5. Viera a prijatie

Keď ti Duch Svätý prebudil svedomie, čiastočne si si uvedomil zákernú moc viny a na úbohosť hriechu hľadíš s odporom. Chápeš, že ťa odlúčil od Boha a že si v zajatí moci zla. Čím viac sa chceš z neho vymaniť, tým viac poznávaš svoju bezmocnosť. Tvoje pohnútky nie sú čisté, tvoje srdce je poškvrnené. Cítiš, že tvoj život je plný sebectva a hriechu. Túžiš po odpustení, očistení a vyslobodení. Čo máš robiť, aby si získal súlad s Bohom a podobnosť jemu?

Potrebuješ nebeské odpustenie, pokoj a lásku v duši. Za peniaze sa to nedá kúpiť, rozum na to nestačí, múdrosť to nedokáže dosiahnuť. Niet nádeje, že by si to docielil vlastným úsilím. Boh ti to však ponúka ako dar, „bez peňazí a bez platenia“ (Izaiáš 55:1). Stačí vystrieť ruku a uchopiť to. Pán hovorí:

„Ak sú vaše hriechy ako šarlát, môžu zbelieť na sneh; ak sú červené ako purpur, môžu byť ako vlna.“ Izaiáš 1:18

„A dám vám nové srdce a nového ducha dám do vášho vnútra, odstránim kamenné srdce z vášho tela a dám vám srdce mäsité.“ Ezechiel 36:26

Vyznal si svoje hriechy a v srdci si sa ich zriekol. Si rozhodnutý odovzdať sa Bohu. Choď teda k nemu a pros ho, aby zmyl tvoje hriechy a dal ti nové srdce. Ver, že on to urobí, pretože to zasľúbil. Ježiš učil, že dar, ktorý nám Boh zasľubuje, musíme prijímať vierou a vtedy je náš. Ježiš uzdravoval ľudí z rôznych chorôb, keď uverili v jeho moc. Pomáhal im v tom, čo mohli vidieť, a tým v nich prebúdzal dôveru, aby sa na neho spoliehali aj v tom, čo vidieť nemôžu.

Tak ich viedol k viere, že má moc odpúšťať hriechy. Jasne to povedal pri uzdravení človeka postihnutého porážkou:

„Aby ste vedeli, že Syn človeka má moc odpúšťať hriechy na zemi – povedal ochrnutému: Vstaň, vezmi svoje lôžko a choď domov.“ Matúš 9:6

„Toto je napísané, aby ste verili, že Ježiš je Kristus, Syn Boží, a aby ste veriac mali život v jeho mene.“ Ján 20:31

Zo správy Písma o Ježišovom uzdravovaní chorých sa učíme aj to, ako veriť v neho, keď ide o odpustenie hriechov. Sledujme príbeh ochrnutého pri Bethezde. Úbohý trpiteľ bol bezmocný a už tridsaťosem rokov nepohol údmi. Ježiš mu však prikázal:

„Vstaň, vezmi svoje lôžko a choď domov.“ Ján 5:8

On uveril Kristovmu slovu. Veril, že je uzdravený, a v tom okamihu sa pohol. Chcel chodiť – a chodil. Konal podľa Kristovho slova a Boh mu dal moc. Bol uzdravený. Takisto si aj ty v moci hriechu. Nemôžeš odčiniť svoje už spáchané hriechy. Nemôžeš si zmeniť srdce a stať sa svätým. Boh však sľubuje, že to všetko pre teba vykoná prostredníctvom Krista. Ty veríš tomuto sľubu. Vyznávaš svoje hriechy a odovzdávaš sa Bohu. Chceš mu slúžiť. Len čo to urobíš, Boh splní slovo, ktoré ti dal.

