13.časť – Demaskovanie UFO (UAP) a aliens

Názov tejto kapitoly je úmyselne prevzatý z rovnomennej knihy G. Dibitonta. Tento Talian prežil spolu so svojimi priateľmi sériu blízkych stretnutí s posádkami UFO. Zážitky jeho skupiny sú zásadne odlišné od tých, ktoré boli opísané v predchádzajúcej kapitole o únosoch. Ide o úplný protiklad. Nebesania, s ktorými sa tu stretávame, sú prezentovaní ako stelesnená láska. Údajne neexistuje nič ideálnejšie v celom vesmíre.

Všetko sa začalo na začiatku roku 1980, keď sa v miestnosti, kde sedel Giorgio Dibitonto, náhle rozliala intenzívna žiara. V nej sa zjavil neobyčajne krásny mladík s priesvitnými krídlami, ktorý sa dokonalou taliančinou predstavil ako archanjel Rafael. Vyzval Giorgia, aby začal študovať biblické apokryfy, v ktorých sa mal dozvedieť, že on – Rafael – kedysi v ľudskej podobe sprevádzal mladého Tobiáša na jeho dôležitej ceste.

Po istom čase bol Giorgio telepaticky vedený na miesta, kde došlo k jeho prvému kontaktu s posádkou striebristo žiariaceho lietajúceho disku, ktorú okrem Rafaela tvorili aj ďalší anjeli.

„Bolo mu oznámené, že už po celé tisícročia nadväzujú s ľuďmi podobné kontakty a to, čo je v Biblii opísané ako oblak, ktorý viedol Izraelitov po púšti pri ich exode a z ktorého hovoril Hospodin, bola v skutočnosti ich kozmická loď.“

Aby Giorgio nepochyboval o realite svojho stretnutia a neskôr si nenahováral, že sa stal obeťou vlastnej fantázie, spôsobili mu anjeli citeľnú škodu na jeho automobile. Tá mala slúžiť ako nevyvrátiteľný dôkaz reality všetkého, čo dovtedy prežil.

Podľa ich tvrdení patria k spoločenstvu Bratstva univerzálnej lásky, kde vládne vzájomné porozumenie a vysoký stupeň poznania. Oddávna k ľudstvu prichádzajú s pomocou, ktorú údajne poskytujú uvážlivo podľa situácie. Vplyvom rôznych vibračných úrovní prechádzajú do rôznych dimenzií a zjavujú sa rozličným spôsobom – v svetle, v kozmickej podobe alebo ako ľudia.

Niekedy sa priamo inkarnujú do ľudského rodu, aby bola ich pomoc trvalejšia a účinnejšia. Tvrdia, že sa takto inkarnovali do Noacha, Mojžiša, Eliáša, Henocha, Melchisedeka a ďalších. Tak ako ich brat z vyššej dimenzie, inkarnovaný do Mojžiša, viedol Izraelitov z otroctva, má byť dnes pripravený nový Mojžiš, ktorý má viesť celé ľudstvo v jeho poslednom exode z otroctva zla do zasľúbeného Edenu.

„Keď sa Zem začne rúcať pod výbuchmi atómových bômb, tisíce lietajúcich diskov a hviezdnych lodí budú zachraňovať tých ľudí, z ktorých vnútra vyžaruje podobné svetlo, aké vyžaruje z hviezdnych lodí. Niektorí do diskov nastúpia sami, iní budú vtiahnutí lúčom svetla, pretože už nebude čas na pristátie. Oni teraz spolu s pannou Máriou pripravujú stvorenie nového Neba a novej Zeme pre tých, ktorí túžia po oslobodení od zla a snažia sa ho vyhnať zo svojho srdca. Pre nepriateľov lásky však nemôžu urobiť nič, pretože ich vnútorný disharmonický stav a znečistené energie im v tom bránia – zo záchrany sa vylúčili sami.“

V septembri 1980 prebehol posledný priamy kontakt Giorgia a jeho priateľov s Rafaelem. Ako rozlúčkový dar mali prežiť skúsenosť, pri ktorej do nich vstúpil sám Boh a naplnil ich nevýslovným šťastím. Zažili aj prítomnosť panny Márie a dostali príkaz, aby o všetkých týchto udalostiach a posolstvách napísali knihu. Odvtedy udržiavajú s anjelmi už len telepatický „kozmický kontakt“, prostredníctvom ktorého sú vedení v ďalšom poznaní krok za krokom.

Po prečítaní knihy G. Dibitonta pôsobí všetko tak krásne, spravodlivo a ideálne, že sa prirodzene vynára otázka, či to všetko môže byť pravda. Ak by išlo len o výplod fantázie, zmyslové klamy alebo úmyselný podvod za účelom popularity, dalo by sa to jednoducho prehliadnuť. No kto by dokázal všetkým svedkom, ktorí sa na tom priamo či nepriamo podieľali, že klamú? Nie sú predsa prví, ktorí tvrdia, že zažili stretnutia s pannou Máriou, anjelmi a žiariacimi bytosťami. Udalosti vo Fatime a Medžugorí boli dokonca skúmané vedou a nebol v nich oficiálne potvrdený podvod.

