Rovnocenný vzťah vs vládnuca autorita

Kristovo telo je súhrnom mnohých rovnocenných častí, pričom každá má špecifickú funkciu podľa Božieho rozdelenia komplementárnych darov pre dobro celku. Napriek tomu sa v Cirkvi stále vedú debaty o tom, kto je v čele, čo často závisí od výkladu veršov z Listu Efezanom (5:21–33). Paradoxne, nekresťania majú menej nezhôd ohľadom rovnosti v manželstve, zatiaľ čo Cirkev zostáva rozdelená na teologickom základe.

„Zaujímavé štatistiky ukazujú, že páry, ktoré žijú v egalitárnych vzťahoch, majú šťastnejšie, zdravšie, intímnejšie, zmysluplnejšie a vo všeobecnosti dlhšie trvajúce vzťahy než mnohé kresťanské páry.“

Príbeh stvorenia v knihe Genesis podporuje egalitárne manželstvo na rozdiel od problematického výkladu „vodcovstva“ v patriarchálnom modeli, ktorý niektorí v Cirkvi preferujú. Aplikácia patriarchálnej autority sa dnes často zameriava na to, kto má moc, a má len málo spoločného s biblickou definíciou vodcovstva. Ak je autorita vodcovstva chápaná ako určenie moci namiesto zodpovednosti voči Bohu, manželstvo môže skončiť rozvodom.

Výklad vodcovstva ako „kto je v čele“ prispel k mnohým rozpadom manželstiev a napätiam v cirkevných vedeniach.

Podľa Nového slovníka kresťanskej etiky a pastoračnej teológie je manželstvo partnerstvom rovnocenných, kde „ani jeden nevládne nad druhým“. Tento prístup predstavuje egalitárne vnímanie manželstva. Príbeh v knihe Genesis tento pohľad potvrdzuje a stáva sa sporným až vtedy, keď sa zavádza doktrína vodcovstva. Egalitárny prístup znamená vzájomné partnerstvo bez nútených rolí, charakterizované vyšším stupňom intimity.

Naopak, tradičné hierarchické vnímanie manželstva pracuje s jasne určenými rolami, kde má manžel autoritu nad manželkou. Tradiční zástancovia tvrdia, že tento pohľad by mal byť prirodzený pre každého človeka, pretože podľa nich je hlavným problémom neochota prijať rolu, na ktorú bol človek stvorený. Ak by to však bola pravda, manželstvá založené na hierarchických vzťahoch by mali byť najšťastnejšie a s najnižšou mierou rozvodovosti.

V praxi však majú v mnohých krajinách novozrodení evanjelikálni kresťania len o málo lepšie štatistiky. Sociológovia z Penn State, Dr. Alan Booth a Dr. Paul Amato, uvádzajú, že ak sa manželka z patriarchálneho manželstva preorientuje na egalitárne, bude šťastnejšia a menej pravdepodobne bude hľadať únik. Z dlhodobého hľadiska sú takto šťastnejší aj manželia.

Prečo verím, že Boh stvoril rovnostársky plán pre manželské vzťahy? Pretože Božia dokonalosť sa prejavila pri stvorení Adama a Evy. Boli rovní a slobodní, bez hriechu, v dokonalom vzťahu s Bohom. Nehnala ich túžba po moci a kontrole. V Božom stvorení nie je rozdelenie zodpovednosti definované mocou, ale zodpovednosťou. Príbeh naznačuje, že obaja boli rovnako zodpovední za starostlivosť o záhradu – až pád do hriechu priniesol deformácie.

V Novom zákone nás Ježiš vedie späť k rovnostárskym princípom, kde je spoločenstvo veriacich oslobodené od kontrolujúcich zákonov. Toto spoločenstvo sa malo stať protikultúrou voči patriarchálnemu poriadku (1 Kor 12:14–31), kde síce existuje odlíšenie úloh, no sú definované obetavosťou, nie dominanciou. To je možné vtedy, keď je uznaná individuálna zvrchovanosť zakotvená v objektívnom morálnom rámci. Vodcovstvo má byť chápané ako línia zodpovednosti, nie ako určenie moci.

Dôsledky hriechu pre Adama a Evu zahŕňali hanbu, pýchu, bolesť a odlúčenie od Boha. Odvtedy trpíme dôsledkami hriechu. U žien sa to prejavuje bolesťou pri pôrode a nenaplnenou láskou. Túžba ženy smeruje k vzťahu, no manžel nad ňou bude „vládnuť“ a v rôznych kultúrach sa tento vzorec prejavuje odlišnými spôsobmi.

„Žene povedal: Veľmi rozmnožím tvoje bolesti pri pôrode; s bolesťou budeš rodiť deti. Tvoja túžba bude smerovať k tvojmu manželovi a on nad tebou bude vládnuť.“ Genezis 3:16