20. Duchovné dary a ovocie Ducha Svätého

Náčrt

1. Boh je darcom duchovných darov – 1 K 12,8-10.28; Rim 12,6-8; Ef 4,12-14; 1 Pt 4,10.11
2. Zmysel duchovných darov – Ef 4,7.12-14; 1 K 12,7; 1 Pt 4,10
3. Ovocie Ducha Svätého – Gal 5,22.23; J 15,1-5

1. Boh je darcom duchovných darov – 1 K 12,8-10.28; Rim 12,6-8; Ef 4,12-14; 1 Pt 4,10.11

Boh Duch Svätý udeľuje zo svojej milosti (1 Pt 4,10) duchovné dary (charizmy) a želá si, aby sme nemali nedostatok v žiadnom z nich (1 K 1,7.8; 12,1.31; 14,1).

Apoštol Pavol zdôrazňuje, že každého veriaceho Duch Svätý obdarúva nejakým duchovným darom (charizmou). Niekomu dáva viac darov, inému zveruje len jeden. Nikomu však nedáva všetky đary a takisto nie je nikto, kto by nedostal aspoň jeden dar. „Toto všetko pôsobí jeden a ten istý Duch, ktorý rozdeľuje každému, ako chce.“ (1K 12,7.11) Rôznym ľuďom Boh zveruje rôzne obdarovania.

Apoštol Pavol uvádza celkovo štyri zoznamy duchovných darov či rôznych služobností, ktoré dáva jeden a ten istý Duch. Sú zaznamenané na týchto miestach: Ř 12,6-8 (menované 7 darov), 1 K 12,1-11 (uvedené 9 darov), 1 K 12,28 (vymenované 8 darov), Ef 4, 11 (výpočet 5 darov ).

Celkom Pavel vymenováva 19 rôznych darov a služobností (niektoré z nich sa opakujú). Sú to: apoštolstvo (apoštoli), prorocké slovo (proroci), dar vyučovať (učitelia), evanjelizácia (evanjelisti), pastorácia (pastieri), slovo múdrosti, slovo poznania, viera, dar uzdravovať, pôsobenie mocných činov, dar pomáhať (điakonie) , dar riadiť, dar povzbudzovať, ochota rozdávať, dar stáť na čele (vodcovstvo), dar milosrdenstva, rozlišovanie duchov, dar hovoriť rozličnými jazykmi a dar vykladať jazyky.

Je zrejmé, že Pavol v jednotlivých zoznamoch nevymenováva všetky duchovné dary a tiež celkový súpis 19 darov a služobností určite nie je úplný. Počet služieb, ktoré sú potrebné v živote zborov a cirkvi, je bez konca. Niektorými z ďalších duchovných darov môžu byť napríklad: dar príhovorných modlitieb, vydávanie svedectva o Kristovi, pohostinnosti, písanie misijných listov, dar nadväzovania kontaktov, umenie počúvať, umenie napomínať, dar literárnej činnosti, dar remeselnej zručnosti, dar hudby a spevu, výtvarná činnosť a podobne (pozri napríklad 1 M 41,38-41; 2 M 31,1-6; 35,30-35; Sd 3,10; 5,1; 6,34 atď.).

Potreby Božieho diela sú rôznorodé, preto aj činnosť Ducha Svätého je všestranná. Boh dáva ľuďom všetky dary preto, aby boli naplnené potreby Cirkvi (Ef 4,7-10). Ide len o to, aby sme sa Duchom dali niektorým z duchovných darov obdarovať. Všetky dary sú dôležité aj keď nie sú rovnaké a nemajú rovnaký význam (1 K 14,1 -5). Duch Svätý dáva svoje dary ľuďom slobodne podľa svojej vôle, ako sám chce. (1 K 12,11).