Ak pripustíme, že kniha opisuje skutočné zážitky, potom je nevyhnutné tieto zjavenia dôsledne porovnať s Biblou, na ktorú sa tieto hviezdne bytosti opakovane odvolávajú. Niektoré z ich tvrdení totiž svojím obsahom vzbudzujú vážnu nedôveru. Stručne sa na niektoré z nich pozrime.

Podľa Biblie je rozhodujúcim prvkom Božia moc a sila Ducha, ktorá dokáže meniť človeka zvnútra. Samozrejme, vyžaduje sa aj ľudská ochota nechať Boha pôsobiť v osobnom živote. Na rozdiel od tohto biblického pohľadu však Rafael tvrdí, že človek má v sebe schopnosť stať sa lepším vlastnou silou, postupným sebavylepšovaním, krok za krokom. Na tejto ceste mu majú pomáhať práve títo anjeli, ak sa im človek bezvýhradne zverí.

Zároveň vyzývajú ľudí, aby sa k nim modlili. Ak vraj človek nevie, ako ďalej, poskytnú mu zaručene správny výklad Biblie a dokonca ho majú uchrániť aj pred poslednými ranami, ktoré majú v budúcnosti prísť.

Keď Kristus odchádzal z tejto Zeme, podľa Písma vystupoval nahor, až Ho zahnal oblak. Jeho učeníkom bolo jasne povedané, že príde tým istým spôsobom. Rafael však tvrdí, že Kristus sa vráti na hviezdnej lodi, obklopený tisíckami lietajúcich tanierov. Ak by Ježiš skutočne odišiel v UFO, potom by Biblia nepochybne zaznamenala, že vstúpil do neznámeho lietajúceho telesa, prípadne že Ho obklopovali zvláštne žiariace objekty, a že sa rovnakým spôsobom aj vráti.

Navyše, o existencii UFO existujú historické záznamy už z predkresťanských čias, takže nejde o nič nové. Tvrdenie o nanebovstúpení Krista v lietajúcom disku preto nevyhnutne vzbudzuje dojem, že si títo anjeli na základe vlastného výkladu Biblie pripravujú pôdu pre najväčší podvod všetkých čias. Keďže ide zjavne o rovnakú réžiu ako v predchádzajúcich častiach, len podanú výlučne pozitívnym tónom, je potrebné upriamiť pozornosť na dva biblické texty, ktoré toto konanie jasne osvetľujú:

„Pamätajte si, že neexistuje iná cesta k večnému životu než tá, ktorú nám otvoril Kristus. Nedajte sa zviesť tými, ktorí sa snažia Jeho učenie prekrúcať. Kto to robí, nech je naveky zavrhnutý. Znovu opakujem: aj keby niekto z nás – alebo dokonca anjel z neba – hlásal niečo iné, než sme vás učili my, nech je naveky zavrhnutý.“ Galaťanom 1:7–9

„Veď takíto ľudia sú podvodníci, falošní apoštoli, ktorí sa len vydávajú za Kristových vyslancov. A niet sa čomu čudovať, veď aj sám satan sa pretvaruje na anjela svetla. Preto nie je nič zvláštne, ak sa aj jeho služobníci maskujú za služobníkov spravodlivosti.“ 2. Korinťanom 11:13–15

Hoci na mnohých miestach znejú tieto posolstvá takmer ako slová samotného Ježiša a celé sú ladené pozitívne a zdanlivo biblicky, pri hlbšom skúmaní tohto na pohľad krásneho ovocia človek veľmi rýchlo narazí na červa klamstva.

Spasenie vlastným zdokonaľovaním po malých krokoch nesie jasné znaky učenia New Age. Pomoc ponúkaná prostredníctvom anjelských zjavení nápadne pripomína spiritistické prejavy. Úplne nebiblické je pohanské a východné učenie o reinkarnácii, podľa ktorého človek postupne prechádza z hmotného tela cez zvyšovanie osobnej frekvencie až do astrálneho a napokon svetelného tela, kde má splynúť s božstvom.

Rovnako podozrivé je povyšovanie apokryfov nad Bibliu a nárok na exkluzívny, moderný výklad Písma. To všetko si vyžaduje maximálnu opatrnosť.

Práve tým, že je celé posolstvo zamerané na to pekne znejúce v človeku a že sa vyhýba nepríjemným pravdám, môže sa toto poňatie UFO a duchovných zjavení stať jedným z najväčších zvodov posledných dní. V čase, keď si ľudia uvedomia potrebu návratu od bezohľadnej dravosti, ničenia prírody a úpadku morálky späť k pojmom ako láska a vzájomné porozumenie, môže práve tento klam pôsobiť najpresvedčivejšie.

Tieto zjavenia sa môžu stať spojovacím článkom takmer celého ľudstva – medzi východnými náboženstvami postavenými na reinkarnácii a kresťanskými cirkvami, ktoré uznávajú mariánske zjavenia, a preto budú ochotné prijať aj to supermoderné. Môžu sa stať mostom aj medzi ateistickými vyznávačmi UFO a okultnými skupinami.

