fbpx
Zmeň svoj život
Biblia

Rukopisy a preklady

Každé veľké dielo a každý preklad Biblie bol neraz predmetom polemík a sporov. Istý prekladateľ napísal o tom vo svojom životopise:

„Aj tu platí múdre slovo Gamalielovo: „Čo je z Boha obstojí“

Biblia (z gr. biblia = knihy) alebo Písmo alebo Sväté písmo je zbierka obsahujúca knihy (spisy), ktoré kresťanstvo (a prvú časť aj židovstvo) pokladá za sväté. Kresťanská cirkev o Biblii verí, že obsahuje Bohom zjavené pravdy, a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery.

Biblia sa pokladá aj za cenný kultúrno-historický dokument ľudstva. Bibliou sa zaoberajú okrem teológie (kresťanskej teológie) aj vedné disciplíny ako biblická kritika, výklad Biblie (exegéza), religionistika, dejiny literatúry, hebraistika atď. Nie je to len kniha, je to kultúra, Božie Slovo, literárny žáner i história Izraela. Biblia bola preložená do viac ako 2000 jazykov a je to jedna z najpredávanejších kníh na svete… odkaz ľudstvu všetkých dôb …

Biblia a jej vznik

Biblia: 66 kanonických kníh
Starý Zákon: 39 kníh
Nový Zákon: 27 kníh ( na stiahnutie v mp3 )
Počet pisateľov: cca 40 v časovom rozpätí cca 1500 rokov

Kanonizácia SZ a NZ

Z gréckeho kanón – norma, meradlo. Je to zoznam biblických kníh, ktoré sú zozbierané v kánone, preto im hovoríme aj kanonické. Keďže knihy Biblie vznikali v rôznych dobách a písali ich rôzni autori pre rôznych čitateľov, mali na počiatku svojej existencie individuálnu formu a až behom času sa začali tvoriť menšie zbierky až do vzniku kánonu. Môžeme teda hovoriť o histórii kánonu.

Pri kanonizácii Starého Zákona bolo z neho vylúčených niekoľko desiatok kníh, prevažne apokalyptického zamerania. Zo starozákonných apokryfov sa do našej doby zachovalo málo. Pri kanonizácii Nového Zákona, prevedenej koncilom v Laodiceji v roku 364, boli z kánonu vyradené niektoré spisy napr. List Barnabášov, Hermov pastier a Skutky apoštola Pavla.

Rozdelenie Biblie na kapitoly a verše prešlo vývojom. Dnešné rozdelenie na kapitoly sa pripisuje canterburskému arcibiskupovi Štefanovi Langtonovi (začiatkom 13. storočia). Pôvodcom číslovania na verše je francúz Róbert Estiene (známy ako Róbert Stephanus). Pôvodné rozdelenie urobil v roku 1551 na gréckom texte Biblie a v roku 1555 to zaviedol aj do latinského textu Vulgáty. Celá Biblia má 1189 kapitol – SZ – 929; NZ – 260; najdlhšia kapitola – Žalm 119; najkratšia kapitola – Žalm 117.

Dodnes zachované rukopisy (formy) – originály

Zvitok lat. . liber, volumen, rotulus sa skladá z pergamenových listov zošitých do zvitku, kotúča.

Kódex – má orezané na seba kladené listy, ktoré drží pohromade zošitové vlákno, teda majú formu dnešných kníh. Objavuje sa v 2. storočí n.l.

Rukopisy Starého zákona

Celé jedno tisícročie pracovali generácie masoretárov pracovali na tom, aby zachovali jednotne a pevne text starého zákona. Bola to zložitá a namáhavá práca mnohých a mnohých pismárov (soferim), ktorí starostlivo strážili každé slovo a každé písmeno. Číselný význam každého písmena spočítavali. Opravovali chyby predchádzajúcich opisovačov. Odstraňovali odchýlky všetkých dostupných rukopisov, prípadne ich nahradzovali bezchybnými. Opotrebované zvitky (kože, pergamenov, papyrusov) ničili alebo pochovávali. Preto sa zachovalo tak málo pamätných písomností.

Najznámejšie starozákonné rukopisy sú známe ako Kumránske rukopisy, ktoré boli objavené v 11 jaskyniach pri Mŕtvom mori. S výnimkou knihy Ester sa našli fragmenty hebrejských rukopisov všetkých starozákonných kníh. Vďaka priaznivej okolnosti (uloženie v hlinenom džbáne) sa našiel kompletný zvitok knihy proroka Izaiáša. Z ostatných kníh sa našli často veľké a obsažné zbytky rôznych rukopisov. Všetky tieto spisy sú datované od 4. storočia pred n.l do roku 68 n.l.

