4.časť – Kult mŕtvych a špiritizmus

Mnohým ľuďom je ťažké prijať, čo Boh jasne oznámil v Starom aj Novom zákone o smrti a o vzkriesení. Proti zrozumiteľným a jednoznačným biblickým výpovediam potom stavajú rôzne ľudské argumenty, ktoré dokážu pripraviť o istotu aj úprimných kresťanov. Pre mnohých sa stávajú pohanské kulty mŕtvych údajným dôkazom okamžitého pokračovania života po smrti, hoci medzi pohanskými národmi sotva nájdeme dvoch ľudí s rovnakými predstavami o budúcom živote.

Dejiny nám prinášajú množstvo správ o pohanských rituáloch vyvolávania duchov: o západoafrických náčelníkoch, pri ktorých smrti boli ženy a otroci zabíjaní, aby im slúžili vo svete mŕtvych; o indiánskych zvyklostiach spojených so zosnulými; o Egypťanoch, ktorí ako prví systematicky učili o nesmrteľnosti duše; o náuke o prevteľovaní duší; o Babylónčanoch, ktorí pochovávali mŕtvych spolu s potravinami; o perzských praktikách so zomrelými; o Grékoch, ktorí výrazne ovplyvnili duchovné myslenie sveta; o Sokratovi, ktorý veril v nesmrteľnosť duše a vedome vypil pohár jedu, čím podstúpil samovraždu; o kultoch mŕtvych v centrálnej Afrike či o japonskom budhistickom kulte.

Mnohí sa domnievajú, že práve tieto často desivé pohanské zvyklosti dokazujú, že človek má nesmrteľnú dušu. Iných zas utvrdzujú v predstave okamžitého života po smrti javy spojené so špiritizmom alebo takzvanými „prežitkami smrti“. Pre všetky tieto praktiky však platí jednoznačné Božie varovanie:

„Keď vojdeš do krajiny, ktorú ti dáva Hospodin, tvoj Boh, neuč sa konať podľa ohavností tamojších národov. Nech sa nenájde u teba nik, kto by prevádzal syna alebo dcéru ohňom, ani veštec, ani výkladač znamení, ani hádač, ani čarodejník, ani zaklínač, ani vyvolávač duchov, ani vedomec, ani ten, kto by sa vypytoval mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je Hospodinovi ohavný.“ 5 Mojžišova 18:9–12

Mnohé biblické texty sa často používajú ako údajný dôkaz, že Biblia učí o okamžitom pokračovaní života po smrti. V skutočnosti však ide o miesta, ktoré neprotirečia početným pasážam Písma, kde sa jasne uvádza, že mŕtvy človek nemá vedomie a že život po smrti je možný výlučne po vzkriesení.

Ako uvidíme, porozumieť niektorým textom nie je jednoduché. Situáciu často zhoršuje aj to, že prekladatelia Biblií niekedy doplnili texty nevhodnými nadpismi alebo komentármi. Komentáre môžu byť užitočné len vtedy, ak nie sú v rozpore so zámerom biblického autora. Preto sa teraz pokúsime poctivo a vecne vysvetliť tie najčastejšie zneužívané biblické miesta, pričom začneme známym textom zo Starého zákona.

Cez výslovný Boží zákaz navštívil Saul v Endore ženu, ktorá sa zaoberala vyvolávaním duchov mŕtvych. Urobil tak preto, že mu Boh po svojom odpadnutí už neodpovedal – ani osobne, ani prostredníctvom prorokov. Táto veštkyňa sa zaoberala tým, že údajne vyvolávala „mŕtvych“ a pýtala sa ich. Takéto praktiky Boh výslovne zakázal, pretože sa pri nich nepoužíva Božia moc, ale moc satana a jeho anjelov.

Tí sa zjavujú v podobe mŕtvych ľudí a týmto spôsobom silno ovplyvňujú tých, ktorí veria, že ide o skutočných zosnulých. Saulov zážitok u vyvolávačky v Endore nás privádza k viacerým vážnym otázkam. Biblická správa uvádza:

„Hospodin mu neodpovedal ani cez urím, ani prostredníctvom prorokov.“ 1 Samuelova 28:6

• Ak mu Boh už neodpovedal, kto teda odpovedal Saulovi cez veštkyňu?
• Ak neodpovedal žiadny prorok, mohol to byť mŕtvy prorok Samuel?
• Mala veštkyňa moc prinútiť mŕtveho Božieho muža odpovedať na to, čo Boh odmietol?
• A keby sa Samuel skutočne vrátil medzi živých, nechal by sa prinútiť slúžiť zakázanej vyvolávačke duchov?

Práve Samuel považoval každú formu neposlušnosti za druh Bohu nepriateľského čarodejníctva (1 Sam 15:23). Ak teda odpoveď, ktorú Saul dostal, nepochádzala od Boha, potom musela pochádzať buď od samej veštkyne, alebo od zlých satanských mocností. Na základe biblickej správy je zrejmé, že táto žena slúžila iba ako médium, zatiaľ čo hovoril zlý duch, ba dokonca samotný satan. Aj dnes, rovnako ako vtedy, satan uplatňuje všetku svoju lstivosť, aby zviedol ľudí. Keď sa zjavuje tak, ako v Endore, má u ľudí úspech aj v súčasnosti.

Sú to diabolskí duchovia, ktorí konajú klamné znamenia. Ten zlý prichádza v moci satanovej, koná mocné činy, klamné znamenia a zázraky a zvádza tých, ktorí smerujú k záhube, pretože neprijali a nemilovali pravdu, ktorá by ich zachránila.