Ak sa pokúsime oných 19 duchovných darov a služobností utriediť, mohli by sme ich rozdeliť do troch skupín: (1) dary slová – napr. Dar prorockého slova, dar vyučovať, dar evanjelizácie, slovo múdrosti, slovo poznania, apoštolstvo; (2) dary vlastné služby napr. Dar pomáhať, dar milosrdenstva, ochota dávať; (3) dary mocných činov – napr. Dar uzdravovať, dar hovoriť rôznymi jazykmi, pôsobenie mocných činov.

2. Zmysel duchovných darov – Ef 4,7.12-14; 1 K 12,7; 1 Pt 4,10

Zmyslom všetkých duchovných darov je služba. Môžeme hovoriť o službe slovom, o službe vlastnou službou a službe mocnými činmi. Všetky duchovné dary a služby majú slúžiť k vzájomnému prospechu (1 K 12,7; 1 Pt 4,10), na získavanie ľudí pre Krista a pre rast zboru a cirkvi (1 K 14,12). Apoštol Pavol v Ef 4,12.13 zhŕňa ich poslanie takto: „Aby pripravovali svätých na dielo služby – na budovanie Kristovho tela, až by sme všetci dospeli k jednote viery a poznania Božieho Syna, a zrelosti muža, merané mierou Kristovej plnosti.“

Duch nezištnej služby je to najdôležitejšie, čo môžeme mať. Najpodstatnejšou otázkou nie je, koľko darov som dostal, ale čím a ako môžem slúžiť a čo motivuje moju činnosť. Boh nechce, aby sme stáli ako diváci a prizerali Božiemu plánu záchrany. Chce, aby sme boli v moci Ducha strhnutí do úlohy hráča, priameho účastníka na poli života, aby sme zachraňovali druhých pre Božie kráľovstvo. Sme správcovia rozličné Božej milosti (1 Pt 4,10.11; Rim 12,6) a s darmi, ktoré nám boli zverené, máme nakladať verne (1 K 4,1.2). Tieto dary majú slúžiť na Božiu slávu (1 Pt 4,11; pozri aj Mt 5,16).

Je škoda, že niektorí veriaci ľudia si z 19 uvedených darov vybrali len dva alebo tri dary mocných činov a na tie sa zameriavajú. Ide predovšetkým o dar uzdravovania, dar hovorenia cudzími jazykmi a dar prorokovať. Niektorí dokonca hodnotia pravosť kresťana podľa toho, či hovorí cudzími jazykmi alebo uzdravuje.

Ak tomu tak nie je, je duchovná skúsenosť veriacich na základe tohto nedostatku spochybňovaná. Apoštol Pavol však jasne ukazuje, že nikto nemá všetky dary (1 K 12,28.29). Rôzni ľudia majú rôzne charizmy. Preto ani dar jazykov a dar uzdravovania nemá každý Kristov nasledovník. Tieto duchovné dary nemôžeme považovať za nevyhnutnú výzbroj každého kresťana.

3. Ovocie Ducha Svätého – Gal 5,22.23; J 15,1-5

Ak žijeme vierou v Pána Ježiša, zákonite sa v našom živote objaví ovocie Ducha Svätého a ani jediné nebude chýbať. Ovocím spoločenstva s Bohom, ovocím Ducha Svätého je láska, radosť, pokoj, trpezlivosť, láskavosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť. Nič nepriťahuje veriacich aj neveriacich ľudí k Bohu viac než to, keď vidia v živote lásku, radosť, pokoj, zmysel a poriadok. Život, ktorý je stvárnením týchto vlastností, je mocným svedectvom pre Boha a pre zmysluplnosť kresťanskej viery.

Ovocie Ducha v živote kresťana je nevyhnutné. Pritom to však nie je jeho zásluha, že tieto plody nesie. Ovocie Ducha nie je výsledkom výkonu kresťana alebo príčinou jeho spasenia, ale je dôsledkom pestovania živého priateľstva s Bohom. Preto nie je našou úlohou sústrediť sa na nesenie ovocia, ale na pestovanie čistého a úzkeho vzťahu s Bohom. Tak ako strom nemôže rodiť ovocie sám od seba a jeho ovocie závisí na tom, čím je, tak podobne je to aj v živote kresťana.