Ostatné najstaršie rukopisy celého Starého zákona pochádzajú z 10. alebo začiatku 11. storočia nášho letopočtu.

K veľkému prekvapeniu (niektorým i ku sklamaniu) obsahovali rukopisy z Kumránu rovnaký text ako rukopisy z 10. storočia. V usporiadaní a znení textu nevykazuje kniha Izaiáš skutočne žiadnu odchýlku. Kumránske spisy majú tiež prirodzené odchýlky, predovšetkým v pravopise, a často tiež vo voľbe slov sa objavujú synonymá, ale vcelku prinášajú obsahovo dnes používaný hebrejský text Starého zákona.

Rukopisy Nového zákona

Počas prvého tisícročia od vzniku kresťanstva sa zachovalo asi 750 rukopisov Novej zmluvy (NZ) a niekoľko desiatok rukopisov Starej zmluvy (SZ). Pravdaže, pri jednotlivých rukopisoch nešlo o kompletne zaznamenaný text SZ či NZ, ale o rukopisy jednotlivých kníh, ktoré SZ či NZ obsahujú, resp. „len“ o zlomky – o časti textov jednotlivých kníh. Zhruba 200 rokov existuje v nemeckom meste Štutgart komisia, členovia ktorej sa venujú porovnávaniu rukopisov Biblie.

Táto komisia zostavila takzvaný textus receptus – originálny text Písma Svätého – pri SZ v pôvodnej hebrejčine, pri NZ v gréčtine. Textus receptus je ten text, ktorý sa nachádza vo väčšine biblických rukopisov. Čím vo viacerých a v čím starších biblických rukopisoch sa ten – ktorý verš nachádzal, tým mal väčšiu šancu dostať sa do textu receptu. V študijných vydaniach Biblie sú všetky odchýlky od textu (receptu) – ako ich zaznamenávajú iné rukopisy – uvedené pod čiarou v tzv. kritickom aparáte.

Každý, kto ovláda hebrejčinu a gréčtinu – jazyky, ktorými boli knihy Biblie pôvodne napísané, si môže kúpiť najautentickejší text – textus receptus – a čítať Písmo Sväté podľa jeho najvernejšej dostupnej verzie.

Prvé preklady

Septuaginta (z lat. „sedemdesiat“) je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny. Používala ho vznikajúca kresťanská cirkev. Vznikol podľa legendy na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ho napísalo 70/72 židovských učencov za 72 dní (odtiaľ názov Septuaginta). Na preklade sa pracovalo pravdepodobne už za Ptolemaia Philadelpha, dokončený však bol až neskôr (275-130 pred Kr.). Nepravidelnosti v štýle a hodnote prekladu nám umožňujú rozpoznať mnohých prekladateľov. Oproti palestínskemu kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy.

Vulgáta je všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, ktorý je ako jediný platný v katolíckej cirkvi. Tridentským koncilom bol uznaný ako rovnocenný so základným textom. Z poverenia rímskeho biskupa Damasa začal s prekladom učený cirkevný otec Hieronymus, preklad však pravdepodobne dokončili iní prekladatelia. Hieronymus použil preklad bežne používaný latinsky hovoriacimi kresťanmi, tzv. Vetus Latina (znamená „starý latinský“), nazývaný aj Itala, ktorý vznikol už v 2. a začiatkom 3. storočia. Vulgáta dosiahla všeobecné uznanie až v čase Gregora Veľkého.

Reformácia a preklady

John Wycliffe (cca. 1330-84): prvý úplný preklad do angličtiny. Jeho preklad Biblie priamo z Vulgáty do rodnej Angličtiny v roku 1382 je známy ako Wycliffova Biblia.
Martin Luther (od roku 1522): prvý nem. preklad (protestantský) z pôvodného (gréckeho) textu
Kralická biblia (1579-1593): prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579-1593, zahrňovalo okrem prekladu aj výklad. Prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu v roku 1613. Pochádza z prostredia Jednoty Bratskej, t.j. z husistkej vetvy reformácie. Významná jazyková pamiatka, slovenskí evanjelici používali jazyk tejto Biblie až do 19. stor. ako jazyk svojej literatúry a do 20. storočia ako liturgický jazyk (tzv. biblická čeština)

Preklady Biblie sa začali šíriť predovšetkým po vynájdení kníhtlače (Johann Gutenberg – 1444). Prvý výtlačok Biblie vyšiel v roku 1462 v Mainze v Nemecku. Bola to Vulgáta (tiež známa ako 42-riadková Biblia alebo Mazarinova Biblia).