Za masívnej podpory masmédií, ktoré budú sprostredkúvať ich rôzne „predstavenia“, budú mnohí ochotní zveriť sa pod vedenie týchto tzv. „hviezdnych anjelov“. Svojím spôsobom ide o paralelu toho, čo sme už v minulosti mohli pozorovať pri bytostiach označovaných ako „kladní blondíni“, avšak tentoraz je všetko výraznejšie nábožensky zafarbené.

V knihe Johannesa Fiebaga „UFO – únosy ľudí – stretnutia s mimozemskou civilizáciou“ nachádzame detailnú analýzu zjavovania sa mnohých nadprirodzených bytostí – od rozprávkových postáv až po mimozemšťanov spájaných s UFO. Autor všetky tieto bytosti súhrnne označuje pojmom „tí druhí“ a na základe množstva prípadov dokazuje, že tieto entity sprevádzajú ľudstvo od samotného počiatku jeho existencie.

Zásadným záverom tejto štúdie je poznanie, že bytosti menia svoj vzhľad v závislosti od doby a cielene sa prispôsobujú predstavám, očakávaniam a fantáziám ľudí konkrétnej epochy.

Je preto nevyhnutné si uvedomiť, že rozličné podoby, s ktorými sa stretávame, nie sú oni sami, ale iba maska, ktorú používajú. Môžu na seba brať ľudskú podobu – od úplne obyčajného vzhľadu až po žiariace bytosti – alebo sa zjavovať ako bizarné postavy, napríklad škriatkovia a víly, či v nespočetných formách mimozemských bytostí. Ide o stretnutia s civilizáciou, ktorá sa javí ako výrazne vyspelejšia a disponuje schopnosťou rozmanitých premien.

Ľudstvo bolo už v raných etapách svojich dejín navštevované žiariacimi bytosťami, zostupujúcimi z neba na podivných lietajúcich strojoch, ktoré svojím vplyvom formovali napríklad náboženstvá Mayov a Aztékov. Germánske a slovanské kmene zažívali invázie dobrých aj zlých škriatkov a víl. V období kresťanského osvietenia sa na rôznych miestach objavujú zjavenia Panny Márie, často sprevádzané svetelnými javmi. A v ére kozmickej techniky nastupujú lietajúce taniere a mimozemšťania.

Opäť je potrebné zdôrazniť, že to, čo ľudia vidia, nie sú samotné bytosti, ale iba maska, za ktorou sa skrývajú. Pozrime sa na niektoré ich kuriózne prejavy.

Víly

Nielen v minulosti, ale aj v súčasnosti sa ľudia stretávajú s bytosťami, ktoré možno opísať ako priehľadné, iskrivé, podivne sa pohybujúce až tancujúce entity – v minulosti označované ako víly. V súvislosti s vílami sa často spomínajú únosy žien a detí. Únosy do UFO pritom nie sú „vynálezom“ 20. storočia. Už dávno predtým sa v povestiach opakuje rovnaký vzorec: únos, pobyt na neznámom mieste, rôzne zásahy do tela a mysle, následné prepustenie, dočasné zdravotné ťažkosti a neraz aj strata pamäti.

Škriatkovia

Rovnako množstvo rozprávaní o náhodných a neočakávaných stretnutiach so škriatkami, skriatkami a zvláštne vyzerajúcimi malými bytosťami má s veľkou pravdepodobnosťou reálny základ. Mnohé z týchto prípadov pochádzajú od dôveryhodných svedkov svojej doby. Zaujímavé je, že niektoré opisy týchto bytostí sa nápadne podobajú dnešným popisom malých sivých EBE.

V knihe J. Fiebaga na stranách 34–37 sa napríklad dočítame o Hopkinsvillskom prípade z 21. 8. 1955, keď sa po pristátí UFO objavili desivé, akoby žiariace bytosti so sloními ušami a okrúhlymi žltými očami, vysoké len približne 120 cm. Tieto bytosti vydesili dve rodiny nielen svojím vzhľadom, ale aj tým, že sa ich nedalo zbaviť – dokonca ani streľbou z pušiek, ktorá im vôbec neublížila.

V mnohých príbehoch možno jasne vysledovať schopnosť prekračovania fyzických prekážok aj odolávania zbraniam. Na strane 46 tej istej knihy je opísaný prípad z roku 1964, keď osemnásťročná Anne Lister a jej neskorší manžel Lew zbadali z auta v blízkosti farmy Anninej matky v Clormont County (Ohio, USA) postavu, ktorá sa extrémne rýchlo pohybovala cez pole.

Anne vypla reflektory auta a zdalo sa, že ich postava nevidí. Keď svetlá znovu zapla, postava sa k nim začala približovať. Nešla však normálnym spôsobom, ale skákaním a poskakovaním. Bolo to šokujúce. Postava prešla tromi drôtenými plotmi, akoby vôbec neexistovali. Anne začala kričať, pretože postava sa zrazu objavila priamo pred čelným sklom. Mala veľké žlté, žiariace oči.

