „Kam sa plaví?“ Nemala kam ísť. Celý svet bol v tom čase pod vodou. Išlo len o to udržať sa na hladine. Noeho pokyny boli veľmi jednoduché: nastúp, sadni, plávaj, pevnina a vystúp. Žiadne cestovanie, žiadne plachty, žiadne riadenie lode. Ďalší ateista povedal:

„Bola postavená plachetnica so šiestimi stožiarmi a veľmi naberala vodu kvôli nakláňaniu pre plachty.“

Noemova archa však nemala žiadne plachty. Bola navrhnutá tak, aby sa vznášala. Niektorí ľudia sa domnievajú, že mohla mať v strede prílivový bazén. Dlhá loď má totiž problém s vlnami – tie sa snažia zdvihnúť konce lode a môžu ju prehnúť alebo zlomiť uprostred. Prílivový bazén by tento problém vyriešil. Išlo by o otvorený priestor v strede lode. Keď vlna stúpa a klesá, voda sa pohybuje aj v tomto priestore.

Okolo sú postavené steny – tomu sa hovorí prílivový bazén. Keď voda v nádrži stúpa a klesá, funguje ako obrovský piest, ktorý vháňa čerstvý vzduch dnu a von. Dokonca sa môžete modliť:

„Pane, chceme kŕmiť slony, mohol by si poslať vlnu?“

Čo sa stalo s dinosaurami, keď Noe vystúpil z archy? Táto otázka sa už dlhé roky používa v školách ako úvod do evolúcie. Dinosaury patria medzi najobľúbenejšie nástroje satana, pretože deti ich milujú. Raz som hovoril na verejnej škole pred 300 prvákmi. Skúste to niekedy. 17 rokov som cestoval školským autobusom a 17 rokov som učil mládež v cirkvi.

Vzal som svojho dinošaura a spýtal som sa:

„Chlapci a dievčatá, kedy žili dinosaury?“

Okamžite všetci kričali:

„Pred miliónmi rokov!“

Pomyslel som si: počkaj, tie deti sú v prvej triede. Sotva vedia čítať – ako je možné, že už tomu veria? Kde sú kresťania, ktorí učia pravdu o stvorení? Prečo čakáme, kým sa myseľ detí naplní evolúciou, a až potom sa ich snažíme získať späť? Prečo ich strácame na začiatku? Kde bola kresťanská reakcia, keď bola Biblia ohrozená?

Okolo roku 1800 kresťania vymysleli „teóriu medzery“ a tam umiestnili dinosaury. Odovzdali dinosaury satanovi – presne to urobili. Mimochodom, existuje 16 evolučných teórií o tom, čo sa stalo s dinosaurami. Jedna z nich tvrdí, že na polostrov Yucatán v Mexiku dopadol asteroid a vyhubil dinosaury pred 65 miliónmi rokov. Iný vedec z Indiany povedal, že dinosaury zahynuli kvôli nadúvaniu. Nedokázali znášať teplo. Neviem, čo povedať na takú teóriu. Skutočný dôvod ich vyhynutia bol ten, že fajčili.

Keď sa pýtame: „Čo spôsobilo vyhynutie dinosaurov?“, kladieme zlú otázku. Správna otázka znie: „Vyhynuli vôbec?“ Liberáli sú veľmi dobrí v tom, aby sa diskutovalo o nesprávnych otázkach. Často sa ma pýtajú:

„Mali by sme učiť kreacionizmus vo verejných školách?“

To je dobrá otázka. Ale skôr by sme sa mali spýtať:

„Musíme mať štátne školy?“

Ak áno, potom musíme riešiť, kto rozhoduje, čo sa v nich bude učiť. Má to byť Bill Clinton? Alebo Usáma bin Ládin? Alebo rodičia? Problém je v tom, že niektorí ľudia veria, že deti patria štátu. Nie. Deti patria Bohu a sú zverené rodičom. Štát nikdy nemal žiadne deti. Je sterilný – a preto sa snaží ukradnúť tie vaše. Desiaty dodatok ústavy USA jasne hovorí, že federálna vláda má len obmedzené právomoci. Nemá právo zasahovať do vzdelávania, sociálnej starostlivosti ani do iných oblastí. Ak chcete pochopiť, prečo sa školy stali verejné, existuje o tom množstvo článkov. Je to súčasť plánu NWO – Nového svetového poriadku.

Keď dinosaury vyšli z archy, čakalo ich ťažké obdobie. Podnebie sa zmenilo. Svet bol iný. Pred potopou sa ľudia dožívali 900 rokov. Po potope už len 400, potom 200 a nakoniec 100 rokov. Niečo sa zásadne zmenilo. Vodný plášť nad zemou bol preč. Pôda už nebola tak bohatá na minerály. Zmenil sa atmosférický tlak. Prenikli ďalšie druhy škodlivého žiarenia. Po-potopné podnebie prinieslo množstvo problémov – a to malo zásadný vplyv aj na dinosaury.

Dinosaury mali dva zásadné problémy. Po prvé zmenu klímy. Po druhé – a to bolo pravdepodobne ešte horšie – ľudia ich lovili a zabíjali. V tom čase ich však nikto nenazýval dinosaurami, ale drakmi. Slovo „dinosaurus“ vzniklo až v roku 1841. Po väčšinu ľudskej histórie sa teda týmto tvorom hovorilo draci. Dokonca ešte ani v roku 1891 sa slovo dinosaurus bežne nepoužívalo. Po takmer celé dejiny ľudstva boli tieto tvory známe ako draci. Biblia spomína drakov 34-krát.

Ľudia sa často pýtajú:

„Prečo sa v Biblii nehovorí o dinosauroch?“

Rozprával som sa so ženou na recepcii v hoteli, ktorá mi povedala, že v Biblii nie sú žiadne dinosaury. Odpovedal som jej, že to je pravda – to slovo vtedy neexistovalo. Objavilo sa až v roku 1841. Ak máte Bibliu preloženú v roku 1611, slovo dinosaurus v nej nenájdete. Hovorí sa tam o drakoch. Slovo drak je v slovníku z roku 1946 opísané ako „teraz vzácny“. Po Potope, keď populácia ľudí začala rásť, populácia drakov klesala.

Je to pochopiteľné – nikto nechce žiť v blízkosti draka. Presne to isté sa stalo v Cobb County v Georgii, v oblasti dnešnej Atlanty. Viete, koľko medveďov grizly tam žije dnes? Nula. A koľko ich tam bolo pred 300 rokmi? Stovky. Čo sa stalo s medveďmi? Keď sa ľudia usadzujú v novej oblasti, veľká dravá zver je buď vyhubená, alebo vyhnaná. Tento proces prebieha všade na svete. Ak by dnes večerné správy oznámili, že sa v okolí Cobb County pohybuje päť grizlyov, viete, čo by sa stalo do šiestej hodiny ráno? Všetci by boli mŕtvi.

Vidiecki lovci zo štyroch štátov by prišli so zbraňami a snažili by sa jedného zastreliť. Ten, kto by skolil najväčšieho, by sa stal hrdinom. Presne to isté sa stalo aj s drakmi. Ak by ste objavili spôsob, ako zabiť draka, rozprávali by sa o vás príbehy pri táborákoch. Draci boli zabíjaní pre mäso, pretože predstavovali hrozbu, ale aj preto, aby ľudia dokázali svoje hrdinstvo, prevahu v boji o územie alebo ich používali na liečebné účely. Mnohé staré recepty spomínajú dračiu krv, dračie kosti či dračie sliny. Otázka znie: prečo?

Gilgameš je známy tým, že zabil draka. Čínska legenda hovorí o mužovi menom Yu, ktorý po Potope preskúmal územie Číny a rozdelil ho na oblasti. Budoval kanály, aby odvádzal vodu do mora a krajina sa opäť stala obývateľnou. Mnohé hady a draky boli vyhnané z močiarov. To je bežný postup – ak chcete postaviť mesto, musíte najprv odohnať drakov alebo ich zabiť.

Prečo má čínsky kalendár jedenásť skutočných zvierat – prasa, kačicu, psa – a potom draka? Prečo by tam bolo len jedno „mýtické“ zviera? Je možné, že v čase jeho vzniku išlo o dvanásť reálnych zvierat? Jeden z najstarších archeologických nálezov, kus bridlice z Egypta z obdobia prvej dynastie zjednoteného Egypta, zobrazuje dlhokrké draky. Prečo by niekto zobrazoval dlhokrké dinosaury na keramike pred 3 800 rokmi?