Ovocie Ducha nie je výsledkom jeho snahy, ale dôsledkom toho, kto je, kým sa stal v Kristovi – novým stvorením, Božím dieťaťom, jeho synom alebo dcérou. Opakom ovocia Ducha je ovocie tela. Pavol tento výsledok nesprávneho životného nasmerovania opisuje v Ga 5,19-21. Výsledkom sebeckého života je necudnosť, nečistota, bezuzdnosť, hádky, žiarlivosť, vášeň, rozkoly, závisť, opilstvo, nestriedmosť atď.

Charakterizujme stručne jednotlivé plody Ducha Svätého, ktoré sa nevyhnutne objavia v živote človeka, ktorý uverí v Krista a dovolí mu, aby ho premieňal a viedol:

LÁSKA
Jedná sa o lásku, ktorá nám od prirodzenosti nie je vlastná. Je to láska nesebecká, nezištná, láska, ktorá miluje bez podmienok. Je založená na sebaobetovaní.

RADOSŤ
Ide o radosť z poznania Boha a Pána Ježiša, z odpustenia hriechov, z plánu spasenia, z poznania pravdy, z nájdenia zmyslu života, zo spoločenstva nových bratov a sestier, zo služby druhým.

POKOJ
Vo vnútri, vnútorná vyrovnanosť, harmónia, pokoj. Boží pokoj, ktorý napĺňa človeka, aby bol spokojný a dôveroval Pánovi za všetkých okolností. Pohoda a súlad s Bohom aj s ľuďmi.

TRPEZLIVOSŤ
Trpezlivý človek zostáva aj uprostred zhonu a nervozity vyrovnaný, pokojný a vytrvalý. Má cieľ a ide za ním napriek všetkým prekážkam. Nejde len o potlačenie zlosti. Trpezlivý človek je vždy ochotný odpustiť a čakať na zmenu u druhého. Nechce všetko hneď.

LÁSKAVOSŤ
Láskavosťou nazývame prejavy naozajstnej lásky v srdci. Láskavý človek jedná s druhými ľuďmi tak, ako Boh jedná s ním – zľutováva sa, jedná s veľkorysosťou, jemne a s úctou.

DOBROTA
Ide o životnú orientáciu na dobro, z ktorej vyviera postoj k druhým. Je to vlastnosť, ktorá odráža Božiu dobrotu k nám. Je to kladný vzťah k druhým, kedy im prajeme dobro, hoci nám treba ublížili.

VERNOSŤ

Tu sa myslí vernosť voči Bohu, sebe a druhým, vernosť voči poznaniu, voči Božiemu zákonu. Človek sa stavia čestne k životu, rešpektuje a ctí určité hodnoty. Je spoľahlivý a dôveryhodný.

TICHOSŤ
Tichý neznamená zakríknutý. Tichý človek nemusí byť za všetkých okolností ticho. Naopak, vie sa postaviť čelom k problémom a riešiť medziľudské konflikty. Robí to však s úctou k druhým ľuďom a pokorou. Berie na svojich blížnych ohľad, aby im neublížil. Byť tichý znamená byť ohľaduplný, pokorný a mierny.

SEBAOVLÁDANIE
Človek vyznačujúci sa týmto ovocím sa nielen nedá vyprovokovať, ale vie žiť vyrovnane – bez nenávisti, zloby a závisti. Dokáže ovládať svoje vášne a túžby a prejavuje sebaovládanie aj v jedle a pití. Vie, čo je prospešné (to užíva striedmo) a čo je škodlivé (tomu sa vyhýba). Nehnevá sa. Je vnútorne vychovaný, disciplinovaný. Má nad sebou moc, ovláda sa. Je čestný v myšlienkach i činoch.

Naša užitočnosť pre Pána v oblasti duchovných darov závisí na našom vzťahu k darcovi. Podobne tomu bolo s obdarovanými mužmi v podobenstve o talentoch (Mt 25,14-30). Ten, ktorý dostal jeden talent, považoval darcu za prísneho pána (v. 24). Preto tiež bola jeho služba bez úžitku. Ďalší dvaja obdarovaní však pred sebou videli láskavého pána, ktorý k nim má takú dôveru, že im zveril veľkú zodpovednosť. V ich očiach to bol štedrý darca, ktorého mali radi.