Súčasné preklady

O šírenie Biblie sa starajú najmä biblické spoločnosti. Najvýznamnejšia je Britská biblická spoločnosť, založená v roku 1804. Podľa jej vzoru vznikli a vznikajú národné biblické spoločnosti. Dnes je Biblia – celá alebo jej jednotlivé knihy preložené do 2167 jazykov (údaj k roku 1996).

Je naozaj možné považovať Bibliu za Slovo Božie?
Mnohí ľudia si kladú túto otázku. Teológovia sa dnes škriepia o spôsobe inšpirácie pisateľov Biblie. Kým jedni zastávajú doslovnú inšpiráciu, iní sa skôr prikláňajú k voľnejšej inšpirácii. Ale nemusíme byť na pochybách. Biblia sama potvrdzuje svoju spoľahlivosť a neomylnosť. Dosvedčujú to mnohé predpovede biblických prorokov, ktoré sa neskôr naplnili. Ak človek hľadá skutočnú autoritu pre svoj život, Biblia je tá správna voľba. Zmenené životy ľudí, ktorí sa nachádzali na pokraji spoločnosti by o tom mohli rozprávať viacej.

Voľba prekladu

Pri voľbe Biblického prekladu, ktorý chceme používať, by sme mali vychádzať z niekoľkých predpokladov.

Preklad by nemal byť zavádzajúci. Žiaľ mnohé preklady sú poznačené osobným náboženským presvedčením prekladateľa (prekladateľov). Toto sa môže prejavovať v konkrétnych termínoch pri niektorých detailoch, ktoré napokon tvoria vierouku čitateľa. Je preto dobré porovnávať viaceré preklady, príp. overiť neisté výrazy v pôvodnom jazyku. Dnes je k dispozícii niekoľko hebrejských i gréckych slovníkov.

Preklad nie je výklad. Pri štúdiu Biblie je potrebné sa odpútať od výkladov a poznámok uvedených pod čiarou, za kapitolou a pod. Tie boli doplnené vydavateľom.

Biblia sa vysvetľuje sama. Ak hľadáme pravý význam niektorého výroku resp. pasáže, je dobré porovnať dané miesto s iným miestom, kde sa vyskytujú podobné výrazy. Na tieto účely slúži biblická konkordancia, príp. softwarové nástroje s vyhľadávaním.

Parafrázované preklady nie sú vhodné na hlbšie teologické štúdium. Sú to voľné preklady určené pre ľahšie pochopenie Biblického textu na úkor jeho presnosti. Sú vhodné pre deti alebo začiatočníkov.

Preklad z prekladu. Niektoré Biblie boli vytvorené prekladom z už preloženého textu (latinského, anglického atď). Je potrebné si uvedomiť že pri takýchto riešeniach dochádza k posunu, ba dokonca strate významov obsiahnutých v inšpirovanej pôvodine.

Kvalita prekladu sa takisto posudzuje podľa počtu prekladateľov, ktorí sa na preklade podieľali. Všeobecne platí: čím viac prekladateľov, tým viac nepresností a nespoľahlivosti. Každý prekladateľ prekladá pôvodný výraz určitým pre neho vžitým termínom. Pri viacerých prekladateľoch sa teda stráca významová súvislosť, ba dochádza k zámene významov.

Memorizácia je podstatnou súčasťou užitočného štúdia. Tým sa nemyslí len zapamätanie textu ako takého, ale aj pamätanie polohy danej pasáže Biblie. Čitateľ by mal byť schopný ľahko sa vrátiť k želanému textu. Kvôli tomu je dobré používať jeden vlastný (základný) preklad Biblie s rovnakým rozložením strán, s prehľadným číslovaním veršov a samozrejme rovnakým textom. Inak dochádza k deformáciám. Správne memorizovaný text Biblie môže poslúžiť na povzbudenie a usmernenie v životných situáciách keď Písmo sväté nie je dostupné.

