9.časť – Konfrontácia zo sveta duchov

Život po smrti, ľudia, ktorí sa náhle samovoľne vznietili, liečitelia, spiritizmus, duchovia, kontakty s UFO a rôzne paranormálne javy, ktoré s UFO úzko súvisia, sú často mimoriadne zložité, záhadné, tajomné a rozporuplné. Čím viac sa človek snaží preniknúť do týchto oblastí, tým viac nejasností objavuje. Práve preto je nevyhnutné postupovať opatrne a s rozlišovaním.

Biblia učí, že existuje nebezpečný a klamlivý svet duchov, ktorý deformuje realitu a môže zničiť ľudské životy. Ľudia sa nemajú pokúšať nadväzovať s nimi kontakty. Mnohí vedci, ktorí skúmajú paranormálne (nadprirodzené) javy, si uvedomujú, že v pozadí týchto javov pôsobí niečo temné a zlé. G. K. Chesterton po experimente so spiritistickou tabuľkou vyhlásil:

„Jediné, čo môžem s plnou zodpovednosťou povedať o mystickej a neviditeľnej sile, je to, že klame.“ G. K. Chesterton

Dôkazov o existencii nadprirodzených javov je príliš veľa na to, aby sme ich mohli ignorovať alebo ich považovať len za výplod fantázie či ľudské prianie. Tieto javy nikdy nie sú priamočiare a veľmi často nie sú ani príjemné.

V dnešnej dobe akoby veda neustále odhaľovala, koľko toho ešte nevieme o skutočnom svete. Kvantová fyzika, DNA, genetické kódy, kvazary – všetky tieto revolučné objavy nielen rozširujú naše poznanie, ale zároveň otvárajú úplne nové smery uvažovania. Skúmajú sa oblasti, ktoré boli ešte donedávna zakázané alebo tabuizované. Výskum sa dotýka aj paranormálnych síl, zverejňujú sa utajované správy o UFO a podobne.

Niektoré takzvané „paranormálne“ javy môžu byť v skutočnosti „normálne“, len ešte nepoznáme zákony, ktorými sa riadia. Ryby padajúce z neba, samovznietenie, zemské línie či prútikárstvo môžu byť prejavom prírodných zákonov, ktoré sme zatiaľ neobjavili. Ak je to tak, potom ich automatické odmietanie bez dôkladného skúmania by bolo rovnakou chybou, akej sa dopustili tí, ktorí kedysi napádali Galilea a Kopernika za ich skutočný vedecký výskum.

Niektoré parapsychologické schopnosti nemusia byť samy o sebe satanské, to však ešte neznamená, že by sme mali schvaľovať ich používanie. Podľa jednej kresťanskej teórie sú parapsychologické schopnosti, vrátane telepatie a mimosmyslového vnímania, pozostatkom obdobia pred prvým hriechom, keď sa človek odvrátil od Boha. Je možné, že prví ľudia týmito schopnosťami disponovali, no odlúčením od Boha ich ľudstvo stratilo spolu so „svetelným šatom“, ktorý zrejme súvisel s aurou.

„O aure je známe, že každá farba zodpovedá určitým vlastnostiam človeka. Červená znamená aktivitu, silu a vôľu, ale aj hnev. Sivá alebo tmavá poukazuje na negatívnu orientáciu a chorobu. Na základe farebných zmien a deformácií možno určovať fyzický, emocionálny a duševný stav človeka.“

Pred pádom bol človek chránený svetelným plášťom harmonicky vyvážených vlastností a aura sa prejavovala jasne a zreteľne. Po páde sa však toto vyvážené zloženie narušilo. Aura bola kedysi natoľko silná, že tvorila viditeľnú ochranu – „šaty“, a pravdepodobne aj ďalšie ochranné vrstvy, napríklad magnetické pole. Človek bol schopný lepšie sa chrániť a citlivejšie reagovať na podnety zo svojho okolia.

Aj tie najskúsenejšie médiá, ktoré pracujú s parapsychologickými silami, sú nedokonalé a mimoriadne ľahko ovplyvniteľné a zneužiteľné zlými démonickými bytosťami. Preto je každý, kto skúma parapsychologické vedomie, vystavený vážnemu psychickému nebezpečenstvu. Záujemcom o túto problematiku sa odporúča kniha „Viery a vyznania“, kde sa v tretej časti s názvom „Záhady a mystériá“ tieto javy rozoberajú logicky, rozumne a objektívne.

Je takmer nemožné, aby autor akejkoľvek knihy o UFO dokázal overiť každý jednotlivý prípad a zároveň sa dostať cez bariéry vojenského utajenia a iných obmedzení. Väčšinou každý autor hľadá dôkazy podporujúce jeho vlastnú teóriu, ktorá je ovplyvnená jednak dostupnosťou informácií, ale aj jeho životnou filozofiou a svetonázorom. Práve preto je ufologická literatúra mimoriadne rozmanitá. Nachádzame v nej autorov presvedčených, že UFO v zmysle návštevníkov z kozmu neexistuje a že všetko bude skôr či neskôr racionálne vysvetlené (napríklad knihy K. Pacnera: „Odhalené tajomstvá UFO“).