Anne aj Lew boli paralyzovaní strachom a neboli schopní akéhokoľvek pohybu. Potom sa postava pred ich očami začala meniť. Ruky sa jej premieňali na drápy. Následne sa po štyroch od nich vzďaľovala a napokon sa rozplynula vo vzduchu. Obaja neskôr zhodne povedali:

„Bolo to strašné. Všetko sa odohrávalo, akoby v spomalenom filme. Vieme, že nám to nikto neuverí, ale skutočne sa to stalo.“

K miznúcim postavám by sa dalo zaradiť už len klasické zobrazenie čerta. Kto by však dnes ešte niečomu takému veril? Napriek tomu je príbeh zo strany 46 mimoriadne zaujímavý. V júli 1974 si členovia rodiny Davisovcov z Marienmontu (USA) všimli v dome zvláštny zápach. Vyšli pred dom, no zápach pretrvával aj tam, rovnako ako u susedov. Domnievali sa, že ide o únik plynu, preto bola privolaná plynárenská spoločnosť, avšak neskoršie merania boli negatívne. Davisovci si sadli do auta a vyrazili za mesto.

Pri pohľade na okraj cesty sa im naskytol neuveriteľný a šokujúci obraz. Videli takmer nahú, približne dva a pol metra vysokú postavu podobnú človeku. Hornú časť tela mala ochlpenú, nohy mala zakryté tmavými nohavicami a na chodidlách mala podkovy. Rodičia aj deti počuli ich klopanie a stopy zostali dokonca aj na asfalte. Pani Davisová, ktorá šoférovala, po niekoľkých desiatkach metrov zastavila, no postava už bola preč.

Autor knihy ďalej pokračuje zamyšlením:

„Navštevujú nás tisíce mimozemských rás, od malých bytostí so šedivou kožou, ktoré sa objavujú takmer pri každom únose, cez jednookých obrov či čertom podobné okované kreatúry, až po gigantické obrie mozgy. Kto sú tieto bytosti, tí druhí?“

Náš preskúmaný a vysoko technizovaný svet tieto bytosti popiera (Y25). „Možno práve preto dnes pribúda únosov – chcú na seba upozorniť,“ píše W. Strieber vo svojej knihe „Spoločenstvo“ a pokračuje:

„Napriek tomu, že s nami žijú od nepamäti, naša generácia týmto mytologickým postavám vôbec nevenuje pozornosť. Je to prvýkrát, keď človek jednoducho odmietol reagovať a odpovedať duchom a bohom. Možno práve preto sa stali takými fyzickými a reálnymi, že v noci vyťahujú ľudí z postelí ako únoscovia. Sú to oni, ktorí musia prebudiť našu pozornosť. Chcú dokázať, že nie sú len výplodom mysle, ale že vonku niečo skutočne je a chce to dovnútra.“ W. Strieber

Napriek tomu náš svet tieto bytosti tvrdohlavo popiera. A musí ich popierať, pretože nezapadajú do obrazu reality, ktorý má moderný človek vytvorený. Spoločnosť založená na normách, presných systémoch, plánoch a formulách si nemôže dovoliť odchýlky. Cudzie elementy v takomto systéme nemajú miesto. Preto sa mimoriadne prípady buď reinterpretujú ako potvrdenie pravidiel, alebo sa úplne ignorujú. A práve tí, ktorí ich existenciu popierajú, im nevedomky dávajú voľné pole pôsobnosti (Y25).

Na stranách 138–157 opisuje J. Fiebag záhadné vzducholode rôznych tvarov, vrátane takých, aké vo svojich fantastických románoch opisoval aj J. Verne. Aj z dnešného pohľadu by takéto stroje nemohli lietať, pokiaľ by nemali oveľa silnejšie a zároveň ľahšie pohonné systémy. V tom období sa však technika iba rozbiehala a pracovalo sa s ťažkými parnými strojmi. Na stranách 182–183 nachádzame nasledujúci zásadný záver:

„Jedno sa zdá byť isté – napriek jednotlivým podvodom, napriek všetkým vtipkárom a ich lžiam, napriek všetkým názorom, ktoré šíril tlač, sa zdá, že ku koncu minulého storočia existoval reálny fenomén. Prejavoval sa vo forme doutníkovitého alebo eliptického telesa, ktoré sa bezhlučne vznášalo klzavým letom nad americkým kontinentom. Ľudia sa stretávali s posádkami takýchto objektov, s podivnými postavami podobnými dnes opisovaným UFO-nautom. Už vtedy boli ľudia unášaní a nemožno vylúčiť, že sa tu a tam niektorá loď zrútila, nezanechajúc žiadne kovové zvyšky, alebo sa rozplynula ako želé.“

J. Fiebag ďalej vysvetľuje, že s tým istým javom sa stretávame aj dnes. Po sto rokoch znovu pozorujeme valcovité a eliptické UFO, stretávame sa s mimozemskými bytosťami, s únosmi ľudí a so zrútenými objektmi. História sa opakuje. Nie v detailoch, nie v každom kúsku mozaiky, ale v základných rysoch. Vzducholodný fenomén nebol predchodcom dnešného UFO fenoménu, ale išlo o priebežné a časové prispôsobenie jednej a tej istej reality.

