Život v nebi a Božom meste

Na novej zemi, kde bude prebývať spravodlivosť, poskytne Boh vykúpeným trvalý domov – dokonalé prostredie pre večný život. V jeho prítomnosti zažijeme lásku, radosť a budeme sa neustále učiť a rásť. Boh sám bude prebývať so svojím ľudom a utrpenie ani smrť už viac nebudú existovať. Veľký spor sa skončí a hriech už nebude mať miesto.

Nová Zem

Keď sa jeden chlapec stretol so smrťou, s úľavou povedal: „Môj domov je v nebi, ale nechýba mi.“ Podobne ako on, aj mnohí ďalší ľudia cítia, že tvárou v tvár smrti je nebo lepšou voľbou než „to druhé miesto“. Takýto pocit však trvá iba krátko a človek sa opäť vracia späť do reality a k podnetom súčasného života.

Ak by boli názory mnohých ľudí o živote „potom“ pravdivé, takéto pocity by sa dali ospravedlniť. Z opisov a náznakov v Písme však vyplýva, že radosť, ktorú Boh pripravuje pre vykúpených, presahuje život, ktorý žijeme teraz. Práve preto by väčšina ľudí neváhala vzdať sa tohto sveta pre ten nový.

Povaha novej zeme

Reálna skutočnosť. Prvé dve kapitoly Biblie rozprávajú o Božom stvorení dokonalého sveta, ktorý bol domovom pre ľudí. Posledné dve kapitoly rovnako hovoria o Božom stvorení dokonalého sveta pre ľudstvo – tentoraz však ide o znovustvorenie, o obnovenie zeme z ničivých dôsledkov hriechu. Opakovane Biblia vyhlasuje, že tento večný domov vykúpených bude skutočným miestom, ktoré môžu skutoční ľudia so skutočným telom a mysľou vidieť, počuť, dotýkať sa, ochutnávať, cítiť, merať, predstavovať si, skúmať a naplno prežívať. Toto skutočné nebo umiestni Boh na novú zem.

2. list Petrov 3 stručne zhrňuje biblický pôvod tohto pohľadu. Peter hovorí o predpotopnom svete ako o „vtedajšom svete“, ktorý bol zatopený. Druhým svetom je „terajšia zem“, svet, ktorý bude očistený ohňom, aby ustúpil tretímu svetu, v ktorom „prebýva spravodlivosť“ (2Pt 3,6.7.13).

• Tretí svet bude rovnako skutočný ako tie predchádzajúce dva. Pojem „nová zem“ vyjadruje spojitosť so súčasnou zemou, ale zároveň aj určitý rozdiel.
• Peter a Ján videli starú zem očistenú ohňom od všetkej poškvrny a následne obnovenú (2Pt 3,10-13; Zj 21,1).
• Nová zem je teda v prvom rade touto zemou, nie nejakým úplne iným miestom. Hoci bude obnovená, zostane známym miestom – domovom. To je úžasné!

Zem však bude nová v tom zmysle, že Boh odstráni zo zeme všetku poškvrnu, ktorú priniesol hriech.

Nový Jeruzalem

Biblia jasne hovorí, že zachránení zdedia túto zem (Mt 5,5; Ž 37,9.29; 115,16). Ježiš prisľúbil, že pre svojich nasledovníkov pripraví príbytky v dome svojho Otca (J 14,1-3). Ako sme už spomenuli, Písmo umiestňuje trón Otca aj nebeské centrum do nového Jeruzalema, ktorý zostúpi na túto zem (Zj 21,2.3.5). Nový Jeruzalem je to mesto, ku ktorému Abrahám upínal svoju nádej (Žid 11,10). V tomto veľkolepom meste Kristus pripravuje „príbytky“ (J 14,2) – alebo, ako naznačuje pôvodné slovo, „miesto na bývanie“, skutočný domov.

Vykúpení však nebudú žiť len v novom Jeruzaleme. Zdedia zem. Zo svojho mestského domova vyjdú do prírody, aby tam plánovali a stavali svoje vysnívané domovy, pestovali, zbierali a jedli úrodu (Iz 65,21). Na novej zemi sa naplní sľub, ktorý Ježiš dal svojim učeníkom:

„Vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja.“ (J 14,3)

Zmysel vtelenia – „Boh s nami“ – dosiahne svoj cieľ.