Prehľad slovenských prekladov Biblie

Prvé začiatky prekladu Biblie (Písma svätého)1) do reči našich predkov — starých Slovanov — možno nájsť už v 9. storočí. Historické pramene dokazujú, že slovanskí „apoštolovia“ Konštantín (Cyril) a Metod preložili postupne do slovienskej reči celé Sväté písmo. Konštantín doplnil na Veľkej Morave preklad Evanjelií, Skutky apoštolské a Žaltár z gréckeho a latinského originálu.

Tieto časti sa nám zachovali v hlaholskom odpise z 10. storočia, v Zografskom a Mariánskom kódexe. Žaltár sa zachoval v odpise z 11. storočia. Po smrti Konštantína dokončil Metod okolo roku 881 preklad ostatných kníh Starého zákona, okrem Machabejských kníh. Pri prekladaní Starého zákona siahol aj po pôvodnom hebrejskom texte. Týmto prekladom sa dostali Slovania na popredné miesto v rade európskych národov v preklade Písma svätého.

Aj keď bola roku 885 vo Svätoplukovej Veľkej Morave zakázaná pápežom Štefanom V. slovanská bohoslužba, pokračovalo sa v nej ešte istý čas v Čechách a v Bulharsku. Okolo roku 990 bolo pokrstené ruské knieža Vladimír v Chesrone a toho času zaviedli v ruskej cirkvi preklad Písma svätého od Konštantína a Metoda, ktorý sa používal s malými zmenami až do 19.storočia. Aj keď s uznaním hodnotíme prekladateľskú činnosť Konštantína a Metoda, predsa s ľútosťou konštatujeme, že ich preklad Písma svätého nemal u Slovákov taký dosah ako napr. neskorší Lutherov preklad v Nemecku.

Boli tu, pravda, úplne odlišné pomery (zákaz slovanskej bohoslužby, neznalosť čítania, nejestvovanie kníhtlače), takže vplyv prekladu ako sa zdá, ostal minimálny. Veľký význam pre šírenie Biblie mal vynález kníhtlače. Prvým závažným dielom J. Gutenberga (1400—1468) po predchádzajúcich menších tlačiach bolo vytlačenie 42-riadkovej latinskej Biblie v r. 1453—1455. Šíreniu českých prekladov Biblie napomohla však najmä reformácia, ktorá sa v 16. storočí rozšírila aj na Slovensku.

Slovenskí evanjelici pre nedostatok vlastného prekladu, siahajú po kralickom preklade Biblie a nachádzajú v ňom mocnú pomôcku pri šírení aj obrane svojho učenia.

Slovenské preklady Písma svätého
a) Palkovičov preklad

Swaté Písmo starého i nowého Zákona podlá obecného latinského od sw. Rímsko-Katolickég Cirkwi potwrďeného, Přeložené s Prirownáňim gruntowného Tekstu, na Swetlo widané. Ďel prwní. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1829. W Ostrihome, Witlačené z Litterámi Josefa Beimela, Cis. Král. Priv. Primatiálského Kňíhtlačára. 8°. [7], 1250, [4] s. — UKB SE 633.

Ten istý názov: Ďel druhí. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1832. 8°. 935, [2] s. — UKB SE 633. Prvý diel obsahuje spisy SZ od 1. knihy Mojžišovej až po knihu Sirach. — Druhý diel obsahuje spisy SZ a NZ od Proroka Izaiáša až po Zjavenie sv. Jána.

b) Sasinkov preklad

Písmo sväté Starého zákona. V knižnici Matice slovenskej v Martine nachodí sa pod sign. SB 824/27 stránková korektúra, časti SZ (1. kniha Mojžíšova kap. 37 po 2. knihu Mojžišovu 7. kap. ss. 49—76). Nakoľko titulný list chýba, nevedno kto je prekladateľom, zdá sa však, že ním bude Franko Vít. Sasinek, ktorý preložil celé Písmo sväté a jeho preklad sa začal aj tlačil, z bližšie neznámych príčin bola však tlač roku 1889 zastavená.

c) Katolícke preklady z rokov 1913—1937

Písmo sväté starého i nového zákona z latinského typického vydania Vulgáty na slovenský jazyk preložené. Sväzok I.—X. S povolením cirkevnej vrchnosti. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, b. t. Trnava 1913—1926.