Ľudia minulého storočia vkladali svoje sny a nádeje do rodiaceho sa veku techniky, v ktorom bolo lietanie najvyšším cieľom. To, čo vtedy videli na oblohe, nebolo nič iné než predzvesť tohto sna, obrazy prispôsobené túžbam technickej generácie. To, čo pozorujeme dnes, je v podstate to isté: kozmické lode, vyspelá technológia a genetické manipulácie, ktoré majú formovať tvár sveta.

Na konci nášho storočia UFO fenomén neurobil nič iné, len sa týmto obrazom opäť prispôsobil. Pre tých druhých má len druhotný význam, pod akou maskou vystupujú. Túto masku za tisícročia zmenili už niekoľkokrát. Boli anjelmi, čertmi, škriatkami, vílami, cestovateľmi z Magonie či posádkami vzducholodí z Marsu. Dnes sú to piloti kozmických lodí z Venuše alebo zo systému Zeta Reticuli.

Kým v skutočnosti sú? Odkiaľ naozaj prichádzajú? Aké sú ich skutočné zámery? Odpovede na tieto otázky hľadáme v minulosti aj v prítomnosti, no len budúcnosť ukáže, kde je pravda.

Stále otvorenou otázkou zostáva, prečo sa tí druhí tak dôsledne prispôsobujú našim predstavám, čo tým sledujú a aký cieľ tým chcú dosiahnuť. Koľko rozmanitých foriem už počas existencie našej planéty dokázali vymyslieť, napodobniť a predstierať. Mimoriadne zarážajúce je, že ich technické prejavy akoby odporovali všetkým známym prírodným zákonom. Príkladom je zdokumentovaná havária ich stroja spred sto rokov v blízkosti mesta Lincoln v štáte Nebraska, ktorá vyústila do paradoxnej situácie.

„Vtedy, 6. 6. 1884, rozptýlené časti stroja, ktorý sa zrútil, bez problémov odolávali požiaru s teplotou presahujúcou 1 400 °C, pri ktorej sa pod súčiastkami tavilo pieskové podložie. Keď však prišiel dážď, celý objekt sa začal meniť na rosolovitú hmotu a rozplýval sa pred očami žasnúcej verejnosti, medzi ktorou nechýbali ani policajti a narýchlo zvolaná komisia.“

V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že aj v ďalších prípadoch došlo k akémusi „sebazničeniu“ zrútených objektov, či už išlo o guľovitý objekt vo Francúzsku (Aleçon, 12. 6. 1790), ktorý opustila záhadná postava, alebo o menšiu guľu v Dolnom Novgorode v roku 1986. V oboch prípadoch guľa explodovala a nezostalo po nej nič (Y 95, 175). Je to snaha zabrániť tomu, aby sa nám do rúk dostala záhadná zliatina, z ktorej je objekt postavený, a aby sme nemohli nahliadnuť pod pokrievku?

Ak sú tí druhí schopní sa pred očami vystrašených svedkov zjaviť a vzápätí rozplynúť vo vzduchu, potom je možné, že rovnakým spôsobom dokážu eliminovať aj „kozmickú loď“ a z celej udalosti zanechať len chaos, zmätok a nezodpovedané otázky (Y 176). Ak si otvoríme slovník z oblasti psychiatrie, potom pod pojmom „vymývanie mozgov“ (crazy driving) môžeme čítať nasledujúcu definíciu:

„Pomocou špeciálnych foriem komunikácie sú odovzdávané protichodné posolstvá, ktoré zasahujú bežne potláčané oblasti osobnosti. Osoba vystavená takejto komunikácii prestáva byť schopná jasne rozlišovať, aký druh vzťahu má k svojmu protějšku. Každý vnem, či už ide o druhého človeka alebo vlastnú osobu, sa stáva neistým. Je podkopaná dôvera vo vnímaní okolitého sveta aj vlastného vnútra. Vývoj individuality sa zastavuje.“

Ďalej sa dočítame, že cieľom tohto vymývania mozgov je snaha psychicky znehodnotiť človeka a dostať ho presne tam, kde ho potrebujú mať. Záver si nech si v tomto bode urobí každý sám. Je však zrejmé, že z tohto pohľadu už protichodné správy podávané channelingom, navzájom si odporujúce a nepochopiteľné zjavenia, nepôsobia tak naivne a nevinne.

To, čo sme kedysi hodnotili ako diskreditujúce omyly, ktorými si niekto zdanlivo hlúpo kazí vlastnú reputáciu, môžeme v súvislosti s vymývaním mozgov vnímať ako vedomý zámer. Objavuje sa tu jasná snaha o manipuláciu celého ľudstva. Ak to neslúži k niečomu ešte horšiemu, potom sa týmto „tým druhým“ nepochybne podarilo priviesť väčšinu ľudí k úmyselne zmanipulovanému, zdanlivo „objektívne osobnému“ záveru, že žiadne duchovné bytosti neexistujú a že ide len o rozprávky a výmysly.