Iní autori sa zameriavajú na zhromažďovanie a publikovanie verejne dostupných informácií (napríklad knihy M. Hesemanna), ďalší zastávajú špecifické filozofické smery. Existuje aj osobitná skupina ľudí, ktorí tvrdia, že boli kontaktovaní UFO bytosťami a prijali od nich rôzne zjavenia a posolstvá (G. Moosbrugger, Ch. Silva, G. Dibitonto a ďalší).

Kruhy v obilí s tvarmi starokeltských symbolov, indiánskych šamanských znakov, ale aj zložitých matematických obrazcov vytvorených pomocou počítačových algoritmov (napríklad Mandelbrotov diagram), chemické zmeny pôdy v miestach výskytu kruhov, svetelné lietajúce objekty objavujúce sa nad týmito oblasťami, rôzne zjavenia pripomínajúce spiritistické praktiky, záhadné lietajúce telesá spôsobujúce výpadky elektroniky a techniky.

To všetko predstavuje nesmierne rozsiahlu oblasť, ktorú je takmer nemožné komplexne preskúmať. Je zrejmé, že jeden človek nemá kapacitu preniknúť do všetkých týchto fenoménov do hĺbky.

Buď je všetko, čo tzv. kontaktované osoby tvrdia, stopercentný podvod a výmysel, ktorého cieľom je popularita, zisk a rozvoj obchodu. V takom prípade by všetci svedkovia stretnutí s „bytosťami“ a ich loďami boli nepravdiví a celý fenomén by sme mohli bez výčitiek odsunúť do oblasti fantázie pre dospelých.

Alebo je pravdou, že ľudia skutočne prijímajú telepatické správy, stretávajú sa s bytosťami a rôznymi zjaveniami a prichádzajú do kontaktu s neznámymi telesami. Aj svedkovia, ktorí sa priamo kontaktu nezúčastnili, no všetko videli, hovoria pravdu. V takom prípade je nevyhnutné sa týmto fenoménom seriózne zaoberať a klásť zásadné otázky: Odkiaľ pochádzajú tieto zjavenia, správy a bytosti a aké ciele sledujú?

A to aj napriek tomu, že v tejto oblasti budú nevyhnutne existovať podvody, ktoré sa v každej neprebádanej sfére prirodzene objavujú.

Čo všetko súvisí s UFO? Z predchádzajúcich častí je zrejmé, že o výskyte UFO existujú prastaré záznamy a že tento fenomén spre-vádza ľudstvo po stáročia. Neoddeliteľnou súčasťou sú aj kruhy a piktogramy v obilí a ich posolstvá. Mnohí ľudia sú nadšení myšlienkou, že nie sme vo vesmíre sami, a veria v existenciu mimozemských priateľov, ktorí nám bez veľkej námahy a bez zmeny ľudského srdca pomôžu vyriešiť politické, hospodárske, morálne a sociálne problémy.

Od nich sa očakáva dokonca aj riešenie problému zla. Lenže toto riešenie je často nejasné, rozporuplné a nie vždy jednoznačné.

„Niektorí ľudia sú možno ochotní pripustiť myšlienku, že zlo pochádza z prestupovania Božích zákonov, no keďže Bibliu buď nečítali, alebo ju čítali len povrchne, hľadajú pôvod „vysokej inteligencie“ či „energetického centra vesmíru“ inde než v Bohu a v Jeho Synovi Ježišovi Kristovi, ktorý problém zla rozhodujúcim spôsobom vyriešil na kríži a dnes ho rieši premenou ľudských sŕdc, až ho definitívne odstráni pri svojom druhom príchode.“

Niet knihy, ktorá by tak jasne ako Biblia odhaľovala pôvod zla, jeho metódy, lstivosť a klamlivé divadlo, ktorým sa snaží strhnúť celý svet. Pri prvých kontaktoch s mimozemšťanmi si mnohí všímali, že nejde len o pozitívne bytosti, ale aj o negatívne javy, ako sú únosy a psychické traumy. Z toho sa často vyvodzuje záver, že vo vesmíre vždy existovalo dobro aj zlo. Biblia však hovorí, že zlo má svoj pôvod, ale aj určený koniec.

Nápadná zhoda prejavov a výrokov mimozemšťanov so spiritizmom vyvoláva vážne otázky. Je vôbec možné, aby nás niekto takto systematicky klamal? Pre mnohých ľudí je spiritizmus niečím odpudivým, zatiaľ čo niektorí mimozemšťania vystupujú ako pozitívne bytosti. Dá sa zlo maskovať dobrom? Je lož účinnejšia, keď je zmiešaná s pravdou?

Spojenie UFO so spiritizmom sa môže zdať odvážne, no ak posolstvá odovzdávajú spiritistické médiá, nemožno túto možnosť ignorovať. Môže ísť o modernú formu spiritizmu alebo o zdanlivú náhodu? Aby sme tomu porozumeli, je nevyhnutné sa ešte raz stručne vrátiť k otázke, čo spiritizmus v skutočnosti je.

Spiritizmus patrí do oblasti okultizmu (okultný = tajomný), teda do sféry, ktorá zahŕňa tajomno a ezoterizmus, konkrétne komunikáciu s duchmi. Podľa vyjadrení samotných spiritistov tento kontakt s duchmi rozširuje poznanie človeka o svet duchov a umožňuje s nimi vedomú komunikáciu. Spiritizmus stojí na logike, že ak existujú inteligentné bytosti nášmu zraku neviditeľné, ktoré majú podobné vlastnosti ako človek, teda ctnosti aj neresti, je možné s nimi nadviazať kontakt, najčastejšie prostredníctvom média.

