Rukopisy a preklady

Každé veľké dielo a každý preklad Biblie bol neraz predmetom polemík a sporov. Istý prekladateľ napísal o tom vo svojom životopise:

„Aj tu platí múdre slovo Gamalielovo: Čo je z Boha, obstojí.“ Skutky apoštolské 5:38–39

Biblia (z gr. biblia – knihy), známa aj ako Písmo alebo Sväté písmo, je zbierka kníh, ktoré kresťanstvo a v prvej časti aj židovstvo považujú za sväté texty. Kresťanská cirkev verí, že Biblia obsahuje Bohom zjavené pravdy a že je Bohom inšpirovanou normou života a viery. Biblia je zároveň mimoriadne cenným kultúrno-historickým dokumentom ľudstva. Zaoberajú sa ňou nielen teológia, ale aj ďalšie vedné disciplíny ako biblická kritika, výklad Biblie – exegéza, religionistika, dejiny literatúry a hebraistika.

Nie je to len kniha, ale kultúra, Božie Slovo, literárny žáner a zároveň dejiny Izraela. Biblia bola preložená do viac ako 2000 jazykov, čo z nej robí jednu z najrozšírenejších kníh na svete. Predstavuje odkaz ľudstvu všetkých dôb a tvorí základ mnohých duchovných, literárnych a kultúrnych tradícií.

Biblia pozostáva zo 66 kanonických kníh. Starý zákon obsahuje 39 kníh a Nový zákon 27 kníh. Na ich vzniku sa podieľalo približne 40 pisateľov v časovom rozpätí asi 1500 rokov.

Pojem kánon pochádza z gréckeho slova kanón, ktoré znamená normu alebo meradlo. Označuje zoznam biblických kníh uznaných ako kanonické. Keďže knihy Biblie vznikali v rôznych obdobiach, mali spočiatku samostatnú formu a obeh. Postupne sa začali vytvárať zbierky, ktoré napokon viedli k vzniku biblického kánonu, a teda k histórii kánonu. Pri kanonizácii Starého zákona bolo vyradených viacero spisov, najmä apokalyptického charakteru.

Zo starozákonných apokryfov sa do dnešných dní zachovalo len niekoľko. Naopak, pri kanonizácii Nového zákona, potvrdenej na koncile v Laodiceji roku 364, boli z kánonu vyradené spisy ako List Barnabášov, Hermov pastier či Skutky apoštola Pavla. Rozdelenie Biblie na kapitoly a verše prešlo postupným vývojom. Rozdelenie na kapitoly sa pripisuje Štefanovi Langtonovi, canterburskému arcibiskupovi zo začiatku 13. storočia.

Číslovanie veršov zaviedol Francúz Róbert Estiene, známy ako Róbert Stephanus, ktorý ho v roku 1551 použil v gréckom texte a v roku 1555 aj v latinskej Vulgáte. Celá Biblia obsahuje 1189 kapitol, pričom najdlhšou je Žalm 119 a najkratšou Žalm 117.

• Zvitok (lat. liber, volumen, rotulus) je staroveký typ písomného dokumentu, vytvorený zo pergamenových listov zošitých do kotúča. Tento formát bol základnou formou uchovávania textov v staroveku.
• Kódex predstavuje modernejšiu formu písomného dokumentu s na seba kladenými listami spojenými zošitovým vláknom. Začal sa používať približne v 2. storočí n. l. a postupne nahradil zvitky, čím položil základ dnešnej podoby knihy.

Celé jedno tisícročie generácie masoretárov pracovali na zachovaní jednotného a pevného textu Starého zákona. Táto práca bola mimoriadne zložitá a vyžadovala veľké úsilie mnohých pisárov (soferim), ktorí starostlivo strážili každé slovo a každé písmeno. Číselný význam písmen precízne spočítavali, opravovali chyby predchádzajúcich opisovačov a odstraňovali odchýlky všetkých dostupných rukopisov, pričom ich nahrádzali bezchybnými kópiami.

Opotrebované zvitky z kože, pergamenu alebo papyrusu buď ničili, alebo rituálne pochovávali, čo je dôvodom, prečo sa zachovalo tak málo starobylých písomností.