Na obrázkoch vo videu vidíme: dva dlhokrké dinosaury s ovcami v ich ústach, kel hrocha z 12. storočia pred n. l. zobrazujúci tvora s dlhým krkom a chvostom, a pečatný valec, ktorý zreteľne ukazuje dlhokrké dinosaury. Biblia hovorí u Izaiáša o ohnivom lietajúcom hadovi:

„Z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude ohnivý lietajúci had.“ Izaiáš 14:29

Herodotos opisuje, že navštívil miesto v Arábii, oproti mestu Buto, aby preskúmal správy o okrídlených hadoch:

„Po mojom príchode som videl chrbtice a rebrá hadov v takom množstve, že ich nemožno opísať. Okrídlený had má podobu vodného hada. Jeho krídla nemajú perie, ale pripomínajú krídla netopiera … Na jar okrídlené hady odlietali z Arábie smerom do Egypta, no v rokline sa stretli s ibismi, ktoré im zablokovali priechod a všetky ich zničili.“ Herodotos

Jozef Flavius vo svojich spisoch píše o ohnivom lietajúcom drakovi, ktorého musel Mojžiš zabiť, keď prišiel do Etiópie. Neskôr si vzal etiópsku princeznú, čo vyvolalo hnev jeho sestry – nie kvôli farbe pleti, ale kvôli okolnostiam, za akých sa to stalo. Tento príbeh je podrobne zaznamenaný v dielach Jozefa Flavia. V anglosaských kronikách sa uvádza, že v roku 793 lietali na oblohe ohniví draci. Babylonský boh Marduk je zobrazovaný spolu s drakom vydychujúcim oheň. Často sa ma pýtajú:

„Brat Hovind, neveríte v drakov vydychujúcich oheň, že nie?“

Áno, verím, že niektoré také boli. Budeme o tom hovoriť v našom videu o Leviatánoch. Kniha Jób hovorí o Leviatanovi:

„Z jeho úst vychádzajú fakle, uletujú ohnivé iskry… z jeho nozdier vychádza dym.“ Jób 41:11

Videl som podobnú vec robiť diakonov v južnej baptistickej cirkvi, keď fajčili. Takže to nie je až taký veľký problém.

„Jeho dych zapáli uhlíky a plameň mu vychádza z úst.“ Jób 41:21

Tak počkajte – naozaj existoval drak vydychujúci oheň? Ak máte katolícku Bibliu, zistíte, že kniha Daniel obsahuje dve dodatočné kapitoly, Daniel 13 a 14. Ide o apokryfné texty a sú mimoriadne zaujímavé. Nie sú inšpirovanou súčasťou Písma, ale Daniel 14 uvádza:

„Bol tam veľký drak a Babylončania ho uctievali. A kráľ povedal Danielovi: Nemôžeš povedať, že to nie je živý boh, preto ho uctievaj. A Daniel odpovedal: Len Pána svojho Boha budem uctievať, pretože len on je živý Boh. Daj mi povolenie a ja zabijem draka bez meča a palice. Daniel vzal živicu, tuk a vlasy, uvaril ich spolu, urobil bochníky, vhodil ich drakovi do úst, drak to zožral a roztrhlo ho.“ Daniel 14

Podivný príbeh, no dovolím si podať Hovindov výklad. Biblia hovorí, že Daniel rozumel vede. Vedel, že živica z miazgy je extrémne lepkavá, má slanú chuť a zvieratá ju vyhľadávajú. Vedel tiež, že vlasy sú nestráviteľné. Kombinácia živice, tuku a vlasov zablokovala tráviaci trakt draka. Keďže vtedy neexistovali inštalatéri, zviera sa roztrhlo.

Saddám Husajn mal zvláštny problém s egom. Myslel si, že je reinkarnáciou Nabuchodonozora. Dal raziť mince so svojím portrétom pred Nabuchodonozorom a investoval obrovské prostriedky do obnovy Babylonu. Staroveké mesto bolo nájdené pod suchým pieskom, kde boli tehly takmer dokonale zachované. Babylon bol kompletne prestavaný v priebehu posledných 20–30 rokov. Saddám nechal do múrov vkladať tehly s nápisom:

„Ja som Saddám Husajn, prestaval som Veľký Babylon, som vnuk Nabuchodonozora.“

Na pôvodných múroch sa našli plastiky levov a drakov. Levy chápeme. Ale prečo draci? Tieto zobrazenia sú staré 2 600 rokov. Možno preto, že ľudia vedeli o drakoch. Ištarina brána je pokrytá obrazmi levov a drakov. Vytvorili sme jej model pre Dinosaur Adventure Park. Ak chcete, navštívte nás v Pensacole na Floride. Pre väčšinu z vás je to bližšie než Irak.

Alexander Veľký zaznamenal, že jeho vojaci bojovali s drakmi v Indii okolo roku 300 pred n. l. Rímska mozaika zobrazuje dvoch dlhokrkých drakov v boji. Ako mohli Rimania vedieť o drakoch v roku 200? Svätý Juraj je známy tým, že zabil draka okolo roku 275. Beowulf zabil dvoch drakov a tretí zabil jeho. Skúste si prečítať Beowulfa v starej angličtine. Veľa šťastia. Po preklade do modernej angličtiny sa uvádza, že Beowulf vytrhol drakovi rameno a tvor vykrvácal.

Zaujímavé je, že existuje babylonský pečatný valec zobrazujúci muža, ako vytrháva drakovi rameno. Ak chcete vedieť viac, odporúčam knihu „After the Flood“ od Billa Coopera, ktorá sa venuje drakom žijúcim medzi ľuďmi. Vo Francúzsku je mesto známe drakom, ktorý vyšiel z vody a bol zabitý mladíkom. Jeho hlava bola upevnená na budove – vznikol Gargoyle. Slovo gargoyle znamená krk. Z neho pochádzajú slová ako kloktať, grgať, zvracať. Keď budete nabudúce kloktať, môžete si povedať:

„Zabil som draka, keď som kloktal.“

Írsky autor opisuje draka so železnými bodcami na chvoste. Stegosaurus mal presne takéto hroty. Existuje aj vikingská drevorezba z 11. storočia, ktorá zobrazuje draka prehĺtajúceho človeka. Vikingovia dávali dračie hlavy na svoje lode. Otázka znie: prečo? Ľudia v minulosti vedeli o veľkých morských drakoch a nazývali ich Krakeni. Opäť odporúčam Billa Coopera, ktorý sa tejto téme podrobnejšie venuje v knihe „Po potope“.

Slávny islandský hrdina Siegfried zabil draka Fafnira. Na hradných stavbách z 12. storočia sa našli tehly s vyobrazením drakov. Existuje hrad z 12. storočia v Nemecku s vyobrazeniami drakov. Prečo by si ľudia dali drakov na svoj hradný erb, keby išlo len o mýtus? Marco Polo žil v Číne sedemnásť rokov. Po návrate tvrdil, že cisár choval drakov, aby ťahali vozy počas prehliadok. Prečo by Marco Polo niečo také hovoril? Možno preto, že čínski cisári skutočne chovali drakov, aby ťahali ich vozy. To je moja teória.

V roku 1611 bola v Číne oficiálne udelená hodnosť „kráľovský kŕmič drakov“. Prečo by niekto potreboval kráľovského kŕmiča drakov? Nechaj ma hádať – aby kŕmil drakov. Existuje tiež hrad z 13. storočia s obrazmi drakov, hrob z 15. storočia s mosadznou rytinou dvoch dlhokrkých dinosaurov a hrad zo 16. storočia, kde je na stene zobrazený drak. V našom múzeu máme zapožičaných sedem historických mincí – ide o strieborné doláre z rokov 1500 až 1600.

Všetky zobrazujú, ako niekto zabíja draka. Draci boli bežnou súčasťou sveta ešte pred 400 rokmi. Ľudia vedeli, že drakov treba zabíjať. To bol bežný postup – zabiť draka, zachrániť princeznú alebo niečo podobné. Existuje ruský medailón zobrazujúci muža, ktorý zabíja draka. Bulharská poštová známka zobrazuje zabíjanie draka. Erb Litvy takisto zobrazuje zabíjanie draka. Francúzske mesto Nerluc bolo premenované na počesť muža, ktorý zabil draka.

Indiáni v Amerike vyryli dinosaury na steny Veľkého kaňonu. Prečo by tam zobrazovali dinosaury, keby ich nikdy nevideli? Možno preto, že ich videli a lovili. V roku 1925 sa skupina ľudí plavila po vode západným kaňonom a napísala o tom správu. Videli jeden z týchto vyobrazení dinosaura a uviedli:

„Fakt, že nejakí pravekí ľudia urobili kresbu dinosaura na stenách kaňonu, úplne prevracia všetky naše teórie.“

Ďalej uviedli:

„Asi pred rokom boli fotografie dinosaura ukázané vedcovi s národnou povesťou – špecialistovi na dinosaury. Povedal: To nie je dinosaurus, to je nemožné, pretože dinosaury vyhynuli pred 12 miliónmi rokov predtým, než sa človek objavil na Zemi.“

Počkajte chvíľu. Nemôžeme vedieť, čo sa stalo pred 12 miliónmi rokov. A všimnite si, že povedal 12 miliónov. Dnes sa deti učia, že dinosaury vyhynuli pred 65 miliónmi rokov. Je fascinujúce sledovať, ako rastie vek Zeme. V roku 1770 tvrdili, že Zem má 70-tisíc rokov. Do roku 1902 mala 2 miliardy rokov. V roku 1969 už 3,5 miliardy a dnes má 4,6 miliardy rokov. Vedeli ste, že Zem starne rýchlosťou 21 miliónov rokov za rok? To je 40 rokov za minútu. Zem starne naozaj rýchlo.

Ak pôjdete do Blandingu v Utahu, uvidíte rezby dinosaurov na tamojších útesoch. Je zrejmé, že ľudia v Utahu vedeli o dinosauroch. Indiáni o nich vedeli a zrejme ich aj zabíjali. Existuje jaskynná maľba v Austrálii, ktorá zobrazuje človeka utekajúceho pred niečím, čo vyzerá ako dinosaurus. V Ontáriu v Kanade namaľovali Indiáni na útes niečo, čo vyzerá ako dinosaurus s ozubeným hrebeňom na chrbte.