Tým majú „tí druhí“ úplne voľné pole pôsobnosti. Nech urobia čokoľvek, vždy sa nájde iné vysvetlenie, ktoré však nikdy nemôže odhaliť ich skutočnú podstatu.

Ak berieme vážne to, čo Biblia odhaľuje o taktike „Otca lži“ a jeho padlých anjeloch, vidíme, že to presne korešponduje s činnosťou „tých druhých“. Biblia navyše odhaľuje ich metódy aj ich ciele, čo sa im zjavne nepáči.

Na druhej strane Biblia ponúka prijatie Ježiša ako oslobodzujúci prvok z labyrintu lží a neistôt. Na rozdiel od vymývania mozgov založeného na zmesi klamstiev vedie Ježiš k pravde a k upevneniu vnútornej osobnosti. Správny vzťah k Ježišovi robí človeka slobodným, nie „obmedzeným pobožnôstkárom“. Je pravda, že niektoré náboženské systémy Bibliu zneužívajú na manipuláciu s ľuďmi namiesto toho, aby im otvorili cestu k slobode.

Aj to najlepšie sa dá, žiaľ, takto zneužiť – a aj toto zneužitie bolo nepochybne súčasťou plánu „tých druhých“. Ani napriek tejto ich premyslenej stratégii by nás to nemalo odradiť od toho, aby sme vzali do rúk Bibliu a začali študovať život Ježiša. Potom už nemusíme stáť bezradne v spleti lží, podvodov, manipulácií a záhadami opradených nadprirodzených javov.

Ak vezmeme do úvahy existenciu Boha, anjelov, obývaných svetov, ktoré nepadli do hriechu, ale aj existenciu satana a jeho padlých anjelov, potom je zrejmé, že ak má UFO mimozemský pôvod, musí pochádzať buď z jednej, alebo z druhej strany. Preto základná otázka znie:

„Na čo všetko, čo súvisí s UFO, slúži a aký to má vplyv na človeka vo svojich prejavoch aj dôsledkoch? Aké ciele UFO sleduje?“

Vieme, že dochádza k haváriám, psychickým traumám, únosom a strate osobnosti. Aj pri zdanlivo pozitívnych kontaktoch sa stretávame s tým, že filozofia a učenie ufonautov stoja vo svojich konečných záveroch v priamom rozpore s pravdami Biblie. Keďže sa strom pozná po ovocí, je zrejmé, že tento jav nepochádza z Božej strany. Nemôže teda ísť ani o nepadlých Božích anjelov, ani o obyvateľov iných nepadlých svetov.

Pri incidentoch s UFO boli prekročené Božie zákony lásky a slobody, či už išlo o priame alebo nepriame dôsledky, ako je ožiarenie, psychické traumy a podobne. Zostáva teda tá druhá strana. Existuje preukázané prepojenie medzi UFO, spiritizmom a hnutím New Age. Všetky tieto tri fenomény majú rovnakú „réžiu“. V súvislosti s touto tajomnou spleťou UFO príbehov chcem upozorniť na jeden prorocký text, uvedený v knihe Zjavenie, v 16. kapitole:

„A hľa, z úst draka, šelmy i falošného proroka vyšli traja nečistí démonickí duchovia, ktorí robia zázračné znamenia. Vyšli ku kráľom celého sveta, aby ich zhromaždili k boju v rozhodujúci deň Všemohúceho Boha.“

Všimnite si to pozorne. Démonickí duchovia prichádzajú s navonok humanisticky príťažlivou myšlienkou zjednotenia sveta s cieľom vyriešiť globálnu krízovú situáciu. No k akému cieľu je tento proces v skutočnosti nasmerovaný? K celosvetovej vzbure proti pravému Bohu a proti Jeho zákonom.

Keďže kniha Zjavenie používa prevažne symbolický jazyk, nešpecifikuje presne, aké formy a aké spôsoby ovplyvňovania budú zohrávať hlavnú úlohu. Väčšina biblických vykladačov sa však zhoduje v tom, že jednou z týchto foriem je nepochybne spiritizmus, teda okultizmus. Práve pod jeho vplyvom sa nachádzal Hitler aj viacerí ďalší mocní vodcovia, ktorí túžili vytvoriť univerzálne a blahobytné svetové usporiadanie pod jedným vedením.

Pokiaľ ide o zvyšné dve formy, názory sa už viac rozchádzajú. Môže ísť o pohanstvo, vrátane východných náboženstiev presiaknutých učeniami o reinkarnácii, ako aj o totalitnú formu pápežstva, kde majú politické záujmy a tradície väčšiu váhu než autorita Biblie. Patrí sem aj pôsobenie takzvaných „kozmických bratov“? Mnohí ľudia sa snažia skúmať tajomno a hľadať v rôznych mystických zjaveniach, spiritizme či UFO niečo pozitívne, na čom by mohli stavať.

Biblia nás však dôrazne varuje pred zahrávaním sa s ohňom. K pravde sa nedostaneme precedzovaním bahna, ale tým, že sa obrátime k zdroju pravdy. A podľa Písma je týmto zdrojom Ježiš Kristus.