Najznámejšie starozákonné rukopisy sú Kumránske rukopisy, ktoré boli objavené v jedenástich jaskyniach pri Mŕtvom mori. Okrem knihy Ester sa našli fragmenty hebrejských rukopisov všetkých kníh Starého zákona. Vďaka uloženiu v hlinenom džbáne sa zachoval kompletný zvitok knihy proroka Izaiáša.

Z ostatných kníh sa našli často rozsiahle fragmenty rôznych rukopisov. Tieto spisy sú datované do obdobia od 4. storočia pred n. l. do roku 68 n. l.. Ostatné najstaršie rukopisy celého Starého zákona pochádzajú z 10. alebo začiatku 11. storočia n. l..

K veľkému prekvapeniu, a pre niektorých aj sklamaniu, obsahovali rukopisy z Kumránu rovnaký text ako rukopisy z 10. storočia. Kniha Izaiáš nevykazuje v znení žiadne odchýlky. Kumránske spisy obsahujú len prirodzené rozdiely, najmä v pravopise a voľbe slov, kde sa objavujú synonymá, no v celkovom obsahu plne zodpovedajú dnešnému používanému hebrejskému textu Starého zákona.

Počas prvého tisícročia od vzniku kresťanstva sa zachovalo približne 750 rukopisov Novej zmluvy a niekoľko desiatok rukopisov Starej zmluvy. Väčšina týchto rukopisov neobsahovala kompletný text, ale len jednotlivé knihy alebo zlomky textov. Už približne 200 rokov pôsobí v nemeckom meste Štutgart komisia, ktorá sa venuje systematickému porovnávaniu biblických rukopisov.

Táto komisia zostavila tzv. textus receptus, teda základný text Písma Svätého. Starý zákon je zapísaný v pôvodnej hebrejčine a Nový zákon v pôvodnej gréčtine.

Textus receptus predstavuje text nachádzajúci sa vo väčšine zachovaných biblických rukopisov. Pasáže potvrdené viacerými a staršími rukopismi mali vyššiu pravdepodobnosť zahrnutia do výsledného textu. V moderných študijných vydaniach Biblie sú všetky rozdiely zaznamenané v tzv. kritickom aparáte pod čiarou.

Každý, kto ovláda hebrejčinu a gréčtinu, si môže zaobstarať najautentickejšiu dostupnú verziu – textus receptus – a čítať Písmo Sväté v jeho najvernejšej dochovanej podobe.

Septuaginta, z latinského označenia „sedemdesiat“, je grécky preklad Starého zákona z hebrejčiny, ktorý používala raná kresťanská cirkev. Podľa tradície vznikla na ostrove Faros pri Alexandrii, kde ju malo počas 72 dní vytvoriť 70 alebo 72 židovských učencov. Na preklade sa začalo pracovať už za vlády Ptolemaia Philadelpha a dokončený bol v období medzi 275–130 pred Kr..

Nejednotný štýl a kvalita prekladu poukazujú na prácu viacerých prekladateľov. Oproti palestínskemu kánonu obsahuje aj deuterokanonické knihy, čo jej dáva významné miesto v kresťanskej tradícii.

Vulgáta je všeobecne rozšírený latinský preklad Biblie, ktorý bol uznaný za záväzný v katolíckej cirkvi. Tridentský koncil ju vyhlásil za rovnocennú so základným textom. Cirkevný otec Hieronymus, poverený rímskym biskupom Damasom, začal s prekladom, no jeho dokončenie pravdepodobne zabezpečili iní prekladatelia. Hieronymus vychádzal zo staršieho latinského prekladu Vetus Latina, známeho aj ako Itala, ktorý vznikol už v 2. a začiatkom 3. storočia. Vulgáta dosiahla všeobecné uznanie až za pontifikátu Gregora Veľkého.

John Wycliffe (cca 1330–1384) bol priekopníkom prekladov Biblie. Jeho preklad Biblie priamo z Vulgáty do angličtiny v roku 1382, známy ako Wycliffova Biblia, predstavuje prvý úplný preklad Biblie do anglického jazyka a významný krok k sprístupneniu Božieho slova širokej verejnosti.