Preto pre neho pracovali z vďačnosti a rozmnožili to, čo dostali (v. 20-23). Pohnútkou ich služby bola láska. To je tiež jediná hodnota, ktorá činí našu službu radostnú a Bohu prijateľnú. Prvým ovocím Ducha je tiež láska. Ovocie Ducha je viac ako duchovné dary (1 K 13,1-3).

II. Výkladové poznámky

1. Znakom pravovernosti kresťana nie je schopnosť robiť zázraky, uzdravovať, prorokovať alebo hovoriť jazykmi, ale život plný lásky a poslušnosti zjavenej Božej vôle. Rýdzosť učeníctva sa nepozná podľa výkonu alebo duchovných darov, ale podľa ovocia Ducha, podľa lásky a poslušnosti. Bez poslušnosti sa nedá hovoriť o nasledovaní. Pán Ježiš v reči na vrchu ukazuje, že opravdivosť nasledovania sa nepozná podľa uzdravovania, prorokovania, hovorenia jazykmi a podobne, ale podľa poslušnosti jeho vôle, jeho zákona.

Hovorí: „Nie každý, kto mi hovorí“ Pane Pane „, vojde do nebeského kráľovstva, ale ten, kto činí vôľu môjho Otca v nebesiach. Mnohí mi povedia v onen deň:“ Pane, Pane, čo sme v tvojom mene neprorokovali vo tvojom mene nevyháňali zlých duchov a v tvojom mene neurobili veľa mocných činov? „a vtedy im vyhlásim:“ Nikdy som vás nepoznal; choďte odo mňa, páchatelia neprávosti. „(Mt 7,21-23) Znamením pravého učeníctva je nezištná láska, ktorá sa prejavuje konkrétnymi činmi služby a zodpovednej poslušnosti (Mt 12,50; Gal 5,6; J 13,34.35; J 14,15).

Taký život sa vyznačuje ovocím Ducha. Len tam, kde existuje nesebecká láska, môžu správne pôsobiť duchovné dary (1 K 13,1-3). Len tam, kde ľudia spontánne rozprávajú a svedčia o pretvárajúcej Božej láske, môžeme hovoriť o živých kresťanoch, o živom zboru. Obdarovaný kresťan je svedkom vo svete. Ak nie je svedkom, nie je kresťanom.

2. Duch Svätý posväcuje naše prirodzené schopnosti, nadväzuje na nich a uschopňuje nás, aby sme nimi mohli ešte účinnejšie slúžiť. Tým nadobúdajú nový význam. Okrem toho nás môže obdarovať tiež ďalšími duchovnými darmi, to je nadprirodzenými darmi Ducha, ktoré sme nemali pred svojím znovuzrodením. V podstate sa dá povedať, že sme ich nemali pred svojím krstom.

3. Pri krste sú na človeka vložené ruky. Zmyslom tohto znamenia je uistiť krsteného, ​​že prijíma dar Ducha Svätého a v ňom aj určitý duchovný dar alebo viac darov (Sk 19,5.6; 2 Tim 1,6). Okrem toho môže byť aj neskôr obdarovaný ďalšími duchovnými darmi alebo poverený novými úlohami (1 Tim 4,14; Sk 13,1-4).