Ďalší obraz v Austrálii zobrazuje ľudí tancujúcich okolo dinosaura. Pravdepodobne sú nahnevaní, pretože im zjedol ich priateľa, ktorý je zobrazený uprostred jeho tela. Ten muž tvrdil, že nikto nikdy nevidel dinosaura. Tak prečo ich ľudia kreslili v jaskynných maľbách? Prečo ich zobrazovali na starovekej keramike? A prečo máme toľko legiend o drakoch, ak ich nikto nikdy nevidel?

V Peru sa nachádza najsuhšia púšť na svete. Podľa dostupných informácií tam pršalo iba dva razy za posledných 400 rokov. Keď do tejto oblasti okolo roku 1500 dorazili Španieli, našli v púšti zvláštne biele čiary. Je zrejmé, že ich vytvorili ľudia – niekto úmyselne usporiadal kamene. Ide o línie z bielych skál, ktoré sa niekedy tiahnu kilometre ďaleko, rovné ako šíp. Dnes sú známe ako línie Nazca. Mnohí o nich počuli – ide o zvláštne a mimoriadne presné obrazy vytvorené v krajine. Jeden z nich zobrazuje pavúka.

Tento pavúk nemá oči a jednu nohu dlhšiu než ostatné. Po celé stáročia si ľudia mysleli, že ich vytvorili chudobní, nevzdelaní a hlúpi ľudia, ktorí zabudli pavúkovi dokresliť oči a omylom predĺžili jednu nohu. Lenže nedávno bol v amazonskej džungli, tisíce kilometrov od Nazcy, objavený vzácny druh pavúka. Žije výlučne v jaskyniach, je veľký len asi 3 mm a nemá oči. Počas obdobia párenia mu jedna noha dorastie viac než ostatné a používa ju na prenos DNA.

Otázka znie: ako to mohli vedieť ľudia v Peru tisíce rokov dozadu? Možno predsa len neboli takí hlúpi, ako sa predpokladalo. V roku 1535 prišli do tejto oblasti španielski dobyvatelia a našli kamene s vytesanými obrazmi podivných zvierat. Niektoré z nich poslali španielskemu kráľovi s otázkou:

„Čo sú to za podivné zvieratá vytesané na tých skalách?“

Kráľ odpovedal, že nemá potuchy. Dnes sú tieto artefakty známe ako pohrebné kamene z Ica v Peru. Dennis Swift je pravdepodobne najväčší svetový expert na tieto kamene. Je to môj dobrý priateľ z Portlandu v Oregone. Na týchto kameňoch sú vyobrazené dinosaury. Ica kamene pochádzajú približne z obdobia okolo Krista, s odchýlkou niekoľkých storočí.

Na niektorých z nich sú zobrazené scény pripomínajúce operácie mozgu. Našli sa aj nástroje z tvrdenej medi, vhodné na chirurgické zákroky. Iné kamene zobrazujú operácie srdca či replantáciu končatín. Na jednom je dokonca niečo, čo pripomína parný stroj. Na kameňoch z Ica sa nachádzajú mimoriadne podivné a technicky náročné výjavy. Odhaduje sa, že na viac než 500 kameňoch sú vyobrazené dinosaury.

Prečo by niekto zobrazoval dinosaury a ľudí spolu na rovnakých kameňoch? Odpoveď je jednoduchá: ľudia žili s dinosaurami. Niektoré kamene zobrazujú dramatické výjavy: dinosaurus drží muža za hlavu, muž sťal drakovi hlavu po tom, čo zabil jeho priateľa, iný muž prebodáva draka kopijou cez krk. Na jednom kameni drak zviera muža za ruku a jeho duch odchádza k nebu, tak ako si to predstavovala ich kultúra.

Máme osem takýchto kameňov v Pensacole – ide o najväčšiu zbierku v Amerike. Pri cene okolo 1 500 dolárov za kus nejde o bežné artefakty. Zaujímavé je, že niektoré dinosaury na kameňoch majú na bokoch kruhové vzory. Dlhé roky nikto nepoznal dinosauriu kožu. Až pred približne 20 rokmi bola objavená skamenená dinosauria koža – a mala kruhový vzor. To naznačuje, že títo ľudia videli dinosaury živé. Taký detail nemožno odvodiť zo samotných kostí.

Nedávno bolo objavené aj neskamenené mäkké tkanivo dinosaura. Mäkké tkanivo. To dnes núti vedcov rozmýšľať, ako by mohlo zostať mäkké 70 miliónov rokov. Nikdy im však nenapadne jednoduché vysvetlenie, že to nemá 70 miliónov rokov. Táto myšlienka im jednoducho nevstúpi do hlavy. Existuje množstvo ďalších dôkazov: keramika s dinosaurami, múmie zabalené v látkach zdobených dinosaurami, rytiny dinosaurov na útesoch, na opaskoch a v umeleckých predmetoch.

V Acambaro v Mexiku bolo nájdených približne 56 000 keramických figúrok dinosaurov. V centrálnom Mexiku o nich zjavne vedeli. Dinosaury žili vedľa ľudí. Nežili pred miliónmi rokov. Tvrdenie, že ich nikto nikdy nevidel, neobstojí. Existujú správy o zabití drakov, o ich vystavení v múzeách a o artefaktoch, ako je Suttonský artefakt, zobrazujúci tvora podobného pterodaktylovi so zloženými krídlami.

Rímske artefakty boli nájdené v Tucsone v Arizone. Rimania preplávali oceán dávno pred Kolumbom. Obchod medzi kontinentmi existoval celé stáročia, až kým neprišiel temný vek a výmena poznania sa nezastavila. Brendan Navigátor preplával oceán okolo roku 500. V Ohiu boli nájdené hebrejské mince. V Los Lunas v Novom Mexiku sa našiel 80-tonový kameň s Desatorom vytesaným v byzantskej hebrejčine, používanou okolo roku 500. To naznačuje, že niekto evanjelizoval Ameriku pred 1 500 rokmi a dostal sa až do Nového Mexika.

Jeden z týchto rímskych mečov celkom jasne zobrazuje dinosaura. Ako sa mohol dinosaurus dostať na ich meče v dobe Rímskej ríše? Z doby plachetníc pochádzajú tisíce legiend o ľuďoch, ktorí pozorovali morské príšery. Ak ste na plachetnici, pohybujete sa ticho po vode. Dnes dieselový motor možno počuť vo vode až 80 km ďaleko. Samozrejme, že dnes nič neuvidíte – bude vás počuť už z diaľky. Po celom svete existujú legendy o drakoch, ktorí žili s ľuďmi. Myslím, že sme boli skutočne oklamaní.

Dá sa veľa hovoriť o dračích legendách. Čítal som veľa materiálov na tému „pozorovanie drakov v priebehu dejín“. Viete, že existujú aj nedávne príbehy o obrovskej chobotnici žijúcej v oceáne? Myslím tým naozaj obrovskú chobotnicu. Jednu takú vraj vyplavilo na pláži na Floride. Mala mať 60 metrov a vážiť 5 ton. To je veľká chobotnica. Neďaleko Seattlu bola zabitá veľryba a v jej žalúdku našli chápadlo chobotnice dlhé 45 metrov. Veľryby rady žerú chobotnice. Ak veľryba zje veľa chobotníc, bude jej zle a vyvracia ich.

Ak niekedy uvidíte kus vyvracanej chobotnice, ako sa vznáša v oceáne, určite si ho vezmite – je to cenný majetok. Vie niekto, na čo sa používa vyvracaný obsah? Parfum, správne. To vysvetľuje pár vecí, však? V oceánoch sú obrovské chobotnice. Myslím tým naozaj veľké chobotnice. Mohli by sme o tom hovoriť veľmi dlho. Obriu chobotnicu vyplavilo na pobreží Nového Zélandu. Tvrdili, že to bolo mláďa. Dospelá údajne dosahuje 45 metrov.

Ľudia sa pýtajú: „Počkajte, Dr. Hovind, ak sú zmienky o dinosauroch v dejinách, spomínajú sa aj v Biblii?“ Áno. Dinosaury sa nielen spomínajú v Biblii, možno že niektoré dinosaury ešte stále žijú. Stačí čítať Písmo pozorne. Otvorte si knihu Jób. Má 42 kapitol. Je takmer v strede Biblie, tesne pred Žalmami. Je to mimoriadne fascinujúca kniha.

V prvej kapitole čítame, že Jób bol dokonalý muž. Bál sa Boha a nenávidel zlo. To je mimochodom celkom dobrá rada. Jób mal sedem synov a tri dcéry. Mal tisíce oviec, tiav, volov a oslov. Ten muž bol bohatý, veľmi bohatý. Kniha Jób bola pravdepodobne napísaná po potope, ale pred tým, ako bol vydaný zákon v dňoch Mojžiša. Pred potopou sa ľudia dožívali až 900 rokov. Po potope sa dožívali približne 400 rokov.

