9.časť – Konfrontácia zo sveta duchov

Život po smrti, ľudia, ktorí sa náhle samovoľne vznietili, liečitelia, spiritizmus, duchovia, kontakty s UFO a rôzne paranormálne javy, ktoré s UFO úzko súvisia, sú často mimoriadne zložité, záhadné, tajomné a rozporuplné. Čím viac sa človek snaží preniknúť do týchto oblastí, tým viac nejasností objavuje. Práve preto je nevyhnutné postupovať opatrne a s rozlišovaním.

Biblia učí, že existuje nebezpečný a klamlivý svet duchov, ktorý deformuje realitu a môže zničiť ľudské životy. Ľudia sa nemajú pokúšať nadväzovať s nimi kontakty. Mnohí vedci, ktorí skúmajú paranormálne (nadprirodzené) javy, si uvedomujú, že v pozadí týchto javov pôsobí niečo temné a zlé. G. K. Chesterton po experimente so spiritistickou tabuľkou vyhlásil:

„Jediné, čo môžem s plnou zodpovednosťou povedať o mystickej a neviditeľnej sile, je to, že klame.“ G. K. Chesterton

Dôkazov o existencii nadprirodzených javov je príliš veľa na to, aby sme ich mohli ignorovať alebo ich považovať len za výplod fantázie či ľudské prianie. Tieto javy nikdy nie sú priamočiare a veľmi často nie sú ani príjemné.

V dnešnej dobe akoby veda neustále odhaľovala, koľko toho ešte nevieme o skutočnom svete. Kvantová fyzika, DNA, genetické kódy, kvazary – všetky tieto revolučné objavy nielen rozširujú naše poznanie, ale zároveň otvárajú úplne nové smery uvažovania. Skúmajú sa oblasti, ktoré boli ešte donedávna zakázané alebo tabuizované. Výskum sa dotýka aj paranormálnych síl, zverejňujú sa utajované správy o UFO a podobne.

Niektoré takzvané „paranormálne“ javy môžu byť v skutočnosti „normálne“, len ešte nepoznáme zákony, ktorými sa riadia. Ryby padajúce z neba, samovznietenie, zemské línie či prútikárstvo môžu byť prejavom prírodných zákonov, ktoré sme zatiaľ neobjavili. Ak je to tak, potom ich automatické odmietanie bez dôkladného skúmania by bolo rovnakou chybou, akej sa dopustili tí, ktorí kedysi napádali Galilea a Kopernika za ich skutočný vedecký výskum.

Niektoré parapsychologické schopnosti nemusia byť samy o sebe satanské, to však ešte neznamená, že by sme mali schvaľovať ich používanie. Podľa jednej kresťanskej teórie sú parapsychologické schopnosti, vrátane telepatie a mimosmyslového vnímania, pozostatkom obdobia pred prvým hriechom, keď sa človek odvrátil od Boha. Je možné, že prví ľudia týmito schopnosťami disponovali, no odlúčením od Boha ich ľudstvo stratilo spolu so „svetelným šatom“, ktorý zrejme súvisel s aurou.

„O aure je známe, že každá farba zodpovedá určitým vlastnostiam človeka. Červená znamená aktivitu, silu a vôľu, ale aj hnev. Sivá alebo tmavá poukazuje na negatívnu orientáciu a chorobu. Na základe farebných zmien a deformácií možno určovať fyzický, emocionálny a duševný stav človeka.“

Pred pádom bol človek chránený svetelným plášťom harmonicky vyvážených vlastností a aura sa prejavovala jasne a zreteľne. Po páde sa však toto vyvážené zloženie narušilo. Aura bola kedysi natoľko silná, že tvorila viditeľnú ochranu – „šaty“, a pravdepodobne aj ďalšie ochranné vrstvy, napríklad magnetické pole. Človek bol schopný lepšie sa chrániť a citlivejšie reagovať na podnety zo svojho okolia.

Aj tie najskúsenejšie médiá, ktoré pracujú s parapsychologickými silami, sú nedokonalé a mimoriadne ľahko ovplyvniteľné a zneužiteľné zlými démonickými bytosťami. Preto je každý, kto skúma parapsychologické vedomie, vystavený vážnemu psychickému nebezpečenstvu. Záujemcom o túto problematiku sa odporúča kniha „Viery a vyznania“, kde sa v tretej časti s názvom „Záhady a mystériá“ tieto javy rozoberajú logicky, rozumne a objektívne.

Je takmer nemožné, aby autor akejkoľvek knihy o UFO dokázal overiť každý jednotlivý prípad a zároveň sa dostať cez bariéry vojenského utajenia a iných obmedzení. Väčšinou každý autor hľadá dôkazy podporujúce jeho vlastnú teóriu, ktorá je ovplyvnená jednak dostupnosťou informácií, ale aj jeho životnou filozofiou a svetonázorom. Práve preto je ufologická literatúra mimoriadne rozmanitá. Nachádzame v nej autorov presvedčených, že UFO v zmysle návštevníkov z kozmu neexistuje a že všetko bude skôr či neskôr racionálne vysvetlené (napríklad knihy K. Pacnera: „Odhalené tajomstvá UFO“).

Iní autori sa zameriavajú na zhromažďovanie a publikovanie verejne dostupných informácií (napríklad knihy M. Hesemanna), ďalší zastávajú špecifické filozofické smery. Existuje aj osobitná skupina ľudí, ktorí tvrdia, že boli kontaktovaní UFO bytosťami a prijali od nich rôzne zjavenia a posolstvá (G. Moosbrugger, Ch. Silva, G. Dibitonto a ďalší).