Rovnocenný vzťah vs vládnuca autorita
Genesis ako podpora rovnosti v manželstve
Kristovo telo je súhrnom mnohých rovnocenných častí, pričom každá má špecifickú funkciu podľa Božieho rozdelenia komplementárnych darov pre dobro celku. Napriek tomu sa v Cirkvi stále vedú debaty o tom, kto je v čele, čo často závisí od interpretácie veršov z Listu Efezanom (5:21-33). Paradoxne, nekresťania majú menej nezhôd ohľadom rovnosti v manželstve, zatiaľ čo Cirkev zostáva rozdelená na teologickom základe.
Zaujímavé štatistiky ukazujú, že páry, ktoré žijú v egalitárnych vzťahoch, majú šťastnejšie, zdravšie, intímnejšie, zmysluplnejšie a vo všeobecnosti dlhšie trvajúce vzťahy než mnohé kresťanské páry.
Príbeh stvorenia v knihe Genesis jednoznačne podporuje egalitárne manželstvo na rozdiel od nesprávneho výkladu „vodcovstva“ v patriarchálnom modeli, ktorý niektorí v Cirkvi preferujú. Aplikácia patriarchálnej autority v súčasnosti sa viac zameriava na určenie, kto má moc, a má len málo spoločného s biblickou definíciou „vodcovstva“.
Ak je autorita vodcovstva definovaná ako určenie, kto má moc, namiesto toho, aby bola línia zodpovednosti voči Bohu, manželstvo pravdepodobne skončí rozvodom. Interpretácia vodcovstva ako „kto je v čele“ je zodpovedná za mnohé rozpady manželstiev a napätia v cirkevných vedeniach.
Egalitárne manželstvo ako partnerstvo rovnocenných
Podľa Nového slovníka kresťanskej etiky a pastoračnej teológie je manželstvo partnerstvom rovnocenných častí, kde „ani jeden nevládne nad druhým“. Tento prístup predstavuje egalitárne vnímanie manželstva. Príbeh v knihe Genesis taktiež potvrdzuje tento prístup a stáva sa sporným len vtedy, keď sa zavedie doktrína vodcovstva. Egalitárny prístup je definovaný ako vzájomné partnerstvo bez nútených rolí, charakterizované vysokým stupňom intimity. Naopak, tradičné hierarchické vnímanie manželstva má jasne určené roly s manželom v autorite nad manželkou.
Tradiční zástancovia tvrdia, že tento pohľad by mal byť prirodzený pre každého človeka, pretože podľa nich je hlavným problémom v manželstve neochota prijať rolu, na ktorú bol človek stvorený. Ak by to však bola pravda, manželstvá založené na hierarchických vzťahoch by mali byť najšťastnejšie, najintímnejšie a s najnižšou mierou rozvodovosti. Avšak v mnohých krajinách majú novozrodení evanjelikálni kresťania len o málo lepšiu mieru rozvodovosti.
Sociológovia z Penn State, Dr. Alan Booth a Dr. Paul Amato, uvádzajú, že ak sa manželka z patriarchálneho manželstva preorientuje na egalitárne, bude omnoho šťastnejšia a menej pravdepodobne bude hľadať únik. V dlhodobom horizonte sú takto šťastnejší aj manželia.
Boží plán pre rovnostárske manželstvo
Prečo verím, že Boh stvoril rovnostársky plán pre manželské vzťahy? Pretože Božia dokonalosť sa prejavila pri stvorení Adama a Evy. Boli rovní a slobodní, bez hriechu, a v dokonalom vzťahu s Bohom. Ani jeden z nich nepoznal ani nebol motivovaný túžbou po moci a kontrole, no my často prikladáme priveľký význam pojmu „pomocník“. V Božom stvorení nie je rozdelenie zodpovednosti definované mocou a autoritou. Príbeh naznačuje, že obaja boli rovnako zodpovední za starostlivosť o záhradu a ich úlohy neboli definované – až po páde do hriechu.