Jób žil dosť dlho. Mal 10 dospelých detí, ktoré opustili domov, no neskôr všetky zomreli. Potom mal ďalších 10 detí a videl ich pra-pra vnúčatá z druhej rodiny. Musíte žiť naozaj veľmi dlho, aby ste to dosiahli. Aj preto si mnohí myslia, že kniha Jób bola napísaná po potope, keď ľudia ešte stále žili nezvyčajne dlho. Jedného dňa prišiel posol k Jóbovi a povedal:

„Mám zlé správy. Voly a osly boli ukradnuté… a tvojich sluhov pobili… a drobné stádo spálil oheň… aj ťavy boli ukradnuté.“ Jób 1

Doslovný krach na burze. Nekúpite akcie? Prišiel ďalší posol a povedal:

„Jób, tvoje deti zomreli. Všetky tvoje deti sú mŕtve.“ Jób 1

Jób mal tragický deň. A predsa povedal:

„Pán dal, Pán vzal, buď požehnané meno Pánovo.“ Jób 1:21

Čo to bol za človek? Robíme to aj my, keď sa nám stane niečo zlé? Satan potom ranil Jóba vredom od spodku nôh po vrch hlavy. Vredy sú ako najhorší ekzém. Jób bol nimi pokrytý a jeho manželka sa obrátila proti nemu. Človek unesie rôzne tragédie, ale toto býva jedna z najťažších skúšok. Tu je verš, na ktorý ste možno nikdy nepočuli kázanie – Efezským 5:

„Mužovia, milujte svoje ženy… a manželky, podriaďujte sa svojim mužom.“ Efezským 5

Možno ste už počuli kázeň na túto tému, ale stavím sa, že nie na túto časť. Manželka by mala vedieť, ako si ctiť svojho manžela s rešpektom ako k Bohu a ponúknuť mu „spálenú obeť“ trikrát denne. Jób povedal svojej manželke:

„Hovoríš ako jedna z bláznivých žien. Či len dobré budeme prijímať od Boha a zlé nebudeme?“ Jób 2:10

Potom ho prišli navštíviť jeho štyria priatelia. Títo priatelia hovorili s Jóbom počas 35 kapitol. Takmer v celej knihe vysvetľujú, prečo sa mu to všetko stalo. Museli to byť novokrstenci, aspoň si myslím. Hovorili:

„Jób musel zhrešiť… kto kedy zahynul, keď bol nevinný?… dôvod, prečo sa ti tie zlé veci stali, je ten, že si zhrešil.“ Jób 4

Priatelia, to je svetská múdrosť, ale nie je pravdivá. Ak sa niekomu stane niečo zlé, vy neviete, prečo sa to stalo. Máme ho milovať, modliť sa za neho, povzbudiť ho a potom zostať ticho. Nechoďte do nemocnice, keď váš priateľ dostane žlčové kamene, a nehovorte:

„Hej bratu, to nie sú žlčové kamene, ale tvoje desiatky a dary… Boh ich z teba dostane tak či tak.“

Nerobte to, dobre? Nech sa o to postará Boh. On vie, prečo sa to pokazilo, a zvládne to v pohode. Jób sedí, škriabe si vredy a uvažuje:

„Bože, prosím, odpovedz mi, prečo sa mi to stalo?“

Nemusíte žiť na tejto planéte príliš dlho, aby ste začali klásť túto otázku. Možno ste v živote zažili tragédiu. Tragédie sa stávajú aj dobrým ľuďom, ktorí konajú dobro. A keď sa to stane, otázka znie: ako budete reagovať? Jób povedal:

„Chcem, Bože, aby si mi odpovedal.“

Možno ešte nepoznal verš z Rimanom 8:28. Boh povedal:

„Vieme, že všetko slúži k dobrému tým, ktorí milujú Boha a sú povolaní podľa jeho rozhodnutia.“ Rimanom 8:28

Tento verš nehovorí, že všetko, čo sa stane, je dobré. To tam nie je. Hovorí, že všetko napomáha k dobrému. Dám vám príklad. Bol už niekto hladný? Predstavte si, že prídete ku mne domov a zaklopete:

„Hej Hovind, som hladný.“ Odpoviem: „Poďte ďalej…“ a dám vám šálku múky. To neznie veľmi dobre. Alebo lyžičku soli. Povedali by ste: „Nie, to mi nepomôže.“ Nuž, čo tak lyžičku jedlej sódy? To vás obživí do rána. Pravdepodobne budete smädný, dám vám trochu oleja a zapijete to šálkou masla a mlieka. Povedali by ste: „Brat Hovind, to by chutilo hrozne.“ Čo tak to zmiešať a upiecť pečivo?

Samostatné zložky chutia zle, ale dohromady tvoria chutné pečivo. Podobne, nie všetko, čo sa vám deje, je dobré, ale spolu to môže pôsobiť na dobré, ak milujeme Boha a sme povolaní podľa jeho zámeru. Kresťanský život je v jadre jednoduchý: spočinúť v Bohu celým srdcom. Nebude to ľahké, pretože srdce je zradné a plné zla. Jób sedí, škriabe si vredy a hovorí:

„Bože, prosím ťa, odpovedz mi.“

A v kapitole 38 Hospodin odpovedá Jóbovi z víchrice. Ak začne so mnou hovoriť tornádo, budem pozorne načúvať. Pán povedal:

„Kto je to, ktorý zatemňuje radu slovami bez poznania?“ Jób 38:2

Hej Jób, tvoji štyria priatelia nevedia, čo hovoria. Mimochodom, buďte veľmi opatrní, ako použijete akúkoľvek biblickú doktrínu z knihy Jób. Je pravda, že to mohli povedať, ale to, čo povedali, nemusí byť pravda. Sekty sú zvyknuté vytrhávať verše, radšej si prečítajte celú kapitolu. Verím, že Biblia je Božie Slovo, ale Biblia obsahuje aj niektoré lži – presne zaznamenáva ľudské lži. Je pravda, že to povedal, no to, čo povedal, nebola pravda. To je prípad aj týchto štyroch mužov. Boh hovorí:

„Opáš si bedrá ako muž, budem sa ťa pýtať a ty mi odpovedz! Kde si bol, keď som zakladal zem?“ Jób 38:3–4

Čítal som tento text pred 36 rokmi ako mladý kresťan a premýšľal som: „Čo je to za hlúpa otázka?“ Prečo sa Boh pýta Jóba, kde bol, keď zakladal zem? Povedal som: „Bože, nebol tam – a ty vieš, že to vie aj on – tak prečo mu kladieš túto otázku?“ Koľkí z vás tu boli, keď Boh zakladal zem? Len pár hormónov – dobre, ste vo svojom druhom živote, chápem to. Nie, neboli ste tam, keď Boh zakladal zem. A teraz pozorne počúvajte.

Ak ste tam neboli, znamená to, že Boh je starší než vy. Koľkí ste to pochopili bez pomoci? A napadlo vám, že Boh je tiež múdrejší, silnejší a bohatší než vy? Niekto povie: „Brat Hovind, všetci sú bohatší ako ja.“ Dobre, ale Boh je nekonečne viac. Skúste sa nad tým zamyslieť. Hovoril som to tisíckrát, ale dlho som to nechápal. Premýšľam o tom stále, až ma z toho bolí hlava. Nenapadlo vám, že k Bohu nikdy nič nové neprišlo? On vždy všetko chápal. Dokonca vie všetko, o čom ste kedy premýšľali.

Biblia hovorí, že Boh pozná zámery nášho zmýšľania. Je to fascinujúce. Nemusíte len myslieť na niečo – môžete dokonca premýšľať o tom, čo si o tom myslíte. Mozog je úžasný. Biblia jasne hovorí, že Boh pozná ľudské myšlienky. A v Evanjeliu podľa Lukáša čítame:

„Ježiš poznal ich myšlienky…“ Lukáš 6:8

Toto je jeden z veršov, ktoré dokazujú, že Ježiš je vtelený všemohúci Boh. Boh pozná všetky vaše myšlienky – a napriek tomu vás miluje. Wow. Chváľte Boha za jeho milosť. Boh sa pýta ďalej:

„Kde si bol, keď som zakladal zem? Povedz niečo rozumné, ak vieš!“ Jób 38:4

Jób neodpovedá. V skutočnosti neodpovie ani na jednu z Božích otázok. Boh pokračuje a pýta sa:

„Či si prišiel až k prameňom mora?“ Jób 38:16

Vedci o podmorských prameňoch nevedeli až do roku 1977. Veda len veľmi pomaly dobieha Bibliu. Boh sa ďalej pýta:

„Kde je cesta, kde prebýva svetlo? A tma, kde je jej miesto?“ Jób 38:19

To je fascinujúce. Učil som fyziku. Svetlo nestojí na mieste – cestuje. Neustále je v pohybe. Rýchlosť svetla je približne 300 000 kilometrov za sekundu. A viete, aká je rýchlosť tmy? Nula. Tma sa nehýbe. Premýšľajte o tom. My sme deti svetla. Mali by sme byť v pohybe a niečo robiť pre Boha. Ľudia hovoria: „Tma sa prehlbuje a svet je zlý.“ Tak nech svieti vaše svetlo. Ak je tma, problém nie je v tme – svetlo je vypnuté.

Biblia hovorí, že brány pekla vás nepremôžu. Brány neútočia – sú statické. To vy útočíte. Tak poďme niečo urobiť pre Boha. Boh sa ďalej pýta:

„Kde je cesta k miestu, kde sa delí svetlo, ktoré rozháňa východný vietor po zemi?“ Jób 38:24

Počkajte. Boh hovorí, že svetlo spôsobuje vietor? Presne tak. Každý meteorológ potvrdí, že slnečné svetlo ohrieva pôdu, vzduch expanduje a vznikajú veterné prúdy. Boh to povedal pred 4 000 rokmi. A potom Boh hovorí:

„Či môžeš poslať blesky, aby išli? Či ti povedia: Hľa, tu sme?“ Jób 38:35

Počkajte. Hovorí Boh, že elektrina môže prenášať informácie? Presne tak – rádio, mobil, mikrovlny, televízia. Elektrina prenáša informácie vodičmi aj elektromagnetickými vlnami. Boh to povedal Jóbovi pred tisíckami rokov. Marconi a ďalší to objavili len nedávno. Boh položil Jóbovi 84 otázok. Jób neodpovedal ani na jednu. Neboli to otázky, ktoré mali získať odpoveď – mali zmeniť postoj človeka. Presne tak, ako keď otec hovorí so synom.