„Hľa, príbytok Boží je medzi ľuďmi, Boh bude prebývať medzi nimi a oni budú jeho ľudom; on sám, ich Boh, bude s nimi.“ (Zj 21,3)

Zachránení tak budú mať možnosť žiť v prítomnosti Otca a Syna a zažívať s nimi skutočné spoločenstvo. Boh zapojí vykúpených do záležitostí svojho kráľovstva. „Bude tam trón Boží a Baránkov; jeho služobníci mu budú slúžiť… budú s ním kraľovať na veky vekov.“ (Zj 22,3-5; porov. 5,10) Nevieme presne, aký rozsah bude mať ich vláda, ale môžeme predpokladať, že významnou súčasťou poslania vykúpených v kráľovstve bude ich služba ako Božích vyslancov vo vesmíre – budú svedčiť o svojej skúsenosti s Božou láskou.

Ich najväčším potešením bude oslavovanie a vyvyšovanie Boha. Život na novej zemi bude inšpirujúci aj pre tých najambicióznejších. Už len letmý pohľad na množstvo rôznych činností, do ktorých sa môžu vykúpení zapojiť, prebúdza túžbu – a pritom ani zďaleka nevyčerpáva všetky možnosti. Písmo sľubuje, že vykúpení „postavia domy a usadia sa v nich“ (Iz 65,21).

Stavanie znamená plánovanie, budovanie, zariaďovanie a možnosť prispôsobenia si vlastného domova. Zo slov „usadia sa“ môžeme vyvodiť širokú škálu činností spojených s každodenným životom. Hlavnou myšlienkou celého života na novej zemi je obnovenie pôvodného Božieho plánu pre stvorenie. V Edene dal Boh človeku záhradu, aby ju obrábal a strážil (Gn 2,15). Ak, ako hovorí prorok Izaiáš, budú vykúpení zakladať vinice, prečo by sa nemohli starať aj o ovocné sady alebo obilné polia?

Keď Zjavenie naznačuje, že budú hrať na harfy, prečo by nemohli hrať aj na trúbky či iné nástroje? Boh bol ten, kto vložil do človeka túžbu tvoriť a postavil ho do prostredia neobmedzených možností (Gn 1,28-31).

Spoločenský život na novej zemi

Priatelia a rodina

Veľkú časť našej večnej radosti budeme prežívať v spoločenstve.. Budeme spoznávať svojich priateľov a rodinu po oslave a premenení na Kristov obraz? Po Kristovom vzkriesení nemali jeho učeníci problém ho spoznať. Mária rozpoznala jeho hlas (J 20,11-16), Tomáš jeho fyzický vzhľad (J 20,27.28) a učeníci na ceste do Emauz jeho správanie (L 24,30.31.35). V nebeskom kráľovstve budú Abrahám, Izák aj Jákob stále nosiť svoje mená aj svoju identitu (Mt 8,11)

. Môžeme s istotou predpokladať, že na novej zemi budú pokračovať aj naše vzťahy s tými, ktorých teraz poznáme a milujeme. Nebo sa pre nás stáva nádejou práve pre vzťahy, z ktorých sa tam budeme tešiť – nielen s našou rodinou a dnešnými priateľmi. Hmotné výhody „sa budú zdať ničím v porovnaní s večnými hodnotami vzťahu s Bohom Otcom, so Spasiteľom, s Duchom Svätým, s anjelmi, so zachránenými zo všetkých národov, jazykov a rás a s našimi rodinami…

Už nikdy nebude existovať narušená osobnosť, rozbitá rodina či zničené spoločenstvo. Všade zavládne neporušenosť a zdravie. Fyzická aj duševná jednota urobí z neba miesto dokonalého naplnenia.

„Pocity lásky a súcitu, ktoré sám Boh vložil do našej duše, sa tam prejavia najvernejšie a najušľachtilejšie. Čisté spoločenstvo so svätými bytosťami, nezkalený spoločenský život so vznešenými anjelmi a tými, ktorí boli Bohu verní v každej dobe… – to všetko prispieva k šťastiu vykúpených.“

Manželstvo?

Niektorí z Kristových súčasníkov rozprávali príbeh o žene, ktorá opakovane ovdovela a mala sedem mužov. Pýtali sa Krista, čia manželka bude po vzkriesení. Nemusíme mať veľkú predstavivosť, aby sme pochopili nespočetné problémy, ktoré by vznikli, ak by sa manželstvá z tejto zeme obnovovali v nebi. Kristova odpoveď ukazuje Božiu múdrosť:

„Po vzkriesení sa ľudia neženia ani nevydávajú, ale sú ako nebeskí anjeli“ (Mt 22,30).