Ak veríš zasľúbeniu, ver, že ti odpustil a očistil ťa. Boh svoj sľub splní a ty si uzdravený tak isto, ako keď Kristus dal ochrnutému moc chodiť, len čo ten uveril. Ak veríš, je to tak. Nečakaj na pocit, ale povedz:

„Verím tomu, je to tak, a to nie preto, že to cítim, ale preto, že to Boh zasľúbil.“ Ellen G. White

Ježiš povedal:

„Verte, že dostanete všetko, za čo sa modlíte a za čo prosíte. Budete to mať.“ Matúš 11:24

Toto zasľúbenie však platí iba vtedy, keď prosíme podľa Božej vôle. Božou vôľou je očistiť nás od hriechu, urobiť nás Božími deťmi schopnými žiť svätým životom. Môžeme teda prosiť o tieto požehnania a veriť, že ich prijímame, a zároveň ďakovať Bohu, že ich už máme. Najprv smieme ísť k Ježišovi, dať sa očistiť a potom stáť pred zákonom bez hanby a výčitiek.

„Nieto teda už odsúdenia tým, čo sú v Kristovi Ježišovi a nechodia podľa tela, ale podľa Ducha.“ Rimanom 8:1

Nie si teda svoj, lebo si kúpený za veľkú cenu.

„Vykúpení ste boli nie porušiteľnými vecami, striebrom alebo zlatom, ale drahou krvou nevinného a nepoškvrneného Baránka, Krista.“ 1. Petra 1:18–19

Týmto jediným skutkom viery v Boha Duch Svätý roznietil v tvojom srdci nový život. Si ako novorodeniatko v Božej rodine a Boh ťa miluje tak, ako miluje svojho Syna. Keď si sa odovzdal Ježišovi, neustupuj späť ani sa od neho nevzďaľuj, ale denne hovorme:

„Patrím Kristovi, odovzdal som sa mu.“ vyznanie viery

Pros ho, aby ti dal svojho Ducha a chránil ťa svojou milosťou. Ako sa odovzdaním Bohu a vierou v neho stávaš jeho dieťaťom, tak máš v ňom aj žiť. Apoštol hovorí:

„Ako ste prijali Krista Ježiša, Pána, v ňom žite.“ Kološanom 2:6

Niektorí si myslia, že najprv musia obstáť v skúške a dokázať, že sa zmenili, a až potom môžu prosiť o požehnanie. Boh však dovolí prosiť už teraz. Vo svojich slabostiach potrebujeme Kristovho Ducha a jeho milosť, inak nemôžeme odolávať zlu. Ježiš prijíma ľudí takých, akí sú – hriešnych, bezmocných, závislých. Smieme prísť v slabosti, hriešnosti a pokore, padnúť mu k nohám a on nás objíme náručím lásky, obviaže rany a očistí od každej nečistoty. To patrí k jeho sláve.

Práve tu sa mnohí mýlia: neveria, že Ježiš im odpúšťa osobne. Neberú Boha za slovo. Tí, čo spĺňajú podmienky, môžu na sebe poznať, že odpustenie je zdarma ponúknuté za každý hriech. Božie zasľúbenia platia pre každého kajúcneho hriešnika. Prostredníctvom slúžiacich anjelov Kristus dáva moc a milosť každému veriacemu človeku. Nikto nie je taký hriešny, aby v Ježišovi, ktorý zomrel za nás, nemohol nájsť silu, čistotu a spravodlivosť.

Kristus chce ľudí zbaviť hriechom poškvrnených a znečistených šiat a zaodiať ich čistým rúchom spravodlivosti. Nabáda ich teda k životu, a nie k smrti. Boh nezaobchádza s nami ako jeden smrteľník s druhým. Zmýšľa o nás láskavo a súcitne. Hovorí:

„Nech bezbožný opustí svoju cestu a muž neprávosti svoje myšlienky a nech sa obráti k Hospodinovi, aby sa zmiloval nad ním, k nášmu Bohu, lebo on hojne odpúšťa.“ Izaiáš 55:7

„Zotriem tvoje priestupky sťa oblak a tvoje hriechy ako mračno.“ Izaiáš 44:22

„Lebo nemám záľubu v smrti toho, kto musí zomrieť – znie výrok Hospodina, Pána. Obráťte sa a budete žiť!“ Ezechiel 18:32

