Živé skameneliny ako mocný argument pre stvorenie

Živé skameneliny – mocný argument pre stvorenie

Dr. Werner získal akademické vzdelanie na Univerzite v Missouri v odbore biológia s vyznamenaním (summa cum laude). Vo veku 23 rokov získal doktorát medicíny a vykonáva prax pohotovostného lekára v St. Louis. Dr. Werner vysvetľuje, čo sú živé skameneliny a prečo sa o ne tak veľmi zaujíma, pričom ich fotografie zbiera už viac ako 14 rokov:

„Živé skameneliny sú fosilizované zvieratá a rastliny, ktoré sa podobajú moderným organizmom. Začal som sa o ne zaujímať, aby som tým otestoval evolúciu.“

Existujú v podstate dva modely pôvodu života:

• Evolučný model tvrdí, že takmer pred 4 miliardami rokov sa zlúčili chemikálie a vytvorili živú bunku, ktorá sa následne počas dlhých časových úsekov menila na všetko živé. Príklady evolučných zmien zahŕňajú napríklad dinosaura, ktorý sa mení na vtáka, alebo štvorkončatinového suchozemského cicavca, z ktorého sa stáva veľryba.
• Model stvorenia tvrdí, že externá nadprirodzená bytosť (Boh) stvorila naraz všetky rôzne typy živočíchov a rastlín, pričom tieto organizmy sa počas času menili len veľmi málo – išlo o iný druh zmeny v rámci základného typu.

Dr. Werner používa slovo „typ“ podobne, ako Biblia používa slovo „druh“ v knihe Genesis. Napríklad živočích sa môže meniť, ale len v rámci svojho druhu – ako keď sa vlk zmení na psa. Nejde však o takú radikálnu zmenu, akou by bolo napríklad, keby sa štvorkončatinový suchozemec premenil na veľrybu. Dr. Werner pokračuje:

„Živé skameneliny mi poskytli jednoduchý spôsob, ako otestovať evolúciu. Ak k evolúcii nedošlo (teda živočíchy sa počas času nijak významne nezmenili) a ak boli živočíchy a rastliny stvorené naraz a žili spolu (ľudia, dinosaury, duby, ruže, mačky, vlci atď.), potom by sa mali v vrstvách hornín spolu s dinosaurami nachádzať aj skameneliny aspoň niektorých moderných živočíchov a rastlín. Vydal som sa overiť túto myšlienku bez toho, aby som mal akékoľvek vedomosti o moderných organizmoch vo vrstvách hornín. Výsledky (zaznamenané v knihe a vo videu Živé skameneliny) ukazujú, že mnoho moderných živočíchov a rastlín sa nachádza spolu s dinosaurami – oveľa viac, než som predpokladal.“

Dr. Werner a jeho manželka Debbie precestovali viac ako 160 000 km a vyfotili 60 000 fotografií pri natáčaní televízneho seriálu Evolúcia: Grandiózny experiment. (Epizóda 2 z tejto série, Živé skameneliny, presne ukazuje, čo objavili.) Ich výskum sa sústredil na skameneliny nachádzané v dinosauřích vrstvách hornín a porovnávali tieto skameneliny s modernými zvieratami a rastlinami.

„Pátrali sme len po skamenelinách nachádzaných na miestach dinosaurích vykopávok, aby vedci, ktorí zastávajú evolučný model, nemohli tvrdiť, že sme skameneliny vybrali z miest, kde to ´nie je dostatočne staré´. Všetky skameneliny, ktoré sme použili na porovnávanie, boli nájdené v dinosaurích vrstvách hornín (trias, jura, krieda).“

Opýtal som sa Dr. Wernera, koľko moderných typov zvierat našiel v dinosaurích vrstvách hornín. „Našli sme skamenené vzorky zo všetkých hlavných bezstavovcových živočíšnych kmeňov, ktoré dnes žijú, vrátane:

• Členovcov (hmyz, kôrovce atď.)
• Mäkkýšov
• Ostnatokožcov (morské hviezdice, lilijice, morské hadice atď.)
• Korálov
• Húb
• Krúžkovcov (dážďovky, morské červy)

Obratlovce – živočíchy s chrbticou ako ryby, obojživelníky, plazy, vtáky a cicavce – vykazujú ten istý vzorec. Chrupavkovité ryby (žraloky a raje), rybovité stavovce (ako sú jeseter, veslonos, losos, sleď, platýz a máčka škvrnitá) a bezčeľustné ryby (sliznatka, mihule) boli nájdené v dinosaurích vrstvách a vyzerajú rovnako ako ich moderné formy.

