5.časť – Objavil Ron Wyatt skutočnú Machpelskú jaskyňu?

Príbeh možného objavenia skutočnej Machpely sa začal v roku 1979, keď Ron Wyatt pracoval so svojimi synmi v Jeruzaleme. V reštaurácii, ktorú pravidelne navštevovali, sa zoznámil s mladým Arabom pochádzajúcim z Hebronu. V pôvodnej písomnej správe je kvôli ochrane jeho rodiny označený menom „James“. Mladík Wyattovi rozprával o zvláštnom jave, ktorý znepokojoval jeho rodinu.

Na svojom pozemku opakovane pozorovali v diaľke niečo pripomínajúce oheň alebo silné svetlo. Keď sa však k miestu priblížili, svetlo zmizlo a na zemi nenašli žiadne spálené drevo, popol ani inú stopu po požiari. Jav sa mal opakovať viackrát a členovia rodiny z neho začali mať obavy.

James naliehal na Wyatta, aby prišiel do Hebronu a miesto osobne preskúmal. Ron sa spočiatku zdráhal, pretože nechcel prerušiť svoju prácu v Jeruzaleme. Podľa jeho spolupracovníkov sa preto pomodlil a rozhodol sa, že ak mu nasledujúci deň dážď znemožní pokračovať v práci, pôjde s mladíkom. Nasledujúci deň skutočne pršalo.

Po príchode na rodinný pozemok Wyatt nenašiel žiadne vysvetlenie pozorovaných svetiel. Jeho pozornosť však upútal zvláštny vápencový útvar vystupujúci zo zeme. Povrch podľa neho pôsobil, akoby sa pod ním nachádzala veľká dutina. Zdvihol preto väčší kameň a prudko ho hodil na vápenec. Ozval sa hlboký zvuk, ktorý sa niesol okolím ako úder do veľkého dutého bubna.

Wyatt sa mladíka opýtal, či sa v blízkosti nachádza jaskyňa. James mu ukázal malý otvor vedúci do podzemia. Vstup bol príliš úzky na to, aby sa ním dalo preliezť, a počas rokov sa z neho stalo miesto na odhadzovanie nepotrebných vecí. Spojenie podzemnej dutiny, neznámeho jaskynného otvoru a opakujúcich sa svetelných javov viedlo Wyatta k presvedčeniu, že sa na pozemku nachádza niečo neobyčajné.

Už počas tejto prvej návštevy začal uvažovať, či pod zemou nemôže ležať dávno zabudnutá pohrebná jaskyňa. Keďže sa pozemok nachádzal pri Hebrone, pripustil aj oveľa odvážnejšiu možnosť: že narazil na miesto spojené s biblickou Machpelou, rodinnou hrobkou Abraháma a jeho potomkov. V tom čase však ešte nemal možnosť zistiť, čo sa pod vápencovým povrchom skutočne ukrýva.

Hoci Wyatt už v roku 1979 nadobudol podozrenie, že pod pozemkom sa môže nachádzať významná pohrebná jaskyňa, nemal vtedy možnosť začať výkop. Od rodiny postupne stratil priamy kontakt a na miesto sa nasledujúcich štrnásť rokov nevrátil.

James medzitým pokračoval v práci v Jeruzaleme a istý čas pomáhal Wyattovi pri skúmaní tamojších podzemných priestorov. V polovici osemdesiatych rokov však vycestoval do Jordánska a podľa Wyattovej správy sa už nemohol vrátiť. S Ronom zostával aspoň príležitostne v telefonickom kontakte, ale možnosť pokračovať v skúmaní rodinného pozemku sa tým výrazne skomplikovala.

Zlom nastal až koncom roka 1992. Wyatt sa stretol s ľuďmi, ktorí poznali Jamesovu rodinu, a prostredníctvom nich sa mu podarilo znovu dostať do Hebronu. Rodina si ho pamätala a prijala ho priateľsky. Pozemok však už vyzeral inak než pri jeho prvej návšteve. Z pôvodnej vinice sa stala záhrada obklopená domami, ktoré si naokolo postavili Jamesovi bratia a ďalší príbuzní.