Martin Luther od roku 1522 uskutočnil prvý nemecký preklad Biblie z pôvodných jazykov, predovšetkým z gréckeho textu. Tento protestantský preklad sa stal zásadným míľnikom v dejinách Biblie a významne prispel k rozvoju reformácie aj k duchovnému prebudeniu Európy.

Kralická Biblia (1579–1593) patrí medzi najvýznamnejšie české jazykové pamiatky a kľúčové diela reformácie. Prvé šesťdielne vydanie vychádzalo postupne v rokoch 1579–1593 a obsahovalo nielen preklad, ale aj podrobný výklad. V roku 1613 vyšlo prvé vydanie v jednom zväzku bez výkladu. Táto Biblia vznikla v prostredí Jednoty bratskej a je úzko spätá s husitskou vetvou reformácie. Slovenskí evanjelici používali jej jazyk ako liturgický jazyk až do 20. storočia.

Šírenie prekladov Biblie výrazne urýchlil vynález kníhtlače, ktorý je spojený s menom Johann Gutenberg. Prvý vytlačený exemplár Biblie vyšiel v roku 1462 v Mainzi v Nemecku. Išlo o Vulgátu, známu aj ako 42-riadková Biblia alebo Mazarinova Biblia, ktorá otvorila novú éru v dostupnosti Písma.

O šírenie Biblie sa starajú predovšetkým biblické spoločnosti, medzi ktorými vyniká Britská biblická spoločnosť, založená v roku 1804. Táto inštitúcia inšpirovala vznik mnohých národných biblických spoločností. Vďaka ich úsiliu je dnes Biblia, celá alebo jej jednotlivé knihy, preložená do 2167 jazykov (údaj k roku 1996), čo z nej robí jednu z najprekladanejších kníh sveta.

Je Biblia naozaj možné považovať za Slovo Božie? Túto otázku si kladie mnoho ľudí. Teológovia diskutujú o tom, ako prebiehala inšpirácia pisateľov Biblie. Jedna skupina obhajuje doslovnú inšpiráciu, iní sa prikláňajú k voľnejšej forme inšpirácie. Samotná Biblia však svedčí o svojej spoľahlivosti a neomylnosti. Mnohé proroctvá biblických prorokov sa v dejinách naplnili, čím potvrdzujú jej autoritu.

Pre tých, ktorí hľadajú skutočnú autoritu pre svoj život, zostáva Biblia pevným základom. Jej silu dosvedčujú aj premenené životy ľudí, ktorí našli nový zmysel práve v Božom slove.

Pri výbere biblického prekladu, ktorý chcete používať, je dôležité zohľadniť niekoľko kľúčových faktorov:

1. Spoľahlivosť prekladu
   Preklad by nemal byť zavádzajúci. Žiaľ, mnohé biblické preklady sú ovplyvnené náboženským presvedčením prekladateľov, čo sa môže prejaviť v konkrétnych termínoch alebo detailoch, ktoré formujú vierouku čitateľa. Odporúča sa porovnávať viaceré preklady a overovať neisté výrazy v pôvodných jazykoch pomocou hebrejských a gréckych slovníkov.
2. Preklad verzus výklad
   Pri štúdiu Biblie je nevyhnutné oddeliť samotný text od výkladov či poznámok uvedených pod čiarou alebo na konci kapitol. Tieto dodatky bývajú dielom vydavateľov a môžu ovplyvniť pochopenie.
3. Biblia sa vysvetľuje sama
   Pre správne pochopenie významu výroku alebo pasáže je potrebné porovnať Písmo s Písmom. Na tento účel slúži biblická konkordancia alebo softvérové nástroje umožňujúce rýchle vyhľadávanie.
4. Parafrázované preklady
   Tieto voľné preklady zjednodušujú text, čo môže byť užitočné pre začiatočníkov alebo deti. Na hlbšie teologické štúdium však nie sú vhodné, pretože presnosť textu je často nahradená jednoduchším jazykom.
5. Preklad z prekladu
   Niektoré Biblie sú vytvorené prekladom z už preloženého textu, napríklad z latinčiny alebo angličtiny. Pri takýchto postupoch môže dôjsť k posunu alebo strate významu pôvodného textu.
6. Počet prekladateľov
   Kvalitu prekladu ovplyvňuje aj počet prekladateľov. Čím viac ľudí sa na preklade podieľalo, tým väčšia je šanca na nepresnosti a významové rozchody, pretože každý môže chápať pôvodné výrazy odlišne.
7. Význam memorizácie
   Zapamätanie si biblických textov je dôležité nielen pre pochopenie obsahu, ale aj pre schopnosť vrátiť sa k Písmu v kritických situáciách. Používanie jedného stabilného prekladu so zachovaným číslovaním veršov pomáha predchádzať dezorientácii. Správne memorizovaný text Biblie sa môže stať zdrojom povzbudenia a duchovného usmernenia.

