4. časť – Víno v apoštolskej Cirkvi

Dôležitosť apoštolskej cirkvi ako modelu pre kresťanskú vieru a praktický život sa vzťahuje aj na jej učenie o užívaní alkoholických nápojov. Spôsob, akým apoštolovia chápali, kázali a praktizovali učenie Ježiša a Starej zmluvy o alkoholických nápojoch, tvorí základ pre rozhodovanie, či by sa kresťania mali prikloniť k striedmemu užívaniu, alebo k abstinencii.

Nový zákon sa o „víne“ (oinos) zmieňuje okrem štyroch evanjelií ešte trinásťkrát, pričom osem zmienok sa nachádza v knihe Zjavenie Jána, kde sa „víno“ používa prevažne symbolicky na vyjadrenie ľudskej skazenosti alebo Božieho trestu. Okrem výslovných zmienok o víne obsahuje Nový zákon viac než dvadsať pasáží, ktoré vyzývajú kresťanov k tomu, aby boli triezvi a zdržanliví. Vo väčšine prípadov, ako si ukážeme, sú tieto výzvy priamo spojené s otázkou pitia. Najprv sa krátko pozrieme na niektoré texty o víne a potom na výzvy k abstinencii.

Apoštolovia sotva začali hlásať posolstvo o Mesiášovi, keď boli obvinení z opilstva. Na sviatok Letníc prijala prvá skupina veriacich dar jazykov, vďaka ktorému mohli hlásať evanjelium v rečiach ľudí zhromaždených v Jeruzaleme. Kým tisíce ľudí v dôsledku tohto zázraku uverili v Krista, iní sa učeníkom posmievali a hovorili:

„Naplnení sú sladkým vínom.“ Skutky apoštolov 2:13

Niektorí tvrdia, že posmievači by apoštolov neobvinili z opilosti, keby ich už predtým nevideli požívať alkoholické víno. Slabina tohto argumentu spočíva v predpoklade, že obvinenie vychádzalo zo skutočného pozorovania pitia. Posmievači však nemusia zakladať svoje tvrdenia na očitom svedectve. Navyše, keby ich chceli skutočne obviniť z alkoholizmu, použili by výraz „víno“ (oinos), a nie „hroznová šťava“ (gleukos).

Irónia obvinenia je zrejmá už zo samotného významu slova gleukos ako nealkoholickej hroznovej šťavy. Posmievači v podstate tvrdili: „títo muži, príliš odriekaví na to, aby sa dotkli čohokoľvek fermentovaného, sa opili hroznovou šťavou.“ Alebo, ako to výstižne vyjadril Ernest Gordon moderným jazykom:

„Títo prohibicionisti sú opití z nealkoholického nápoja.“

V tejto irónii obvinenia, že apoštolovia sa opili hroznovou šťavou, je ťažké prehliadnuť nepriamy, no veľmi významný dôkaz ich abstinentského životného štýlu, a deduktívne aj abstinencie ich Učiteľa. Historické svedectvo tejto praxe poskytuje Hegesipus, ktorý žil bezprostredne po apoštoloch. Vo svojom spise o „Jakubovi, bratovi Pánovom“ uvádza:

„On bol svätý od lona svojej matky; nepil víno ani opojný nápoj a nejedol mäso.“ Hegesipus

Z toho možno usudzovať, že prísny abstinentský životný štýl Jakuba, ktorý istý čas pôsobil ako vedúci Jeruzalemskej cirkvi, bol vzorom aj pre apoštolských kresťanov.

Mocné biblické obvinenie proti alkoholickému vínu nachádzame v Efežanom 5:18, kde apoštol Pavol napomína Efežanov slovami:

„A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopašnosť, ale buďte plnení Duchom.” Efežanom 5:18

Táto pasáž pozostáva z dvoch hlavných výrokov postavených do jasného protikladu, teda do antitézy:

„opiť sa vínom” verzus „byť plnený Duchom.”

