4. časť – Víno v apoštolskej Cirkvi

Dôležitosť apoštolskej cirkvi ako modelu pre kresťanskú vieru a praktický život sa vzťahuje aj na jej učenie o užívaní alkoholických nápojov. Spôsob, akým apoštolovia chápali, kázali a praktizovali učenie Ježiša a Starej zmluvy o alkoholických nápojoch, tvorí základ pre rozhodovanie, či by sa kresťania mali prikloniť k striedmemu užívaniu, alebo k abstinencii.

Nový zákon sa o „víne“ (oinos) zmieňuje okrem štyroch evanjelií ešte trinásťkrát, pričom osem zmienok sa nachádza v knihe Zjavenie Jána, kde sa „víno“ používa prevažne symbolicky na vyjadrenie ľudskej skazenosti alebo Božieho trestu. Okrem výslovných zmienok o víne obsahuje Nový zákon viac než dvadsať pasáží, ktoré vyzývajú kresťanov k tomu, aby boli triezvi a zdržanliví. Vo väčšine prípadov, ako si ukážeme, sú tieto výzvy priamo spojené s otázkou pitia. Najprv sa krátko pozrieme na niektoré texty o víne a potom na výzvy k abstinencii.

Apoštolovia sotva začali hlásať posolstvo o Mesiášovi, keď boli obvinení z opilstva. Na sviatok Letníc prijala prvá skupina veriacich dar jazykov, vďaka ktorému mohli hlásať evanjelium v rečiach ľudí zhromaždených v Jeruzaleme. Kým tisíce ľudí v dôsledku tohto zázraku uverili v Krista, iní sa učeníkom posmievali a hovorili:

„Naplnení sú sladkým vínom.“ Skutky apoštolov 2:13

Niektorí tvrdia, že posmievači by apoštolov neobvinili z opilosti, keby ich už predtým nevideli požívať alkoholické víno. Slabina tohto argumentu spočíva v predpoklade, že obvinenie vychádzalo zo skutočného pozorovania pitia. Posmievači však nemusia zakladať svoje tvrdenia na očitom svedectve. Navyše, keby ich chceli skutočne obviniť z alkoholizmu, použili by výraz „víno“ (oinos), a nie „hroznová šťava“ (gleukos).

Irónia obvinenia je zrejmá už zo samotného významu slova gleukos ako nealkoholickej hroznovej šťavy. Posmievači v podstate tvrdili: „títo muži, príliš odriekaví na to, aby sa dotkli čohokoľvek fermentovaného, sa opili hroznovou šťavou.“ Alebo, ako to výstižne vyjadril Ernest Gordon moderným jazykom:

„Títo prohibicionisti sú opití z nealkoholického nápoja.“

V tejto irónii obvinenia, že apoštolovia sa opili hroznovou šťavou, je ťažké prehliadnuť nepriamy, no veľmi významný dôkaz ich abstinentského životného štýlu, a deduktívne aj abstinencie ich Učiteľa. Historické svedectvo tejto praxe poskytuje Hegesipus, ktorý žil bezprostredne po apoštoloch. Vo svojom spise o „Jakubovi, bratovi Pánovom“ uvádza:

„On bol svätý od lona svojej matky; nepil víno ani opojný nápoj a nejedol mäso.“ Hegesipus

Z toho možno usudzovať, že prísny abstinentský životný štýl Jakuba, ktorý istý čas pôsobil ako vedúci Jeruzalemskej cirkvi, bol vzorom aj pre apoštolských kresťanov.

Mocné biblické obvinenie proti alkoholickému vínu nachádzame v Efežanom 5:18, kde apoštol Pavol napomína Efežanov slovami:

„A neopíjajte sa vínom, v ktorom je prostopašnosť, ale buďte plnení Duchom.” Efežanom 5:18

Táto pasáž pozostáva z dvoch hlavných výrokov postavených do jasného protikladu, teda do antitézy:

„opiť sa vínom” verzus „byť plnený Duchom.”

Antitéza nekladie dôraz na kontrast medzi striedmosťou a hojnosťou, ale medzi plnosťou vína a plnosťou Ducha Svätého. Výrok poukazuje na zásadnú nezlučiteľnosť povahy a pôsobenia týchto dvoch zdrojov plnosti – opojného vína a Svätého Ducha. Táto nezlučiteľnosť vopred vylučuje akékoľvek schvaľovanie mierneho užívania alkoholického vína.