Dieťa povie: „Oci, myslím, že by som mal môcť zostať vonku do štvrtej ráno, mám už 10 rokov.“ A otec odpovie: „Počkaj synu. Kto platí účty? Kto platí dom? Kto kupuje jedlo? Kto zaplatil posteľ, v ktorej si spal?“ A potom príde pravidlo: „Ten, kto platí účty, určuje pravidlá.“ A presne to isté robí Boh s Jóbom. Kladie mu otázky. Jób neodpovie ani na jednu – ale jeho postoj sa zmení.

Vidíte, Jób mal podobný problém ako väčšina z nás. Nemal správne pochopenie toho, kto je Boh. Poďme ku 40. kapitole. Boh hovorí:

„Hľa, vidz ozruta, Behemota.“ Jób 40:15

Kto je Behemot? Nech to bolo čokoľvek, Jób ho mohol vidieť. Boh nám totiž nikdy nepovie niečo, čo nemôžeme urobiť. Boh by nepovedal „vidz Behemota“, ak by nebolo možné Behemota vidieť. Viem, znie to ako jednoduchá teológia, ale zamyslite sa nad tým. Niektoré biblické príručky tvrdia, že Behemot bol pravdepodobne slon alebo hroch. To však nedáva zmysel. Verím, že Behemot bol dlhokrký dinosaurus.

Poznáme približne trinásť druhov dlhokrkých dinosaurov: Brachiosaurus, Apatosaurus, Seismosaurus (ten najväčší) a dokonca aj „Brontosaurus“ – s tým treba hovoriť milým a pomalým hlasom. Domnievam sa, že Behemot bol Brachiosaurus. Biblia hovorí, že žerie trávu ako vôl. Niekto namietne: „Ale moja Biblia hovorí slon.“ Áno, slony žerú trávu. Králiky tiež žerú trávu. Mnoho zvierat žerie trávu. Pozrime sa však ďalej:

„Jeho sila je v jeho bedrách a jeho statnosť vo svaloch jeho brucha.“ Jób 40:16

Najväčšia časť jeho tela je brucho. Áno, slon má veľké brucho. Hroch má veľké brucho. Ale Brachiosaurus má obrovské brucho.

„Vystiera svoj chvost ako céder.“ Jób 40:17

Chvost ako céder? Videli ste niekedy sloní chvost? Pripomínal vám cédrový strom? Alebo hroší chvost? Nie. Chvost Brachiosaura sa však podobá céderu oveľa viac než u akéhokoľvek iného zvieraťa. Skôr než niekto napíše poznámku pod čiaru do Biblie, mal by si najprv prečítať samotný text. A mimochodom, kazatelia – ak idete kázať, aspoň raz si text prečítajte.

„Jeho kosti sú ako medené trubice, jeho údy ako železné tyče.“ Jób 40:18

To hovorí o obrovských a ťažkých kostiach. Presne také dinosaury mali. Skutočná kosť dinosaurieho prsta sa nachádza v našom múzeu v Pensacole. Ide o jedinú kosť článku prsta Brachiosaura. Teraz to bude zložité, tak počúvajte pozorne. Dôvod, prečo mal také veľké prstové kosti, je ten, že mal veľké prsty. Koľkí ste na to prišli sami? A dôvod, prečo mal veľké prsty, je ten, že mal obrovské nohy.

Dieťa kúpiace sa v stope Brachiosaura. Dôvod, prečo mal veľkú nohu, je ten, že musela niesť obrovské stehno. Jeho predná noha bola vysoká približne šesť metrov. Najväčší nájdený dinosaurus dosahoval výšku až 18 metrov po temeno hlavy. Bol objavený v Oklahome. Odhaduje sa, že jeho vykopanie potrvá 20 rokov. Keď žil, vážil približne 100 ton – to je váha asi 14 školských autobusov. Ak by sa k vám taký tvor blížil, mali by ste byť vážne znepokojení. Boli by ste pizza na ceste.

„On je vrcholom Božích ciest.“ Jób 40:19

Slovo „vrchol“ vychádza z hebrejského re-šít a znamená hlavu, prvotnosť, vrchol. Ide o najväčšie zviera, aké Boh kedy stvoril. To nemôže byť slon ani hroch. Bol to Brachiosaurus. Toto je dobrý príklad toho, ako pracuje diabol. Keď Boh niečo stvorí, satan sa to snaží zničiť. Boh robí veci krásne, satan ich kazí. Otázka teda znie: Ako veľký je tvoj Boh? Keď sa modlíš a hovoríš: „Nebeský Otče,“ máš predstavu, s kým hovoríš? Už si nad tým niekedy premýšľal?

Keď sa modlíme len: „Bože, požehnaj jedlo, amen,“ očakávame, že Boh pribehne ako psík na zavolanie? Alebo je Boh dostatočne veľký, aby nám hovoril, čo máme robiť?

„Nech sa ženy obliekajú cudne a skromne.“ 1. Timotejovi 2:9

„Či vás sama príroda neučí, že je hanbou, ak má muž dlhé vlasy?“ 1. Korinťanom 11:14

Keď som to čítal po obrátení, povedal som si: „Musím sa ostrihať.“ A hotovo. Bez vyjednávania.

„Nech z vašich úst nevychádza nijaké mrzké slovo.“ Efežanom 4:29

„Z plnosti srdca hovoria ústa.“ Lukáš 6:45

„Neupieram svoj zrak na nijaké zlo.“ Žalm 101:3

„Hovorte medzi sebou žalmami, hymnami a duchovnými piesňami.“ Efežanom 5:19

Boh miluje hudbu. On ju stvoril. Ale satan vytvoril bezbožnú hudbu, ktorú by sme nemali počúvať. Raz sa ma niekto spýtal:

„Viete, Hovind, čo získate, keď budete počúvať country pospiatky?“

Odpovedal som:

„Nie.“

A on povedal:

„Získate späť svoju manželku, svojho psa, svoje auto a dostanete sa z väzenia.“

Boh stvoril človeka ako muža a ženu. Boh stvoril manželstvo, rodinu aj sex. Vynašiel to všetko a chce, aby to bolo úžasné. Preto zaviedol pravidlá. Chlapci, nedotýkajte sa dievčat, kým nie ste ženatí. Boh dal pravidlá, pretože chce pre nás to najlepšie. Biblia hovorí:

„Cudzoložná žena poľuje o drahocenný život.“ Príslovia 6:26

Boh nechce, aby bol niečí drahocenný život ulovený. Chce, aby ste mali drahocenný život v sebe. Viete, prečo sa hollywoodske herečky musia vydávať každých pár mesiacov? Britney Spears po 55 hodinách, Jennifer Lopez po 7 mesiacoch, Norwood po 2 rokoch a znovu po 6 mesiacoch, Zsa Zsa Gabor bola vydatá 1 deň. Prečo sa stále znovu vydávajú? Loví sa drahocenný život, pretože ho nemajú.

Počúvajte pozorne. Nevšímajte si Hollywood. Nemajú ani potuchu, ako získať drahocenný život. Ak ho chcete mať, musíte ostať čistý, kým nepôjdete uličkou k pastorovi a nepoviete „áno“. Nech príde čokoľvek, zostaňte verní do konca života. To je hodnota života. Nikdy neverte Hollywoodu. Nevedia, ako sa žije lepšie. Boh stvoril všetky živé bytosti, každého živého tvora, ako je napísané:

„Boh stvoril veľké morské živočíchy a všetky živé bytosti, ktoré sa hýbu.“ Genezis 1:21

Boh stvoril dinosaury. A satan si povedal:

„Musí existovať nejaký spôsob, ako môžem dinosaury použiť proti Bohu.“

Adama však nemohol oklamať. Nie dinosaurami. Adam ich pomenoval. Predstavte si, že by diabol prišiel k Adamovi a povedal:

„Hej, Adam, vedel si, že dinosaury žili pred miliónmi rokov?“

Adam by odpovedal:

„Zbláznil si sa? Jeden je tam v záhrade a žerie čerešne! Čo tým myslíš pred miliónmi rokov?“

Noeho diabol tiež nemohol oklamať. Kŕmil dinosaury každý deň počas Potopy. Počas nasledujúcich 4 000 rokov však boli dinosaury čoraz vzácnejšie. Pomreli, boli zabití alebo vyhynuli. Okolo roku 1809 niekto našiel kosti a zložil jedného dokopy. Keď bol v roku 1809 zostavený prvý dinosaurus pre múzeum, satan si povedal:

„Wow, tu je moja šanca. Tieto tvory vždy žili s človekom. Ja to viem aj Boh to vie, ale títo ľudia to nevedia.“

A tak povedal:

„Poviem im, že žili pred miliónmi rokov. Ak tomu uveria, začnú spochybňovať Bibliu.“

Táto stratégia funguje veľmi dobre. Počas posledných 200 rokov dostávajú deti v škôlkach knihy s názvami ako:

„Dokážem čítať o dinosauroch.“

A prvá veta znie:

„Pred miliónmi rokov!“

Na vlastné náklady financujete ničenie ďalšej generácie. Možno vám je to jedno, ale mne nie. Myslíte si, že som opustil svoju úžasnú manželku a štyri vnúčatá, aby som cestoval po svete pre zábavu? Nie. Je tu vojna. Niekto musí kričať:

„Haló, do zbrane!“

Na zemi sú milióny detí, ktorým satan vymýva mozog – a používa na to dinosaury. A Biblia nás vyzýva:

„Usiluj sa stať pred Bohom ako osvedčený pracovník.“ 2. Timoteovi 2:15

Nájdite odpoveď a podeľte sa s niekým.