V Novom zákone nachádzame Ježiša, ktorý nás vedie späť k rovnakým rovnostárskym princípom, kde spoločenstvo veriacich je oslobodené od zákonov, ktoré ich zväzovali a kontrolovali. Toto spoločenstvo sa malo stať protikultúrou voči vtedajšiemu patriarchálnemu náboženskému poriadku (1 Kor 12:14-31), kde síce existuje odlíšenie autority, no tieto úlohy sú definované obetavosťou.
To je možné len vtedy, ak je uznaná individuálna zvrchovanosť a zakotvená v objektívnom morálnom rámci, mimo nášho časového vnímania. Navyše, vodcovstvo musí byť definované ako línia zodpovednosti, nie ako určenie moci.
Dôsledky hriechu pre Adama a Evu
Dôsledky hriechu pre Adama a Evu zahŕňali hanbu, pýchu, bolesť a odlúčenie od Boha. Odvtedy trpíme dôsledkami hriechu. U žien sa to prejavuje bolesťou pri pôrode a nenaplnenou láskou. Túžba ženy smeruje k vzťahu, ale manžel nad ňou bude „vládnuť“ a v rôznych kultúrach sa tento vzorec prejavuje rôznym spôsobom.
Genesis 3:16: Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje bolesti pri pôrode; s bolesťou budeš rodiť deti. Tvoja túžba bude smerovať k tvojmu manželovi, a on nad tebou bude vládnuť.“
Slovo „vládnuť“ je v pôvodnom hebrejskom texte slovesom mashal / maw·shal. Je to primitívny koreň, ktorý sa v Biblii prekladá ako „vládnuť“ (38-krát), „vládca“ (19-krát), „panovať“ (8-krát), „dominovať“ (7-krát), „guvernér“ (4-krát), „vládol nad“ (2-krát) a „moc“ (2-krát). Znamená to panovať, vládnuť, mať nadvládu, spôsobiť vládnutie, vykonávať nadvládu.
Táto predispozícia, zavedená hriechom, nebola Božím zámerom na počiatku, no stala sa pretrvávajúcou realitou ľudstva a všetkých vzťahov medzi mužmi a ženami. Muži často uplatňovali vládnucu moc v kmeňoch, rodinách, podnikoch, korporáciách, národoch a impériách. Bez toho, aby sme rozlišovali medzi dobrým a zlým, rozdielmi medzi pohlaviami alebo osobnými preferenciami, faktom zostáva, že hriech ovládal a kontroloval životné sféry presne tak, ako to predpovedal príbeh z Genesis.
Nech už sa nám akokoľvek nepáči sloveso „vládnuť“, nemožno ho interpretovať inak ako kontrolujúcu autoritu. Iba cez Boha môžeme nájsť lepšiu cestu, ktorá rešpektuje biblický príbeh a prináša rovnosť v manželstve. Hriešna túžba nikdy úplne nezmizne. Všetci kresťania naďalej hrešia a vedome si vyberajú medzi tým, čo je správne, a tým, čo je nesprávne. Prečo? Pretože Boh povedal:
„Boh vie, že v ten deň, keď z neho budete jesť, otvoria sa vám oči a budete ako Boh, poznajúc dobré a zlé.“
Byť „znovuzrodený“ a naplnený Duchom Svätým nás neochráni pred pokušením hrešiť, ale nás zachráni pred trestom za hriech. Zmenou toho, ako myslíme a správame sa k sebe navzájom, sa Kristus stáva základným kameňom a meradlom, ktorým skúšame, čo je správne a čo nesprávne.
Vodcovstvo – význam slova „hlava“ v manželstve
Mnohí komentátori vyjadrili svoje názory na význam slova „hlava“ (Ef 5:23) a hoci všetky obsahujú určité aspekty, s ktorými súhlasím, spochybňujem dôkazy, na ktorých svoje názory zakladajú. Mnohí totiž interpretujú „hlava“ ako určenie „kto je v čele“, namiesto „kto je Bohom braný na zodpovednosť“, ako to ilustruje príbeh v knihe Genesis. Ak manželstvo začína tým, že sa určí „kto je v čele“, potom je definícia lásky prostredníctvom vzájomného podriadenia stanovená osobou, ktorá má moc. Tak sa od začiatku vytvára nerovnocenný základ manželstva.