Prvé preklady Biblie do staroslovienčiny siahajú do 9. storočia. Historické pramene dokazujú, že slovanskí apoštolovia Konštantín (Cyril) a Metod postupne preložili celé Sväté písmo do slovienskej reči. Konštantín na Veľkej Morave doplnil preklad Evanjelií, Skutkov apoštolských a Žaltára z gréckeho a latinského originálu. Tieto časti sa zachovali v hlaholskom odpise z 10. storočia, konkrétne v Zografskom a Mariánskom kódexe. Žaltár pretrval v odpise z 11. storočia.

Po smrti Konštantína dokončil Metod okolo roku 881 preklad zvyšku Starého zákona, okrem Machabejských kníh. Pri preklade využíval aj hebrejský text, čím postavil Slovanov na popredné miesto medzi európskymi národmi v oblasti prekladu Písma svätého. Napriek tomu, že v roku 885 pápež Štefan V. zakázal slovanskú bohoslužbu na Veľkej Morave, tento preklad žil ďalej v Bulharsku, Čechách a v ruskej cirkvi.

Ruské knieža Vladimír prijalo v Chersone krst okolo roku 990 a zaviedlo preklad Biblie Konštantína a Metoda, ktorý sa používal s malými úpravami až do 19. storočia. Preklad Konštantína a Metoda však nemal u Slovákov taký dosah ako Lutherov preklad Biblie v Nemecku. Príčinou boli zákaz slovanskej bohoslužby, nízka gramotnosť a nedostatok kníhtlače. Zlom priniesol vynález kníhtlače.

Johann Gutenberg vytlačil svoju prvú 42-riadkovú latinskú Bibliu v rokoch 1453–1455. Reformácia v 16. storočí podporila šírenie českých prekladov Biblie, ktoré mali výrazný vplyv aj na Slovensku. Slovenskí evanjelici, ktorí nemali vlastný preklad, používali kralickú Bibliu, ktorá sa stala silným nástrojom pri šírení a obrane ich učenia.

Swaté Písmo starého i nowého Zákona podlá obecného latinského od sw. Rímsko-Katolickég Cirkwi potwrďeného, Přeložené s Prirownáňim gruntowného Tekstu, na Swetlo widané. Ďel prwní. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1829. W Ostrihome, Witlačené z Litterámi Josefa Beimela, Cis. Král. Priv. Primatiálského Kňíhtlačára. 8°. [7], 1250, [4] s. — UKB SE 633.

Ten istý názov: Ďel druhí. [Preložil kanonik Juraj Palkovič.] Leta Pána 1832. 8°. 935, [2] s. — UKB SE 633. Prvý diel obsahuje spisy Starého zákona od 1. knihy Mojžišovej až po knihu Sirach. Druhý diel obsahuje spisy Starého a Nového zákona od proroka Izaiáša až po Zjavenie sv. Jána.

Písmo sväté Starého zákona. V knižnici Matice slovenskej v Martine sa nachádza pod sign. SB 824/27 stránková korektúra časti Starého zákona (1. kniha Mojžišova, kap. 37 po 2. knihu Mojžišovu, kap. 7, s. 49–76). Keďže titulný list chýba, nie je s istotou známe meno prekladateľa, no predpokladá sa, že ním bol Franko Vít Sasinek, ktorý preložil celé Písmo sväté. Jeho preklad sa začal aj tlačiť, avšak z bližšie neznámych príčin bola tlač roku 1889 zastavená.

Písmo sväté starého i nového zákona z latinského typického vydania Vulgáty preložené do slovenského jazyka. Zväzky I.–X. S povolením cirkevnej vrchnosti. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, bez dátumu tlače. Vydávané v rokoch 1913–1926.