„Behemot líha v tieni stromov, v skrýši rákosia a močiara.“ Jób 40

Slovo „fenz“ je staré anglické slovo pre močiar. Najväčšie močiare sveta sa nachádzajú v strede Afriky a nazývajú sa Likouala. Ich rozloha je približne 140 000 km², teda veľkosť Floridy. Dodnes sú z viac než 80 % nepreskúmané. V roku 1885 získalo Kongo Belgicko a nazývalo sa Belgické Kongo. V roku 1960 ho komunisti „oslobodili“. O močiari existujú správy už od roku 1700. V roku 1910 New York Herald písal o dinosauroch žijúcich v afrických bažinách. Saturday Evening Post v roku 1948 uviedol, že možno dinosaury stále žijú.

Miestni obyvatelia ich nazývajú Chipekwe alebo Ngururi. Roy Mackal tam v roku 1980 podnikol expedíciu. Opísal močiar ako najneprístupnejší na svete – 35 °C, 95 % vlhkosť a tisíce komárov za hodinu. Ako cestovali okolo močiarov, miestni im rozprávali o zvierati s názvom Mahomba. Keď sa spýtali, čo to je, ukázali im krokodíla. Odpovedali: „Áno, to je Mahomba,“ a keď sa ďalej pýtali, aký je veľký, miestni ho odmerali krokmi v piesku na približne 15 metrov.

Ak ste trpaslík vysoký 1,3 metra, potom sa vám 15-metrový krokodíl bude zdať skutočne obrovský. Niektorí však hovoria: „Nie, krokodíly predsa nedorastú viac než 5,2 metra.“ Tento argument však nie je oprávnený. Začiatkom leta 2005 bol v tej istej bažine zabitý 7,3-metrový krokodíl. A miestni dodávajú: „Mali by ste vidieť tých naozaj veľkých.“

Miestni obyvatelia hovoria aj o inom tvore, ktorého nazývajú Mokele-Mbembe. Čo to vlastne je? Keď im ukážete obrázok Apatosaura, odpovedajú: „Áno, to je Mokele-Mbembe.“ Tvrdia, že tieto zvieratá žijú vo vode, sú veľmi vzácne a nachádzajú sa hlboko v močiaroch strednej Afriky. V noci tam nikto nechodí – nie sú tam žiadne svetlá. Zvieratá je možné zazrieť skoro ráno alebo podvečer, keď vychádzajú za svojimi obľúbenými rastlinami Molombo.

Dr. Mackal, profesor mikrobiológie na univerzite v Chicagu, miesto navštívil a všetko starostlivo preskúmal. Po návrate napísal knihu „Žijúce dinosaury“. Hoci verí v evolúciu, jeho kniha predstavuje silný dôkaz, že dinosaury môžu stále žiť v afrických močiaroch. Okrem výpovedí boli nájdené aj stopy tohto tvora. Môj priateľ Eugene Thomas pôsobil v oblasti 43 rokov ako misionár. Dnes žije v Ohiu. Povedal:

„V mojej cirkvi sú dvaja Pygmejovia, ktorí jedného zabili a zjedli. Dinosaura.“ Eugene Thomas

Správy o týchto tvoroch v afrických bažinách prichádzajú už veľmi dlho. Jeden biológ z belgického Konga cestoval po rieke viac než 800 kilometrov a tvrdil, že jedného videl. Jeho kamera však zlyhala kvôli extrémnemu teplu a vlhkosti.

Existuje množstvo hlásení o dinosauroch v tomto močiari. Opisy sa zhodujú: dlhý krk, malá hlava, tvor bol videný aj počutý a vydával chrčiaci zvuk. Svedkami boli dokonca aj vládni úradníci. Denník Boston Herald uverejnil článok o expedícii, ktorá sa vydala hľadať dinosaury. Ide o rozsiahly, takmer neprebádaný močiar v Kongu. Ak zadáte do vyhľadávača pojem „cryptozoology“ – kde crypto znamená skrytý a zoology zvieratá – nájdete množstvo materiálov o žijúcich dinosauroch.

Miestni ďalej tvrdia, že tieto tvory žijú v jaskyniach pozdĺž riečnych brehov. William Gibbons tam bol už štyrikrát a aj teraz sa nachádza v oblasti močiarov Konga. Spolu sme napísali detskú knihu s názvom „Pazúry, čeľuste a dinosaury“. William Gibbons mi napísal:

„Podľa nášho sprievodcu Pierra Sima sme boli prví bieli ľudia, ktorí vstúpili do lesa a močiarov pri rieke Boumba. Naši sprievodcovia sú prevažne Pygmejovia Baka, s výnimkou staršieho kamerunského moslima. Výborne poznajú všetky známe aj neznáme zvieratá v regióne. LeKela-bembe pre nich nie je neznáme zviera. Boja sa ho pre jeho divokosť, s akou útočí na hrochy, slony a krokodíly. Netoleruje iné veľké tvory v rieke a ovláda rozsiahlu časť územia, najmä tam, kde sú jeho zdroje potravy.

Dva možné druhy dinosaurov – Mokele-Mbembe a N´Goubou – sa objavujú pravidelne. Hovoril som so staršími manželmi Baka, ktorí pracujú na Pierreho plantáži. Ukázal som im knihu afrických zvierat aj obrázky dinosaurov. Deväťdesiatosem percent dinosaurov odmietli, no dva rozpoznali okamžite: sauropoda a triceratopsa.“ William Gibbons

Prečo by ľudia uprostred afrických bažín bez váhania hovorili: „Áno, toho sme videli“? Misionár Cal Bombay, ktorý pôsobil v Keni dlhé roky, uviedol, že spolu s manželkou jedného takého tvora videli. Opísal ho s veľkými štítmi na chrbte, ešte výraznejšími než u Stegosaurusa.

V Južnej Amerike sa nachádza rozsiahla amazonská džungľa. V roku 1907 vyslala britská armáda plukovníka P. H. Fawcetta, aby vyznačil hranicu medzi Brazíliou a Peru. Bol dôstojníkom kráľovských ženistov a bol známy tým, že si precízne zaznamenával fakty. Uvádzal, že v močiaroch Beni videl zviera, o ktorom bol presvedčený, že ide o Diplodoka. Miestni obyvatelia a kmene v okolí povedali:

„Ach áno, to zviera ešte stále žije v močiari.“

Syn plukovníka Fawcetta vyhotovil náčrty odtlačkov stôp. V roku 1883 časopis Scientific American publikoval článok o tomto prípade ešte v období, keď sa neviazal na obhajobu evolučnej teórie. Takýto článok by sa dnes v tomto časopise už neobjavil. Vtedy však napísali:

„Brazílsky minister v La Paz v Bolívii poslal ministerstvu zahraničných vecí v Riu fotografie a kresby nezvyčajného jaštera zabitého v močiari Beni tridsiatimi šiestimi výstrelmi. Na pokyn prezidenta bolo mŕtve telo konzervované a odoslané do La Paz. Zviera meralo dvanásť metrov od tlamy po chvost. Malo ochranu zo šupín, dlhý krk a veľké brucho takmer po zem. Profesor Gilveti zviera skúmal a uviedol, že ide o príslušníka stratených druhov. Indiáni v tejto oblasti mali hlinené nádoby rovnakých tvarov, pravdepodobne odkopírované z prírody.“ Scientific American (1883)

Misionár Vaughn Goff mi telefonoval pred tromi dňami, pretože vedel, že budem v Indiane. Hovoril, že miestni ľudia v jeho oblasti opisujú jaštera dlhého približne deväť metrov a vysokého asi jeden a pol metra. Vydáva ohlušujúci zvuk a vyplaší svoju korisť. Domorodí Indiáni Waiwai ho nazývajú Urufere a veľmi sa ho boja. Uvádzajú sa aj správy o obrovských hadoch. Jeden taký bol zabitý pred niekoľkými rokmi a meral 10,7 metra.

Zabil muža, ktorý zaspal pri práci. Ďalšia správa hovorí o hadovi v Indonézii, ktorý mal údajne 15 metrov. Nie je isté, či sú tieto údaje presné, no ide o opakujúce sa svedectvá o extrémne veľkých jedincoch. Plukovník Percy Fawcett tvrdil, že zabil devätnásťmetrovú anakondu a miestni obyvatelia boli zhrození. Povedali mu:

„Plukovník, ak tam bol jeden taký, bude tam aj ďalší.“

Stráž na hranici medzi Brazíliou a Kolumbiou mala v roku 1933 zabiť hada dlhého tridsať metrov s priemerom šesťdesiat centimetrov, vážiaceho približne dve tony. Kuchár z hotela v Amazónii tvrdil, že raz videl hada dlhého 30,5 metra. Vojaci mali na hada poľovať po tom, čo zabil dvoch vojakov. Jeho hlava mala mať dĺžku jeden a pol metra. Agentúra New Service v roku 1997 informovala o tridsaťdeväťmetrovom hadovi, ktorý plával po rieke Amazonke.

Nikto sa neodvážil overiť, či je mŕtvy. Uvádzalo sa, že mohol mať až štyridsaťpäť metrov. Amazonka je mimoriadne rozsiahla rieka. Jeden môj bývalý študent, dnes misionár, uviedol, že v strednej časti má šírku až štrnásť kilometrov.