Wyatt rodine otvorene vysvetlil, prečo ho ich pozemok stále zaujíma. Predpokladal, že pod ním môže ležať rodinná hrobka Abraháma, Izáka, Jakuba a ich manželiek. Zároveň uviedol dôvody, pre ktoré nepovažoval tradične označované miesto v Hebrone za skutočnú Machpelu. Téma bola citlivá, pretože išlo o moslimskú rodinu žijúcu neďaleko tradičnej svätyne. Napriek tomu členovia rodiny Wyattovu možnosť neodmietli. Aj oni mali pochybnosti o všeobecne prijímanej lokalite a chceli zistiť, čo sa pod ich pozemkom skutočne nachádza.

Rodina napokon súhlasila, že umožní prieskum a sama zabezpečí kopanie. Wyatt mal najskôr pomocou elektronických prístrojov určiť najvhodnejšie miesto, cez ktoré by sa mohli dostať do podzemnej komory. Po štrnástich rokoch sa tak pôvodne záhadná udalosť so svetlami začala meniť na skutočný prieskum.

V apríli 1993 sa Ron Wyatt vrátil do Hebronu. Sprevádzala ho Mary Nell Wyattová a chirurg Lloyd Hiler z Memphisu. Pre napätú situáciu v oblasti a blízkosť mnohých domov museli postupovať nenápadne. Prítomnosť cudzincov, najmä americkej ženy, by mohla vyvolať otázky a upozorniť susedov na pripravovaný výkop. Počas dňa preto zostávali prevažne v dome rodiny. Na pozemok vyšli až v noci.

Pri svetle splnu sa približne jeden a pol hodiny pohybovali medzi ovocnými stromami a bylinkami, zatiaľ čo Wyatt nenápadne vykonával elektronické meranie terénu. Cieľom bolo čo najpresnejšie určiť polohu podzemnej dutiny.

Na základe prieskumu rodina pripravila plán. Kopanie mala vykonať sama a prípadným zvedavcom hovoriť, že buduje studňu. Takto mohli pracovať na vlastnom pozemku bez toho, aby prezradili skutočný dôvod výkopu. Jeden z bratov zabezpečil bager, ktorý začal pracovať už nasledujúci deň. Mary Nell jeho prácu tajne zaznamenávala cez okno domu.

Wyatt sa nemohol otvorene zapojiť do kopania. Jeho prítomnosť pri výkope by bola príliš nápadná a mohla by ohroziť celý projekt. Keďže prenikanie do podzemia malo trvať dlhšie, skupina sa vrátila do Spojených štátov. S rodinou sa dohodli na jednoduchom signále: keď sa dostane do jaskyne, telefonicky sa opýta, kedy Ron opäť príde. Po určitom čase zazvonil telefón. Volajúci nepovedal, čo našli, ale položil dohodnutú otázku:

„Pán Ron, kedy prídete?“ Wyatt odpovedal, že približne 22. júna. Odpoveď znela iba: „Vitajte.“ Pre neho to znamenalo, že cesta do podzemnej komory bola otvorená.

Na júnovú výpravu ho sprevádzal muž označený ako Marty. Jeho povolanie súviselo s vŕtaním, kontrolou podzemných štruktúr a používaním optických kamier. Po príchode do Hebronu im členovia rodiny ukázali výsledok svojej práce – otvor vedúci do dovtedy neprístupnej jaskyne. Po štrnástich rokoch od prvého dutého úderu na vápencový povrch stál Wyatt konečne pred možnosťou zistiť, čo sa pod rodinným pozemkom ukrýva.

Keď Wyatt s Martym vstúpili do podzemnej komory, okamžite si uvedomili, že odkrytie vstupu bolo iba začiatkom prieskumu. Jaskyňa bola podľa ich pozorovania poškodená zemetrasením (spôsobené Kristovou smrťou na kríži, keď skaly pukali a hroby sa otvárali?) a jej spodnú časť vypĺňalo veľké množstvo zosunutej zeminy a kamenia. Na jednom mieste nechali odstrániť časť nánosu, aby zistili, v akej hĺbke sa nachádza pôvodná podlaha.

Ukázalo sa, že vrstva zeminy dosahuje približne 5,5 stopy, teda okolo 1,7 metra. Veľká časť jaskyne preto zostávala zasypaná a nebolo možné hneď určiť, čo všetko sa môže ukrývať pod jej povrchom. Najvýraznejším nálezom boli tri mimoriadne veľké krypty ručne vytesané do troch stien komory. Štvrtú stranu tvoril vstup. V neskoršej dokumentácii sa uvádzajú približné rozmery:

• prvá krypta: 3,5 × 1,25 metra,
• druhá krypta: najmenej 3 × 1,20 metra,
• tretia krypta: približne 3,75 × 1,33 metra.