Budú teda vykúpení ochudobnení o dobro, ktoré už teraz súvisí s manželstvom? Na novej zemi nebudú vykúpení pripravení o nič dobré! Boh sľúbil, že „nič dobré neodoprie tým, ktorí žijú bezúhonne“ (Ž 84,12). Ak to platí v tomto živote, o to viac to bude platiť v budúcom. Podstatou manželstva je láska. Prejavy lásky sú výrazom vnútornej radosti. Písmo hovorí:

„Boh je láska“ a dodáva: „vrcholom radosti je byť s tebou, v tvojej prítomnosti je nekonečné blaho“ (1J 4,8; Ž 16,11).

Na novej zemi nebude nikto trpieť nedostatkom lásky, radosti a potešenia. Nikto sa tam nebude cítiť sám, opustený ani nemilovaný. Môžeme veriť, že láskavý Stvoriteľ, ktorý ustanovil manželstvo, aby prinášalo radosť už v tomto svete, pripravil ešte niečo lepšie pre budúci svet – niečo, čo bude lepšie než manželstvo, tak ako bude nový svet lepší než ten dnešný.

Duševný život na novej zemi

„Jeho lístie (stromu života) má liečivú moc pre všetky národy.“ (Zj 22,2)

Uzdravenie, o ktorom hovorí Zjavenie, znamená viac než len „liečiť“; ide aj o obnovu, pretože už nikto nebude chorý (Iz 33,24.20). Keď budú ľudia jesť zo stromu života, zbavia sa telesnej aj duševnej zaostalosti, ktorú priniesli stáročia hriechu – budú obnovení na Boží obraz.

Večnosť ponúka neobmedzené intelektuálne obzory a nekonečné možnosti pre osobný rast a zdokonaľovanie. Na novej zemi – nesmrteľné mysle budú s neutíchajúcim nadšením premýšľať o zázrakoch stvoriteľskej moci a o tajomstvách vykupujúcej lásky. Nebude tam žiadny krutý, klamlivý nepriateľ, ktorý by zvádzal k zabúdaniu na Boha. Každý talent sa tam bude rozvíjať, každá schopnosť zdokonaľovať.

Rast v poznaní nebude unavovať myseľ ani nevyčerpá tvorivú silu. Bude možné uskutočňovať najväčšie diela, dosahovať najvyššie túžby a plniť vznešené ciele. Napriek tomu stále zostanú nové výšiny, ktoré bude možné zdolávať, nové zázraky na obdivovanie, nové pravdy na objavovanie a nové úlohy, ktoré budú rozvíjať silu mysle, duše a tela.

Bez Krista by večný život nemal zmysel. Po celú večnosť budú vykúpení túžiť po hlbšom poznaní Krista – po lepšom pochopení jeho života a diela, po hlbšom spoločenstve s ním, po tom, aby mohli viac svedčiť nepadlým svetom o jeho nekonečnej láske, po charaktere, ktorý bude čoraz viac podobný jeho. Vykúpení budú žiť pre Krista a s Kristom. V ňom nájdu úplné uspokojenie. Kristus sám žil, aby slúžil (Mt 20,28) a volá svojich nasledovníkov k rovnakému životu.

Spolupracovať s ním už teraz je odmenou. Tento vzťah ponúka ešte väčšie požehnanie a privilégium – spolupracovať s ním na novej zemi. Tam s veľkou radosťou a uspokojením „mu budú jeho služobníci slúžiť“ (Zj 22,3). Hoci budú mať vykúpení možnosť skúmať Božiu pokladnicu prírody, najobľúbenejšou vedou bude vieda o kríži.

S mysľou obnovenou tak, ako Boh pôvodne zamýšľal, a bez zaslepenia hriechom, budú schopní rozumieť duchovným pravdám spôsobom, po ktorom tu len túžili. Spasenie – téma, ktorá má hĺbku, šírku aj výšku ďaleko presahujúcu našu predstavivosť – sa stane predmetom ich štúdia a piesní na večnosť. Prostredníctvom tohto štúdia spoznajú vykúpení ešte väčšiu hĺbku pravdy v Ježišovi. Každý týždeň sa budú vykúpení stretávať na sobotnej bohoslužbe:

„V každý deň odpočinku príde sa pokloniť predo mnou každé stvorenie, hovorí Hospodin.“ (Iz 66,23)

Miesto, kde nebude viac bolesti ani smútku

Najradostnejšie zasľúbenia o novej zemi sa týkajú najmä toho, čo tam už nebude. „A smrti už nebude, ani žiaľu, ani náreku, ani bolesti už nebude – lebo čo bolo, pominulo.“ (Zj 21,4) Všetko toto zlo navždy zmizne, pretože Boh odstráni každú formu hriechu, príčinu všetkého zlého. Písmo spomína, že strom života bude súčasťou novej zeme, ale nikde nehovorí, že by tu bol strom poznania dobrého a zlého alebo nejaký iný zdroj pokušenia.