Médium je mimoriadne citlivý jedinec, ktorý má schopnosť nadväzovať kontakt s duchmi. Je vnímavý na ich prejavy a ak upadne do tranzu, býva nimi ovládaný. Médium je teda nevyhnutným sprostredkovateľom kontaktu s duchovnou sférou, hoci v spiritistickej literatúre sú opísané aj prípady, keď sa duchovia prejavili bez priamej účasti média. Aby sa človek stal médiom, sú podľa spiritistického učenia potrebné tri základné predpoklady:

• Ochota spolupráce, pričom sa niekedy úloha média v rodine dokonca dedične prenáša, ako je to známe u šamanov, čarodejníkov či kultových kňazov.
• Citlivosť na prijímanie, kde niektorí ľudia disponujú prirodzenou senzibilitou, no požadovanú citlivosť je možné dosiahnuť aj špeciálnym výcvikom a duchovným „vývinom“.
• Vzdelanie v duchovných náukách, ktoré má umožniť lepšie porozumenie kontaktu s duchovnou sférou.

Podľa učenia spiritistov duša človeka po smrti opúšťa telo a stáva sa slobodným duchom. Tento duch si so sebou nesie všetky dojmy, pocity a záujmy, ktoré počas života nadobudol. Duch sa podľa nich môže prejaviť až po určitom čase, po takzvanom posmrtnom spánku alebo odpočinku, počas ktorého sa má aklimatizovať na nové prostredie. Toto obdobie má údajne trvať od niekoľkých mesiacov až po niekoľko rokov a má závisieť od morálneho stavu ducha.

Podľa tohto učenia duch nevstupuje priamo do večnej blaženosti ani do pekla, ale pohybuje sa v oblasti nazývanej astrálna alebo duchovná ríša. Túto sféru si človek údajne nedokáže predstaviť pomocou pozemských zmyslov. Každý duch má byť po smrti umiestnený do prostredia, ktoré zodpovedá jeho mravným hodnotám a zásluhám, striktne podľa spravodlivých zákonov. Duch má byť po smrti obalený veľmi jemnou látkou, tzv. perispiritom, ktorý má podobu mimo hmotného tela.

Spiritizmus však nie je nič nové. Duchovné prejavy a mediálne schopnosti ľudí sa nevyskytujú len v moderných časoch ani výlučne v rámci novodobého spiritizmu. Objavovali sa vo všetkých historických obdobiach a boli predmetom skúmania tajomných náuk starovekých civilizácií, ako boli India, Perzia, Grécko, Egypt či Rím. Podľa intenzity väzby medzi médiom a prejavujúcim sa duchom sa médiá rozdeľujú na:

• nazíravé
• mechanické
• polomechanické

Pri nazíravých médiách dochádza ku kontaktu s duchom telepatickou formou a samotná väzba je pomerne voľná. Médium telepaticky prijíma posolstvo ducha a následne ho vyjadruje vlastnými slovami. Počas tohto procesu zostáva pri plnom vedomí a presne si uvedomuje, čo hovorí. Práve preto sa kladie dôraz na to, aby bolo médium vzdelané, disponovalo bohatou slovnou zásobou a malo znalosť danej problematiky.

Ide o dokonalé splynutie, pri ktorom je médium úplne k dispozícii a pod plnou kontrolou prejavujúceho sa ducha. Tento duch následne ovláda celé telo, najmä nervovú sústavu, myslenie a tým aj hlasové orgány. Médium sa nachádza v hlbokom tranze, nevie, čo sa s ním deje, a nepamätá si, čo hovorilo alebo písalo. Pri týchto médiách sa pomerne často vyskytuje jav nazývaný xenoglosia, teda prejav v cudzom jazyku, ktorý je médiu úplne neznámy.

Ide o prechodný stupeň rôznej úrovne medzi vyššie uvedenými formami. Kvalita prejavu je výrazne ovplyvnená osobnými vlastnosťami média, jeho psychickým stavom a mierou otvorenosti voči duchovnému vplyvu.

Podľa spôsobu prejavu možno médiá rozdeliť na:

• hovoriace
• píšúce
• kresliace
• jasnovidné

Hovoriace médiá sú v spiritistických kruhoch najrozšírenejšie a zvyčajne sa v jednom kruhu nachádza viac než jedno médium, pričom prejavy nasledujú jeden po druhom. Takmer v každom kruhu sa vyskytujú aj tzv. liečivé médiá, teda médiá, prostredníctvom ktorých sa majú prejavovať „duchovní lekári“.

Píšúce médiá sú rovnako rozšírené ako hovoriace. Pri mechanickom médiu sa písanie uskutočňuje automaticky, pričom ruku údajne ovláda duch, nie samotné médium.

Kresliace médiá vytvárajú obrazy, ktorých kvalita závisí jednak od druhu mediumnity, jednak od skúseností. Vo väčšine prípadov duch ovláda iba ruku média. Médium kreslí s otvorenými očami, niektorí dokonca so zaviazanými. Organizujú sa aj výstavy mediálnych kresieb. Je však potrebné zdôrazniť, že aj keď médium tvrdí, že doň vstúpil napríklad duch Rembrandta, výsledné obrazy zachytávajú len hrubý náznak štýlu maliara a nesú výrazné nedostatky. Sú natoľko nedokonalé, že ak by takto Rembrandt skutočne maľoval, jeho diela by nikdy nemohli zdobiť galérie. Kto sledoval televízny seriál „Svet tajomných síl“, mal možnosť sa o tom presvedčiť.