Ich usporiadanie v jednej centrálnej komore pôsobilo ako plánovaná rodinná hrobka. Wyatt predpokladal, že každá krypta mohla byť určená pre jeden manželský pár: Abraháma a Sáru, Izáka a Rebeku, Jakuba a Leu. Práve počet troch veľkých krýpt považoval za jeden z najdôležitejších znakov spájajúcich jaskyňu s Machpelou.

Nezvyčajná bola aj samotná veľkosť krýpt. Ich dĺžka presahujúca tri metre bola podstatne väčšia, než by vyžadovalo bežné samostatné lôžko. Mohlo ísť o prejav mimoriadneho postavenia pochovaných alebo odraz telesných rozmerov ľudí, pre ktorých boli vytvorené. Keďže sa v kryptách nenašli kostry (boli vzkriesení?), ich pôvodný účel nemožno určiť iba na základe rozmerov.

V jednej zo stien sa nachádzal aj menší policový výklenok približne vo výške pása. Jeho rozmery sa uvádzajú okolo 1,43 × 0,78 metra. Mohol slúžiť na uloženie ďalšej osoby, predmetov alebo pohrebných obiet, no jeho presná funkcia nebola objasnená. Hoci boli krypty prázdne, ich počet, rozmery a pravidelné rozmiestnenie ukazovali, že jaskyňa nebola obyčajnou prírodnou dutinou. Niekto ju zámerne upravil ako významné pohrebné miesto.

Podrobnejšia obhliadka ukázala, že krypty neboli jedinou človekom vytvorenou súčasťou jaskyne. Na stenách zostali viditeľné stopy po ručnom opracovaní a pri vstupe sa nachádzali otvory, ktoré mohli byť súčasťou pôvodného uzatváracieho systému. Po oboch stranách vchodu boli proti sebe umiestnené otvory pripomínajúce miesta na upevnenie dverí alebo závor. V kameni sa mal črtať aj opracovaný obrys vstupu.

Je preto možné, že komoru kedysi uzatvárali drevené dvere alebo veľký kamenný uzáver, ktorý sa neskôr stratil, zrútil alebo zostal pochovaný pod vrstvou zeminy.

Vyššie na stenách boli vytesané ďalšie otvory smerujúce šikmo nadol. Wyattov tím ich považoval za držiaky fakieľ. Ich poloha by umožňovala osvetliť vnútro komory počas pohrebných obradov alebo pri opakovanom vstupe do rodinnej hrobky.

Medzi malým počtom predmetov sa nachádzali úlomky veľkej plochej misy. Wyattova správa ju spájala s obdobím Abraháma. Ak bolo toto datovanie správne, išlo by o veľmi dôležitý nález. Dostupný opis však neuvádza spôsob datovania ani meno odborníka, ktorý črepy skúmal. V článku je preto najbezpečnejšie uviesť, že Wyattov tím považoval misu za predmet pochádzajúci z obdobia patriarchov.

Rovnako pozoruhodná bola stará kamenná stavba na povrchu. Wyatt ju videl už pri prvej návšteve, ale vtedy nepoznal presnú polohu jaskyne a nedával ju s podzemím do priamej súvislosti. Po otvorení komory zistili, že stavba stojí priamo nad ňou a svojou veľkosťou približne zodpovedá jej pôdorysu.

V strope jaskyne objavili zasypaný vertikálny otvor smerujúci k stavbe. Mohlo ísť o pôvodný vstup, vetrací otvor alebo spojenie medzi hrobkou a povrchovým pamätníkom. Stavba mohla otvor chrániť pred dažďom, zeminou a ďalšími nečistotami. Jej poloha však zároveň naznačovala, že mala označovať mimoriadne významné miesto. Spojenie monumentálnych krýpt, upraveného vstupu, možných držiakov fakieľ a stavby priamo nad komorou vytváralo obraz starostlivo naplánovaného pohrebného komplexu.

Pre Wyatta to bol ďalší dôvod domnievať sa, že neobjavil iba neznámu hrobku, ale miesto spojené s jednou z najvýznamnejších rodín biblických dejín.

