Krvavé vojny v Starom zákone

Otázka: Robí mi starosť istá vec v Biblii. To nemilosrdné a krvavé zabíjanie v Exode pri vstupovaní do Kanaánu. Nikto mi to nedokázal uspokojivo vysvetliť. Nič z toho mi nesedí v porovnaní s milosrdným Bohom v Novom zákone, kde však Kristus nabáda ľud k uctievaniu tohto starozákonného Boha. Ako to potom v skutočnosti je?

Mnohí nechápu – tak ako som to nechápal aj ja kedysi – pretože nemajú dostatok informácií. Ako deti sme tiež nechápali, prečo sa deje to či ono, no čím viac sme študovali, tým viac sa nám veci vyjasňovali. Keď máme dostatok informácií, vytvorí sa úplne iný rámec a kontext je zrazu jasnejší a presnejší. Všetko sa začne spájať presne tak, ako má. A práve tieto informácie je potrebné odovzdávať ďalej.

V prvom rade je nevyhnutné pochopiť zvrhlosť kanaánskych národov. Ak ste o nej ešte nepočuli, radím vám „zobrať si kinedril“. A ak to nezvládnete počúvať vy, o čo viac to musel znášať Boh, ktorý to videl a počul. Viditeľné bolo zabíjanie, krádeže, cudzoložstvá, znásilňovania, krik detí zaživa upaľovaných a obetovaných pohanským bohom, orgie bez ohľadu na príbuzenské vzťahy, poškvrňovanie tela aj zeme.

„Pretože i tá zem je poškvrnená pod svojimi obyvateľmi, lebo prestúpili zákony, zmenili ustanovenie, zrušili večnú zmluvu.“ Izaiáš 24:5

Dialy sa nemorálne a priamo amorálne odpornosti, pri ktorých neexistovali žiadne hranice zla. Neexistovala čistota v žiadnom zmysle slova. A toto všetko Boh nielen videl, ale aj trpel, vnímal a prežíval. Nie minúty či hodiny, ale 400 rokov vkuse. A nie jeden hriech, ale všetky naraz – nielen skutky, ale aj myšlienky.

„A nemyslíte nikto zlého na svojho blížneho vo svojom srdci… lebo práve všetko toto je to, čoho nenávidím, hovorí Hospodin.“ Zachariáš 8:17

Počul všetky krivé prísahy, videl každú vraždu, každé znásilnenie, každú obeť, do uší sa mu dostal krik a nárek, každý výsmiech a každé rúhanie, každé daromné bezbožné slovo.

„A posielal som k vám všetkých svojich služobníkov prorokov, vstávajúc skoro za rána a posielajúc znova a znova, a hovoril som: Nože nerobte tej ohavnej veci, ktorú nenávidím!“ Jeremiáš 44:4

Otázka pre vás: Ako dlho by ste vydržali, keby vám niekto dopodrobna opisoval všetko toto a zároveň vám dal empatiu, vďaka ktorej by ste cítili bolesť jediného zaživa upaľovaného dieťaťa v soche Molocha? Hodinu? Desať minút? A čo 400 rokov? Už chápete, prečo sa hovorí o Božej trpezlivosti? Pretože nikto z nás takú trpezlivosť nemá. A potom sa nájde niekto, kto sa pýta: „Prečo je Boh krutý, keď zasiahol proti týmto národom?“ Odpoveď je jednoduchá a úprimná: Chvála Bohu, že zasiahol.

„Dvojnásobne odplatím ich vinu a ich hriech, pretože znesvätili moju krajinu mŕtvolami svojich ohavností a svojimi ohavnosťami naplnili moje dedičstvo.“ Jeremiáš 16:18

V Kanaáne bol pestovaný aj kult mŕtvych, ktorého základom bol orgiastický obrad. Pohreby boli spojené s hostinou, ktorá mala „zmieriť“ mŕtvych. Táto hostina v praxi znamenala spoločenstvo, teda stolovanie s bohmi a démonmi. Medzi „sväté“ deje v Kanaáne patrili obetovanie, mágia, zaklínanie, kliatby, teratomantia (teda veštenie z plodov zvierat či potratov), interpretácia úkazov z hviezd a vnútorností zvierat, ako aj z hlinených modelov pečene a pľúc, ďalej očisťovacie obrady, pôst, modlitby, sebazraňovanie a sakrálna súlož.

Kanaánci vykonávali doslova všetko z toho, čo v Starej zmluve Boh Izraelitom zakázal, vrátane varenia kozľaťa v mlieku jeho matky. Neraz sa jasne vyjadril, že práve pre tieto ohavnosti ich vyháňa z Kanaánu.

Najodpornejším „svätým“ dejom kanaánskych národov boli ľudské obete a detské obete. Tie sa obetovali na obetištiach „tofet“. Zaživa boli vhadzované do rozžeravenej kovovej sochy, ktorú Stará zmluva nazýva „Moloch“. Čím bola pre obetníka obeť cennejšia, tým mala byť u pohanských bohov „účinnejšia“. Konali sa obete prvorodených. Bol nájdený džbán so skeletmi z takmer osemročného dievčatka a chlapčeka.

Rítus obetovania spočíval v pochovaní zaživa, boji, upálení alebo zhodení obete z vysokého miesta. Ľudské obete sa konali pri veľkom nešťastí, záväzkoch a pri výstavbe nového mesta, paláca či domu. V Jerichu sa pod múrmi mesta našiel skelet dieťaťa, novorodenca, ktoré bolo obetované ako obeť základov. Našli sa tam najstaršie nálezy ľudských obetí. Už chápete, prečo práve Jericho padlo ako prvé pri dobývaní území Kanaánu?

Život Kanaáncov sa podobal životu predpotopných ľudí – žili len preto, aby sa rúhali nebu a znesväcovali zem. Láska a spravodlivosť vyžadovali rýchle odstránenie týchto nepriateľov ľudstva a vzbúrencov proti Bohu.