„Pri dinosaurích vykopávkach boli objavené aj moderné žaby a mloky.“

V dinosaurích vrstvách boli nájdené všetky dnes žijúce skupiny plazov a vyzerajú rovnako alebo takmer rovnako ako ich moderné formy:

• Hady (hroznýš kráľovský)
• Jaštery (ameivy, plachtivé dráčiky)
• Korytnačky (morské korytnačky, kožnatky)
• Krokodýlovité (aligátory, krokodíly a gavialy)

Tieto nálezy naznačujú, že mnohé moderné živočíchy existovali už počas obdobia dinosaurov a vyzerajú veľmi podobne ako dnes, čo predstavuje výzvu pre evolučný model. V rozpore so všeobecnou vierou boli v dinosaurích vrstvách nájdené moderné typy vtákov, vrátane:

• Papagájov
• Sov
• Tučniakov
• Kačíc
• Potápačov
• Albatrosov
• Kormoránov
• Jespákov
• Krivozobiek

Keď vedci podporujúci evolúciu objavili túto informáciu počas našich televíznych rozhovorov, vyzeralo to, že takmer neverili tomu, čo do kamery hovoria. Paleontológovia našli až 432 druhov cicavcov v dinosaurích vrstvách; to je takmer toľko, koľko je známych druhov dinosaurov. Dr. Werner hovorí:

„Navštívili sme 60 múzeí, ale v žiadnom z nich sme nevideli ani jednu vystavenú kompletnú kostru cicavca z dinosaurích vrstiev. To je šokujúce. Na miestach dinosaurích vykopávok našli vedci mnoho nezvyčajných vyhynutých cicavčích foriem, ako sú multituberkuláty, ale našli tiež skameneliny cicavcov, ktoré sa podobali veveričkám, vačiciam, tasmánskym diablom, ježkom, piskorom, bobrom, primátom a vtakopyskom. Neviem, ako sú tieto cicavčie formy blízke moderným druhom, pretože som väčšinu z nich nevidel, hoci som prešiel toľko prírodovedných múzeí.“

Prečo múzeá nevystavujú tieto cicavčie skameneliny, ako aj skameneliny vtákov? Tento fakt vyvoláva veľa otázok o tom, prečo sa tieto dôkazy držia v úzadí. V dinosaurích horninových vrstvách sme našli skameneliny zo všetkých dnes žijúcich rastlinných oddelení:

• Kvitnúce rastliny
• Jinany
• Ihličnany
• Machy
• Rašeliníky
• Cykasy
• Paprade

Opäť platí, že ak sa pozriete na tieto skameneliny a porovnáte ich s modernými formami, rýchlo dospejete k záveru, že sa rastliny nezmenili. Skamenelé sekvoje, magnólie, svídy, topole, blahovičníky, lekníny, cykasy, paprade, prasličky atď. boli nájdené pri dinosaurích vykopávkach. Nenatrafil som na skameneliny všetkých organizmov, ktoré dnes žijú, ale skôr som našiel reprezentatívne príklady zo všetkých hlavných, dnes živých živočíšnych kmeňov a všetkých hlavných, dnes živých rastlinných oddelení.

Keď sa pozrieme bližšie, v rámci týchto väčších skupín som často našiel reprezentantov všetkých hlavných skupín alebo tried v rámci daného kmeňa. Napríklad pri ostnatokožcoch (morské hviezdice, morské ježovky atď.) som našiel skameneliny všetkých ich hlavných, dnes žijúcich typov. To isté platí o hmyze a krokodýlovitých atď. Nenatrafil som na žiadne veľké cicavce. Zatiaľ najväčší nájdený cicavec v dinosaurích vrstvách (v životnej veľkosti) váži 13 kg.

Napriek tomu však veľké množstvo živých skamenelín – ako rastlín, tak aj zvierat – zo všetkých hlavných kmeňov a rastlinných oddelení poukazuje na stagnáciu (nedostatok zmien), nie na evolúciu.