Päť kníh Mojžišových a knihu Jozue preložilo viacero prekladateľov, ostatné knihy preložil Andrej. Všetky zošity Starého zákona obsahujú početné vysvetlivky:

• I. Knihy Mojžišove. Genesis – Exodus. Trnava 1917 (vnútri 1915). 4°. 143 s.
• II. Knihy Mojžišove. Levitikus – Numeri – Deuteronomium. Trnava 1922. 4°. 151 s.
• III. Kniha Jozue – Kniha sudcov – Kniha Rút. Trnava 1923. 4°. 82 s.
• IV. Knihy kráľov. Trnava 1924. 4°. 177 s.
• V. Paralipomenon, Ezdráš, Tobiáš, Judita, Ester, Jób. Trnava 1925. 4°. 229 s.
• VI. Žalmy, Príslovia, Kazateľ, Pieseň piesní, Múdrosť, Sirach. Trnava 1925. 4°. 287 s.
• VII. Prorocké knihy. Trnava 1925. 4°. 412 s.
• VIII. Knihy Machabejské. Trnava 1926. 4°. 77 s.

Nový zákon Pána nášho Ježiša Krista:

• Časť I. Evanjeliá. Trnava 1913. 4°. 256 s.
• Časť II. Listy apoštolské a Zjavenie sv. Jána. Trnava 1914. 4°. 200 s.

Obidva zväzky sú prekladom Jána Donovala s niektorými pravopisnými úpravami.

Kniha žalmov. [Preložil PhDr. a ThDr. Ján Lajčiak.] Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, tlač Samuel Márkus, 1904. 8°. 160 s.

Evangelie novieho záveta Hospodina našeho Ježiša Christa. [Preložil Jozef Trnkócy?] B. m. a nakl., t. Jozef Trnkócy, Nižný Kubín [1912?]. 8°. 64 s. — UKB ŠD 369. Starosloviensky prepis evanjelia sv. Matúša, kap. 1–23. Vydanie je tlačené v dvoch stĺpcoch, paralelne starosloviensky a v spisovnej slovenčine, s mnohými pravopisnými odchýlkami.

Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista podľa evanjelií Marka (1910), Matúša (1911), Lukáša (1911) a Jána (1911). Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, tlač Pallas.

Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Sväté evanjeliá. Budapešť, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, tlač Kníhtlačiarska účastinná spoločnosť Pallas 1912. 12°. 77 + 49 + 80 + 60 s. — Súkr. ex. Zväzok obsahuje evanjeliá podľa Matúša, Marka, Lukáša a Jána s použitím sadzby z evanjelií č. 72, 78, 85 a 91.

Nový zákon nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista. Z gréckeho jazyka preložený na slovenský. [Preložil prof. Jozef Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, tlač Poeschel & Třepte, Lipsko 1924. 12°. 506 + [2] s. — UKB SG 1406. Následne vyšlo viacero revidovaných vydaní Nového zákona v rôznych vydavateľstvách až do roku 1969.

Kniha žalmov. Z pôvodného hebrejského jazyka preložená na slovenský. [Preložil prof. Jozef Roháček.] Praha, Britická a zahraničná biblická spoločnosť, tlač Poeschel & Třepte, Lipsko 1926. 12°. 130 s. — UKB SG 1857.

Svätá Biblia, čiže celé Sväté písmo Starého i Nového zákona. Preložené z pôvodných jazykov. [Preložil prof. Jozef Roháček.] Praha, Biblická spoločnosť britická a zahraničná, tlač Průmyslová tiskárna 1936. 8°. 971 + 301 + [1] s. — UKB SF 2538; MS ŠD 4021. Všetky ďalšie vydania z rokov 1937, 1942, 1964, 1968 a 1969 sú anastatickými vydaniami prvého vydania z roku 1936. Svätá Biblia v preklade prof. Jozefa Roháčka vychádza dodnes a napriek staršej jazykovej podobe je odborníkmi považovaná za jeden z najvierohodnejších prekladov.

Prvá slovenská Biblia pre školské potreby. I. kniha Mojžišova. [Paralelne, názov aj v hebrejčine.] Preložil Dr. Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, vlastný náklad, tlač Slávia 1930. 8°. [4] + 267 s. — MS SC 1235.