V Škótsku sa nachádza jazero Loch Ness. Je dlhé približne tridsaťdeväť kilometrov, široké viac než dva kilometre a miestami hlboké až dvestosedemdesiatpäť metrov. Objemovo by údajne dokázalo pojať celú svetovú populáciu. V roku 1933 bola cez okolité hory postavená cesta. Predtým sa k jazeru dalo dostať len cez hory alebo proti prúdu rieky, čo vysvetľuje jeho dlhodobú izoláciu.

Po vybudovaní cesty bolo v roku 1933 zaznamenaných päťdesiatdva pozorovaní tzv. Loch Ness tvora. Jeden autor uvádza, že do roku 1960 existovalo už deväťtisíc hlásení. Dnes sa hovorí o viac než jedenástich tisícoch správ. Samozrejme, niektoré z nich sú podvody alebo zveličenia. Sir Peter Scott, člen britského parlamentu, uviedol, že tvora videl a domnieva sa, že ide o Plesiosaura. Väčšina svedkov opisuje dlhý krk a štyri plutvy. Jeden autor napísal:

„Niektorí ľudia si myslia, že Nessie je Plesiosaurus. Táto teória má však jeden problém. Verí sa, že Plesiosaury vyhynuli pred sedemdesiatimi miliónmi rokov.“

Problémom tu nie sú fakty, ale viera v evolúciu. Evolučná teória sa tak stáva prekážkou vedeckého výskumu. Najprv by sa mali hodnotiť fakty a až potom vytvárať teórie. Arthur Grant takmer narazil do tvora počas jazdy na motocykli. Povedal:

„Mal som nádherný výhľad na objekt. Takmer som doň narazil. Mal dlhý krk, veľké oválne oči na malej hlave a chvost dlhý jeden a pol až dva metre.“

Odhadoval jeho dĺžku na štyri a pol až šesť metrov. Ako bývalý študent veteriny povedal:

„Nikdy som v živote nevidel nič podobné.“

Alexander Campbell, ktorý bol revírnikom pri Loch Ness štyridsaťsedem rokov, tvrdil, že tvora videl osemnásťkrát. Napriek rôznym pokusom sa ho nikdy nepodarilo chytiť. Jedna rodina dokonca tvrdila, že ho videla s ovcou v tlame. Svedkovia opisujú aj fotografie, ktoré boli upravené médiami. Jeden pozorovateľ, Mac Cloud, uviedol, že tvora sledoval deväť minút cez ďalekohľad a vytvoril štyri náčrty. Povedal:

„Myslím, že tá príšera vyzerá takto.“

Televízne dokumenty o Loch Ness prinášajú tisíce výpovedí ľudí, ktorí tvrdia: „Ja som ho videl.“ World Book Encyclopedia financovala ponor miniponorky, no potvrdilo sa, že voda v jazere je extrémne tmavá. Viditeľnosť je po pár metroch nulová. Loch Ness je ako obrovská kalná nádrž, kde je vizuálne pozorovanie prakticky nemožné.

Japonci vyslali 24 lodí a preplavili celé jazero, pričom oznámili, že naskenovali celé dno sonarom. Uviedli, že jazero je hlboké a zvrásnené ako hrozienka, po stranách sa nachádzajú jaskyne, ktoré môžu byť naplnené vzduchovými komorami. Tvor tak môže vstúpiť do hory, dýchať a žiť tam. Jeden muž urobil fotografiu plutvy v tvare kosoštvorca pod vodou a opäť sa domnieval, že ide o plesiosaura.

Readers Digest túto fotografiu publikoval v roku 1978. Na snímke v pozadí má byť viditeľná Nessie s otvorenou tlamou. O tvorovi z Loch Ness by sa dalo hovoriť celý deň. Tvrdí sa, že známa fotografia z roku 1933 je pravdepodobne falzifikát. Zaujímavé však je, že s týmto tvrdením sa čakalo, až zomrel posledný zúčastnený. Ako si dnes overiť pravdu? Navyše existujú aj iné jazerá mimo Loch Ness.

Napríklad Loch Lochy či Loch Morar. Existuje mnoho ďalších jazier, z ktorých pochádzajú hlásenia o neznámych tvoroch. Jeden z nich nesie meno Morgawr, takzvaný cornwallský morský had, pozorovaný v blízkosti Anglicka. Anglický prieplav má veľké množstvo podobných hlásení. V roku 1749 bol v Anglicku chytený tvor, ktorý sa trochu podobal na aligátora, no mal dve veľké plutvy, telo pokryté nepriepustnými šupinami a päť radov zubov. V roku 1934 bol podobný tvor vyplavený na pobrežie v Normandii vo Francúzsku. Pri náleze stál muž, podľa ktorého bolo možné porovnať veľkosť tvora.

Niekoľko vedcov uviedlo, že tento tvor plával okolo ich lodí v Brazílii v roku 1905. Celú udalosť popísali vo vedeckom časopise svojej doby. Tvor mal chrbtovú plutvu dlhú 2 metre, 0,6 metra vysokú a malú hlavu na krku dlhom 2 až 2,5 metra. Svedectvo podali dvaja skúsení britskí prírodovedci. V roku 1977 japonský rybársky čln vytiahol podobného tvora do siete. Bol 10 metrov dlhý a vážil približne 1800 kilogramov. Posádka si kládla otázku, čo to vlastne je. Kapitán povedal:

„Ja neviem, ale strašne to smrdí.“

Keď tvora položili na palubu, roztrhol sa napoly. Urobili niekoľko skíc, päť fotografií a následne ho hodili späť do mora. Pre japonskú poštu bola v roku 1977 vydaná neobvyklá známka. Niektorí tvrdia, že mohlo ísť o žraloka obrovského. Je možné, že to bol žralok obrovský, no rybári na palube uviedli:

„Vieme, ako vyzerá žralok obrovský, ale nevieme, čo bolo toto.“

Žralok obrovský má tendenciu pri rozklade stratiť hlavu. Hovorí sa, že jeho proteíny sú na 96 % podobné. Nikto však nikdy nevidel proteíny plesiosaura, aby ich mohol porovnať. Ľudia a opice majú tiež podobnosti, no zároveň mnohé rozdiely. Okolo tejto témy je množstvo sporov. Niektorí ľudia sa hnevajú, keď sa spomína japonský úlovok z roku 1977. Rusi hovoria o tvorovi v jazere, ktoré nazývajú Tajomné jazero. Vyzeral ako dinosaurus a bol vyplavený na pobrežie v Rusku v roku 1994. Tvor mal približne 12 metrov.

Niektoré fotografie sú zjavne upravené, napríklad fotografie žraloka upravené v Photoshope, aby vyzerali ako plesiosaurus. Preto je potrebná opatrnosť. Existuje mnoho falzifikátov a podvodov. No falzifikáty nevyvracajú existenciu originálu. V roku 2004 skupina ľudí v Papua Novej Guinei hlásila tvora podobného dinosaurovi. Mal približne 3 metre na výšku, chvost ako aligátor a hlavu podobnú psovi.

Pozorovanie pochádzalo z ostrova v meste Kokopo. Jedna žena uviedla, že ho videla a utekala o život. Hlásenia prichádzajú aj z Japonska, zo severného ostrova Hokkaido aj z hlavného južného ostrova. Tvor je známy ako Issime z jazera Ikeda. Čína hlási tvora s menom Uso. Nórsko má viacero hlásení, rovnako aj Švédsko. V jazere Storsjön hovoria o tvore nazývanom Storsjöodjuret. V Nórsku existuje tvor veľmi podobný Loch Ness netvorovi. Stovky ľudí tvrdia, že ho videli.

Kanada má vlastnú verziu – kanadské jazerné monštrum, takzvaného bratranca Nessie. Mesto Kelowna leží pri jazere Okanagan, ktoré je dlhé približne 120 kilometrov. Miestni obyvatelia tvora nazývajú Ogopogo. Tisíce ľudí tvrdia, že ho videli.

„Dvakrát som videla Ogopogo.“

Rozprával som sa s Johnom Carusom. On a jeho rodina spali na lodi na jazere, keď niečo narazilo do dna. Ráno uvideli dvoch Ogopogo, ako plávali cez jazero. Priniesol mi videozáznam. Bolo to ďaleko, bez detailov, no povedal:

„Pozri sa, brat Hovind, videl som Ogopogo!“

Mnoho ľudí má záznamy a tvrdí, že tieto tvory videli. Cadborosaurus bol nájdený v žalúdku vorvaňa. Opisujú ho ako tvora s krátkymi špicatými plutvami, dlhým krkom a hlavou ako kôň. Jeden muž chytil mláďa do siete, nakreslil skicu a pustil ho späť. Nevedel, čo to je. S týmto mužom som hovoril približne hodinu. Bolo to v Kanade, pri Cape Sable Island, Nové Škótsko, v roku 1992.

Tvor mal 12 až 15 metrov, krk hrubý 0,6 metra, dlhý 2,5 až 3 metre a oči s priemerom 20 centimetrov. Naháňal ich loď 1 až 2 kilometre. Muž povedal, že by ho už nikdy nechcel znovu vidieť. Na pobrežie v Newfoundlande v Kanade boli viackrát vyplavené veľké neidentifikovateľné masy. Niekedy ide o veľrybiu kožu, inokedy o žraloka obrovského. Jeden takýto nález bol objavený v Parker Cove.