V tejto dobrej zemi nebudú musieť kresťania bojovať so svetom, telom ani diablom. Zárukou toho, že nová zem zostane „novou“ aj napriek príchodu vykúpených zo „starého, hriechom poznačeného sveta“, je skutočnosť, že Boh vylúči všetkých, ktorí sú „zbabelci, neverní, nečistí, vrahovia, cudzoložníci, zaklínači, modlári a všetci luhári“ (Zj 21,8; 22,15). Musí to urobiť, lebo všade, kde vstúpi hriech, prináša skazu.

„Každá stopa prekliatia bude zmazaná… Jediná pripomienka zostane: Náš Vykupiteľ bude navždy niesť známky svojho ukrižovania. Na jeho poranenej hlave, v boku, na rukách a nohách zostanú jediné stopy krutého diela, ktoré spôsobil hriech. Prorok, keď hľadí na Krista v sláve, hovorí: „Žiari ako svetlo, lúče mu vychádzajú z rúk“ (Abk 3,4). Po nekonečné veky budú rany z Golgoty oslavovať Kristovu slávu a jeho moc.“

Izaiáš hovorí, že na novej zemi „minulé veci nebudú pripomínané, neprídu na myseľ“ (Iz 65,17). Z kontextu je jasné, že vykúpení zabudnú na minulé utrpenia (pozri Iz 65,16). Nezabudnú však na dobro, ktoré Boh vykonal, na hojnú milosť, ktorou ich spasil – inak by celý boj s hriechom nemal zmysel. Osobná skúsenosť s Kristovou zachraňujúcou milosťou je jadrom svedectva vykúpených vo večnosti.

Dejiny hriechu navyše zostanú dôležitým prvkom istoty, že „súženie sa už druhýkrát nezopakuje“ (Na 1,9). Myšlienky na tragické dôsledky hriechu budú trvalou zábranou pre každého, kto by mal pokušenie zvoliť si opäť túto cestu sebazničenia. Aj keď budú minulé udalosti zohrávať svoju úlohu, atmosféra neba očistí tieto hrozné spomienky od bolesti. Je zasľúbené, že spomienky už nebudú v srdciach vykúpených vyvolávať výčitky, ľútosť, sklamanie, žiaľ či trápenie.

Hodnota viery v nové stvorenie

Viera v učenie o novej zemi prináša kresťanom mnoho praktických dôsledkov. Povzbudzuje k vytrvalosti. Kristus „pre radosť, ktorá bola pred ním, podstúpil kríž“ (Hebr 12,2). Pavol si obnovuje odvahu tým, že premýšľa o budúcej sláve:

„Preto neklesáme na duchu… Toto krátke a ľahké súženie nám pôsobí nesmierne veľkú váhu večnej slávy.“ (2 Kor 4,16.17)

Prináša radosť a istotu odmeny. Sám Kristus povedal:

„Radujte sa a plesajte, lebo máte hojnú odmenu v nebesiach.“ (Mat 5,12)

Apoštol Pavol túto myšlienku opakuje:

„Ak jeho dielo pretrvá, dostane odmenu.“ (1 Kor 3,14)

Dáva silu proti pokušeniam. To, že Mojžiš „sústredil svoju myseľ na budúcu odplatu“, mu dodalo odvahu vzdať sa príjemného života „v hriechu“ aj „všetkých pokladov Egypta“ (Hebr 11,25.26). Je predzvesťou neba. Kresťanova odmena nie je len budúcnosť (Ef 1,14). Kristus hovorí:

„Ak niekto počuje môj hlas a otvorí mi, vojdem k nemu.“ (Zj 3,20) „Keď Kristus prichádza, vždy so sebou prináša nebo. Spoločenstvo s ním je nebo v srdci; je to začiatok slávy, predchuť spasenia.“

Vedie k väčším výsledkom. Niektorí ľudia si myslia, že kresťania sú takí zahľadení do neba, že pre život na zemi nemajú žiadnu hodnotu. Pravda je však taká, že viera v budúci život dáva kresťanom pevný základ, z ktorého môžu meniť svet. Ako poznamenal C. S. Lewis:

„Keď skúmate dejiny, zistíte, že kresťania, ktorí urobili najviac pre tento svet, boli tí, ktorí najviac mysleli na budúci svet… Práve preto, že kresťania prestali myslieť na budúci svet, prestali byť prínosom pre tento svet. Zamerajte sa na nebo a k tomu dostanete aj zem; zamerajte sa len na zem a nezískate ani jedno.“

Múdry človek bude viac pracovať na tom, aby vytesal sochu z mramoru, než aby postavil snehuliaka. Kresťan, ktorý túži žiť večný život, prirodzene prežíva svoj život zodpovednejšie a tým aj tvorivejšie ovplyvňuje spoločnosť, ako človek, ktorý verí, že žije iba raz a že sa narodil len preto, aby raz zomrel. Záujem o nebeské veci, ktorý v nás prebúdza Duch Svätý, človeka mení, pozdvihuje a zušľachťuje. Rozširuje schopnosť vidieť súvislosti, a vďaka tomu si človek lepšie uvedomuje vzájomný vzťah a hodnotu viditeľných aj neviditeľných vecí.