„Mal by som tiež poznamenať, že ak sa pozrieme na tieto vážne problémy so systémom vrstiev obsahujúcich skameneliny (geologický stĺpec, ktorý je dnes prezentovaný geológmi), absenciu väčších cicavcov možno ľahko vysvetliť. Ale to nechám na neskoršie vysvetlenie.“

Opýtal som sa Dr. Wernera, ako sa evoluční vedci vyrovnávajú s týmito faktami, keď im sú predložené tieto pozoruhodné nálezy. Dr. Werner poznamenal:

„Ak veríte teórii celým svojím srdcom, budete schopní si túto vieru vždy udržať – aj napriek protichodným faktom – pomôžete si záchrannými hypotézami, ktoré k svojej teórii pridáte.“

Keď napríklad evolučný vedec, ktorý verí v evolúciu, vidí v dinosaurích vykopávkach skameneliny, ktoré sa nápadne podobajú moderným organizmom, dokáže pre ´objasnenie´ živých skamenelín vymyslieť takúto hypotézu: ‚Áno, verím, že sa zvieratá počas času (evolúcia) výrazne zmenili, ale niektoré zvieratá a rastliny boli tak dobre prispôsobené prostrediu, že sa meniť nepotrebovali. Preto ma živé skameneliny vôbec neznepokojujú.‘

Táto dodatočná hypotéza tvrdí, že sa niektoré zvieratá nevyvíjali. Ak je však teória taká poddajná, že pridaním hypotézy možno uvažovať o pravom opaku hlavnej teórie, nikto nikdy nemôže túto teóriu napadnúť. Teória sa stáva nepotopiteľnou, a nepotopiteľná teória nie je vedou.

Viera versus veda

Dr. Werner naznačuje, že ak je teória schopná absorbovať akékoľvek protichodné fakty pomocou prídavných hypotéz, potom už nejde o vedeckú teóriu, ale skôr o vieru. Evolučný model tak podľa neho zostáva nevyvrátiteľný, čo je v rozpore so základnými princípmi vedeckého bádania, ktoré vyžaduje testovateľnosť a falsifikovateľnosť. Carl rozprával o tom, ako evoluční vedci dávajú skamenelinám rôzne rodové a druhové názvy, odlišné od ich živých foriem, čím vytvárajú ilúziu evolúcie:

„Dám vám príklad. Jeden vedec našiel skamenenú morskú ježovku v horninách kriedy, ktorá vyzerá takmer identicky s modernou živou morskou ježovkou červenou, ale priradil jej úplne nový rod (Holaster). Ak by ste tohto tvora videli živého v oceáne, identifikovali by ste ho ako ježovku červenú (rod Spatangus). Iné meno má naznačiť, že sa morské ježovky počas času zmenili, ale pre evolúciu je to len vykonštruovaný ´dôkaz´. Táto skamenelina vyzerá rovnako ako jej živý náprotivok.“

Opýtal som sa Dr. Wernera, či jeho štúdia vyvrátila evolúciu. Dr. Werner odpovedal:

„Pre evolučný model je čoraz ťažšie čeliť veľkému počtu živých skamenelín. Ak k tomu pripočítame ďalšie problémy s evolučnou teóriou (ako sú fosílne záznamy, pôvod prvého živého organizmu, geologické problémy so vznikom vrstiev, podobnosti u nepríbuzných organizmov a ďalšie), môžeme s úplnou istotou povedať: áno, s evolučnou teóriou je koniec.“

Ak by sa v dinosaurích vrstvách našlo niekoľko väčších cicavcov, táto teória by bola zavrhnutá aj pre tých najskalnejších evolucionistov. Ale ľudia majú tendenciu držať sa teórií, ktoré sa naučili v škole, až do konca života. Až nové generácie sa na to môžu pozrieť objektívnejšie a položiť si otázku: ‚Ako vlastne oni uvažovali?‘“

Podľa Dr. Wernera je evolučný model čoraz viac vystavený pochybnostiam kvôli živým skamenelinám a problémom v rámci samotnej teórie. Ak sa v budúcnosti nájdu ďalšie dôkazy, môžu viesť k prehodnoteniu tejto myšlienky v širšom vedeckom kontexte.