Antitéza nekladie dôraz na kontrast medzi striedmosťou a hojnosťou, ale medzi plnosťou vína a plnosťou Ducha Svätého. Výrok poukazuje na zásadnú nezlučiteľnosť povahy a pôsobenia týchto dvoch zdrojov plnosti – opojného vína a Svätého Ducha. Táto nezlučiteľnosť vopred vylučuje akékoľvek schvaľovanie mierneho užívania alkoholického vína.

Za Pavlovým napomenutím „Neopíjajte sa vínom” nasleduje vážne varovanie, ktoré niektoré preklady tlmočia slovami: „pretože to je prostopašníctvo.” Presnejší preklad gréckeho textu však znie: „A neopíjajte sa vínom, v ktorom [en ho] je prostopašnosť (asōtia – doslova „nespasiteľnosť”).” (porov. preklad prof. Roháčka).

Anglický preklad RSV prekladá výraz „en ho – v ktorom” ako „pretože to”, čím vytvára dojem, že predmetom prostopašnosti nie je samotné víno, ale iba stav opitosti. Takýto posun však nevychádza z nutného exegetického rozboru textu, ale skôr z predpokladu, že striedme užívanie fermentovaného vína bolo v novozákonnej dobe prípustné.

Mnohí starovekí prekladatelia a komentátori však chápali výraz prostopašnosť ako vzťahujúci sa skôr na samotné víno než na stav opitosti. Dôvodom je postavenie slova oinos („vínom”), ktoré v gréckom texte stojí bezprostredne pred vzťažným zámenom „v ktorom.” Tento výklad potvrdzuje aj poznámka The Interpreter’s Bible Commentary, podľa ktorej sú slová „neopíjajte sa vínom” prevzaté z Príslovia 23:31 (LXX podľa Codexu A), kde je odsúdené samotné užívanie alkoholického vína („nehľaď na víno, že rudne”), a nie iba jeho zneužívanie.

Zo starovekých prekladov, ktoré podávajú Efežanom 5:18 ako odsúdenie samotného alkoholického vína, možno uviesť známu latinskú Vulgátu (okolo roku 400 n. l.), kde čítame: “et nolite inebriari vino, in quo est luxuria” („a nebuďte opití vínom, v ktorom je rozkošníctvo, zmyselnosť”). Spojenie medzi vino („vínom”) a quo („ktorom”) je v tomto texte jednoznačné, pretože vzťažné zámeno quo má rovnaký stredný rod ako vino, ku ktorému sa vzťahuje.

Mnohé moderné preklady nasledujú Vulgátu v jej presnosti. Napríklad French Synodal Version znie: “Ne vous enivrez pas de vin: car le vin porte à la dissolution” („neopíjajte sa vínom, pretože víno vedie k rozpustilosti”). Aby sa odstránila možnosť nejasností, prekladatelia opakujú slovo víno aj vo vedľajšej vete.

Rovnaká jasná väzba sa nachádza aj vo francúzskom preklade Davida Martina, vo verzii Ostervalda, v poznámkach New American Standard Bible, v preklade Roberta Younga, v nemeckej Die Gute Nachricht, v talianskom protestantskom preklade Riveduta od Giovanniho Luzziho i v talianskom katolíckom preklade vydanom Pontifikálnym biblickým inštitútom.

V svetle početných starovekých aj moderných prekladov, ktoré chápu vzťažné zámeno v Efežanom 5:18 ako odsúdenie nie opilstva, ale samotného vína, sa ukazuje, že niektorí anglickí prekladatelia sa – ako poznamenáva Ernest Gordon – radšej rozhodli „uchrániť povesť vína” a odsúdili iba opilstvo, nie však alkoholický nápoj samotný.

Keď sa otvorí téma vína v Biblii, jedným z najčastejšie citovaných textov je 1. Timotejovi 5:23, kde apoštol Pavol radí Timotejovi:

„Nepi už iba vodu, ale pre svoj žalúdok a časté choroby užívaj trochu vína.“ 1. Timotejovi 5:23

Tento text bol počas storočí často používaný na ospravedlnenie užívania alkoholických nápojov. Preto je nevyhnutné správne určiť pravý charakter Pavlovej rady a jej skutočný význam pre dnešných čitateľov.

