6.časť – Biblia, kladivo na UFO?

Biblia je stáročiami overený, a pritom stále nedostatočne docenený zdroj informácií z oblasti histórie, sociológie, zákonodarstva a ďalších oblastí ľudského poznania. Najčastejšie je však vnímaná predovšetkým cez svoj duchovný obsah a svoj jasný postoj k paranormálnym javom a ich skutočnej podstate.

Ak niektoré prejavy úzko súvisiace s UFO – ako blízke stretnutia s bytosťami, únosy, telepatické správy a podobné fenomény – patria do oblasti paranormálnych javov a duchovnej reality, potom je úplne oprávnené vziať Bibliu ako kľúčový nástroj pri snahe preniknúť pod povrch, k skutočným úmyslom a plánom „ufónov“, nech ich už nazývame mimozemšťania, vracajúci sa bohovia, „tí druhí“ alebo jednoducho bytosti.

Zostáva však zodpovedať zásadnú otázku. Prečo bola práve Biblia zvolená ako nástroj rozlišovania, detekcie a akýsi kľúč k duchovnu? Veď na svete existuje množstvo iných kníh, ktoré sa zaoberajú podobnými témami. Prečo má byť základom a mierou práve Biblia, a nie Korán, staroveké Védy so svojou zložitou mytológiou a panteónom miliónov bohov, Kniha duchov, odkazy spiritistických médií, správy údajne pochádzajúce od mimozemšťanov, alebo Nostradamove proroctvá?

Táto voľba stojí na konkrétnych a overiteľných dôvodoch:

Vo všetkých týchto rovinách je Biblia jedinečnou knihou. Na rozdiel od iných náboženských či duchovných spisov nevznikla jednoduchým diktátom, ktorý by bol za tajomných okolností odovzdaný jednej osobe nejakým anjelom alebo nadzemskou bytosťou, ako je to napríklad pri Koráne, Knihe duchov, spiritistických textoch či posolstvách získaných cez kontaktné osoby. Zároveň nie je ani výsledkom čisto ľudskej logiky alebo meditácie, ako napríklad filozofické spisy konfucianizmu.

Biblia obsahuje reálne životné príbehy, ktoré sú historicky podložené. Otvorene vypovedá o spôsobe inšpirácie svojich autorov, ktorí sa často navzájom nepoznali, a predsa sa ich posolstvá harmonicky dopĺňajú. Výsledkom je ucelené dielo, ktoré vznikalo počas obdobia presahujúceho dve tisícročia.

Pravdivosť Biblie je potvrdená naplnenými proroctvami, ktoré sú konkrétne a jednoznačné, na rozdiel od Nostradamových proroctiev, ktoré možno ľubovoľne vykladať, prispôsobovať a meniť. Rovnako aj výroky spiritistov a údajných mimozemských bytostí sa neustále menia a často si navzájom odporujú. Bibliu však možno overiť tým najjednoduchším spôsobom – začať ju osobne študovať. Až potom možno pochopiť jej pokojný charakter a dôvod, prečo sa stala celosvetovo uznávaným zdrojom.

Biblia prináša predovšetkým mravné princípy, ale aj zdravotné, výchovné a sociálne zásady, ktoré majú pozitívny vplyv na ľudský charakter, rodinné vzťahy a spoločnosť ako takú. Ľudia, ktorí prijali biblické posolstvo, často zažili hlbokú a jednoznačne pozitívnu zmenu. Ak je Biblia prijímaná správne, človek si zachováva svoju osobnosť a slobodu. Samozrejme, aj ten najlepší zdroj možno zneužiť na fanatizmus či manipuláciu, no samotnej Biblii je takýto prístup cudzí.

Mnohí významní muži Európy a Ameriky boli veriaci ľudia a práve Biblia ich motivovala k vyšším cieľom. Naopak, v oblastiach ako India a regióny ovládané východnými náboženstvami možno pozorovať dôsledky filozoficky ospravedlneného sociálneho bezprávia.

Hlavná postava Biblie, Ježiš Kristus, je nadčasová a jedinečná. Ježiš je v Písme predstavený najprv ako Stvoriteľ, ktorý stál pri zrode Zeme. V určený čas prišiel na svet v ľudskej podobe, premohol smrť a dnes drží dejiny sveta vo svojich rukách. V budúcnosti sa vráti pri svojom druhom príchode v sláve, uskutoční vzkriesenie a bude súdiť svet. Takýto obraz hlavnej postavy nenájdeme v učení žiadneho iného náboženského či filozofického systému.

V celosvetovom meradle ide o najrozšírenejšiu a zároveň najviac prekladanú knihu v dejinách ľudstva. Podľa údajov Medzinárodnej biblickej spoločnosti sa každoročne vytlačí približne 50–60 miliónov Biblií alebo ich častí, najčastejšie Nových zákonov. Presný počet Biblií a ich častí, ktoré sú dnes rozšírené po celom svete, nie je možné exaktne vyčísliť, no bezpochyby presahuje jednu miliardu výtlačkov. Biblia bola preložená už do 2 062 jazykov a dialektov. Takýto mimoriadny a dlhodobý záujem o jednu knihu nemôže byť náhodný a jasne niečo naznačuje.

Ak sa pozrieme na situáciu v našej republike, podľa údajov Českého štatistického úradu z roku 1994 tvorilo 39 % obyvateľstva katolícke obyvateľstvo a ďalších 11 % patrilo k iným kresťanským vyznaniam. Spolu teda až 51 % národa bolo kresťansky orientovaných. Podobné, no dynamickejšie spracované údaje uvádza aj Inštitút pre výskum verejnej mienky. V rokoch 1989 až 1994 vzrástol počet ľudí, ktorí sa považujú za veriacich v Boha, zo 16 % na 24 %, tých, ktorí existenciu Boha pripúšťajú, z 24 % na 31 %, zatiaľ čo počet neveriacich klesol zo 60 % na 45 %.

Tento vývoj jasne poukazuje na pozitívny duchovný obrat a podporuje tvrdenie, že Biblia môže slúžiť ako základ a meradlo pri hodnotení tajomných, parapsychologických a duchovných javov.

Biblia funguje ako rozsiahly mapovací nástroj, podobný stratosférickému balónu, a zároveň ako lupa, ktorá umožňuje vidieť súvislosti tam, kde ich iné zdroje neodhaľujú. Prepája minulosť, súčasnosť aj budúcnosť a usporadúva dejiny sveta aj ľudské príbehy do uceleného obrazu, pričom ide priamo k jadru problému.

V tejto časti sú v skrátenej podobe uvedené niektoré výroky mimozemských bytostí, ktoré majú podľa zaznamenaných svedectiev poukazovať na pravdivosť Biblie. Tieto výroky boli zaznamenané kontaktovanými osobami a v slovenskom jazyku publikované v knihe „UFO: Kontakty“ od M. Hesemanna. Najprv je uvedené označenie a strana v knihe, potom meno kontaktovanej osoby a následne samotný citát.

• K12,63 Menger: „V období pred potopou sveta bola naša planéta zahalená silnou vrstvou mrakov, ktorá chránila Zem pred škodlivým slnečným žiarením, a preto sa ľudia dožívali niekoľkých stoviek rokov.“
• K158 Puharich: „Všetko, čo majú ľudia konať, Boh vytesal do kameňa v podobe Desatora. Tým sa musíte riadiť!“
• K70 Anderson: „Neničte svoje telo alkoholom, fajčením a konzumáciou mäsa, najmä bravčového. Jedzte čerstvé ovocie…“ (pôvodná strava určená človeku na upevnenie zdravia – pozn. autora)
• K109 Forbes: „Na Zemi vládne Pán temnoty.“
• K147 Magosci: „Existuje boj medzi vesmírnymi silami svetla a temnoty, dobra a zla. Obe mocnosti zápasia o osud ľudstva.“
• K108 J. Forbes: „Neuctievaj mňa, ale Stvoriteľa. Som len Božím služobníkom, rovnako ako ty. Pozdvihni sa a vstaň.“ (uznanie Božej nadradenosti – pozn. autora)
• K168 Sixto a jeho šiesti priatelia: „Ježiš Kristus je mimozemskými bytosťami uznávaný ako Boží Syn, ktorý z lásky k ľuďom zostúpil na Zem, aby ich vyviedol zo stavu nevedomosti…“ (Biblia dopĺňa, že prišiel oslobodiť človeka od hriechu a ukázať cestu k večnosti – pozn. autora)

Uvedené citáty majú potvrdzovať kľúčové biblické pravdy a naznačovať, že mimozemské entity majú rozsiahle poznanie o Biblii. Nejde však len o poznanie – podľa týchto výpovedí uznávajú Boha ako Stvoriteľa a Zákonodarcu, ktorý z lásky dáva ľuďom zákony vedúce k šťastiu. Zároveň hovoria o veľkom kozmickom spore medzi Bohom a nepriateľom, ktorý prebieha aj dnes.

V roku 1968 bol v rozhlasovom programe „Kolotoč“ rozprávaný jeden biblický príbeh. Na záver sa redaktor obrátil na poslucháčov slovami:

„Vy Bibliu nepoznáte? Tak si ju prečítajte, patrí to k všeobecnému vzdelaniu!“

Už jej prvé stránky sú nabité zásadnými informáciami. Niet divu, že ľudové príslovie hovorí: „Začneme od Adama,“ pretože to, čo je zaznamenané v úvodných kapitolách Biblie, je skutočne kľúčové – a práve preto aj najviac napádané jej odporcami. Práve tam nachádzame počiatky odpovedí na otázky: Odkiaľ pochádzame, čo dáva nášmu životu skutočný zmysel, kam smerujeme, prečo má všetko v prírode aj v medziľudských vzťahoch určitý poriadok, ako je to so smrťou a nesmrteľnosťou.

Je tam načrtnuté dramatické napätie zápasu dobra a zla. Dozvedáme sa, ako potopa ovplyvnila ďalší vývoj života na Zemi, vrátane zmien v prírode a geológii, a aké udalosti po potope spôsobili migráciu kmeňov, z ktorých vznikli rôzne rasy a národy. Ďalšie časti Biblie tieto skutočnosti ďalej rozvíjajú a zároveň doplňujú.

Hoci Biblia nespadla z neba a písali ju ľudia, jej pôvod je nadzemský, pretože jej autorom – presnejšie inšpirátorom – je Boh. Vesmírna, mocná, inteligentná a láskavá bytosť, ktorá ďaleko presahuje hranice ľudského chápania. Iba jediné miesto v Biblii napísal Boh priamo svojím prstom – na kamenné dosky, ktoré odovzdal na Sinaji Mojžišovi. Ide o mravný zákon pre celé ľudstvo – Desatoro Božích prikázaní.

V tom čase bolo zverené do opatery židovskému národu, povolanému vykonať celosvetovú morálnu reformu. Všetky ostatné časti Biblie písali ľudia, ktorých Boh postupne povolával k spolupráci na tomto diele. Najstaršiu knihu napísal Mojžiš v 15. storočí pred Kristom, poslednú Ján v prvom storočí po Kristovi. Biblia vznikala postupne počas šestnástich storočí. V skutočnosti ide o knižnicu, ktorá obsahuje 66 kníh, písaných rôznymi autormi, v rôznych časových obdobiach a za rozličných životných okolností.

Napriek tomu predstavuje knihu výnimočnej jednoty a harmónie. Všetkými šesťdesiatimi šiestimi knihami sa tiahne jedna spoločná téma – plán záchrany, ktorý Boh pripravil pre človeka. Všetky knihy hovoria o Vykupiteľovi ľudstva – Mesiášovi. Medzi jednotlivými pisateľmi nenachádzame rozpory. Táto jednota je silným dôkazom Božej inšpirácie a svedectvom, že Biblia vznikla pod Božím vedením.

Samotná Biblia jasne svedčí o tom, že je Bohom inšpirovaná.

„Každé Písmo je Bohom vdýchnuté (inšpirované).“ 2. Timotejovi 3:16

„Žiadne proroctvo Písma nevzniklo z vlastného výkladu, ale ľudia hovorení Duchom Svätým hovorili od Boha.“ 2. Petra 1:21

Duch inšpiroval proroka, teda ho uschopnil prijať a odovzdať to, čo mu bolo zjavené alebo čo sám prežil ako svedok. Niekedy Boh poskytol vidiacemu (prorokovi) presnú formuláciu, no väčšinou pisateľ opísal svoj zážitok vlastnými slovami pod vedením Ducha Svätého. Nejednal však ako automat ani ako pasívny diktovací nástroj. Inšpirácia zasiahla človeka v samotných koreňoch jeho bytosti.

Prorok prijal Božie posolstvo a odovzdal ho tak, že prešlo jeho osobnosťou, ktorá pritom nebola potlačená. Používal svoj talent, temperament, vzdelanie, jazyk a osobitý štýl. Inšpirácia je prenesením Božích myšlienok do ľudskej reči. Napriek obmedzeniam ľudského jazyka zostáva Biblia Božím slovom, pretože podstata Božieho posolstva je vždy zachovaná. Biblia sa líši od ostatných posvätných kníh nielen spôsobom a dĺžkou svojho vzniku, ale aj obsahom.

Napríklad Korán vznikol ako doslovný prepis zjavenia diktovaného „anjelom“, o ktorom nevieme nič bližšie. Iné posvätné knihy vytvorili výlučne ľudia vlastnou múdrosťou. Biblia však obsahuje skutočné dejiny a životné príbehy v súvislosti s Božím vedením, inšpiráciou a usmerňovaním. Obsahuje nadčasové životné princípy, ktoré zostávajú platné pre každú generáciu.

Spoľahlivosť Biblie sa mimoriadne jasne prejavuje v naplnených proroctvách. Uveďme napríklad Izaiáša 44:28. Prorok Izaiáš žil v rokoch 746 – 685 pred Kristom a dostáva proroctvo o vyslobodení Izraela a znovuvystavaní Jeruzalema v čase, keď vôbec neprichádzala do úvahy myšlienka akejkoľvek národnej katastrofy. Bolo to rovnako absurdné, ako keby dnes niekto tvrdil, že budú zrúcané Hradčany a o 200 rokov znovu postavené. Nikto tomu neveril. A predsa Písmo hovorí:

„…Jeruzalem aj chrám bude zborený, ale nebojte sa. Bude znovu vystavaný. Vyslobodenie príde od kráľa, ktorý sa bude volať Kýros…“

Je to ohromujúce. Jeden a pol storočia pred touto udalosťou pozná Biblia meno perzského panovníka, ktorý v roku 539 pred Kristom vydáva dekrét o obnove Jeruzalema. Proroctvá z 8. a 9. kapitoly knihy Daniel, napísané približne 600 rokov pred Kristom, presne predpovedajú čas verejného vystúpenia Krista, dĺžku Jeho pôsobenia aj čas ukrižovania.

Dejiny preverili spoľahlivosť biblických proroctiev a dali nám istotu, že tie, ktoré ukazujú do budúcnosti, sa naplnia rovnako neomylne ako tie minulé. Proroctvá z 2. a 7. kapitoly Daniela zahŕňajú rozsiahle dejinné obdobie od Babylonu, cez Perziu, Grécko, Rím a rozdelenú Európu, až po súčasnosť a ďalej až k druhému príchodu Ježiša Krista.

Profesor Monteiro Williams strávil 42 rokov štúdiom východných náboženských kníh a ich porovnávaním s Biblou. Vyhlásil:

„Kúpte všetky posvätné knihy, ak môžete, položte ich na ľavú stranu vášho študijného stola, ale na pravú stranu položte vašu Bibliu s čo najväčšou medzerou medzi ňou a ostatnými knihami, pretože priepasť, ktorá ich delí, nemožno premostiť ani vedou, ani žiadnou náboženskou myšlienkou. Biblia je jedinečná, unikátna a líši sa od všetkých ostatných posvätných kníh v mnohých smeroch.“

Biblická súdržnosť nemá v dejinách obdoby. Biblia bola písaná počas obdobia 1 600 rokov, viac než 40 autormi z úplne rozdielnych sociálnych vrstiev. Písmo písali králi, rolníci, filozofi, rybári, básnici, štátnici aj učenci. Mojžiš bol politickým vodcom, Peter rybárom, Ámos pastierom, Jozua generálom, Nehemiáš kráľovským čašníkom, Daniel vysokým štátnym úradníkom, Lukáš lekárom, Šalamún kráľom, Matúš výbercom daní a Pavol rabínom.

Rozmanitosť autorov dopĺňa aj rozmanitosť miest, kde boli biblické knihy písané. Mojžiš písal na púšti, Jeremiáš v žalári, Daniel v prírode aj v kráľovskom paláci, Pavol vo väzení, Lukáš na cestách, Ján vo vyhnanstve na ostrove Patmos, iní priamo na bojisku. Biblia vznikala v rôznych historických obdobiach. Dávid písal počas vojen, Šalamún v čase mieru.

Pisatelia pochádzali z rôznych krajín, od západu po východ, od Talianska po Perziu, často oddelení nielen storočiami a tisíckami kilometrov, ale aj hlbokými sociálnymi rozdielmi. Len málo kníh bolo napísaných v troch jazykoch tak ako Biblia. Hebrejčina bola jazykom Starého zákona, aramejčina bola bežná na Blízkom východe až do čias Alexandra Veľkého a gréčtina Nového zákona bola medzinárodným jazykom v časoch Kristových.

Najpozoruhodnejšia je však schopnosť Biblie otvárať zásadné otázky a viesť otvorenú diskusiu. Biblickí autori sa nebáli desiatok kontroverzných tém. Napriek všetkej tejto rozmanitosti je dielo všetkých pisateľov dokonale zosúladené od Genezis až po Zjavenie. Všetci hovoria jednotne o Božom pláne záchrany človeka.

Strom života, stratený dôsledkom neposlušnosti v Genezis, je navždy ponúknutý v Zjavení. Tak ako ktorýkoľvek orgán ľudského tela možno pochopiť len vo vzťahu k celku, aj ktorákoľvek časť Biblie môže byť správne pochopená iba vo vzťahu k celej Biblii. Biblické knihy zahŕňajú mimoriadne široké literárne žánre: dejiny, zákonodarstvo (civilné, trestné, etické, rituálne, hygienické), náboženskú poéziu, lyriku, podobenstvá, alegórie, životopisy, osobnú korešpondenciu, pamäti, denníky, proroctvá a zjavenia. Keby bola Biblia len zbierkou nesúvisiacich kníh, nevyhnutne by si odporovali.

Biblia však vykazuje vnútornú jednotu, ktorá poukazuje na jedného Autora – Ducha Svätého. Skúsme si predstaviť desať spolužiakov, rovnakého veku, jazyka a kultúry, a požiadajme ich, aby sa zhodli na jednom zásadnom témate. Ich názory by tvorili nesúrodý celok. Prečo teda Biblia, písaná naprieč storočiami, kontinentmi a spoločenskými vrstvami, hovorí jedným hlasom? Každý človek, ktorý hľadá pravdu, by sa mal vážne zamyslieť nad knihou s takýmito jedinečnými vlastnosťami.

Kedysi som čítal veľmi prostý, no mimoriadne výrečný príbeh. V jednej hvezdárni opravoval mechanik istý technický prístroj. Počas pracovnej prestávky sa najedol, vytiahol zo svojej brašne opotrebovanú knihu a začal v nej čítať. Tým upútal pozornosť prítomného pracovníka observatória. Ten sa ho spýtal: „Čo je to za knihu, že jej venujete aj svoju pracovnú prestávku?“ Mechanik pokojne odpovedal: „Čítam Bibliu.“ Vedeckého pracovníka táto odpoveď zaskočila. „Ako môžete čítať knihu, ktorá je taká stará a ani presne nevieme, kto ju napísal?“ Mechanik mu odpovedal protiotázkou:

„Prečo vy používate matematiku, ktorá je taká stará, a ani neviete, kto ju vymyslel?“

Hvezdár bez zaváhania odpovedal:

„Prečo by som ju nemal používať, keď sa mi v praxi osvedčila?“ „Osvedčila sa, a preto jej dôverujete. Vidíte, z rovnakých dôvodov používam aj ja túto starú knihu. Dôverujem jej, pretože sa mi v živote osvedčila.“

Čas Bibliu nepripravil o jej užitočnosť, nezmazal jej aktuálnosť a neodsúdil ju do archívov múzeí. Práve naopak – mnohí si ju zvolili ako základ svojej viery a sprievodcu životom. Osvedčila sa v minulosti a osvedčuje sa aj dnes. Napriek tomu sa na ňu mnohí pozerajú s nedôverou a kladú otázky:

„Ako nám môže táto stará kniha prospieť? Môže vôbec nejako ovplyvniť náš život?“

Najpozoruhodnejšie na Biblii je to, že presne odhaľuje vnútro človeka. Ukazuje jeho silné aj slabé stránky. Človek má pri jej čítaní pocit, akoby stál pred zrkadlom, ba dokonca pred röntgenom. Jeho vnútro je odhalené do hĺbky. Vďaka tomu človek pochopí príčiny svojich problémov a neúspechov. Uvedomí si, prečo s rastúcim príjmom automaticky nerastie pocit šťastia, prečo auto či chata nemôžu byť zmyslom života a prečo bez základov zjavených v Biblii nemôžu manželstvo a rodina vytvoriť raj na Zemi.

Biblia nielen pomenúva, že človeku uniká pravé šťastie, ale pravdivo odhaľuje príčiny tohto stavu. Tí, ktorí prijali jej napomenutie a riadili sa jej radami, zažili zásadnú premenu života. Táto premena býva taká hlboká, že ju Písmo nazýva „znovuzrodením“. Pod vplyvom tejto starej knihy vzniká nový človek. Ide o realitu, ktorú denne zakúšajú tí, ktorí Bibliu čítajú úprimne, bez predsudkov a dovolia jej formovať svoj život.

Z otroka alkoholu sa stáva slobodný človek, z nevraživého suseda láskavý spoločník, z hádavého manžela pozorný životný partner, z lajdáka zodpovedný pracovník, z človeka s krivým charakterom zásadový a čestný človek, z neposlušných detí deti rešpektujúce autoritu rodičov, z neverného partnera ten, ktorý chráni posvätnosť manželstva. Biblia však nie je určená len pre tých, ktorí stoja na okraji plnohodnotného života.

Biblia je určená všetkým ľuďom, aj tým, ktorí si myslia, že so svojím životom sú spokojní. Práve im ukáže život v pravom svetle a ponúkne nový rozmer – hlbší, zmysluplnejší a naplnený vznešenými cieľmi. Životy všetkých, ktorí si zvolili Bibliu za životného radcu, sú svedectvom o jej nevyhnutnosti.

C. S. Lewis bol výnimočný a úspešný spisovateľ, držiteľ doktorátov z najprestížnejších anglických univerzít. Vyrastal v skeptickej ateistickej rodine, pochyboval o existencii Boha, vysmieval sa náboženstvu aj Biblii. Jedného dňa bol vyzvaný, aby napísal knihu namierenú proti evanjeliám. Rozhodol sa, že si ich najprv prečíta. Keď štúdium dokončil, napísal knihu „Surprised by Joy (Prekvapený radosťou)“.

Je to svedectvo o novom zmysle života, ktorý našiel, keď začal veriť biblickým pravdám. C. S. Lewis sa stal jedným z najvýznamnejších kresťanských autorov a obhajcov Biblie. Sila Božieho slova opäť premenila jeden ľudský život. Milióny ľudí v každej kultúre, v každej krajine a v každej rase dosvedčujú premenu svojho života prostredníctvom Biblie. Je to mocné svedectvo o jej božskej sile a o božskom pôvode jej posolstva.

Na obranu tých, ktorí Biblii ešte nedôverujú, treba úprimne povedať, že neraz práve samotní ľudia, ktorí sa hlásia k náboženstvu, túto dôveru nepodporili. Je dobre známy výrok veľkej osobnosti Indie – Gándhího:

„Bol by som sa stal kresťanom, nebyť kresťanov.“

Áno, samotní kresťania svojim životom často znevážili Bibliu aj samotné kresťanstvo. Viedli vojny v mene Boha, žehnali zbraniam, boli zapletení do politických intríg a mnohí žili nemravným životom. Je to tragicky smutná skutočnosť. Preto sa oprávnene pýtame: zlyhalo kresťanstvo? Nie, kresťanstvo nezlyhalo, zlyhali ľudia, pretože sa nedržali Biblie. Keby sa riadili jej radami, nikdy by nenastali obdobia bezbožnosti. Úroveň cirkvi a sila jej vplyvu boli vždy priamo závislé od toho, do akej miery sa pridržiavala Biblie. Aj z našich dejín je zrejmé, že národ bol na vrchole vždy vtedy, keď si vážil Bibliu.

Proti Biblii bolo v dejinách vedených mnoho útokov a ľudia spochybňovali jej historickú hodnovernosť. Boli obdobia, keď postavu babylonského kráľa Balsazara historici považovali za výmysel Knihy Daniel. Ešte v polovici minulého storočia dejiny takéto meno nepoznali. V roku 1861 však H. F. Talbot publikoval text z chrámu mesačného boha z mesta Ur, v ktorom sa známy babylonský kráľ Nabonidus modlí za svojho najstaršieho syna Balsazara. Ani to však ešte plne nepotvrdzovalo historickú pravdivosť piatej kapitoly Knihy Daniel.

O pätnásť rokov neskôr sa verejnosť oboznámila s dôležitými okolnosťami pádu Babylonu a so skutočnosťou, že Nabonidus sa v tom čase nenachádzal v Babylone, ale v meste Téma. V Babylone bol iba jeho syn, ktorého historici dlho mylne považovali len za vrchného veliteľa Nabonidovej armády, nie za kráľa. Až v roku 1924 publikoval Sydney Smith materiály, ktoré sa dnes nachádzajú v Britskom múzeu, z ktorých je zrejmé, že Nabonidus zveril svojmu najstaršiemu synovi kráľovskú moc.

Odvtedy je Balsazar považovaný za spolukráľa so svojím otcom Nabonidom. Práve preto dnes rozumieme výroku Biblie v Dan. 5:16 (porovnaj Dan. 5:7), že Daniel mal byť odmenený ako tretí v kráľovstve: prvý Nabonidus, druhý Balsazar a tretí Daniel. Ide len o jeden z mnohých príkladov. Biblii bola v minulosti vyčítaná historická nepresnosť a dokonca ju obviňovali z falšovania dejín. Archeológia však opakovane vniesla do týchto otázok svetlo a potvrdila hodnovernosť biblických záznamov.

Biblia, kniha kníh, sa nezmenila od čias, keď Mojžiš zapísal jej prvé kapitoly. Okrem jazykovej modernizácie v nej neprebehli žiadne obsahové zmeny. Táto kniha tu stojí dodnes ako nezmenený a nevyvrátiteľný míľnik dejín. Predpovedá udalosti s presnosťou do detailov a jej proroctvá sa napĺňajú v určenom čase a na určenom mieste. Na jednej strane je milovaná, pretože ukazuje cestu, učí spravodlivosti a osvetľuje úzku cestu vedúcu do neba. Na druhej strane je však nenávidená, pretože odsudzuje hriech, lož a pokrytectvo.