Spiritizmus preto oveľa viac vyhovuje abstraktným obrazom, najmä motívom kvetov, ktoré majú údajne zobrazovať témy z iných svetov. Tieto výjavy často pripomínajú naše rastliny, kvety a dokonca aj živočíšnu ríšu.

Jasnovidnosť patrí medzi najstaršie schopnosti a vyskytovala sa v každej historickej dobe. Umožňuje jednotlivcom prenikať do osudov a do tzv. ríše príčin. Obrazy, ktoré jasnovidci vnímajú, majú väčšinou symbolickú podobu a je potrebné ich vykladať. Duchovia sa však môžu prejavovať aj jednoduchším prepojením na médium, a to prostredníctvom fyzických javov.

Pri týchto fyzických úkazoch slúži médium iba ako zdroj potrebnej energie, respektíve fluid, na uskutočnenie prejavu. Médium môže, ale nemusí byť v tranzu a mnohí prostredníci si pri týchto javoch ani neuvedomujú, že sú zdrojom týchto síl. Do tejto skupiny javov patria najmä:

• klepot
• pohybovanie a levitácia rôznych predmetov
• priame písmo
• materializácia

a) Klepot

Šramot v rôznych predmetoch vzniká tak, že niektorí duchovia sa snažia nielen upozorniť na svoju prítomnosť, ale aj signalizovať významnú udalosť, napríklad úmrtie, nešťastnú udalosť alebo inú kritickú situáciu.

b) Pohybovanie

Pohybovanie stolíkov patrilo v minulosti medzi najrozšírenejšie spiritistické praktiky. Dnes sa používa zriedkavejšie, pretože ide o zdĺhavý proces. Stolíku sa kládli otázky a odpovede prichádzali prostredníctvom klepania.

c) Priame písmo

Pri tejto praktike ceruzka alebo pero začnú samy písať, bez toho, aby ich niekto držal v ruke alebo vedome ovládal.

d) Materializácia

Materializácia má údajne vzniknúť pomocou látky nazývanej ektoplazma. Ide o jemnú substanciu neznámeho pôvodu, ktorá má vychádzať z tela média, najmä z úst, ale aj z iných prirodzených otvorov. Ektoplazma má spravidla bielu farbu, pripomínajúcu hustú paru, niekedy však aj sivý odtieň. Podľa tvrdení je viditeľná a dokonca fotografovateľná. Z tejto látky sa vraj môžu vytvárať mlhavé podoby zosnulých osôb, ktoré sa majú zjavovať priateľom alebo príbuzným.

V spiritizme sa duchovia – ktorí sú v skutočnosti padlí anjeli – prejavujú aj priamo, bez použitia médií. Sú schopní prevziať akúkoľvek vonkajšiu formu a podobu, či už ide o neznámeho mimozemšťana alebo blízkeho zosnulého príbuzného. Ich vzhľad, pohyby, spôsob myslenia, správanie aj intonácia hlasu pôsobia dokonalým dojmom.

Takéto zjavenia sa potom stávajú najpresvedčivejším dôkazom posmrtného života pre človeka, ktorý nepozná pravdu zo zdroja, ktorý tieto praktiky odhaľuje, teda z Biblie. Vráťme sa však späť k médiám.

Podľa spiritistov ide predovšetkým o duchov zosnulých, ďalej o duchovných učiteľov stojacich na vyššom stupni duchovného poznania, duchov poverených ochranou človeka a mnohé ďalšie známe aj neznáme bytosti. Prostredníctvom médií vraj prichádzajú k ľuďom, aby dokazovali svoju existenciu po smrti a prinášali útechu, radosť, poučenie, záchranu a požehnanie z vyšších sfér.

Hovoria, píšu a zjavujú sa, aby upozorňovali na životné prekážky. Tieto zjavenia majú údajne odhaľovať krásu budúceho života a v ľuďoch vytvárať motiváciu konať dobro. Jedno hypnotizované spiritistické médium rozprávalo, že za účelom „poznania svetla a tmy“ zostúpil jeho duch do záhrobia v sprievode svojho strážneho anjela. Najskôr sa ocitol na akejsi plošine, z ktorej viedli schody nahor do svetlej záhrady a nadol do temnoty. Potom hovorí:

„Kráčam z plošiny po tmavých schodoch nadol. Za mnou ide bielo žiariaca anjelská bytosť. Zostup trvá asi 10 minút… predo mnou je tmavá brána zasadená do skalnatých útvarov. Je široká približne 20 metrov a vysoká asi 15 metrov. Veľké krídla tmavej brány sa otvárajú…“

Vstupuje do priestoru nazývaného peklo, nasledovaný žiariacou bytosťou. Prechádza kľukatým tmavým tunelom, ktorý sa napája na ďalšie. Na jeho konci sa nachádza intenzívna červená žiara plameňov, vzdialená približne 100 metrov. Odtiaľ sa však musí vrátiť späť. Opäť stojí pred veľkými krídlami, tmavá brána sa otvára a z pozadia vystupujú bytosti zahalené do tmavohnedých rúch, podobných mníšskym kutniam.