Wyattov tím v jaskyni a bezprostredne nad ňou zdokumentoval:

• – tri monumentálne krypty dlhé približne 3 až 3,75 metra,
• – menší policový výklenok vytesaný v jednej stene,
• – stopy ručného opracovania stien a krýpt,
• – upravený vstup s otvormi na upevnenie dverí alebo závory,
• – šikmé otvory považované za držiaky fakieľ,
• – úlomky veľkej plochej misy,
• – približne 1,7 metra zeminy a sutiny nad pôvodnou podlahou,
• – zasypaný vertikálny otvor smerujúci k stavbe na povrchu,
• – starobylú kamennú stavbu priamo nad jaskyňou,
• – kameňmi vyplnený priechod do možnej ďalšej komory,
• – prázdne krypty bez viditeľných ľudských pozostatkov.

Rodina navyše tvrdila, že pri obrábaní pôdy a výstavbe domov objavila v bezprostrednom okolí približne 51 ďalších hrobov s ľudskými kosťami. Tie však Wyattov tím nevidel v pôvodnom stave, pretože kosti už boli vybraté a znovu pochované.

Vľavo vnútro hrobky a 3 veľké krypty / Vpravo náčrt celej hrobky

Názov Machpela sa často spája s významom „dvojitá“ alebo „zdvojená“. Pre Wyatta bola preto dôležitá časť jednej zo stien, ktorá nepozostávala z celistvej skaly, ale bola vyplnená kameňmi. Mohlo ísť o úmyselne uzatvorený priechod alebo o otvor zavalený pri zemetrasení. Možnosť ďalšieho priestoru podporoval aj dutý zvuk zo susednej časti pozemku. Známa komora preto nemusela byť jedinou časťou podzemného komplexu. Za zasypanou stenou mohla pokračovať druhá jaskyňa alebo ďalšia pohrebná komora.

Ak by sa existencia druhej komory potvrdila, išlo by o významnú zhodu s pomenovaním Machpely ako dvojitej jaskyne. Wyattov tím však priechod nestihol otvoriť a priestor za ním zostáva nepreskúmaný.

Dôležitou súčasťou prípadu bolo aj svedectvo majiteľov pozemku. Pri obrábaní pôdy, zakladaní záhrad a výstavbe domov mali v okolí centrálnej jaskyne postupne objaviť približne 51 hrobov s ľudskými kosťami. Podľa rodiny sa v nich nenachádzali výrazné šperky ani bohatá pohrebná výbava. Kosti vybrali, vložili do plastových vriec a znovu pochovali. Wyatt predpokladal, že ľudia pochovaní v okolí mohli patriť k Abrahámovej domácnosti, širšej rodine alebo k neskorším generáciám, ktoré chceli odpočívať v blízkosti patriarchov.

Uvažoval aj o možnom spojení niektorých hrobov s Jozefovými bratmi. Samotný počet hrobov naznačuje, že nešlo o osamotenú jaskyňu, ale o súčasť väčšieho pohrebiska. Centrálna komora s troma monumentálnymi kryptami mohla patriť najvýznamnejším členom rodiny, zatiaľ čo ostatní boli pochovávaní v jej okolí.

Najväčším prekvapením bolo, že v troch monumentálnych kryptách sa nenašli ľudské kosti. Wyattov tím pôvodne dúfal, že objaví pozostatky patriarchov alebo dokonca Jakubovo zachované telo. Biblia totiž uvádza, že Jakub bol pred prenesením z Egypta balzamovaný.

Prázdne krypty však podľa Wyatta automaticky neznamenali, že lokalita nemôže byť Machpelou. Od pochovania patriarchov uplynuli tisícročia a jaskyňa bola poškodená zemetrasením a zanesená veľkým množstvom zeminy. Časť jej pôvodného obsahu sa mohla stále nachádzať pod približne 1,7 metra hrubým nánosom. Rovnako nemožno vylúčiť dávnejšie premiestnenie pozostatkov alebo udalosť, o ktorej sa nezachoval historický záznam.

Wyatt však považoval za pozoruhodné, že krypty pôsobili prázdne, ale nie zjavne vykradnuté. Práve tento stav ho priviedol k teologickému vysvetleniu založenému na Matúšovi 27:52-53. Text opisuje otvorenie hrobov a vzkriesenie mnohých svätých po Kristovej smrti a vzkriesení. Podľa Wyatta mohli byť medzi týmito svätými aj Abrahám, Izák, Jakub a ďalší ľudia pochovaní v Machpele. Svoju úvahu spájal aj s novozákonnými miestami, ktoré hovoria o Abrahámovi, Izákovi a Jakubovi v nebeskom kráľovstve. Prázdne krypty preto nevnímal iba ako chýbajúci nález, ale ako možnú stopu udalosti opísanej v evanjeliu.