Na Pavlovu radu Timotejovi sa musíme pozerať predovšetkým ako na prejav otcovského záujmu, nie ako na všeobecný príkaz. Apoštol nenabáda svojho duchovného syna na pravidelné pitie vína, ale mu odporúča užívať trochu vína výlučne zo zdravotných dôvodov. Pavol hovorí: „nepi už iba vodu“, nie „prestaň piť vodu“, a zároveň nehovorí „pi víno“, ale „užívaj trochu vína“. Dôraz nie je na pôžitok, ale na liečebný účel – na žalúdok a časté choroby.

Aj keby bolo spomínané víno fermentované, text nijako nepodporuje jeho bežné užívanie. Použité slovesá zodpovedajú skôr lekárskemu predpisu než spoločenskému zvyku. Výraz „trochu“ jasne naznačuje minimálne množstvo, primerané liečebnému použitiu, nie bežnej konzumácii.

Rada „nepi už iba vodu“ zároveň naznačuje, že Timotej dovtedy pil výhradne vodu. To podporuje záver, že – podobne ako kňazi a nazarejci – abstinoval od fermentovaného aj nefermentovaného vína, pravdepodobne na základe učenia a príkladu samotného Pavla. V tej istej epištole Pavol zdôrazňuje, že kresťanský biskup má byť nielen striedmy (nephalios), ale aj neúčastný na pitkách (mē paroinos; 1. Timotejovi 3:2–3).

Je rozumné predpokladať, že Pavol by nevyžadoval abstinenciu od cirkevných predstaviteľov, keby sám Timoteja k tomuto princípu neviedol. Skutočnosť, že Timotej pil iba vodu, svedčí o jeho dôslednej poslušnosti voči apoštolskému učeniu.

Abstinencia duchovných mala pravdepodobne základ v zákone Starej zmluvy, ktorý zakazoval kňazom užívať alkoholické nápoje (Leviticus 10:9–10). Tento princíp mal praktický cieľ:

„Aby ste vedeli rozlišovať medzi svätým a obecným, medzi nečistým a čistým, a aby ste učili synov Izraela všetkým ustanoveniam, ktoré im Hospodin hovoril skrze Mojžiša.“ Leviticus 10:10–11

Pavlova rada Timotejovi tento princíp abstinencie nijako nenarúša. Užívanie trochy vína neodporúča pre pôžitok, ale výlučne ako liečebný prostriedok pre oslabený žalúdok.

Všeobecne sa predpokladá, že víno, ktoré Pavol odporúčal Timotejovi, bolo alkoholické. Tento záver však nie je istý z dvoch dôvodov. Po prvé, termín oinos („víno“) sa, ako už bolo ukázané, používal všeobecne na označenie fermentovaného aj nefermentovaného vína. Po druhé, existujú historické svedectvá, ktoré dosvedčujú používanie nefermentovaného vína na medicínske účely.

Aristoteles (384–322 pred n. l.) odporúčal užívať čerstvú hroznovú šťavu, v gréčtine nazývanú gleukos, pretože „aj keď sa nazýva vínom [oinos], nemá účinky vína a neopája ako bežné víno.“ Atenaios, gramatik z obdobia okolo roku 280 n. l., výslovne radil užívať nefermentované sladké víno (glukon oinon) pri žalúdočných ťažkostiach a uvádza:

„Nech užíva sladké víno, buď zmiešané s vodou alebo ohriate, najmä druh nazývaný protropos, sladký lesbický glukos, pretože je dobré na žalúdok; lebo sladké víno [oinos] nespôsobuje ťažkú hlavu.“ Atenaios, Banquet

Podobnú radu, týkajúcu sa zdravotného užívania vína, dáva aj Plínius Starší (79 n. l.), súčasník apoštola Pavla a autor diela Natural History. Odporúča používanie prevareného, nefermentovaného vína nazývaného adynamon chorým osobám, „u ktorých je obava, že by im víno mohlo uškodiť“. Zároveň odporúča vyhýbať sa účinkom alkoholu používaním vín, z ktorých bol alkohol odstránený filtráciou:

„Vína sú najprospešnejšie vtedy, keď je všetka ich potencia odstránená cedidlom.“ Plínius, Natural History

Na základe týchto historických svedectiev je rozumné usudzovať, že víno, ktoré Pavol odporúčal Timotejovi, mohlo byť nefermentované. Tento záver podporuje aj Ellen Whiteová, ktorá píše:

„Pavol odporučil Timotejovi užívať trochu vína kvôli jeho žalúdku a častým neduhom, ale mal na mysli nefermentovanú šťavu z hrozna. Neradil Timotejovi užívať to, čo Pán zakázal.“ Ellen G. White

Apoštolské výzvy k abstinencii sú vyjadrené gréckym slovesom nephō a prídavným menom nēphalios (1. Tesaloničanom 5:6–8; 1. Petra 1:13; 4:7; 5:8; 2. Timotejovi 4:5; 1. Timotejovi 3:2, 11; Títovi 2:2). Grécke lexikóny sa zhodujú v tom, že základný význam slovesa nephō je „abstinovať od vína“ a prídavného mena nēphalios „abstinentský, bez vína“.

Tieto významy sú doložené v spisoch Josephusa a Filóna, ktorí boli súčasníkmi apoštolov Pavla a Petra. Josephus píše vo svojom diele Antiquities of the Jews o kňazoch nasledovne:

„Tí, ktorí nosia kňazské rúcha, sú bez poškvrny a vynikajú pre svoju čistotu a triezvosť [nefalioi], pretože im nie je dovolené piť víno, kým nosia toto rúcho.“ Josephus, Antiquities of the Jews

Podobne vysvetľuje Filón Alexandrijský vo svojom diele Special Laws, že kňaz musí vykonávať svoju službu ako nēphalios, teda úplne abstinujúci od vína, pretože vystupuje ako vykonávateľ Božieho zákona. Ak Josephus, Filón a ďalší starovekí autori používali pojmy nephō a nēphalios v ich primárnom význame „abstinovať od vína“, existuje vážny dôvod domnievať sa, že Pavol a Peter tieto výrazy používali rovnako.

Tento záver podporuje aj samotný kontext, v ktorom sú tieto výrazy použité. Ich častý prenesený preklad v zmysle „striedmy“ alebo „triezvy“ viedol mnohých úprimných kresťanov k presvedčeniu, že Biblia učí skôr striedmosť v pití alkoholu než jednoznačnú abstinenciu.

V tomto liste Tesaloničanom Pavol vyzýva veriacich, aby „boli triezvi“ v súvislosti s náhlym a nečakaným Kristovým príchodom:

„A tak tedy nespime ako ostatní, ale bdejme a buďme triezvi. Lebo tí, ktorí spia, v noci spia, a ktorí sa opíjajú, sú v noci opilí. Ale my, súc synmi dňa, buďme triezvi, oblečúc si pancier viery a lásky a vezmúc za prilbu nádej spasenia.“ 1. Tesaloničanom 5:6–8

Táto pasáž obsahuje viacero kontrastných paralel: svetlo a tmu, deň a noc, bdenie a spánok, triezvosť a opitosť. V kontexte týchto protikladov medzi synmi dňa, ktorí sú triezvi, a synmi noci, ktorí sú opití, je zrejmé, že výzva „byť triezvy“ neznamená iba mentálnu ostražitosť, ale aj fyzickú abstinenciu.

Tento záver potvrdzuje aj úzke prepojenie medzi bdelosťou a triezvosťou: „bdejme a buďme triezvi“ (v. 6). Prvé sloveso gregorōmen označuje mentálnu bdelosť, zatiaľ čo druhé nēphōmen vyjadruje fyzickú abstinenciu. Inak by šlo o zbytočné opakovanie rovnakého významu. Pavol teda vedome spája mentálnu bdelosť s fyzickou abstinenciou, pretože tieto dve skutočnosti k sebe neoddeliteľne patria.