Manželia a manželky musia pochopiť, čo vzájomné podriadenie znamená a ako vyzerá v praxi. Najlepším príkladom je Ježiš Kristus a spôsob, akým sa podriadil Bohu ako svojej „hlave“. Nikde v Písme nenachádzame vyjadrenie Božieho vodcovstva v takej podobe, ako to dnes niektorí radi interpretujú. Z mojej skúsenosti, hĺbkové štúdium komentárov alebo debaty o mocenských štruktúrach nerozriešia rozpadnuté manželstvo! Skôr to môže ešte viac skresliť už aj tak pokrútený názor.
Najlepším prejavom lásky a rešpektu medzi manželmi je odpoveď, ktorú toto správanie vyvoláva u druhého. Tí, ktorí sa zaoberajú teologickými názormi na autoritu v manželstve, zatiaľ čo sa ich vzťah rozpadá, by mali zvážiť zdroj svojho presvedčenia.
Pôvod a význam konceptu „vodcovstva“
Kde sa vzal koncept „vodcovstva“ a je toto učenie relevantné aj dnes? Ako súvisí s našou túžbou po moci a kontrole? Je poriadok stvorenia kľúčom, ktorý odomyká lásku a rešpekt? Učenie o vodcovstve môžeme nájsť napríklad v listoch Korinťanom a Efezanom, ale jeho začiatky nie sú také jasné. Najprv sa chcem zamerať na vodcovstvo (kephalé) ako konštrukt poriadku stvorenia, a to z pohľadu, že slovo „hlava“ predstavuje zdroj vecí. Boh je vnímaný ako zdroj (pôvod) Ježiša a Muž je zdrojom Ženy. Inými slovami, je to pôvod ich existencie.
Komentátori, ktorí tento pohľad používajú na vyžadovanie podriadenosti žien, často prehliadajú kontext v liste Efezanom a izolujú tento konkrétny verš do nejasných a neuchopených výrokov, bez súvislostí. Sociálna morálka v Efeze bola charakterizovaná uctievaním modiel, sexuálnou promiskuitou, zvrátenosťou a patriarchálnou dominanciou. Pavol vyzýval nových veriacich, aby sa odklonili od tejto všepožierajúcej kultúry tým, že všeobecne stanovil morálnu líniu zodpovednosti, čím ich odrádzal od uctievania ľudských autorít.
Vodcovstvo definuje poriadok stvorenia a určuje, koho Boh berie na zodpovednosť, nie kto je v čele. Avšak osoba, ktorá je braná na zodpovednosť, si často mýli vedenie so zodpovednosťou, a tak sa v procese narúša aj vzájomné podriadenie. Adam bol „hlavou“ Evy, pretože Eva pochádzala z Adama. Z tohto dôvodu Boh bral Adama na zodpovednosť za Evu. Koncept vodcovstva teda nevyjadruje moc a kontrolu, ale predstavuje línia zodpovednosti, ktorú Boh predpokladá pri riešení problémov, ako to bolo v prípade Adama.
Kontext učenia v Novom zákone
Všeobecná téma učenia v Novom zákone naznačuje, že každá požiadavka, ktorá zavádza rigidnú, tvrdú alebo liberálnu interpretáciu Písma, by mala vzbudiť otázky o kontexte a motíve. Hoci sa poriadok stvorenia môže zdať pre niektorých ako silný argument pre určenie vedenia, zároveň protirečí Pavlovmu učeniu o láske a rešpekte v liste Efezanom a Korinťanom. Takýto prístup má len malú praktickú hodnotu pre riešenie manželských problémov dnes.
Ak zanedbáme sociálny kontext a účel Pavlovho učenia, dôležité otázky o rovnosti a vzájomnom podriadení sa strácajú v rigidnej interpretácii slov.
Duchovná línia zodpovednosti voči Bohu je zakorenená v slove „hlava“ (kephalé). Nemám vážny problém definovať kephalé ako „autoritu“ alebo „zdroj“, pretože oba významy vychádzajú z tejto línie zodpovednosti voči Bohu. Inými slovami, Boh považuje muža za zodpovedného (prvá línia zodpovednosti) za výsledky manželstva, pretože je hlavou. Rovnako, keď Boh reagoval na hriech, najprv oslovil Adama. Preto je povinnosťou manžela viesť láskou svoju manželku, pretože je Bohom braný na zodpovednosť ako „hlava“.