Do tvárí im jasnovidec nevidí, pretože sú zahalené. V mnohých stupňoch ich vychádza veľké množstvo, možno až tisíce, smerujúcich doprava do priestoru nazývaného predpeklie alebo očistec. Keď človek prechádza očisťovaním, podľa týchto výpovedí vidí hrôzu, zúfalé prosby a nesmierne utrpenie, ktoré sa tam odohráva. Prostredie je opisované ako extrémne chladné, a to aj napriek tomu, že sa tam nachádzajú rôzne pece, pri ktorých stoja démonické bytosti s navonok príťažlivým vzhľadom – často tmavovlasé postavy s klamlivo ľudskými črtami.

Duše v očistci sú rôznymi spôsobmi spútané, väznené a týrané metódami, ktoré sú až sadistické. Po prechode celým očistcom sa niektoré duše pohybujú aj mimo tohto priestoru, sú jasnejšie a nemajú už tak ponuré rysy. Postupujú ďalej po schodoch z temnoty a náhle sa ocitajú na plošine, odkiaľ vedú biele schody nahor k svetlu. Po absolvovaní očistca sa tieto duše stávajú žiariacimi, bez negatívnych sklonov a zlých myšlienok.

Po prechode bránou s oplotením sa im má ukázať rajská záhrada, plná nádherných kvetov sálajúcich omamnú vôňu. Iné médiá však tvrdia, že ani peklo, ani očistec vôbec neexistujú a že ide o úmyselnú lož slúžiacu na skresľovanie skutočnosti. Kde je teda pravda? Nebezpečenstvo spiritizmu a kontaktov s duchmi spočíva okrem iného v tom, že človek dobrovoľne nadväzuje spojenie s padlými anjelmi a tým sa im vystavuje napospas.

Z predchádzajúcich údajov je potrebné konštatovať, že to, čo tieto entity hovoria, si často navzájom odporuje. Nie je možné rozlíšiť, kedy hovoria pravdu, kedy sa neúmyselne mýlia a kedy nás naopak zámerne klamú a zavádzajú. Tento stav vedie k tomu, že človek nedokáže zistiť, čo je a čo nie je pravda. Odtiaľ je už len malý krok k tomu, aby sa neverilo vôbec ničomu, alebo aby si človek vyberal len to, čo zodpovedá jeho vlastným predstavám, prípadne sa začal spoliehať výlučne na „ľudský úsudok“, ktorý je v tejto oblasti absolútne nespoľahlivý, pretože ide o sféru, ktorá sa vymyká ľudskému chápaniu a presahuje naše rozlišovacie schopnosti aj poznanie.

Celková situácia v tejto oblasti je navyše často komplikovaná ľudskými podvodmi, ktoré páchali mnohí jednotlivci túžiaci zbohatnúť na ľudskej túžbe po tajomne. V dejinách spiritizmu sa takýchto prípadov vyskytlo nespočetné množstvo. Ukázalo sa, že mnohí údajne „materializovaní duchovia“ boli v skutočnosti spoločníkmi médií a mnohé „ektoplazmy“ sa po preskúmaní ukázali ako kusy obväzov alebo mušelínu. Ani jeden gram ektoplazmy nikdy neprešiel laboratórnymi testami.

Mnohé výnimočné a zdanlivo nevysvetliteľné prípady je možné objasniť pomocou telepatie alebo kolektívnej sugescie. Pri jednej seanse v holandskom meste Flusing sa pred niekoľkými rokmi objavil na spiritistickej tabuľke text anglickej básne. Neskôr sa zistilo, že túto báseň sa učil naspamäť chlapec z druhej strany ulice a opakovane si ju nahlas precvičoval.

Istý Canon Douglas prijímal počas seans správy od svojho údajne mŕtveho šoféra Realliéra, pričom tieto správy obsahovali množstvo presných detailov. Neskôr sa však ukázalo, že Realliér bol v tom čase ešte nažive. Médium zrejme prijímalo telepatické informácie zo živého Realliérovho mozgu. Záhady ľudského mozgu sú dodnes neprebádané a jeho schopnosti sú ohromujúce.

Nevieme presne, ako mozog informácie získava, spracúva, akú úlohu zohráva podvedomie a čo presne prebieha pri telepatii. Podobne aj oblasť tranzu a hypnózy zostáva do veľkej miery nepreskúmaná.

V spiritizme sa mieša všetko možné, no vplyv duchovných bytostí je v ňom nespochybniteľný. Spiritizmus má aj svoje drsné a nebezpečné prejavy: zdanlivo nevinné levitácie prechádzajú do lietajúcich kameňov, dochádza k prenášaniu a zmýkaniu ľudí (najmä v Afrike), objavujú sa náhle hlasy alebo dokonca zjavenia zosnulých príbuzných, ktorí po krátkom čase miznú – niekedy s požehnaním, inokedy s diabolským úškľabkom.

Supermoderné variácie? Ak vezmeme do úvahy všetko, čo vieme o spiritistických prejavoch padlých duchovných bytostí, o ich výrokoch a zároveň zvážime, čo o ich moci a schopnostiach hovorí Biblia, potom je úplne možné, že tieto inteligentné a mocné duchovné bytosti sú schopné prijímať podoby rôznych mimozemšťanov, odovzdávať telepatické správy a používať technológie, ktoré výrazne prevyšujú náš súčasný vývoj.