V satanovej interpretácii je Boh vykresľovaný len ako akési univerzálne všeprenikajúce dobro s vysokou inteligenciou, no bez skutočnej spravodlivosti. Boh však nie je bezmocný dedko, ani neosobná kozmická sila prírody. Ježiš Kristus neprišiel prižmurovať oči nad hriechom, ale zachrániť z hriechu všetkých, ktorí v Neho uveria. Prišiel vyznačiť úzku cestu, nie ponúknuť nekonečné množstvo zvodných možností, ktoré sa zlievajú do širokej cesty.

O tejto ceste Ježiš jasne povedal, že vedie do záhuby. Iba život s Ježišom prináša človeku poznanie pravého šťastia a skutočný zmysel života. Veriť neznamená len rozumovo uznať existenciu Boha a pritom si žiť po svojom. Veriť znamená vytvoriť vzťah absolútnej dôvery.

„Dnes je moderné byť tolerantný ku všetkému, teda aj k hriechu a bludom. Ježiš však hovorí, že úzka cesta vylučuje všetko ostatné – reinkarnáciu, styk s duchmi, rôzne okultné praktiky a spiritizmus. Boh vedel, prečo zakázal styk s týmito vecami, pretože ide o kalnú vodu, v ktorej človek stráca orientáciu a jasný cieľ.“

Ak chceme rozlíšiť pravé bankovky od falošných, nenaučíme sa to štúdiom všetkých možných falzifikátov, ale tým, že dokonale spoznáme ten jediný pravý originál. Vtedy dokážeme odhaliť každý podvrh. Nebolo by teda správne urobiť si čas a začať sa vážne zaoberať originálom?

Niektorí si kladú otázku:

„Je vôbec možné vyznať sa v množstve neprehľadných teórií o paranormálnych javoch? Sme odsúdení na večné teoretizovanie a neschopnosť rozlíšiť pravdu od lži, podstatu od podvodu?“

Mnohí oprávnene upozorňujú, že s jednoduchou odpoveďou si nevystačíme. Odbiť všetko vetou:

„Je to len obyčajný podvod, utajená vojenská technika alebo nepreskúmaný prírodný jav,“ alebo naopak: „Je to úžasné, prelomové, znak novej éry,“

by znamenalo ignorovať množstvo dôkazov. Navyše nie je možné overiť všetky zdanlivo dôveryhodné informácie, ktoré sú prezentované rôznymi autormi. O to dôležitejšie je, aby naše názory vychádzali z overiteľných faktov, a nie zo skreslených údajov, či už vznikajú nepresnosťou, vedomým klamstvom, psychologickou kompenzáciou, alebo pôsobením zlomyseľných duchovných síl.

Niektoré javy skutočne naznačujú, že si s nami „zahrávajú“ tajomné bytosti, o ktorých Biblia podáva jasné a vážne svedectvo:

„Bojujeme proti zlým duchovným silám v nebeských oblastiach, proti kniežatstvám, mocnostiam a kozmickým silám tohto temného veku.“ Efežanom 6:12

Niektorí „odvážni“ berú toto varovanie na ľahkú váhu. V skutočnosti je však čistým šialenstvom, keď sa niekto po údajnom „superzážitku“ bezvýhradne zverí silám, ktorých pôvod a charakter vôbec nepozná. Tento text vznikol ako varovanie pred nadšeným a často nekritickým prijímaním neznámych duchovných síl, či už sa prejavujú v moderných, prekvapivých formách, alebo v „klasických“ zjaveniach. Ako rozlišovacie meradlo bola zvolená osvedčená a spoľahlivá Biblia.

Mnohí ľudia sa vo svojej životnej viere neustále utiekajú k nadprirodzeným javom, ktorým však celkom nerozumejú. Biblia nás naopak vedie a nabáda, aby sme nadviazali osobný vzťah a hlboké priateľstvo s Bohom, ktorý stvoril duchovný aj fyzický svet.

Dôkaz pravého duchovného života nespočíva v predvádzaní nadprirodzených javov, hoci bývajú príťažlivé a lákavé, no často prázdne a zavádzajúce. Spočíva v poznaní Stvoriteľa prostredníctvom viery v Ježiša Krista, čo sa prejavuje novým, zmysluplným a pokojom naplneným životom.

O paranormálnych javoch nikdy nebudeme vedieť všetko. V rámci ľudského chápania však môžeme poznať Boha, ktorý pozná všetko. V bezpečí Jeho priateľstva nachádzame to, čo nám ani dlhoročné nadprirodzené skúsenosti nedokážu poskytnúť – skutočný zmysel nášho života.