Pamätajme, že vzájomné podriadenie nemôže existovať, ak je Kephalé interpretované ako moc a autorita. Spochybňujem motiváciu názorov, kde sa sporná debata sústreďuje práve na túto interpretáciu. Podmienená autorita a podriadenie sú neoddeliteľné súčasti tej istej témy, čo ilustruje príklad Krista. Sú to tiež línie zodpovednosti, ktoré ustanovil Boh. Ak by súčasné napätie ohľadom podriadenia bolo interpretované ako zodpovednosť pre obe pohlavia rovnako, pochybujem, že by bola debata taká ostrá.
Autorita v manželstve ako vodcovské poslanie
Autorita v manželstve sa v ničom nelíši od iného vodcovského poslania. Jej definícia je založená na charaktere a príklade Krista. Ježišov život bol charakterizovaný podriadením a obetavou službou tým, ktorým bol daný. Jeho „hlavou“ bol Boh a jeho autorita nepotrebovala moc a kontrolu, ani nemala zámer manipulovať reakcie tých, ktorých viedol.
Našou povinnosťou je prejaviť ten istý charakter ako Kristus prostredníctvom každého darovania alebo zodpovednosti, ktorú sme dostali. Boh je ten, kto má ovplyvniť reakcie tých, ktorých vedieme.
Dva sporné významy slova „hlava“:
- Mať autoritu, ktorá si vyžaduje podriadenie tejto autorite, teda prevažne žena voči mužovi.
- Byť zdrojom niekoho, teda historický začiatok alebo pôvod, kde nie je priradená žiadna autorita a „vodcovstvo“ nie je vôbec uznávané.
Charakter a príklad Krista nám ukazujú, že skutočné vedenie je založené na službe a podriadení, nie na moci a kontrole. Ježišova autorita spočívala v jeho pokornom a obetavom prístupe, a nie v tom, aby vynucoval podriadenie. Preto by aj manželské vedenie malo odrážať tento kresťanský princíp.
V Genesis 2:17 Boh povedal Adamovi, čo môže a čo nemôže robiť v záhrade. Neskôr v Genesis 3:9 Boh volá Adama, nie Evu, aby sa zodpovedal za svoje činy hriechu a vzbury. V Božích očiach prišiel hriech cez Adama (Rimanom 5:12). Tento verš naznačuje, že Adam je braný na zodpovednosť za svoj hriech aj za hriech Evy. Prečo? Pretože Adam bol zdrojom alebo hlavou Evy, teda to bola línia zodpovednosti, ktorú Boh vytvoril a dodržiaval, keď sa pýtal na ich neposlušnosť.
Napriek tomu však neexistujú dôkazy, ktoré by naznačovali, že Adam mal pozíciu nadradenosti alebo kontroly nad Evou.
Tvrdenie opaku si vyžaduje projekciu preferenčnej teológie do textu. Ježiš je hlavou (kephalé) Cirkvi (Efezanom 1:22). Je však ťažké interpretovať tento verš bez uznania duchovnej zložky spojenej s tým, že je hlavou. Toto však nie je autorita, ktorú Ježiš fyzicky uplatňuje alebo vyžaduje na základe toho, že má pozíciu „hlavy“ Cirkvi.
Ježišov príklad vedenia
Ježišova autorita ako hlavy Cirkvi existovala ešte pred jeho vtelením (Filipanom 2:4-10). Bol Bohom, takže moc bola konceptuálne nepodstatná. Ježišova služba bola zvyčajne egalitárna – spravil sa nižším, ako keby bol ničím, prijal prirodzenosť služobníka a pokoril sa (Filipanom 2:5-8). Hoci vedel, kým je, nikdy si nenárokoval pozíciu nad ostatnými a slúžil ako ten, kto je zodpovedný Bohu.
To, že bol pôvodcom Cirkvi, nemení skutočnosť, že mal autoritu, ktorú Boh považoval za oprávnenú, a tí okolo neho ju uznávali a podriadili sa jej. Dokonca aj tí, ktorí nesúhlasili, uznávali autoritu, ktorú niesol.