„V tejto súvislosti si treba uvedomiť, že ešte pred ich pádom ich Boh postupne oboznamoval so všetkými zákonitosťami do čoraz väčších hĺbok. Vedecké odbory, ktoré sú pre nás nedosiahnuteľné, sú pre nich hračkou, nehovoriac o tom, že sa dokážu pohybovať vo vzdušnom priestore vlastnou silou a touto silou môžu pohybovať aj predmetmi, takže by nepotrebovali ani vlastný pohon. Sem možno zaradiť najmä tie lietajúce objekty, ktoré počas pozorovania nadobúdajú rôzne tvary, dokážu sa rozdeľovať, spájať a meniť svoju podobu.“

Samozrejme, že v rámci našej slnečnej sústavy môžu mať – vzhľadom na svoju odlišnú podstatu – aj vlastné výrobné základne. Zvyšky havarovaných lodí majú podľa tvrdení svedčiť o mimozemskej metalurgii. Pri kontakte s ľuďmi zrejme bežne používajú telepatiu, a čo dokáže hypnóza, si dnes môže takmer každý overiť na rôznych verejných ukážkach. Ak je toto všetko realitou, potom máme do činenia s najväčším podvodom nášho storočia.

Mnohí ľudia sú zvádzaní tak, že najprv veria, že spiritizmus je len ľudský výmysel a podvod. Keď sa však bližšie oboznámia s jeho skutočnými nadprirodzenými prejavmi, bývajú ohromení. Títo ľudia si zrejme nemali možnosť prečítať, čo Biblia hovorí o divoch, ktoré pôsobí satan a jeho pomocníci:

„Samá lživá moc a znamenia a divy, samý klam nepravosti.“ 2. Tesalonickým 2:10

„Uskutočňuje veľké zázraky, dokonca spôsobí, že zostupuje oheň z neba na zem pred ľuďmi, a zvádza obyvateľov Zeme zázrakmi, ktoré mu bolo dané konať.“ Zjavenie 13:14

Nejde o obyčajné klamstvá. Ľudia sú mýlení skutočnými zázrakmi, ktoré satanovi pomocníci dokážu konať, a nielen predstierať. Knieža temnosti, ktorý dlhé roky sústreďoval silu svojho ducha na podvodné dielo, dnes obratne prispôsobuje pokušenie ľuďom všetkých vrstiev a stavov. Jeden kresťanský časopis ponúka v tejto situácii jasnú radu:

„Povieš-li svoje ‚áno‘ Ježišovi, ochráni ťa a ak bude treba, aj oslobodí. No tak ako satan nemôže proti vôli človeka pôsobiť v jeho živote, kým mu to človek sám nedovolí svojím záujmom, tak ani Ježiš nemôže prejaviť svoju moc v tvojom živote, kým sa mu vedome nezveríš. Si slobodná bytosť a tvoj osud je v tvojich rukách. Komu dáš právo ho ovplyvňovať? Buď múdry a s vecami svojho duchovného nepriateľa neexperimentuj!“

Mnohí mladí ľudia zo zvedavosti skúšali už v škole, či je pravda to, že možno získať odpovede na svoje otázky prostredníctvom tancujúceho stolčeka. S úžasom, ale aj obavami zistili, že to skutočne „funguje“. Spočiatku „nevinná“ zábava sa však mení na tragédiu v okamihu, keď sa niektorí z nich stanú závislými od tejto moci, ktorá začína ovplyvňovať ich myslenie aj činy. Keď pochopia, že s tým nedokážu prestať a potlačiť jej vplyv sa im nedarí, prepadajú pasívnej beznádeji. Zostáva im len pocit spútania a závislosti.

Armáda, ktorá nepočíta s existenciou nepriateľa, bude jeho náhlym útokom zaskočená a smeruje k porážke. Keď americký prezident Bush na základe informácií svojej rozviedky dôverne varoval Gorbačova pred možnosťou vojenského puču v jeho krajine, ten niečo také nepripúšťal. O to viac ho potom zaskočila akcia politických oponentov.

Jeden z najväčších zvodov spiritizmu spočíva v tom, že všetko, čo satan predvádza ľuďom, pôsobí dokonalým dojmom – či už ide o zjavenia zosnulých priateľov, alebo o technológie, ktoré zdanlivo predbiehajú svoju dobu. V prípade zosnulých je ich vzhľad, slová, hlas aj každý detail prezentovaný s ohromujúcou presnosťou. Mnohí tak nachádzajú útechu a falošné uistenie, že ich milovaní sa už tešia v požehnanom nebi.

Títo zdanliví návštevníci však prinášajú rôzne posolstvá a varovania, ktoré sa neskôr navonok naplnia. Keď si takto získajú dôveru, začínajú šíriť učenie, ktoré priamo podkopáva vieru v Bibliu. Keď satan svetu vnucuje myšlienku, že aj najhorší ľudia sú v nebi a majú tam dokonca vysoké postavenie, v skutočnosti tým hovorí:

„Nezáleží na tom, akí ste bezbožní, či veríte alebo neveríte v Boha a v Bibliu. Žite, ako sa vám páči, aj tak bude vaším konečným domovom nebo.“

Satan presviedča svet, aby uveril, že Biblia je len výmyslom, prípadne knihou, ktorá bola vhodná nanajvýš pre minulé generácie, no dnes ju možno brať na ľahkú váhu alebo ju ako niečo zastarané odložiť. Namiesto Božieho slova ponúka duchovné prejavy, pretože práve tie má plne pod svojou kontrolou. Týmto spôsobom dosahuje, že svet začne veriť presne tomu, čomu chce, aby veril on sám.