Výzva k fyzickej abstinencii, vyjadrená slovesom nēphō, sa v prvej epištole Petra objavuje trikrát (1:13; 4:7; 5:8). Vo všetkých troch prípadoch je Petrovo napomenutie zasadené do kontextu pripravenosti na blízky Kristov návrat. To ukazuje, že Peter, podobne ako Pavol, zakladá svoju výzvu k životu abstinencie a svätosti na istote a naliehavosti Kristovho príchodu. Prvýkrát používa tento výraz v 1. Petrovej 1:13:

„Preto opášte si bedrá svojej mysle, buďte dokonale triezvi, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista.“ 1. Petrov 1:13

Peter tu, rovnako ako Pavol, spája mentálnu bdelosť („opášte si bedrá svojej mysle“) s fyzickou abstinenciou („buďte dokonale triezvi“). Táto výzva nadobúda mimoriadnu váhu pridaním príslovky teleiōs, ktorá znamená „dokonale“ alebo „úplne“. Význam textu je teda jasný: „buďte úplne abstinentní“.

Mnohí prekladatelia však túto príslovku presúvajú k slovesu elpísate („dúfajte“), čím vzniká preklad typu „úplne dúfajte v milosť“ alebo „dúfajte do konca“. Tento postup však nie je jazykovo presný, pretože v Novom zákone sa výraz „do konca“ vyjadruje spojením mechri telous alebo heōs telous (Židom 3:6,14; 1. Korinťanom 1:8; 2. Korinťanom 1:13), nie samotným slovom teleios.

Zaujímavé je, že Vulgáta, slávny Hieronymov latinský preklad, ktorý bol po stáročia oficiálnou Bibliou Rímskokatolíckej cirkvi, prekladá tento výraz ako modifikátor slova nefontes, teda „sobrii perfecte“ – „dokonale triezvi“. Tento preklad presne vystihuje Petrovu myšlienku, keďže svoju výzvu k abstinencii v tej istej epištole ešte opakovane zdôrazňuje.

„Preto opášte si svoje mysle, súc úplne abstinentní, upnite svoju nádej na milosť, ktorá k vám prichádza pri zjavení Ježiša Krista.“ 1. Petrov list 1:13

Druhý výskyt slova nefó sa objavuje v 1. Petrovom liste 4:7.

„A všetkému sa priblížil koniec. Teda buďte rozumní a triezvi k modlitbám.“ 1. Petrov list 4:7

Peter tu opäť napomína kresťanov, aby ostali mentálne ostražití a fyzicky abstinujúci. Význam slova nefó ako abstinencia od vína podporuje aj kontext, v ktorom Peter stavia do protikladu starý spôsob života – „neviazanosť, vášne, opilstvo, hýrenie a nezákonné modlárstvo“ (1. Petrov list 4:3) – s novým životom striedmosti a odriekania. Túto pasáž možno významovo vyjadriť aj takto:

„Všetkému sa priblížil koniec; preto buďte triezvi v mysli a odriekaví v živote, aby ste si zachovali zbožnosť v tomto kritickom čase.“ parafráza

Tretí výskyt slova nefó nachádzame v 1. Petrovom liste 5:8:

„Buďte triezvi a bdejte, lebo váš protivník, diabol, obchádza ako revúci lev a hľadá, koho by zožral.“ 1. Petrov list 5:8

Aj v tomto texte Peter spája mentálnu ostražitosť s fyzickou abstinenciou, pretože tieto dve oblasti sú navzájom úzko prepojené. Alkoholické nápoje otupujú svedomie a úsudok, oslabujú morálne zábrany a uľahčujú sklon ku zlu. Výsledkom je, že Satan je schopnejší „pohltiť“, doslova „vypiť“ (katapino), takýchto ľudí. Na rozdiel medzi nepsate (od ne piein – „nepiť“) a katapiein (od kata piein – „vypiť, prehltnúť“) upozornil Adam Clarke, ktorý píše:

„Nie každého môže prehltnúť. Tých, ktorí sú triezvi a bdelí, nemôže prehltnúť. Tých však, ktorí sú opití starosťami tohto sveta a nie sú ostražití, môže prehltnúť. Ak prehltnete opojný nápoj, Satan prehltne vás. Opojný nápoj nie je len vašou cestou k satanovi, ale aj satanovou cestou do vás.“ Adam Clarke

Ak to zhrnieme, všetkých päť výskytov slova nefó – dva u Pavla (1. Tesaloničanom 5:6, 8) a tri u Petra (1. Petrov list 1:13; 4:7; 5:8) – vykazuje jednotnú dôraznosť na mentálnu bdelosť aj fyzickú abstinenciu. Je príznačné, že všetky tieto výzvy k striedmosti sa objavujú v kontexte prípravy na blízky návrat Krista.

Prídavné meno nefalios Pavol používa trikrát vo svojom opise požiadaviek na biskupov, ženy a starších mužov. Prvé dva prípady sa nachádzajú v 1. Timotejovi 3:2, 11:

„Tedy biskup musí byť bez úhony, muž jednej ženy, triezvy [nefalion], rozumný [sofrona], slušného chovania, pohostinný, schopný učiť, nie pijan vína [me paroinon]… Tak podobne musia byť počestné aj ženy, nie pomluvačné, triezve [nefalious], verné vo všetkom.“

Tretí prípad sa nachádza v Títovi 2:2:

„Starší mužovia nech sú triezvi [nefalious], vážni, rozumní [sofronas], zdraví vo viere, láske, trpezlivosti.“

Ako už bolo uvedené, prídavné meno nefalios používali starovekí autori ako Filón a Josephus na označenie abstinencie od vína. Táto doslovná interpretácia je podporená aj tým, že v 1. Timotejovi 3:2 a Títovi 2:2 sa výraz nefalios objavuje v spojení so slovom sofron. Prvý pojem označuje fyzickú abstinenciu, zatiaľ čo druhý vyjadruje mentálnu obozretnosť a rozumovú vnímavosť. Toto spojenie si prirodzene vyžaduje chápať nefalios v jeho doslovnom význame ako abstinenciu od vína.

Niektorí namietajú, že výklad nefalios ako abstinenta si odporuje s výrazom me paroinos, prekladaným ako „nie pijan“. Argumentujú, že Pavol by nemohol najprv prikázať biskupovi byť abstinentom a následne iba „nie pijanom“, teda striedmym v užívaní vína. Tento zdanlivý rozpor sa však rozplýva, keď si uvedomíme, že výraz paroinos znamená viac než len „oddaný vínu“ alebo „opitý“. Obsahuje aj myšlienku byť para – „blízko“ – oinos – „vína“, teda zdržiavať sa v prostredí, kde sa víno konzumuje.

„Staroveký paroinos,“ vysvetľujú Lees a Burns, „bol človek zvyknutý navštevovať podujatia, kde sa pije alkohol, a v dôsledku toho sa stal úzko spätý s opojným nápojom.“ Podobne Albert Barnes, uznávaný komentátor Nového zákona, vysvetľuje význam tohto výrazu takto:

„Grécke slovo (paroinos)… ak ho chceme vystihnúť správne, znamená pri víne, teda označuje to, čo sa odohráva pri alebo nad vínom, ako je hýrivá zábava, pijanské pesničky a podobne. Označuje tiež človeka, ktorý má vo zvyku sedávať pri víne, alebo tráviť čas s tými, ktorí sa mu oddávajú. Taký človek by nemal byť pripustený do duchovnej služby.“

Význam slova paroinos ako „blízko vína“ potvrdzujú staroveké aj moderné grécke lexikóny. Lexicon Graeci Testamenti Alphabeticum z roku 1660 definuje paroinos ako „para to oino, apud vinum“, teda „v blízkosti alebo v prítomnosti vína“. Liddell a Scott vysvetľujú príbuzný pojem paroinios ako „patriaci k pijúcej spoločnosti“.