Nedá sa vždy presne určiť, o čo išlo. Niektorí z týchto tvorov mali stavce podobné žralokom. Je pozoruhodné, že sa takéto veci vyplavujú na pobrežie. Stovky ľudí tvrdia, že videli tvora v jazere Memphremagog. Hlásenia pochádzajú aj z rieky Potomac. Pri Block Islande mnohí tvrdia, že videli tvory známe ako Block Ness netvor. Jeden bol vyplavený v roku 1996 a ďalší v roku 2004. Pokiaľ je známe, neboli identifikované. O týchto prípadoch sa často vedú rozhovory.

V jazere Erie sa údajne nachádza podobný tvor ako známa Nessie. Volajú ho Erie Bessie. Podľa svedectiev má dĺžku približne 11 metrov a hlavu podobnú hadovi. Občas sa o ňom píše aj v novinách ako o monštre jazera Erie. Na pláži jazera Erie bolo raz nájdené mŕtve mláďa. Jeden muž ho vzal domov, vypchal a urobil z neho preparát. Obrátil sa na odborníkov so slovami:

„Povedz mi, čo to je, lebo ja neviem!“

Dr. Baugh tento exemplár kúpil pre svoje múzeum v Texase. Tvor nebol jednoznačne identifikovaný. Nie je isté, či ide o falzifikát alebo skutočný biologický nález. Nikto to s istotou nevie. Každopádne ide o mimoriadne zaujímavého tvora. Hovoril som so šerifom, ktorý bol prvým človekom, čo videl zvláštneho tvora pri Scituate Harbor. Mal približne 15 metrov, keď ho vyplavilo na breh. Ľudia si z neho odrezávali kúsky a keď ho niekto konečne odfotil, bol už značne znetvorený.

Niektorí tvrdili, že išlo o žraloka obrovského, iní zas o morského hada. Zdravotné oddelenie situáciu uzavrelo slovami:

„Nám je to jedno, smrdí to, treba to odstrániť.“

Tvor bol následne odstránený dynamitom. V Kalifornii bol v roku 1925 vyplavený na breh tvor, ktorého krk mal dĺžku približne 6 metrov. Všetci odborníci, ktorí ho skúmali, tvrdili, že ide o Plesiosaura. Jeden ateista mi napísal list:

„Hovind, ste tak hlúpy, neviete, že to bola veľryba?“

Odpovedal som mu:

„Kde presne má veľryba krk?“

Tvrdil, že ide o vzácny druh – Vorvaňovec Bairdiov, údajne s 6-metrovým krkom (samozrejme ironicky). Svedkovia však trvali na tom, že išlo o Plesiosaura. Otázka znie: prečo je také ťažké tomu uveriť? Dôvod je jednoduchý – takéto vysvetlenie je v rozpore s evolučnou teóriou. Ľudia ju majú radi, pretože im poskytuje slobodu žiť bez Boha. Kryptozoológiou by sme sa mohli zaoberať celý deň. Študoval som ju niekoľko rokov.

Hovoril som so stovkami ľudí, ktorí tvrdili, že videli živého dinosaura. V New Yorku roku 1969 pobrežná polícia prenasledovala niečo väčšie než veľrybu, no nedokázali to chytiť. Mohlo ísť o Zeuglodona alebo Basilosaura. Neviem. Netvor White River z Newportu v Arkansase bol hlásený opakovane až do roku 1973. Neskôr akoby zmizol. Senát štátu Arkansas dokonca schválil uznesenie, ktoré hovorí, že je nezákonné tohto tvora obťažovať, zraniť alebo zabiť.

Pri pobreží Juniper na Floride bolo pozorované niečo podobné dinosaurovi, ako pláva v oceáne. Medzi New Yorkom a Vermontom sa nachádza jazero Champlain, kde mnoho ľudí tvrdí, že videlo jazerného netvora. Hovoril som so Sandy, ktorá urobila známu fotografiu. Spýtal som sa jej:

„Sandy, myslíte si, že ste videli dinosaura?“

Odpovedala:

„Nemyslím. Viem, že som videla dinosaura.“

Ona, jej manžel a ich dve deti ho pozorovali približne desať minút. 58 ľudí na lodi Ethan Allen je presvedčených, že videli rovnakého tvora. Kapitán lode v roku 1998 povedal:

„Ak si myslíte, že to, čo som videl, bola ryba, tak vážila 1300 až 2300 kilogramov.“

Biblia hovorí o morských drakoch:

„Ty si svojou mocou rozdelil more, rozlámal si hlavy drakov na vodách.“ Žalm 74:13–14

„A v ten deň Hospodin potrestá svojím tvrdým, veľkým a silným mečom leviatana, rýchleho hada… draka, ktorý je v mori.“ Izaiáš 27:1

V Pensacole, kde žijem, sa v roku 1962 išlo potápať päť tínedžerov. Iba jeden z nich prežil a neskôr vypovedal:

„Šli sme k potopenej lodi Massachusetts… v hmle sme počuli syčivý zvuk… z vody sa vynoril dlhý stĺp asi tri metre vysoký… krk bol hnedozelený, hladký… hlava ako morská korytnačka…“

Preživší urobil náčrt tvora, ktorý zabil jeho kamarátov. Uviedol, že noc strávil na vraku lode a až na druhý deň ho našla záchranná jednotka. Neskôr ku mne prišla Valéria Bill z Fort Walton Beach a povedala:

„Pán Hovind, môj nevlastný syn Larry Bill bol jedným z tých detí. Príbeh je pravdivý, ale noviny napísali, že sa utopili.“

Správy o žijúcich dinosauroch prichádzajú z rôznych častí sveta. V Afrike sú známi pod menami Kongamato alebo Batamzinga. V Papue-Novej Guinei hovoria o lietajúcom tvorovi nazývanom Ropen, ktorý svieti v tme. Správy o Pterodaktyloch prichádzajú aj z Indonézie a Venezuely. Možno si poviete:

„Aký to má zmysel? Koho to zaujíma?“

Osobne si myslím, že dinosaury mohli prežiť až do nedávnej minulosti a že sme boli v otázke dinosaurov systematicky klamaní. Určite si nemyslím, že by ich dnes bolo veľa – pokojne môžete ísť domov. Nebuďte rozrušení a nehovorte:

„Budeme zožratí dinosaurom.“

Nie, to nehrozí. Cesta dnes večer bude osvetlená, môžem vás uistiť. Indiánske kmene majú legendu nazývanú „Thunderbird“. Podľa tejto legendy videli obrovského vtáka, ktorého zasiahol blesk. Keď ho po troch dňoch našli, myšiaky ho už očistili až na kosť. Uvádzali, že rozpätie krídel malo približne 7 metrov a že mal kostnatý výčnelok na zadnej strane hlavy. Dodnes majú indiánske rituálne palice vyrezanú hlavu pterodaktyla.

Henry Ford umiestnil na zadnú časť vozidla Thunderbird obraz orla. Podľa Hovinda to mal byť v skutočnosti pterodaktyl. Francúzski bádatelia Jacques Marquette a Louis Joliet sa zastavili v oblasti dnešného Saint Louis. Oznámili, že videli škaredého vtáka namaľovaného na skalnom útese pri Alton, Illinois. Miestni Indiáni tvrdili, že ide o vtáka Piasa, ktorého veľký náčelník zabil pred rokmi.

Tento skalný obraz tam zostal po celé roky, neskôr bol prekrytý kovovou platňou, ktorá bola napokon odstránená zo strachu, že spadne. Ak dnes navštívite Alton, Illinois, uvidíte názov Piasa všade – Piasa Dairy Queen, Piasa Fuel a podobne. Bez ohľadu na to, čo vták Piasa bol, ide o známy miestny pojem. Ľudia sa ma často pýtajú:

„Brat Hovind, prečo hovoríte o dinosauroch?“

Pretože ich satan používa na šírenie svojho evanjelia klamstva. Je čas, aby sa kresťania postavili na obranu. Mnohí sú zmätení, kam dinosaury zaradiť, no práve preto sú mimoriadne silným evanjelizačným nástrojom. Deti sa zhromaždia okolo vás, keď začnete hovoriť o dinosauroch.

„Oni sú vrcholom Božích ciest.“

Využime ich teda na Božiu slávu. Biblia hovorí aj o Leviatanovi. To je však iná téma a budeme sa jej venovať inokedy. Podstata je jasná: Boh stvoril všetko v šiestich dňoch. Dinosaury žili spolu s človekom, ľudia ich postupne pozabíjali a je možné, že niektoré z nich prežili až do nedávnej minulosti. Kresťania sa už nemusia dinosaurov obávať – mali by sme ich začať používať na Božiu slávu.

Prepis z prednášky „Biblia a dinosaury“ – Kent Hovind, prepis: Anna Rožňovcová

Téma dinosaury a Biblia je neoddeliteľne spätá s doslovným čítaním Knihy Genezis a preto prirodzene nadväzuje na oblasť Genezis a počiatok, kde sa rieši šesťdňové stvorenie, rajská záhrada a svet pred potopou; otázka súžitia človeka a dinosaurov úzko súvisí aj s témou Genezis a potopa, ktorá vysvetľuje globálnu potopu, roztrhnutie žriediel veľkej priepasti a zmenu podmienok života na Zemi, pričom celý spor zapadá do širšieho rámca stvorenie vs. evolúcia, kde sa porovnáva biblický model dejín s evolučným výkladom; hlbšie teologické ukotvenie tohto pohľadu poskytuje aj sekcia dinosaury v teológii, ktorá spája biblické proroctvá, históriu ľudstva a Boží plán so stvorením do jedného konzistentného celku.