Knihu, ktorá bude súdiť jeho aj jeho nasledovníkov, odsúva bokom presne tam, kde ju chce mať. Zo Spasiteľa sveta robí obyčajného človeka. Jeho podvod zachádza až tak ďaleko, že prostredníctvom duchov prináša nové písané zjavenia, ktoré sú údajne pravdivejšie a reálnejšie než Biblia. Takto sa snaží Ježiša Krista zatlačiť do úzadia, aby mohol upútať pozornosť na svoje divy a tvrdiť, že jeho skutky ďaleko presahujú Kristove činy.

Základy spiritizmu stoja na dvoch hlavných tvrdeniach:

• Ľudia prežívajú telesnú smrť
• Za okolností, ktoré ešte nie sú úplne pochopené, môžu komunikovať s mŕtvymi

Aby sme boli uchránení pred zvodmi spiritizmu, je nevyhnutné poznať, čo Biblia skutočne učí o smrti. Nepochopenie ľudskej prirodzenosti a stavu po smrti nás totiž ponecháva bezbranných voči klamstvám. Jób 7:9–10 hovorí:

„Oblak sa rozplynie a zmizne. Tak aj ten, kto zostúpi do hrobu, už viac nevystúpi. Nikdy sa nevráti do svojho domu a jeho miesto ho už viac neuvidí.“ Jób 7:9–10

Biblia jasne hovorí, že ľudia po smrti nekončia v nebi, ale v hrobe. Pred niekoľkými rokmi dostal mladý syn misionárov v Afrike maláriu a zomrel. Jedného dňa, keď jeho matka pripravovala jedlo v kuchyni, uvidela postavu svojho syna. Vchádzal dverami, naťahoval ruky a volal: „Mamička!“ Ona však na základe Biblie vedela, že ten, kto zostupuje do hrobu, z neho už nevychádza. Chvíľu zápasila so svojimi citmi, potlačila nutkanie bežať a objať ho a nahlas povedala:

„V mene Ježiša Krista viem, že ty nie si môj syn, odíď!“

Pred jej očami sa táto postava okamžite zmenila na zlého anjela a s úškrnom zmizla.

V poslednom období sa popri výrazných spiritistických „hrubých“ formách začína presadzovať aj takzvaný „jemný vedecký spiritizmus“. Kedysi „magická sila kúzelného kameňa“ je dnes vysvetľovaná selekciou kmitov v kryštalickej mriežke vo vzťahu k vibráciám našej aury. Satan vždy kráčal s dobou, presnejšie povedané – cielene napĺňal túžbu po tajomne v oblastiach, ktoré ľudí najviac zaujímali.

Vždy bol o krok vpred, aby to vzbudzovalo obdiv, úctu a pôsobilo to ako niečo nad rámec vtedajšieho poznania a vedy. V časoch šamanov stačilo predvídanie budúcnosti, ovládanie „prírodných síl“, zaříkavanie a prejavy duchov, ktorí sa vydávali za predkov kmeňa. V rozvinutejších civilizáciách už išlo o omnoho komplikovanejšie „vedy“. Ak sa dnes zaoberáme počítačmi, snažíme sa zdokonaľovať leteckú techniku a kozmické projekty, aké prostriedky a prejavy asi zvolí?

Logicky vyplýva, že opäť také, ktoré sú o krok ďalej. Potom pred nimi stojíme v úžase, bezmocní a sme ochotní ich rešpektovať. Stačí sa pozrieť do sci-fi literatúry a nebudeme ďaleko od pravdy. Príbehy posádky kozmickej lode Enterprise zo seriálu Star Trek sú len slabým odvarom toho, čo môže byť v skutočnosti predvedené.

„Heslo teda znie: čím viac zmätku, tým lepšie – potom už nikto nebude vedieť, kde je v oblasti duchovna pravda. Následne buď zavrhneme všetky duchovné prejavy ako nezmysel, alebo budeme ochotní prijať všetko, čo bude šikovne naservírované.“

V Knihe duchov, ktorú inšpirovali a nadiktovali duchovia Allanovi Kardecovi, sa pre vedecky a technicky vzdelaného človeka snažia logicky vysvetliť podstatu tajomných javov, ktoré ešte nie sú technicky preskúmané. Kniha začína niektorými zdanlivo pravdivými výrokmi, napríklad že Boh stojí nad stvorením, že je prvou príčinou všetkého okolo nás, že je najvyššou inteligenciou a pre človeka i duchov nepochopiteľný.

Ďalšie tvrdenia sa však pohybujú na hrane pravdy a mnohé sú už priamou lžou. Podľa ich učenia duchovia prechádzajú akousi „školou života“. Prostredníctvom neustáleho prevtelenia sa zdokonaľujú, až sa svojimi vlastnosťami začnú podobať Bohu. Na tento vývoj je potrebná škola prevteľovania – do tiel ľudí na Zemi alebo dokonca do tiel bytostí na iných planétach. Duch podľa tohto učenia nikdy morálne neklesá, ale vždy „stúpa“, aj keď je v tele zločinca. Jeho vývoj sa vraj iba dočasne pozastaví.

Z toho vyplýva, že my vlastne nie sme my, ale že v nás prebýva duch. „Naša duša“ má byť len vtelený duch a bez neho by sme boli iba nemysliacou hromadou mäsa a kostí.

Dnes je tento duch napríklad pán Novák, pred sto rokmi bol pánom Floriánom, svätým Augustínom, apoštolom Pavlom a podobne. Z toho vyplýva, že zodpovednosť za život nenesieme my, ale on. Boží súd podľa tohto učenia nie je potrebný, pretože život je len školou pre ducha, smerujúcou k jeho lepším zajtrajškom. Ak sa mu nepodarí viesť telo k dobru, vraj sa nedá nič robiť a nabudúce to skúsi u niekoho iného.

Ak dieťa zomrie hneď po pôrode, je to podľa tohto učenia len dôkaz, že doň nevstúpil žiadny duch, a preto nemôže ďalej existovať. Hoci toto učenie formálne uznáva Boha, v skutočnosti je v ňom všetko prevrátené. Človek má síce zdanlivú osobnú zodpovednosť, no v konečnom dôsledku na nej nezáleží. Duch si človeka len dočasne požičiava ako schránku. Tým je človek ponížený zo svojho postavenia, ktoré mu Boh stvorením dal.

Kniha duchov sa tejto téme zámerne vyhýba. Úplne ignoruje možnosť večného života človeka na Novej Zemi, popiera potrebu plnej záchrany, obeť Ježiša Krista, súd, ako aj možnosť večného života v Božej prítomnosti. Večný život je tu chápaný výlučne ako večný život ducha, nie človeka.

Po opustení tela, kým si duchovia nájdu iné telo, prípadne aj na inej planéte – čo môže trvať týždne alebo roky – zostávajú v blízkosti a môžu s nami komunikovať. Buď skryto, pôsobením na vedomie a myšlienky, alebo zjavne pri spiritistických seansách. Reinkarnácia je teda prevtelením duchov. Keďže cieľom má byť ich vývoj, po poslednom vtelení sa vraj stanú blaženými a čistými duchmi.

Týmto učením sa paradoxne otvára možnosť aj pre satana, aby sa cez postupné prevteľovanie opäť dopracoval k blaženosti, čo však priamo odporuje Božej spravodlivosti. Celú situáciu ďalej komplikuje tvrdenie, že duchovia existujú v nižších a vyšších radoch, teda inklinujú buď k zlu, alebo k dobru. Človek v praxi nevie, s kým má do činenia. Duchovia sa navzájom osočujú a tí zlí zámerne hovoria aj o dobrých veciach, aby človeka zmiatli.

„A tak ten, kto komunikuje s duchmi, si nikdy nemôže byť istý, čo je pravda a čo nie. Keďže si ich výroky nemôže overiť, je vystavený pokušeniu im veriť bez ohľadu na to, o čom hovoria, len preto, že ide o nadprirodzeno.“

Biblia však jasne a jednoznačne hovorí, že spiritizmus, seansy, vyvolávanie duchov a správy zo záhrobia vždy pochádzajú od padlých anjelov. Práve preto satan tak intenzívne útočí proti Biblii a v súčasnosti sa snaží prostredníctvom „dobrých duchov“ presvedčiť ľudí, že nastal čas odstrániť nejasnosti Písma a nahradiť ich údajným jasným zjavením duchov, ktoré má vraj uviesť biblické pravdy na pravú mieru.

Títo „dobrí duchovia“, či už sa predstavujú ako zosnulí ľudia alebo bytosti z vesmíru, tvrdia, že chcú ľudstvu pomôcť a uviesť ho do „vyššieho poznania“, do nového druhu zbožnosti a novej viery. V skutočnosti však vedú človeka preč od Boha a od základných biblických právd. Práve toto je najrafinovanejší zvod, ktorý satan v súčasnosti uskutočňuje. Ak vezmeme za základ svojej viery výroky duchov, potom budeme tieto „základy“ neustále meniť podľa toho, aké nové „zjavenie“ prijmeme.

Nikdy tak nedosiahneme cieľ a na konci života si uvedomíme, že sme boli oklamaní a stali sa hračkou zlomyselných duchov. Ak však za základ svojej viery prijmeme Bibliu, stojíme na pevnom základe, z ktorého dokážeme rozpoznať jednotlivé vlny a prúdy duchovných učení, ktoré sa okolo nás neustále prelievajú.

Téma konfrontácie zo sveta duchov odhaľuje realitu duchovného sveta, ktorý Biblia opisuje ako priestor zavádzania, klamu a neviditeľného konfliktu. Prirodzene tak nadväzuje na učenie o okultizme, kde je jasne ukázané nebezpečenstvo spiritizmu, liečiteľstva a kontaktovania duchov. Úzko súvisí aj s témou new age a duchovného klamu, ktorá poukazuje na moderné formy starých duchovných praktík.

Zároveň zapadá do širšieho rámca UFO vs. Biblia, kde sa paranormálne javy hodnotia vo svetle Písma. Pochopenie týchto javov je neoddeliteľné od učenia o anjeloch a padlých duchovných bytostiach a celú problematiku zastrešuje výklad Písma, ktorý učí rozlišovať medzi Božím pôsobením a klamom duchov temnoty.