V tomto svetle vidíme, že výraz me paroinos neoslabuje význam slova nefalios, ale ho naopak zosilňuje. Pavol tým zdôrazňuje, že biskup nemá byť len abstinentom, ale má sa zároveň vyhýbať prostrediu a spoločnostiam, ktoré by mohli ohroziť jeho vlastnú zdržanlivosť alebo viesť iných k pádu. Tento princíp je plne v súlade s Pavlovou výstrahou v 1. Korinťanom 5:11.

„Ale teraz som vám napísal, aby ste neobcovali s takým, ktorý sa menuje bratom, a pritom je smilník, lakomec, modloslužobník, rúhač, opilec, vydierač. S takým ani len nejedávajte!“ 1. Korinťanom 5:11 (SEVP)

Hlavný dôvod, ktorý apoštol Pavol uvádza pre zdržanlivý a zbožný život, má jasne eschatologický rozmer:

„Lebo sa zjavila milosť Božia, spasiteľná všetkým ľuďom, ktorá nás vyučuje, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a aby sme rozumne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy veľkého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista, ktorý dal sám seba za nás, aby si nás vykúpil od každej neprávosti a očistil sebe ľud zvláštny, horlivý dobrých skutkov.“ Títovi 2:11–14

Zdravý a svätý život je v Písme odporúčaný nielen kvôli osobnému zdraviu a kvalite života, ale predovšetkým kvôli Božej túžbe prebývať v nás už v tomto živote (1. Korinťanom 3:16–17; 6:13) a mať s nami spoločenstvo aj v živote, ktorý príde. Práve táto nádej pripravenosti na prijatie Krista a na prijatie Ním v deň Jeho slávneho príchodu má motivovať každého kresťana, aby sa očisťoval, „tak ako je aj On čistý“ (1. Jánova 3:3).

Na túto nádej sa odvoláva aj apoštol Peter, keď zdôrazňuje rozumovú bdelosť a fyzickú abstinenciu. Po jeho výzve „opásať si bedrá svojej mysle a byť dokonale triezvi“ bezprostredne nasledujú slová:

„Nadejte sa dokonale na milosť, ktorá vám bude prinesená pri zjavení Ježiša Krista.“ 1. Petrova 1:13

Pre kresťanov, ktorí veria v istotu a blízkosť Kristovho návratu, majú apoštolské výzvy zdržať sa alkoholických nápojov ešte hlbší význam: predstavujú praktickú a viditeľnú odpoveď na Božie pozvanie konať konkrétne kroky v príprave na druhý Kristov príchod.

Biblické učenie o užívaní alkoholických nápojov možno zhrnúť jednou vetou: Písmo je jednotné v zdôrazňovaní striedmosti pri užívaní prospešných, nefermentovaných nápojov a v jasnej výzve k abstinencii od fermentovaných alkoholických nápojov. Praktický dôsledok tohto učenia je rovnako jednoznačný: ak prijímame biblické svedectvo, že alkohol je nielen fyzicky škodlivý, ale aj morálne nebezpečný, cítime povolanie nielen sami abstinovať od opojných látok, ale aj pomáhať druhým kráčať tou istou cestou.

Téma vína v apoštolskej Cirkvi úzko súvisí s otázkou biblickej striedmosti a praktického kresťanského života, a preto prirodzene nadväzuje na tému víno a Biblia, kde sa rozlišuje medzi symbolickým a doslovným významom vína v Písme; apoštolský dôraz na triezvosť a zdržanlivosť je zároveň súčasťou formovania kresťanského charakteru, ktorý rastie v nasledovaní Krista, a celé učenie zapadá do širšieho rámca výkladu Písma, kde sa ukazuje, že výzvy k triezvosti v Novom zákone tvoria jednotnú a konzistentnú líniu apoštolského učenia; historické svedectvá o abstinentskom životnom štýle prvých kresťanov tak podporujú chápanie evanjelia ako výzvy k sebaovládaniu, svätosti a zodpovednému životu pred Bohom.