Takéto vysvetlenie nemožno overiť bežnými archeologickými metódami. Zároveň však ukazuje, prečo Wyatt neprítomnosť kostí nepovažoval za dôvod na opustenie lokality. Pre neho bolo rozhodujúce celkové usporiadanie komplexu: tri veľké krypty, možná druhá komora, stavba nad jaskyňou a rozsiahle pohrebisko v okolí. Prázdne krypty tak zostávajú jednou z najväčších záhad celého objavu. Nehovoria nám, kto v nich ležal, ale samy osebe ani nevylučujú, že mohli byť vytvorené pre rodinu patriarchov.

Po otvorení jaskyne sa Wyatt, Marty a Lloyd Hiler pokúsili zachytiť čo najviac dostupných informácií. Podzemný priestor fotografovali a filmovali, merali jednotlivé krypty, skúmali opracované časti a odobrali vzorky z podlahy aj z vytesaných miest. Dokumentovali tiež stavbu stojacu priamo nad komorou. Jaskyňu a jej jednotlivé prvky nevidel iba Ron Wyatt. Na udalostiach sa podieľali alebo ich mohli potvrdiť:

• členovia rodiny vlastniacej pozemok,
• Mary Nell Wyattová,
• chirurg Lloyd Hiler,
• odborník na podzemné vŕtanie označený ako Marty.

Pôvodná správa z roku 1993 vznikla ešte počas prebiehajúcich prác. Rodina mala pokračovať v preosievaní zeminy z podlahy a hľadať ďalšie predmety. Wyatt plánoval preskúmať odobraté vzorky a neskôr sa dostať aj do možnej komory za zasypanou stenou.

Výskum však nebol dokončený. Poloha zostala utajená, aby boli chránení majitelia pozemku a aby sa zabránilo nekontrolovanému zásahu do jaskyne. Verejne dostupné materiály neobsahujú výsledky plánovaných laboratórnych skúšok ani správu o otvorení ďalšej komory.

Najdôležitejšie časti komplexu tak môžu stále zostať ukryté pod silnou vrstvou zeminy alebo za kameňmi vyplneným priechodom. Prípad Wyattovej jaskyne preto nemožno považovať za uzavretý. Jeho pokračovanie závisí od možnosti znovu preskúmať chránenú lokalitu.

Objav nepriniesol jeden rozhodujúci predmet, ktorý by niesol meno Abraháma. Priniesol však súbor vzájomne súvisiacich indícií: vhodnú polohu pri Hebrone, starobylú rodinnú hrobku, tri veľké krypty, možnú dvojitú komoru, povrchovú stavbu a okolité pohrebisko. Najprimeranejšie je preto považovať Wyattovu lokalitu za vážneho kandidáta na skutočnú Machpelu. Je možné, že Ron Wyatt objavil práve miesto, ktoré Abrahám získal ako rodinné pohrebisko.

Konečnú odpoveď môže priniesť až pokračovanie výskumu jaskyne, otvorenie jej nepreskúmaných častí a analýza nálezov, ktoré z nej boli odobraté.

Objavenie možnej skutočnej Machpelskej jaskyne pri Hebrone patrí do širšieho výskumu, ktorým sa Ron Wyatt usiloval potvrdiť historickú vierohodnosť biblických udalostí a miest. Jeho cestu, metódy aj najvýznamnejšie nálezy približuje článok Ron Wyatt o biblických objavoch. Prehľad ďalších lokalít, archeologických stôp a hmotných dôkazov spojených s biblickými dejinami prináša štúdia Archeologické objavy tisícročia.

Machpela bola rodinnou hrobkou Abraháma, Izáka a Jakuba, preto jej príbeh pokračuje aj v dejinách ich potomkov. Presun Jozefových pozostatkov z Egypta, jeho hrob a archeologické stopy izraelského pobytu rozoberá článok Exodus a Jozefov hrob v Egypte. Wyattovo pátranie po biblických miestach následne viedlo k objavom spojeným s prechodom Izraelitov cez Červené more a napokon k jeho najvýznamnejšiemu nálezu – Truhle zmluvy ukrytej pod Golgotou. Tieto náleziská spoločne vytvárajú ucelenú cestu od patriarchov cez Exodus až po Kristovu obeť.