Päť kníh Mojžišových a knihu Jozuu preložilo viacero prekladateľov, ostatné knihy preložil Andrej Všetky zošity SZ obsahujú početné vysvetlivky:

I. [zošit]. Knihy Mojžišove. Genesis-Exodus. S povolením arci biskupského ordinariatu v Ostrihome. Trnava-Nagyszombat, Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), t. Kníhtl.-úč. spolok v Turč. Sv. Martine 1917 (vo vnútri 1915). 4°. l obr., 143 s. — Číslo podielových kníh 116. UKB XXC 132.
II. [zošit]. Knihy Mojžišove. Levitikus—Numeri—Deuteronomium. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. LEV, Ružomberok 1922. 4°. 151 s. — UKB XX C 132; MS SB 101.
III. [zošit]. Kniha Jozue—Kniha sudcov—Kniha Rút. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1923. 4°. 82 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
IV. [zošit]. Knihy kráľov. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1924. 4°. 177 s. — MS SB 101.
V. [zošit]. Knihy paralipomenon. Knihy Ezdrášove. Kniha Tobiášova. Knihy Judity.
Kniha Ester. Kniha Jóbova. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1925. 4°. 229 s. — MS SB 101.
VI. [zošit] .Kniha žalmov. Kniha prísloví. Ecclesiastes. Pieseň Šalamúnova. Kniha
múdrosti. Kniha syna Sirachovho. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1925. 4°. 287 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
VII. [zošit]. Knihy prorokov: Izaiáš. Jeremiáš. Baruch. Ezechiel. Daniel. Ozeáš. Joel. Amos. Abdiáš. Jonáš. Micheáš. Náhum. Habakuk. Sofoniáš. Aggeus.
Zachariáš. Malachiáš. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. [Knihtl. Spolku sv. Vojtecha] 1925. 4°. 412 s. — UKB SC 101; MS SB 101.
VIII. [zošit]. Knihy Machabejských. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. [Knihtl. Spolku
sv. Vojtecha] 1926. 4°. 77, [2] s. — MS SB 101.

Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista:
Časť I. Evanjelia. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Knihtl. Spolku sv. Vojtecha 1913. .4°. 256 s. — MS SB 102. Neskôr vyšlo rovnaké vydanie tlačené na tenšom papieri.
Časť II. Listy apoštolské a Zjavenie sv. Jána apoštola. Trnava-Nagyszombat 1914. Spolok sv. Adalberta (Vojtecha), t. Knihtl. uč. spolok, Turč. Sv. Martin. 4°. 200, [1] s. — UKB SC84.
Obidva zväzky sú prekladom Jána Donovala s niektorými pravopisnými úpravami.

d) Preklad žalmov Dr. J. Lajčiaka

Kniha žalmov. [Preložil PhDr. a ThDr. Ján Lajčiak.] Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Samuel Márkus 1904. 8°. 160 s. — MS ŠD 1721.

e) Neznámy preklad ev. sv. Matúša

Evangelie novieho záveta Hospodina našeho Ježiša Christa. [Preložil Jozef Trnkócy?] B. m. a nakl., t. Jozef Trnkócy, Nižný Kubín [1912?]. 8°. 64 s. — UKB ŠD 369. Starosloviensky prepis evanjelia sv. Matúša, kap. l—23. Vydanie je tlačené v 2 stĺpcoch text paralelne starosloviensky a v spisovnej slovenčine s mnohými pravopisnými odchýlkami.

f) Preklad prof. Jozefa ROHÁČKA z r. 1910-1969

Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista dľa ev. sv. Marka (1910), Matúša (1911), Lukáša (1911) a Jána (1911) – Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť Pallas.

Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Sväté evanjeliá. Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Kníhtl. uč. spoločnosť Pallas 1912. 12°. 77 + 49 + 80 + 60 s. — Súkr. ex. Zväzok obsahuje ev. podľa sv. Matúša, Marka, Lukáša a Jána s použitím sadzby z evanjelií č. 72, 78, 85 a 91.

Nový zákon našeho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Z gréckeho jazyka preložený na slovenský. [Preložil prof. J. Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Poeschel &Třepte, Lipsko (Leipzig) 1924. 12°. 506, [2] s. — UKB SG 1406. Potom nasledovalo viacero revidovaných vydaní Nového zákona v rôznych vydavateľstvách až do r. 1969.

Kniha žalmov. Z pôvodného (hebrejského) jazyka preložené na slovenský. [Preložil prof. J. Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, t. Poeschel & Třepte, Lipsko (Leipzig) 1926. 12°. 130 s. — UKB SG 1857.

