Chránené heslom: Záznamy o potope vo svete

„Keď na ľudstvo prišla obrovská povodeň, nezachránil sa nik okrem muža menom Coxcox… a ženy zvanej Xochiquetzal. Títo dvaja sa zachránili v malom člne a keď z neho vystúpili na súš na hore Colhuacan, mali tam mnoho detí… Všetky tieto deti sa však narodili nemé, až holubica z mohutného stromu im dala schopnosť reči, no začali hovoriť toľkými jazykmi, že si navzájom nerozumeli.“

Tento príbeh je aztécka verzia legendy o potope, ktorú poznáme z Biblie – a podobné motívy sa objavujú v mnohých kultúrach sveta. Aj v geograficky veľmi vzdialených a rozličných civilizáciách sa tradujú príbehy o katastrofickej potope, záchrane jedného páru či rodiny, a o vzniku rozličných jazykov. Táto podobnosť ukazuje, že príbeh o potope je hlboko zakorenený v pamäti ľudstva naprieč rôznymi národmi a kontinentmi.

Legendy o potopách: Mezopotámia a príbeh Gilgameša

Texty na hlinených tabuľkách vykopaných v Iraku uchovali rozprávanie zo starovekej Mezopotámie. Hovoria o stratenej kultúre v Sumeru a o slávnom kráľovi menom Gilgameš, ktorý bol známy múdrosťou a vzdelaním. Práve cez neho sa nám zachoval príbeh o celosvetovej potope. Rozprával mu ho Utnapištim, kráľ predpotopnej civilizácie a človek, ktorý túto katastrofu prežil.

Podľa príbehu boh Ea, ochránca ľudí a boh vôd, varoval Utnapištima pred blížiacou sa povodňou, ktorou chceli bohovia vyhubiť ľudstvo. Poradil mu, aby „strhol svoj dom a postavil si čln, do ktorého zoberie aj semeno všetkých živých tvorov… Každá z palúb člna mala sto dvadsať lakťov (60 metrov) a čln mal štvorcový pôdorys, so siedmimi palubami.“ Potopa bola nesmierne silná a desivá. Utnapištim rozprával:

„Boh búrky zmenil deň na noc, vyvracal zem zo základov, ako by rozbíjal pohár.“

Keď sa búrka upokojila, Utnapištim vyšiel z člna a videl celý svet utopený v tichu, všetko ľudstvo sa vrátilo späť do hliny. Hladina mora bola rovná ako strecha domu, všade naokolo bolo vidno dielo skazy spôsobené vodou. Utnapištim vypustil holubicu, ktorá sa vrátila, lebo nenašla miesto na odpočinok, potom vlaštovku – tá tiež neuspela. Nakoniec vypustil havrana, ktorý sa už nevrátil. Čln nakoniec pristál na vrchole hory a Utnapištim vykonal obetu.

Tento staroveký sumerský príbeh má nápadné podobnosti s biblickým príbehom o Noemovej arche a patrí medzi najstaršie legendy o potope v dejinách ľudstva.