Svet, ako ho vidíme dnes, neodráža správne Boží charakter ani jeho pôvodný zámer s touto planétou. Hriech narušil pozemský ekosystém natoľko, že si mnohí ľudia už len ťažko dokážu predstaviť prepojenie medzi týmto svetom a rajom opísaným v Genezis 1 a 2. Život dnes sprevádza neustály boj o prežitie. Dokonca ani život veriaceho, ktorý zápasí proti svetu, telu a diablovi, neodráža presne Boží pôvodný plán. V tom, čo Boh pripravil pre vykúpených – vo svete nedotknutom satanovým vplyvom, vo svete, kde vládne Božia vôľa – máme vernejší obraz jeho charakteru.

Biblia opisuje novú zem aj preto, aby pritiahla k Kristovi tých, ktorí nie sú nábožensky založení.

Jeden človek, keď počul, že „obnovená zem v rajskej kráse, rovnako skutočná ako táto súčasná, bude konečným domovom všetkých vykúpených, kde budú oslobodení od všetkého smútku, bolesti a smrti a budú môcť osobne poznať a vidieť každého tvárou v tvár“, proti tomu vášnivo protestoval. „Prečo by sa to nemohlo stať? Práve to je to, čo by si svet želal, to by sa páčilo bezbožným.“

Mnohí si myslia, že náboženstvo s prísľubom konečnej odmeny je niečo, po čom svet netúži; preto, keď sa hovorí o šťastí, po ktorom ľudské srdce po páde do hriechu skutočne túži, majú takí ľudia pocit, že to nepatrí k pravému náboženstvu. Nič nie je ďalej od pravdy. Boh ľuďom oznámil, čo pripravil pre tých, ktorí ho milujú. Tým chce pritiahnuť k sebe aj tých, ktorí sú veľmi zaneprázdnení vecami tohto sveta, aby im pomohol rozpoznať hodnotu budúceho sveta a dal im aspoň letmý pohľad na úžasné veci, ktoré pripravil milujúci Otec.

Navždy nové

Na tejto starej zemi sa často hovorí: „To najlepšie prichádza na koniec.“ To najkrajšie na radostnej zvesti o novej zemi je, že nikdy neskončí. Vtedy zaznejú slová chválospevu Haleluja:

„Vládu nad svetom prevzal náš Pán a jeho Mesiáš; a bude kraľovať na veky vekov.“ (pozri Zj 11,15; porovnaj Dan 2,44; 7,27)

A Písmo hovorí, že sa k tejto piesni pripojí celé stvo-renie:

„Tomu, ktorý sedí na tróne, aj Baránkovi, požehnanie, česť, sláva a moc na veky vekov!“ (Zj 5,13)

Veľký zápas sa skončil. Už nie je hriech ani hriešnici. Celý vesmír je čistý. V celom nekonečnom stvorení vládne súlad a šťastie. Zo Stvoriteľa všetkého prúdi život, svetlo a radosť do všetkých oblastí priestoru, ktorý nemá hraníc. Od najmenšieho atómu až po najväčšie svety všetky veci, živé aj neživé, v čírej kráse a dokonalej radosti vydávajú svedectvo, že Boh je láska.

Téma života v nebi a Božom meste prirodzene nadväzuje na biblický pohľad na večný domov vykúpených, ktorý je rozpracovaný v tematike nebo a peklo, kde sa ukazuje konečný osud človeka po ukončení veľkého sporu; obnovenie zeme a príchod nového Jeruzalema úzko súvisí aj s výkladom posledných udalostí dejín, v ktorých Boh definitívne odstráni hriech, smrť a utrpenie, a zároveň zapadá do širšieho rámca tematiky nebies, kde je predstavené Božie kráľovstvo ako reálna, obnovovaná skutočnosť; hlbší prorocký pohľad na tento záver dejín ponúka aj výklad prorockých kníh, ktoré spájajú novú zem, Božiu vládu a večný život do jedného uceleného obrazu nádeje.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )