12.časť – Vtelenie a ranný život Kristov

Keď premýšľame nad vtelením Krista do ľudstva, stojíme bezradne pred nevysvetliteľným tajomstvom, ktoré ľudská myseľ nedokáže pochopiť. Čím viac nad tým uvažujeme, tým úžasnejšie nám to pripadá. Aký veľký je rozdiel medzi Božskosťou Krista a bezmocnosťou novorodenca v betlehemských jasliach. Ako môžeme zmerať vzdialenosť medzi mocným Bohom a bezmocným dieťaťom?

A predsa Stvoriteľ svetov, Ten, v ktorom prebývala plnosť Božstva telesne, sa zjavil ako bezmocné dieťa v jasliach. Hoci bol vyšší než anjeli a rovný Otcovi v dôstojnosti a sláve, predsa bol odetý do ľudského tela. Božskosť a ľudskosť boli záhadne spojené a Boh a človek sa stali jedným. Práve v tejto jednote nachádzame nádej pre padlé ľudstvo. ST 30. júl 1896.

Kristov príchod na náš svet bol udalosťou kozmického významu, nielen pre túto zem, ale pre všetky svety vesmíru. Pred nebeskými inteligenciami mal na seba vziať ľudskú prirodzenosť a byť pokúšaný vo všetkom, tak ako sme pokúšaní my. ST 20. február 1893.

Tým, že prebýval medzi nami, mal Ježiš zjaviť Boha ľuďom aj anjelom. Toto zjavenie však nebolo určené len obyvateľom tejto zeme. Náš malý svet je učebnicou vesmíru. Boží plán milosti, tajomstvo vykupiteľskej lásky, je témou, do ktorej anjeli túžia nahliadnuť a ktorú budú skúmať po celé nekonečné veky. DA 19–20.

Satan sa pred nebeskými anjelmi chvastal, že keď Kristus príde a vezme na seba ľudskú prirodzenosť, bude slabší než on a podľahne jeho moci. Radoval sa, keď Adam a Eva nedokázali odolať pokušeniu. RH 28. júl 1874.

Jednorodený Syn Boží prišiel na svet ako človek, aby dokázal, že človek môže zachovávať Boží zákon. Satan tvrdil, že po Adamovom páde už nikto nedokáže poslúchať Boží zákon. 6MR 334.

Aby vyvrátil toto klamstvo, Kristus opustil svoje nebeské postavenie, vzal na seba ľudskú prirodzenosť a prišiel na zem, aby stál na čele padlého ľudstva a ukázal, že človek môže odolávať satanovým pokušeniam. UL 172.

Kristova prirodzenosť bola skutočne ľudská a nevlastnila ani anjelskú moc. Bola rovnaká ako naša. 3SM 129.

V slabosti ľudského tela sa Kristus stretol s pokušením toho, ktorý mal vyššiu prirodzenosť, akú Boh udelil anjelským bytostiam. RH 28. január 1909.

Betlehemský príbeh je nevyčerpateľným zdrojom pravdy. Ukazuje hlbiny Božej múdrosti. Spasiteľ vymenil nebeský trón za jasle a spoločnosť anjelov za stajňu. Jeho prítomnosť odhaľuje ľudskú pýchu. To bol však len začiatok Jeho poníženia.

Kristus prijal ľudskú prirodzenosť v čase, keď bola ľudská rasa oslabená tisícročiami hriechu. Niesol dôsledky zákona dedičnosti a prišiel, aby zdieľal naše pokušenia a dal nám príklad bezhriešneho života. DA 48–49.

Ako Boh nemohol byť Kristus pokúšaný, no ako človek mohol byť pokúšaný. Prijal ľudské telo a myseľ, bol skutočným človekom, obklopeným slabosťami ľudstva. 16MR 181–182.

V betlehemskom dieťati bola zahalená sláva neba. Toto dieťa bolo zasľúbeným semenom, na ktoré ukazovali už oltáre pri bránach Edenu. DA 52.

Pred Kristovým narodením anjel povedal Márii,

„Ten bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho; Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida a bude kraľovať nad domom Jákobovým naveky.“ Lukáš 1:32–33

O týchto slovách Mária premýšľala vo svojom srdci, a hoci verila, že jej dieťa bude Mesiášom Izraela, nechápala Jeho poslanie. DA 81–82 (TA 158).

Anjeli pozorovali unavených pútnikov, Jozefa a Máriu, ako kráčajú do mesta Dávidovho kvôli sčítaniu podľa výnosu cisára Augusta. Boli tam privedení Božím vedením, pretože toto miesto bolo predpovedané v proroctve ako miesto Kristovho narodenia. Hľadali nocľah v hostinci, no museli odísť, pretože tam nebolo pre nich miesto. Bohatí a vážení boli prijatí a našli pohodlie, zatiaľ čo unavení pútnici boli odkázaní na chatrné prístrešie, ktoré bolo domovom nemých zvierat. RH 17. december 1872.

V nebi pochopili, že nastal čas príchodu Krista na svet, a anjeli opustili nebeskú slávu, aby boli svedkami Jeho prijatia tými, ktorým prišiel požehnať a zachrániť. Očakávali, že bude prijatý s poctou, zodpovedajúcou Jeho charakteru a dôstojnosti poslania. Keď sa anjeli približovali k zemi, išli najprv k ľudu, ktorý si Boh oddelil ako svoj zvláštny poklad. Nenašli však medzi Židmi očakávanie ani bdelosť, nikoho, kto by túžobne čakal na príchod Vykupiteľa. RH 17. december 1872.

Anjel navštívil zem, aby zistil, kto je pripravený privítať Ježiša, no nevidel žiadne známky očakávania. Nepočul hlas chvály ani radosti, že čas príchodu Mesiáša je blízko. Chvíľu sa vznášal nad vyvoleným mestom a chrámom, kde sa po stáročia zjavovala Božia prítomnosť, no aj tam videl rovnakú ľahostajnosť. TA 159.

V úžase sa nebeský posol chystal vrátiť do neba so smutným posolstvom, keď zrazu zbadal skupinu pastierov, ktorí v noci strážili svoje stáda, hľadeli na hviezdami posiate nebo a premýšľali o proroctvách o Mesiášovi, ktorý má prísť na zem. Túžili po príchode Vykupiteľa sveta. Tu bola spoločnosť pripravená prijať nebeského posla. A náhle sa zjavil anjel Pána a ohlásil zvesť veľkej radosti. GC 314.

Anjel obišiel školy prorokov i kráľovské paláce a zjavil sa pokorným pastierom na betlehemských rovinách. Najprv sa zjavil jeden anjel, odetý nebeskou nádherou. Pastieri boli takí ohromení, že len v nevýslovnom úžase hľadeli na slávu nebeského návštevníka. Anjel Pána k nim pristúpil a povedal:

„Nebojte sa, lebo hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude pre všetok ľud: dnes sa vám narodil Spasiteľ, ktorým je Kristus Pán, v meste Dávidovom. A toto vám bude znamením: nájdete nemluvniatko zavinuté v plienkach a ležiace v jasliach.“

Ich oči si ešte ani nestihli zvyknúť na slávnu prítomnosť anjela, keď sa celá rovina rozžiarila podivuhodnou slávou množstva anjelov. Nebeský posol utišil strach pastierov ešte skôr, než uzreli nebeské zástupy, ktoré chválili Boha a volali:

„Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ RH 9. december 1884

Pastieri boli naplnení radosťou. Keď jasná sláva zmizla a anjeli sa vrátili do neba, ponáhľali sa vyhľadať Spasiteľa. Našli novonarodeného Vykupiteľa, tak ako to ohlásili nebeskí poslovia – zavinutého v plienkach a ležaceho v jasliach. RH 17. december 1872.

Satan videl betlehemské roviny ožiarené jasnou slávou nebeských anjelov. Počul ich pieseň: „Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle.“ Knieža temnoty videlo ohromených pastierov, ako sa trasú pred ohromujúcou slávou, ktorá naplnila ich zmysly. Vodca vzbury sa zachvel pri vyhlásení anjela pastierom.

„Tedy povedal im anjel: Nebojte sa; lebo hľa, zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude všetkému ľudu. Lebo narodil sa vám dnes Spasiteľ, ktorý je Kristus Pán, v Dávidovom meste“…

Z piesne nebeských poslov, ktorí ohlasovali príchod Spasiteľa na padlý svet, a z radosti vyjadrenej pri tejto veľkej udalosti satan nevyčítal pre seba nič dobré. V jeho mysli sa zrodila temná predtucha, aký dopad bude mať tento príchod na jeho kráľovstvo. RH 3. marec 1874. (TA161)

Takých, ktorí čakali na Mesiášov príchod, našli anjeli nielen na pahorkoch Judey, nielen medzi prostými pastiermi. Aj v krajine pohanov boli takí, ktorí očakávali Mesiáša; boli to bohatí a vznešení mudrci, filozofi Východu. Keďže skúmali prírodu, v Jeho diele poznávali Boha. Z hebrejských Písem sa dozvedeli o hviezde, ktorá má vzísť z Jákoba, a s dychtivosťou a túžbou očakávali príchod toho, ktorý mal byť nielen „potešením Izraela“, ale aj „svetlom na zjavenie pohanom“ a „spásou až do konca zeme“. Lukáš 2:25, 32; Skutky 13:47. GC 315.

Mudrci skúmali proroctvá a spoznali, že sa blíži čas, keď má Kristus prísť, a pozorne sledovali znamenia tejto veľkej udalosti, aby mohli byť medzi prvými, ktorí privítajú novonarodeného Kráľa a poklonia sa Mu. Videli nebo ožiarené svetlom, ktoré zahaľovalo nebeských poslov zvestujúcich príchod Krista izraelským pastierom. Keď sa potom nebeský posol vrátil do neba, objavila sa jasná hviezda a zostala na oblohe.

Nezvyčajné zjavenie veľkej jasnej hviezdy, ktorú nikdy predtým nevideli, ktorá visela ako znamenie na nebi, upútalo ich pozornosť a Duch Boží ich pobádal, aby hľadali nebeského Návštevníka tohto padlého sveta. Redemption or the First Advent of Christ With His Life and Ministry, 16. (TA162)

Ako sa svetlo anjelov v Betleheme vytrácalo, objavila sa jasná hviezda a zostala na oblohe. Nebola to žiadna stálica ani planéta, ale úkaz vyvolávajúci najhorlivejší záujem. Táto hviezda bola vzdialenou spoločnosťou anjelov, no mudrci o tom nevedeli. Napriek tomu mali dojem, že táto hviezda má pre nich zvláštny význam. Radili sa s kňazmi a filozofmi a pátrali vo zvitkoch starých záznamov. Balámovo proroctvo vyhlasovalo:

„Vzíde hviezda z Jákoba a povstane berla z Izraela.“ Numeri 24:17

Mohla byť táto zvláštna hviezda poslaná ako posol zasľúbeného? Mudrci vítali svetlo pravdy poslané z neba; teraz na nich svietilo ešte jasnejšími lúčmi. Skrze sny im bolo prikázané, aby šli a hľadali novonarodeného Knieža. DA 60.

Anjeli Boží v podobe hviezdy viedli týchto mudrcov na ich ceste pri hľadaní Ježiša. Prišli s darmi a vzácnymi obeťami kadidla a myrhy, aby ich odovzdali narodenému Kráľovi, ako bolo predpovedané v proroctve. Nasledovali oslnivých poslov s istotou a veľkou radosťou. RH 9. december 1884.

Mudrci nasmerovali svoju cestu tam, kam sa zdalo, že ich vedie hviezda. Keď sa však priblížili k Jeruzalemu, hviezda sa zahmlila tmou a ďalej ich už neviedla. Mysleli si, že Židia v Jeruzaleme nemôžu nevedieť o veľkej udalosti príchodu Mesiáša, a začali sa vypytovať v okolí Jeruzalema. Jednoducho uviedli dôvod svojej návštevy: hľadajú Ježiša, kráľa Židov, lebo videli na východe hviezdu a prišli Ho uctievať. Redemption or the First Advent of Christ With His Life and Ministry 16. (TA163)

Správa o príchode mudrcov sa rýchlo rozniesla po Jeruzaleme. Ich zvláštne poslanie vyvolalo medzi ľudom nepokoj, ktorý prenikol až do Herodesovho paláca. Zvesť o možnom šoku pre prefíkaného Edomitu ho znepokojila.

Herodes začal podozrievať, že sa kňazi spolčili s cudzincami a vyvolávajú medzi ľudom rozruch, aby ho zvrhli z trónu. Svoje podozrenie si však nechal pre seba a rozhodol sa, že zmarí ich plány ešte väčšou prefíkanosťou. Povolal si popredných kňazov a zákonníkov a vypytoval sa ich na výroky ich svätých kníh o mieste Mesiášovho narodenia.

Táto otázka uzurpátora trónu, položená navyše na žiadosť cudzincov, urazila pýchu židovských učiteľov. Nezáujem, s ktorým sa obracali k zvitkom proroctiev, rozúril žiarlivého tyrana. Domnieval sa, že sa snažia zatajiť to, čo o veci vedia. S autoritou, ktorej sa neodvážili odporovať, im prikázal, aby vec dôkladne preskúmali a zistili miesto narodenia očakávaného Kráľa.

„Odpovedali mu: V Betleheme v Judei, lebo tak je napísané u proroka…“

Kňazi a starší Jeruzalema neboli bez správ o Kristovom narodení, ako to predstierali. Zvesť o návšteve anjelov u pastierov sa dostala až do Jeruzalema, no rabíni ju nepovažovali za hodnú povšimnutia. Mohli sami nájsť Ježiša a potom zaviesť mudrcov na miesto Jeho narodenia; namiesto toho však na narodenie Mesiáša upozornili oni sami.

„Kde je ten, ktorý sa narodil ako Kráľ Židov?“ pýtali sa. „Lebo videli sme Jeho hviezdu na východe a prišli sme sa Mu klaňať.“ Matúš 2:2

Pýcha a nevraživosť tak zahradili cestu svetlu. Keby sa správy, ktoré priniesli pastieri a mudrci, ukázali ako pravdivé, kňazi a rabíni by sa ocitli v nezávideniahodnom postavení, pretože by to vyvrátilo ich tvrdenie, že sú strážcami Božej pravdy. Títo vzdelaní učitelia sa nechceli dať pokoriť tým, že by prijali poučenie od tých, ktorých považovali za pohanov.

Tvrdili, že je nemožné, aby ich Boh obišiel a zveril posolstvo nevzdelaným pastierom alebo neobrezaným pohanom. Preto sa rozhodli, že nebudú dbať na správy, ktoré tak rozrušili kráľa Herodesa aj celý Jeruzalem, a že sa do Betlehema ani nepôjdu presvedčiť, či je na tom niečo pravdy.

Mudrci odišli z Jeruzalema sami. Keď prechádzali mestskými bránami, začínala noc, no k ich veľkej radosti znovu uzreli hviezdu, ktorá ich viedla až do Betlehema. Nemali také podrobné správy, aké dostali pastieri. V Betleheme nenašli kráľovskú stráž, ktorá by chránila novonarodeného Kráľa. Nebol tam nikto zo svetských hodnostárov. Ježiš ležal v jasliach a Jeho jedinými strážcami boli nevzdelaní rodičia.

„Vošli do domu, uvideli dieťa s matkou Máriou, padli na tvár a klaňali sa Mu.“

V malom Ježišovi rozpoznali prítomnosť Božstva. DA 61–63.

Keď splnili svoje poslanie, mali v úmysle vrátiť sa a oznámiť Herodesovi úspech svojej cesty. Boh však v noci poslal svojich anjelov, aby zmenil smer ich cesty. Vo videní im bolo prikázané, aby sa nevracali k Herodesovi. Poslúchli nebeského posla a vrátili sa domov inou cestou. Redemption or the First Advent of Christ With His Life and Ministry 19.

Podobným spôsobom bol varovaný aj Jozef, aby utiekol s Máriou a dieťaťom do Egypta. Anjel mu povedal:

„Buď tam, dokiaľ ti nepoviem; lebo Herodes bude hľadať dieťa, aby ho zahubil.“

Jozef bez váhania poslúchol a pre väčšiu bezpečnosť sa vydali na cestu v noci. Herodes medzitým v Jeruzaleme netrpezlivo očakával návrat mudrcov. Keď sa nevracali, rástlo v ňom podozrenie. Okamžite poslal vojakov do Betlehema s rozkazom, aby usmrtili všetky deti mladšie ako dva roky. DA 64–66.

Avšak proti plánom kniežaťa temnoty pôsobila vyššia moc. Anjeli Boží zmarili jeho úmysly a ochránili život novonarodeného Vykupiteľa. ST 4. august 1887.

Jozef, ktorý bol ešte stále v Egypte, dostal od anjela Božieho pokyn, aby sa vrátil do Izraela. Keď sa však dozvedel, že v Judei vládne Archelaos po svojom otcovi, obával sa, že syn by mohol uskutočniť zámer, ktorý mal s Kristom jeho otec.

Jozef bol opäť vedený na bezpečné miesto. Vrátil sa do Nazareta, svojho bývalého domova, a tam Ježiš žil takmer tridsať rokov. Boh poveril svojich anjelov, aby Ho chránili a sprevádzali, kým nesplní svoje poslanie na zemi a nezomrie rukami tých, ktorých prišiel zachrániť. DA 66–67.

Od svojich najrannejších rokov žil Kristus život driny. Väčšiu časť svojho pozemského života strávil pri trpezlivej práci v tesárskej dielni v Nazarete. V odeve prostého pracovníka Pán života kráčal ulicami malého mesta, v ktorom žil, a chodil tam i späť zo svojej pokornej práce. Služobní anjeli Ho sprevádzali, keď šiel bok po boku s roľníkmi a robotníkmi, nepoznaný a neuctený. RH 3. október 1912.

Počas celého Jeho detstva a mladosti prejavoval dokonalosť charakteru, ktorá vyznačovala celý Jeho život. Rástol v múdrosti a poznaní. Keď bol svedkom prinášania obetí, Duch Svätý Ho učil, že Jeho vlastný život bude obetovaný za život sveta. Vyrastal ako jemná ratolesť, nie vo veľkom a hlučnom meste plnom zmätku a nepokojov, ale v tichých údoliach medzi horami.

Od najrannejších rokov bol chránený nebeskými anjelmi, a predsa bol Jeho život neustálym bojom proti mocnostiam temnoty. Satanovi nástroje spolu s ľudskými pomocníkmi chceli urobiť z Jeho života nepretržité pokušenie a skúšku. Jeho slová, ktoré boli životom a spasením pre všetkých, ktorí ich prijímali a riadili sa nimi, boli nesprávne vykladané a zneužívané. ST 6. august 1896.

Ježiš posvätil obyčajné chodníky ľudského života svojím príkladom. Po tridsať rokov bol obyvateľom Nazareta. Jeho život bol vytrvalou usilovnou prácou. On, Majestát nebies, kráčal ulicami odetý do jednoduchého odevu prostého robotníka. Namáhal sa pri chôdzi po horských svahoch, keď šiel tam i späť zo svojej pokornej práce.

Anjeli neboli poslaní, aby Ho niesli na krídlach alebo Mu uľahčili únavnú prácu, ani aby Mu prepožičali svoju silu na vykonávanie každodenných povinností. A predsa, keď odchádzal pracovať, aby podporil rodinu svojou dennou prácou, mal tú istú moc, akú prejavil, keď nasýtil päťtisíc hladných na brehoch Galilejského mora. HR 1. október 1876.

Téma vtelenia a ranného života Krista patrí k najhlbším tajomstvám spásy a prirodzene zapadá do uceleného pohľadu na život Ježiša Krista, kde sa odhaľuje spojenie Božskosti a ľudskosti. Tento jedinečný akt má zásadný význam pre pochopenie plánu vykúpenia, ktorý je rozpracovaný aj v tematike Ježišovho života, a úzko súvisí s naplnením mesiášskych proroctiev, ktoré ukazujú, že Kristovo narodenie nebolo náhodou, ale súčasťou večného Božieho zámeru. Hlbší teologický rámec tohto tajomstva ponúka aj výklad Písma, ktorý vysvetľuje, prečo Kristus vzal ľudskú prirodzenosť, aby zvíťazil nad pokušením a stal sa nádejou pre padlé ľudstvo, pozorovanou nielen zemou, ale aj celým vesmírom.