Satan je pripravený olúpiť veriaceho o istotu Božej prítomnosti. Chce uhasiť každý záblesk nádeje a zamedziť prístup každému lúču svetla k človeku. Nesmieš mu to dovoliť. Nepočúvaj pokušiteľa, ale povedz:

„Ježiš zomrel, aby som mohol žiť. On ma miluje a nechce, aby som zahynul. Mám súcitného nebeského Otca, a hoci som sa prehrešil proti jeho láske a premárnil som jeho požehnania, predsa vstanem, pôjdem k svojmu nebeskému Otcovi a poviem: Otče, zhrešil som proti nebu a proti Tebe a nie som už hoden menovať sa Tvojím synom; prijmi ma ako jedného z nádenníkov.“ porov. Lukáš 15

V podobenstve sa dočítaš, ako bol tento márnotratník prijatý:

„Keď bol ešte ďaleko, uzrel ho otec, zľutoval sa, pribehol, padol mu okolo krku a vybozkával ho.“ Lukáš 15:20

No ani toto nežné a dojímavé podobenstvo nestačí na vyjadrenie nekonečného súcitu nebeského Otca. Pán oznamuje ústami svojho proroka:

„Miloval som ťa večnou láskou, preto som ti tak dlho zachoval milosť.“ Jeremiáš 31:3

Kým je hriešnik ešte ďaleko od otcovského domu a v cudzej zemi utráca svoj majetok, Otcovo srdce túži po ňom a každá v duši človeka prebudená túžba po návrate k Bohu je nežným napomínaním od Ducha Svätého, ktorý povzbudzuje, prosí a priťahuje tuláka k Otcovmu láskavému srdcu. Môžeš ešte pri toľkých zasľúbeniach Písma pochybovať? Môžeš si myslieť, že keď úbohý hriešnik túži po návrate, dychtí po odpustení svojich hriechov, Pán ho tvrdo odmietne a nedovolí mu prísť a kajúcne padnúť k jeho nohám?

Preč s takými myšlienkami. Nič neškodí viac než takáto predstava o našom nebeskom Otcovi. On nenávidí hriech, ale miluje hriešnika a v Kristovej osobe dal sám seba, aby všetci, ktorí chcú, mohli byť zachránení a v kráľovstve slávy mali večný život. Ani by sa to nedalo vyjadriť mocnejšie a nežnejšie než tak, ako sa rozhodol zjaviť nám svoju lásku. Hovorí:

„Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nezľutuje sa nad synom, ktorého zrodila? Keby aj ony pozabudli, ja na teba nezabudnem.“ Izaiáš 49:15

Ak pochybuješ a máš strach, nezúfaj, pretože Ježiš žije, aby sa za nás prihováral. Ďakuj Bohu za dar jeho drahého Syna a pros, aby jeho smrť za teba nebola márna. Duch ťa dnes nabáda a ty smieš ísť k Ježišovi a smelo ho žiadať o požehnanie. Pri čítaní zasľúbení pamätaj, že sú výrazom nevýslovnej lásky a zľutovania. Veľké srdce večnej Lásky sprevádza hriešnika bezmedzným súcitom.

„V ňom máme vykúpenie skrze jeho krv, odpustenie hriechov.“ Efezským 1:7

Áno, len ver, že Boh je tvojím pomocníkom. On chce v človeku obnoviť svoj mravný obraz. Keď k nemu prichádzaš s vyznaním a pokáním, on prichádza k tebe s milosrdenstvom a odpustením.

Téma viery a prijatia tvorí neoddeliteľný základ spásnej skúsenosti a priamo nadväzuje na proces pokánia a odovzdania, pretože bez viery nie je možné prijať Božie odpustenie ani nové srdce. Tento krok úzko súvisí so skúsenosťou znovuzrodenia, kde Duch Svätý prebúdza nový život v Kristovi, a zároveň patrí do praktickej roviny kresťanského života, v ktorom sa človek učí žiť z viery a nie zo skutkov. Hlboké biblické ukotvenie tejto pravdy ponúka aj biblické štúdium, ktoré jasne ukazuje, že odpustenie, očistenie a spravodlivosť sú darom Božej milosti, prijímaným jedine vierou.