Autorita je uznávaná z rôznych perspektív – je to rovnako svetská myšlienka ako biblická. Autorita zahŕňa disponovanie mocou, ktorá je predpokladaná, zvolená alebo delegovaná, ako v Starom zákone. Pre kresťanov však všetka autorita Nového zákona spočíva v osobe Krista ako duchovnej hlave v každom z nás. Preto sa podriaďujeme dôkazom jeho autority v osobe, nie nevyhnutne osobe, ktorá ju nesie. Bežne sa to nazýva pomazanie alebo Božia moc pôsobiaca v ľuďoch cez lásku, rešpekt, dary alebo službu (Skutky 9:27).
Podriadenie ako vzájomná zodpovednosť
Podriadenie je tiež vzájomné, keďže Boh používa všetkých kresťanov na svoje účely a prejav jeho moci je rovnaký, ale rôzny pre každého. Napriek tomu sú všetky prejavy autority predmetom preskúmania Písmom. Uvedomujem si, že existuje intímnejší aspekt starostlivosti v manželstve v porovnaní s autoritou v Cirkvi, ale považoval som za dôležité uznať širší kontext.
Písmo nepodporuje predstavu, že ľudia sú nútení podriadiť sa súboru pravidiel; to je svetská konštrukcia pochádzajúca z čias Konštantína. Naša voľba podriadiť sa autorite je osobným rozhodnutím, pretože vidíme a uznávame Božiu prítomnosť. Ľudstvo je iba kanálom, cez ktorý sa Božia moc prejavuje. Dnes vidíme mnoho príkladov, kde kresťania prijali svetský koncept autority, ktorý stojí nad Božou vôľou. Tento prístup je logický, no nie biblický.
Takéto prostredie je živnou pôdou pre udržiavanie kontroly cez hierarchické princípy, ale nie je užitočné pre manželský vzťah.
Naše podriadenie sa Kristovi je tiež voľbou. Ježiš si našu podriadenosť zaslúžil vďaka tomu, kým je, čo povedal a obeti svojho života za nás. Rovnaké princípy platia aj dnes v manželstve. Autorita sa získava prostredníctvom podriadenia a nechania Boha pôsobiť v nás. Nie je to niečo, čo muž fyzicky uplatňuje alebo vyžaduje, ako keby mal moc nad svojou manželkou. Myslieť si, že takýto prístup môže byť pre manželstvo prínosný, je čistá pošetilosť.
Rovnosť s rôznymi zodpovednosťami
Muži a ženy sú rovnocenní, ale majú odlišné zodpovednosti. Biblické princípy rovnosti fungujú len v prostredí, kde slobodná vôľa umožňuje rozhodnúť sa! Napriek tomu verím, že Boh v prvom rade považuje manžela za zodpovedného za to, aby viedol v láske k svojej manželke. Autorita, ktorú muž v manželstve zažíva, či už fyzická alebo iná, je zaslúžená. Ježiš si získal našu lásku a podriadenosť svojou láskou a podriadenosťou, a muž má konať rovnako.
Podobne aj láska, ktorú manželka dostáva od svojho manžela, je výsledkom jej rozhodnutia rešpektovať ho. Napokon, duchovná pravda nie je zrušená naším rozhodnutím konať inak. Naša ochota podriadiť sa je spôsob, ako sa autorita uznáva. Láska a rešpekt prevažujú nad akýmkoľvek zbytočným zaoberaním sa slovami, ktoré sme doteraz prebrali.
Pre tých, ktorí zápasia s ťažkými manželstvami, nie je nič zlé na tom, keď sa podriadime vlastnej vôli, ak to znamená, že získame lásku a rešpekt tých, ktorí sú nám blízki.
Podriadenie sa v manželstve by nemalo byť násilne vynucované, ale malo by byť dobrovoľnou odpoveďou na lásku a starostlivosť. Tak ako Kristus nevyžadoval podriadenie, ale si ho zaslúžil, aj muž by mal vo svojom vzťahu prejavovať lásku a úctu, aby si získal prirodzené uznanie autority. Skutočná autorita v manželstve je postavená na láske, rešpekte a dobrovoľnom rozhodnutí podriadiť sa, nie na moci a kontrole.
Súvisiace videá a dokumenty