Svätá Biblia čiže celé Sväté písmo Starého i Nového zákona. Preložené z pôvodných jazykov. [Preložil prof. J.Roháček.] Praha, Biblická spoločnosť britická a zahraničná, t. Průmyslová tiskárna 1936. 8°. 971, 301, [1] s. — UKB SF 2538; MS ŠD 4021. Všetky nasledovné vydania celej Biblie z r. 1937, 1942, 1964, 1968 a 1969 sú anastatickými vydaniami 1. vydania z roku 1936. Svátá Biblia v preklade prof. Jozefa Roháčka vychádza dodnes (2008) a napriek jej zastaralej jazykovej podobe je odborníkmi považovaná za jeden z najvierohodnejších prekladov.

g) Preklad dr. Jozefa Weissa

Prvá Slovenská Biblia pre školské potreby. I. kniha Mojžišova. [Páral, názov tiež hebrejsky.] Preložil Dr.Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, nákl. vi., t. Slávia 1930. 8°. [4], 267 s. — MS SC 1235.

Prvá Slovenská Biblia pre školskú potrebu. II. kniha Mojžišova. [Páral, názov tiež hebrejsky.] Preložil Dr.Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, nákl. vi., t. Slávia 1931. 8°. [1], 218 s. — UKB SĎ 841. Text vydania je paralelne hebrejský a slovenský. Paginácia prekladu je odzadu. LIT.: Prvá slovenská Biblia. [Správa o preklade.] Nár. noviny 63 (1932), č. 37.

h) Preklad Jána Chorváta

Evanjelium sv. Jána. [Preložil Ján Chorvát.] Londýn, Spoločnosť pre rozdávanie Písma Sv., Eccleston Halí, b. t. [1933]. 16°. 64 s. — MS.

ch) Evanjelický preklad od 1942

Nová smluva (Nový zákon) Pána a nášho Spasitela Ježiša Krista. Autorizovaný preklad Slovenskej evanjelicko-kresťanskej cirkvi podľa augsburského vyznania. Lipt. Sv. Mikuláš, Tranoscius, t. Kníhtl. Štecko a Trepáč, Ružomberok 1942. 8°. [2], 717 s. — Súkr. ex. Členmi redakčnej biblickej komisie boli: S. Št. Osušky, VI. Čobrda, J. Jamnický, J. Beblavý, O, Škrovina, J.Adamiš, F. Ruppeldt a Ľ. Šenšel.

Nová zmluva
nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a Žalmy. Autorizovaný preklad Slov. evanj. cirkvi a. v. v ČSSR. Pripravila redakčná komisia pod vedením dr. K. Gábriša (Nová zmluva) a dr. J. Janku (Žalmy). Vydal Tranoscius, Lipt. Mikuláš v Cirk. nakladateľstve, Bratislava, t. Polygrafické závody, n. p., Bratislava, závod Trnava 1968 [v tiráži 1970]. 8°. 604, [1] s. + [4] s. mapy. — Súkr. ex.

i) Katolícke preklady po roku 1945

Písmo sväté Nového zákona. Preložili a poznámkami opatrili univ. prof. Msgr. Dr. Štefan Zlatoš, vš. prof.DDr. Anton Ján Šurjanský, členovia Biblickej komisie pri SSV. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Kníhtl. Spolku sv. Vojtecha 1946. 12°. [1], 888 s., [1] s. mapa. — UKB SG 4590. Dr. Štefan Zlatoš preložil evanjeliá a Skutky sv. apoštolov, ostatné spisy preložil dr. A. J. Šurjanský.

Písmo sväté Starého zákona. Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV (Mik. Stanislav, Št. Janega, Št. Zlatoš, Jozef Búda, A. J. Šurjanský a Ján Švec). Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v Cirk. nakladateľstve v Bratislave, t. Polygrafické závody, n. p. Trnava 1955. 4°. 1093, [2] s. — Súkr. ex.

Nový zákon. Podľa grécko-semitskej pôvodiny spracoval Štefan Porubčan S. J. Zredigoval kňaz Michal Bystrík. Rím, Slovenský Ústav sv. Cyrila a Metoda, b. t. 1968. 8°. 1134, [1] s. + 3 mapy.