Problém ľudského rozhodovania spočíva aj v tom, že lož a zlo majú množstvo zdanlivých výhod, pretože sa dokážu neustále meniť a prispôsobovať ľudským túžbam. Preto vznikajú stále nové ideológie, od Babylonu cez Platóna až po Hitlera a Lenina. Na rozdiel od širokej cesty klamstva má pravda tú „nevýhodu“, že je úzka, ale stála. Vyžaduje od človeka, aby sa on menil podľa nej, a nie aby si ju prispôsoboval podľa seba. Už Pilát položil zásadnú otázku:

„Čo je pravda?“ Ján 18:38 „Ja som cesta, pravda i život.“ Ján 14:6

Mnohí ľudia pravdu neprijímajú preto, že v hĺbke srdca vedia, že by to vyžadovalo radikálnu zmenu života. Tú však nie sú ochotní urobiť. Dejiny opakovane ukazujú, ako sa ľudia bez Boha snažili nastoliť rôzne spoločenské poriadky, no vždy zlyhali. Všetko sa rozpadlo na sebectve ľudských sŕdc. Zmena ľudstva nie je možná bez zmeny srdca každého jednotlivca. Keďže Ježiš Kristus je kľúčovou osobou dejín, satan urobil všetko pre to, aby zmaril Jeho pôsobenie na Zemi – či už fyzickou likvidáciou alebo duchovným zvodom smerujúcim k hriechu.

Už pred Jeho prvým príchodom sa snažil aranžovať dejiny tak, aby Ho ľudia neprijali. Preto povstávali rôzni falošní Mesiáši. Keď prišiel ten pravý, mali si mnohí povedať:

„To už poznáme, takých Mesiášov tu bolo dosť… čo nám chce povedať tento ďalší?“

Podobne aj pred druhým príchodom povstávajú rôzni záchrancovia a spasitelia sveta. Každý tvrdí, že má pravdu a ten správny program. Ako sa v tom vyznať?

Mimozemšťania ponúkajú krajné vízie, no zároveň prinášajú rozporuplné posolstvá a po kontakte s nimi často dochádza k psychickým traumám. Ponúkajú vlastného Mesiáša – Aštara, prípadne kolektív Mesiášov. New Age sľubuje duchovné a emocionálne zážitky a „odhalenie“ duchovných síl. Budhisti očakávajú príchod piateho Buddhu. Neustále vznikajú tisíce hnutí, ktoré hovoria o blízkom konci sveta a príchode Mesiáša. Ako rozpoznať toho pravého a nebyť oklamaný?

Kto sa nechce nechať strhnúť rôznymi duchovnými prúdmi, musí sa zachytiť niečoho pevného. Ako oddeliť pravdu od lži? Potrebujeme skutočne pravdivé meradlo, pevný základ a nemenný bod, z ktorého môžeme všetko posúdiť a správne sa orientovať. A práve tu sa ukazuje zásadný význam Božieho slova.

„Mnohí si za tento pevný bod zvolili Bibliu a urobili dobre. Tento základ im pomohol pri riešení životných otázok a odhalil aj to, čo je skryté v duchovnom svete. Biblia zároveň obsahuje varovanie pred zázrakmi, ktoré sú pôsobivé, no klamlivé, aj keď sa snažia vzbudzovať pozitívny dojem.“

Práve preto je druhá fronta, na ktorej satan vynakladá značné úsilie, boj proti Biblii, pretože ho demaskuje. Rôznymi spôsobmi sa presadzuje myšlienka, že nové a vyššie systémy poznania vraj nahradili Bibliu, ktorej sa údajne držia už len obmedzené a bigotné skupiny kresťanov, a tým vraj bránia rozvoju celosvetového mieru a bratstva. Je však isté, že človek sa musí o niečo oprieť a na niečo sa spoľahnúť.

Otázka znie: je možné sa spoľahnúť na vlastný rozum, ľudské vedomosti, logiku, autority, rôzne teórie, technické zariadenia a tam, kde veda a technika zlyhávajú, dokonca na výroky duchov – ak chcete, mimozemšťanov?

Existuje však možnosť oprieť sa o inšpirované Božie slovo. Zamyslite sa, či práve Biblia nie je tým správnym základom, ktorý nám dokáže aspoň čiastočne odhaliť tieto záhady. O našu planétu, a tým aj o každého jednotlivca, sa vedie obrovský duchovný boj. Je nevyhnutné správne sa rozhodnúť, na čo sa v živote spoliehame. A aká nádej a budúcnosť čaká toho, kto sa rozhodne brať Kristove slová vážne:

„Určite prídem čoskoro.“ Zjavenie 22:20 „Príď, Pane Ježišu.“

Téma demaskovania UFO (UAP) a mimozemských bytostí úzko súvisí s biblickým pohľadom na duchovný svet, a preto prirodzene nadväzuje na výklad UFO vs. Biblia, kde sa odhaľuje rozdiel medzi modernými ezoterickými interpretáciami a učením Písma; tvrdenia o anjeloch v hviezdnych lodiach je potrebné posudzovať vo svetle pravdy o anjeloch, ktorá jasne rozlišuje medzi Božími anjelmi a padlými duchovnými bytosťami.

Celý koncept falošnej záchrany ľudstva a nového exodu zapadá do širšieho rámca New Age a NWO; biblické varovanie pred klamlivými znameniami a falošnými zjaveniami je zároveň pevne ukotvené v kontexte posledných udalostí dejín, kde Písmo jednoznačne upozorňuje, že spasenie neprichádza skrze bytosti z iných dimenzií, ale výlučne skrze Ježiša Krista.