Prvá slovenská Biblia pre školské potreby. II. kniha Mojžišova. [Paralelne, názov aj v hebrejčine.] Preložil Dr. Jozef Weiss, rabín. Nové Mesto nad Váhom, vlastný náklad, tlač Slávia 1931. 8°. [1] + 218 s. — UKB SĎ 841. Text je vydaný paralelne v hebrejčine a slovenčine, paginácia prekladu je vedená odzadu.

Evanjelium sv. Jána. [Preložil Ján Chorvát.] Londýn, Spoločnosť pre rozdávanie Svätého písma, Eccleston Hall, bez tlače [1933]. 16°. 64 s. — MS.

Nová zmluva (Nový zákon) Pána a nášho Spasiteľa Ježiša Krista. Autorizovaný preklad Slovenskej evanjelicko-kresťanskej cirkvi augsburského vyznania. Liptovský Svätý Mikuláš, Tranoscius, tlač Kníhtlačiareň Štecko a Trepáč, Ružomberok 1942. 8°. [2] + 717 s. — Súkr. ex. Členmi redakčnej biblickej komisie boli S. Št. Osušky, V. I. Čobrda, J. Jamnický, J. Beblavý, O. Škrovina, J. Adamiš, F. Ruppeldt a Ľ. Šenšel.

Nová zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista a Žalmy. Autorizovaný preklad Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v ČSSR. Pripravila redakčná komisia pod vedením Dr. K. Gábriša (Nová zmluva) a Dr. J. Janku (Žalmy). Vydal Tranoscius, Liptovský Mikuláš v Cirkevnom nakladateľstve, Bratislava, tlač Polygrafické závody, n. p., závod Trnava 1968 [v tiráži 1970]. 8°. 604 + [1] s. + [4] s. mapy. — Súkr. ex.

Písmo sväté Nového zákona. Preložili a poznámkami opatrili univ. prof. Msgr. Dr. Štefan Zlatoš, vš. prof. DDr. Anton Ján Šurjanský, členovia Biblickej komisie pri SSV. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, tlač Kníhtla Spolku sv. Vojtecha, 1946. 12°. [1], 888 s., [1] s. mapa. — UKB SG 4590. Dr. Štefan Zlatoš preložil evanjeliá a Skutky sv. apoštolov, ostatné spisy preložil Dr. A. J. Šurjanský.

Písmo sväté Starého zákona. Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV (Mikuláš Stanislav, Štefan Janega, Štefan Zlatoš, Jozef Búda, A. J. Šurjanský a Ján Švec). Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v cirkevnom nakladateľstve v Bratislave, tlač Polygrafické závody, n. p., Trnava 1955. 4°. 1093, [2] s. — súkromný exemplár.

Nový zákon. Podľa grécko-semitskej pôvodiny spracoval Štefan Porubčan SJ. Zredigoval kňaz Michal Bystrík. Rím, Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1968. 8°. 1134, [1] s. + 3 mapy.

Žaltár. Preklad z pôvodiny s obšírnejším výkladom. Preložil a výkladom opatril Dr. Mikuláš Stanislav. Trnava, Spolok sv. Vojtecha, tlač Lev, Ružomberok 1948. 8°. 642, [5] s. Preklad viacerých žalmov publikoval prekladateľ už predtým v časopise Svetlo (1940–1942).

Písmo sväté Starého zákona. (3 zväzky) Z pôvodných textov preložili a poznámkami doplnili členovia Biblickej komisie pri SSV. Vydal Spolok sv. Vojtecha, Trnava v CN Bratislava, tlač Polygrafické závody, n. p., Bratislava, závod Trnava 1968–1970.

• Prvý zväzok (1968) – 736, [1] s. Obsahuje Prvú knihu Mojžišovu až Knihu Sudcov s vysvetlivkami a vyšiel v náklade 30 000 výtlačkov.
• Druhý zväzok (1969) – 1125, [2] s. Obsahuje starozákonné knihy od Rút po Kazateľa a z apokryfických kníh Tobiáša a Juditu.
• Tretí zväzok (1970) – 1199, [1] s. + 1 mapa. Obsahuje knihy Starého zákona od Piesne Šalamúnovej po proroka Malachiáša a zvyšok apokryfických kníh až po Druhú knihu Makabejcov.