Žaltár. Preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom. [Preložil a výkladom opatril dr. Mikuláš Stanislav.] Trnava, Spolok sv. Vojtecha, t. Lev, Ružomberok 1948. 8°. 642, [5] s. Preklad viacerých žalmov publikoval prekladateľ už predtým v časopise Svetlo l (1940)— 3 (1942).

Písmo sväté Starého zákona. (3 zväzky) Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV. Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v CN, Bratislava, typ. Polygrafické závody, n. p., Bratislava, závod Trnava 1968-1970.
Prvý zväzok (1968) – 736, [1] s. – obsahuje I. knihu Mojžišovu až Knihu Sudcov s vysvetlivkami a vyšiel v náklade 30000 výtlačkov.
Druhý zväzok (1969) – 1125, [2] s. – obsahuje starozákonné knihy od Rút až po knihu Kazateľ a z apokryfických kníh Knihu Tobiáš a Judit.
Tretí zväzok (1970) – 1199, [1] s. + l mapa – obsahuje knihy SZ od Piesne Šalamúnovej až po knihu proroka Malachiáša a zbytok apokryfických kníh až po 2. knihu Makabejcov.

j) Preklad Mórica Mittelmanna-Dedinského

Pieseň piesní. Z hebrejčiny z Kittelovho kritického vydania textov preložil M. M. Dedinský. Pôvodné litografie Václava Sivka. Bratislava, Slov. spisovateľ, t. Severografia, n. p. Turnov 1960. 8°. 71, [2] s. — Edícia bibliofílov „Záhrada“.

Pieseň piesní.Kazateľ. Preložil M. M. Dedinský. Ilustroval Vladimír Tesař. Bratislava, Tatran, í. Tlačiarne SNP v B. Bystrici 1966. 12°. 108, [3] s. — Edícia Kvety, 28. zväzok. — Súkr. ex.

k) Parafrázované preklady

Nádej pre každého – Nový zákon v modernom Jazyku. 1993, Medzinárodná biblická spoločnosť v spolupráci s CREATIVPRESS – Nezávislé kresťanské vydavateľstvo a nakladateľstvo. Podnetom k tejto práci bol anglický preklad Biblie od K.N. Taylora, nazývaný Living Bible (Živá Biblia). Preklad nie je určený pre teologické štúdium. Kolektív prekladateľov viedol Pavol Kondač a Ružena Dvořáková-Žiaranová.

l) Ekumenické preklady

Písmo sväté – Nová zmluva a Žalmy. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1997. Na preklade novej zmluvy pod vedením Prof. ThDr. Karola Gábriša spolupracovali: Mgr. Štefan Piecka, Doc. ThDr. Ján Grešo, PhDr. Daniel Škoviera, Mgr. Ján Antal, Msgr. Vincent Malý, ThDr. Imrich Peres, ThLic. Gabriel Ragan. Na preklade Žalmov pod vedením Doc. ThDr. Juraja Bándyho spolupracovali: Prof. ThDr. Štefan Janega, Mgr. Bedrich Ďuriš, ThDr. Ľudovít Fazekaš, Prof. ThDr. Alois Martinec, Mgr. Augustín Štefanec, ThDr. Ján Zemánek. Preložené texty pripomienkovali poverení zástupcovia 11 cirkví združených v SBS.

Biblia – Slovenský ekumenický preklad. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1990-2007.
Stará zmluva: Prácu prekladateľskej skupiny viedol Prof. ThDr. Juraj Bándy
Nová zmluva a deuterokanonické knihy Starej zmluvy: Prácu prekladateľskej skupiny viedol Doc. ThDr. Ján Grešo.

m) Iné preklady

Preklad nového sveta Svätých Písiem – Až do roku 1950 spoločnosť Svedkov Jehovových používala rôzne preklady Božieho Slova, ale potom sa rozhodli produkovať vlastný Preklad nového sveta Biblie. Preklad nového sveta je priamy preklad Svätých Písiem z hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny do modernej angličtiny, ktorý zhotovil „výbor pomazaných svedkov Jehovu Boha“.

Tento preklad pôvodne vychádzal po častiach od roku 1950 do roku 1960. Pre vydania v iných jazykoch je podkladom anglický preklad. Slovenský preklad z roku 1991 (1662 str.) je preložený z revidovaného anglického vydania z roku 1984.

Nová Zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista – Medzinárodný zväz Gideonovcov, 1995 – Podľa prekladu Redakčnej komisii Slovenskej evanjelickej cirkvi a.v. v SR. Nepredajné.