Zánik Šalamúnovho chrámu

Šalamúnov chrám, postavený v Jeruzaleme, patrí medzi najvýznamnejšie stavby biblickej histórie. Na jeho výstavbu bolo použité približne 86 ton zlata a 126 ton striebra, čo svedčí o mimoriadnej technologickej zručnosti a organizačnej vyspelosti starovekých staviteľov. Biblický záznam v Prvej knihe kráľov opisuje samotnú výstavbu mimoriadne presným a výnimočným spôsobom.

„Chrám bol postavený z kameňa už opracovaného v lome. Počas stavby nebolo v dome počuť kladivo ani dláto, ani nijaký železný nástroj.“ 1. Kráľov 6:7

Tento opis poukazuje na výnimočnú presnosť a tichý spôsob výstavby, ktorý bol pri takom monumentálnom diele nevídaný. Niektoré z masívnych kamenných blokov mali dĺžku od 3 do 12 metrov a šírku približne 1,8 metra. Jeden z týchto blokov vážil najmenej 445 ton. Kameň bol vyťažený, prepravený z lomu a presne osadený na svoje miesto bez použitia moderných nástrojov.

Veľkoleposť Šalamúnovho chrámu bola neporovnateľná a dodnes sa považuje za jeden z najväčších architektonických zázrakov staroveku. Nikdy predtým nevzbudila stavba také úctyhodné pocity a úžas. Ľudia z rôznych krajín putovali na veľké vzdialenosti, aby chrám videli na vlastné oči, a nikdy neboli sklamaní. Chrám bol naplnený trblietavými kovmi a drahokamami, ktoré mu dodávali nadpozemský vzhľad.

Chrám patril medzi najväčšie stavebné diela svojej doby. Jeho architektonická krása a symbolika boli zdôraznené použitím cédrového a cyprusového dreva, teda ihličnatých stromov ručne opracovaných tak, aby vynikli ich elegantné vlákna. Vnútorné priestory chrámu boli vykladané zlatom, čo vytváralo ohromujúci dojem bohatstva a posvätnosti. V chráme sa nachádzali drahé kamene z onyxu a mramoru.

Používalo sa striebro, meď aj železo, čo poukazuje na vysokú technickú aj estetickú vyspelosť stavby. Vonkajšie nádvoria aj vnútorné komnaty zdobili vyrezávané palmy a kvetinové motívy, ktoré vytvárali upokojujúcu a posvätnú atmosféru. Zaujímavým zistením je aj použitie olova na odvodňovacie žľaby v okolí chrámu. Moderné izotopové analýzy kovov ukázali, že olovo pochádzalo z Mendipských vrchov v Somersete vo Veľkej Británii.

Tento fakt naznačuje existenciu rozsiahlej obchodnej siete už v dávnom staroveku.

Pri vchode do chrámu stáli dva mohutné stĺpy odliate z mosadze. Podľa starovekých tradícií boli duté a slúžili ako úložisko starobylých záznamov a cenných spisov. Práve s nimi sa spája zmienka o šamire, tajomnom prvku spätom s dejínami hebrejského národa. Šamir bol legendárny nástroj, ktorý mal zohrávať kľúčovú úlohu pri stavbe Šalamúnovho chrámu. Mojžiš zakázal používanie železných nástrojov pri stavbe svätých miest, a preto Šalamún nariadil, aby sa kamene chrámu opracúvali bez kladív, sekier a dlát.