Pieseň piesní. Z hebrejčiny z Kittelovho kritického vydania textu preložil M. M. Dedinský. Pôvodné litografie Václava Sivka. Bratislava, Slovenský spisovateľ, tlač Severografia, n. p., Turnov 1960. 8°. 71, [2] s. — edícia bibliofílov „Záhrada“.

Pieseň piesní – Kazateľ. Preložil M. M. Dedinský. Ilustroval Vladimír Tesař. Bratislava, Tatran, tlač Tlačiarne SNP v Banskej Bystrici 1966. 12°. 108, [3] s. — edícia Kvety, 28. zväzok. — súkromný exemplár.

Nádej pre každého – Nový zákon v modernom jazyku. 1993. Medzinárodná biblická spoločnosť v spolupráci s CREATIVPRESS – nezávislé kresťanské vydavateľstvo. Podnetom bol anglický preklad Biblie od K. N. Taylora, známy ako Living Bible (Živá Biblia). Preklad nie je určený na teologické štúdium. Kolektív prekladateľov viedli Pavol Kondač a Ružena Dvořáková-Žiaranová.

Písmo sväté – Nová zmluva a Žalmy. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1997. Na preklade Novej zmluvy pod vedením Prof. ThDr. Karola Gábriša spolupracovali Štefan Piecka, Ján Grešo, Daniel Škoviera, Ján Antal, Vincent Malý, Imrich Peres a Gabriel Ragan. Na preklade Žalmov pod vedením Doc. ThDr. Juraja Bándyho spolupracovali Štefan Janega, Bedrich Ďuriš, Ľudovít Fazekaš, Alois Martinec, Augustín Štefanec a Ján Zemánek. Texty pripomienkovali poverení zástupcovia jedenástich cirkví združených v SBS.

Biblia – Slovenský ekumenický preklad. Slovenská biblická spoločnosť, Banská Bystrica 1990–2007. Preklad Starého zákona viedol Prof. ThDr. Juraj Bándy. Preklad Novej zmluvy a deuterokanonických kníh Starého zákona viedol Doc. ThDr. Ján Grešo.

Preklad nového sveta Svätých Písiem – Až do roku 1950 spoločnosť Svedkov Jehovových používala rôzne preklady Božieho slova, následne sa však rozhodla vytvoriť vlastný Preklad nového sveta Biblie.

Tento preklad je prezentovaný ako priamy preklad Svätých písiem z hebrejčiny, aramejčiny a gréčtiny do modernej angličtiny a bol zhotovený tzv. „výborom pomazaných svedkov Jehovu Boha“. Preklad pôvodne vychádzal po častiach v rokoch 1950 – 1960. Pre vydania v iných jazykoch slúži ako podklad anglická verzia. Slovenský preklad z roku 1991 (1662 strán) je preložený z revidovaného anglického vydania z roku 1984.

Nová Zmluva nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista – Medzinárodný zväz Gideonovcov, 1995. Preklad bol pripravený podľa práce Redakčnej komisie Slovenskej evanjelickej cirkvi a. v. v SR. Nepredajné vydanie.

Ak chcete mať v tejto téme pevný základ, oplatí sa prejsť si hlavný vstup Biblia, kde sa dá rýchlo zorientovať v tom, prečo sú kánon, inšpirácia a autorita Písma jadrom celej otázky rukopisov a prekladov. Pri sporných miestach, ako sú rozdielne čítania veršov, výrazne pomáha štúdium v sekcii Biblické štúdium, ktoré vedie k zásade, že Biblia sa vysvetľuje sama. Keďže pri prekladoch často vzniká zmätok v otázke, čo patrí do Biblie a čo stojí mimo kánonu, je vhodné pozrieť si aj článok Apokryfy, ktorý vysvetľuje, prečo niektoré knihy síce kolovali v dejinách, no neboli prijaté ako norma viery.

Pre hlbšie pochopenie práce s pôvodnými jazykmi, textovej kritiky a rozdielu medzi prekladom a výkladom je vhodná aj kategória Biblia a veda, kde sa systematicky rozoberá spoľahlivosť biblického textu.