Biblia bola odsudzovaná nielen pohanskými vládcami, ale aj stredovekou cirkevnou vrchnosťou. Prekladať Bibliu alebo ju čítať znamenalo vystaviť sa prenasledovaniu a často aj smrti. Tisíce ľudí zaplatili svojimi životmi len preto, že sa u nich Biblia našla. Napriek tomu prežila a zohrala kľúčovú úlohu v reformácii, renesancii a pri oslobodzovaní európskych národov. Kritici sa snažili urobiť Božie slovo nedôveryhodným, zosmiešňovali ho a vykresľovali ako zbierku zvyklostí, povestí a mýtov.

Dnešní vedci však postupne vyvracajú útoky svojich predchodcov. To, čo astronómovia, geológovia a archeológovia neustále objavujú, opakovane potvrdzuje pravosť Písma – napríklad amarnské listy, texty z Ras Šamra, gózorské tabuľky a mnohé ďalšie nálezy.

Biblia je knihou, ktorá sa zodpovedne a pravdivo zaoberá základnými otázkami ľudského bytia. Poskytuje množstvo praktických rád pre šťastný život, lepšie zdravie, manželstvo, výchovu detí a budovanie zdravých medziľudských vzťahov. Vlieva do života novú silu a nádej, zároveň poodhaľuje pozadie neviditeľného sveta a poukazuje na duchovné sily, ktoré dodnes výrazne ovplyvňujú ľudský život. Otvára pred nami aj pohľad do budúcnosti.

Dnes sú do vesmíru namierené radioteleskopy. Lidstvo sa snaží nadviazať kontakt s mimozemskými civilizáciami a získať z kozmu nejakú zásadnú správu alebo znamenie. Biblia však tento kontakt aj posolstvo ponúka už dávno – problémom nie je jeho absencia, ale nezáujem človeka. Dôvod, prečo toto posolstvo mnohí neprijímajú, je často skrytý hlboko v ľudskom vnútri.

Ten, kto sa s Biblickým posolstvom stretol bližšie, vnútorne pocítil, že ak by sa podľa neho zariadil, znamenalo by to radikálnu premenu života. Preto je jednoduchšie odsúvať pravdu bokom a vzdať sa aj toho krásneho a večného, čo ponúka. Toto rozhodovanie má zásadný dopad na celý ďalší život, čo výstižne vyjadril aj známy fyzik a mysliteľ B.Pascal, keď povedal:

• Dobrá zvesť je nepravdivá a my ju neprijímame. Výsledok: Nič zásadné.
• Dobrá zvesť je nepravdivá a my ju prijímame. Výsledok: Život v klame – možno radostnejší, možno prázdnejší – na dvadsať až päťdesiat rokov.
• Dobrá zvesť je pravdivá a my ju neprijímame. Výsledok: Najstrašnejšia strata na celú večnosť.
• Dobrá zvesť je pravdivá a my ju prijímame. Výsledok: Najkrajšia realita na večnosť.

Téma Biblie ako kľúča k pochopeniu fenoménu UFO patrí do oblasti duchovného rozlišovania a prirodzene nadväzuje na tematiku UFO vs. Biblia, kde sa skúma paranormálny rozmer UFO javov vo svetle Písma. Zásadný základ pre toto rozlišovanie poskytuje výklad Písma, ktorý ukazuje, že Biblia nie je len duchovnou knihou, ale aj historicky overiteľným a vnútorne konzistentným zjavením, schopným odhaliť pravý pôvod duchovných javov.

Tento prístup zapadá do širšieho rámca apologetiky evanjelia, kde je Biblia používaná ako meradlo pravdy voči alternatívnym zdrojom zjavenia, a zároveň súvisí s autoritou Biblie ako jedinečného, inšpirovaného svedectva, ktoré obstojí v konfrontácii s mýtmi, kontaktérskymi správami aj ezoterickými tradíciami.