4. Ak hovoríme o daru jazykov v Novom zákone, je potrebné si uvedomiť niekoľko skutočností. Predpoveď o hovorení novými jazykmi je zaznamenaná v evanjeliu podľa Marka 16,17.18 a k jej naplneniu došlo na štyroch miestach – v Jeruzaleme, Caesareji, Efeze a Korinte. V Jeruzaleme, Caesareji a Efeze sa jednalo o hovorenie cudzími jazykmi, ktorým poslucháči rozumeli. Malo buď evanjelizačný zámer, alebo bolo znamením, že Boh prijíma za svoje deti i pohanov (pozri Sk 2,8.11; 11,15.17; 19,6 – možno tiež vhodnejšie preložiť: „Akonáhle na nich Pavol vložil ruky, hovorili jazykmi, aby [ a tak, alebo: to je] prorokovali. „Jedná sa o tzv. vysvetľujúcu, explikatívnu spojku“ a „). V Korinte rieši Pavol celý problém hovorenie jazykmi pastoračne, pretože sa tam prelínajú prvky pravého daru jazykov s extatickým prejavmi. Ale aj po preštudovaní 1 K 14 zostáva v platnosti zásada, že len ten dar hovorenia jazykmi je pravý, ktorého zámerom je zrozumiteľné zvestovanie evanjelia poslucháčom (1 K 14,6.9.19).

5. Skutočne uzdravuje jedine Boh. Satan však dokáže uzdravenie napodobniť. V Písme sme upozornení, že v poslednej dobe sa budú konať mnohé divy a zázraky, ktoré však nebudú prejavom Božieho Ducha, ale budú konané s mocou nepriateľa spasenia, satana (Mt 24,24; 2 Tes 2,9.10; Zj 13,13; Mt 7,22.23). Preto musíme v dnešnej dobe klásť dôraz na zdravý štýl života a preventívnu liečbu skôr ako na zázračné uzdravenia, pretože tie síce Boh môže robiť a robí, ale sú vo veľkom napodobňované diablom a jeho nástrojmi.

Tým je toto dielo znehodnotené a znevážené, a preto v dnešnej dobe len výnimočne použiteľné. Preto je dnes našou úlohou v zdravotnej oblasti prakticky vykonávať a propagovať zásady zdravého kresťanského životného štýlu. Mnohým ľuďom Boh môže z dlhodobého hľadiska lepšie pomôcť tým, že zakladáme a prevádzkujeme preventívne centrá.

Ján Krstiteľ počas svojho života nikoho neuzdravil, a napriek tomu ho Ježiš označil za „najväčšieho z prorokov“ (Mt 11,11). Apoštol Pavol, ktorý uzdravoval chorých, sám v určitej dobe nebol uzdravený. Zostal mu „osteň v tele“ (2 Kor 12,7-10). Aj jeho úzky spolupracovník Timotej mal žalúdočné problémy, z ktorých nebol uzdravený (1 Tim 5,23).

Z čítania novozákonnej knihy Skutky apoštolov je zrejmé, že na samom začiatku života prvokresťanskej cirkvi sa zázraky uzdravovania prejavovali v mimoriadnom počte, kdežto neskôr, keď apoštol Pavol cestoval po rôznych mestách, aby zvestoval evanjelium, k takýmto zázračným prejavom už nedochádzalo tak často.

6. „Viera tvoja ťa uzdravila.“ Tento Ježišov výrok nemožno chápať tak, že to je viera, ktorá uzdravuje, pretože len Boh dáva zdravie. Naším Spasiteľom nie je viera, ale Kristus. Vierou si však toto Božie uzdravujúcej dielo privlastňujeme. Bez viery nie je možné byť zdravý, a to ani duchovne, ani telesne.

III. Praktický dôsledok

1. Duchovné dary sú dané k službe druhým, nie pre oslávenie človeka, pre vyvýšenie jeho pýchy, pre jeho sebarealizáciu, pre presadzovanie jeho sebeckých záujmov.
2. Rôzni ľudia majú rôzne obdarovania. Preto sa vzájomne potrebujeme, smieme sa dopĺňať a charizmami obohacovať. Žiadny človek nemá všetky dary a každý má aspoň jeden duchovný dar. To znamená, že sme stvorení do spoločenstva. Máme sa vzájomne obohacovať a spolupracovať.
3. Ovocie Ducha Svätého je tu preto, aby bola vidieť funkčnosť a praktickosť kresťanstva. To, čo ľudí presviedča o hodnote kresťanstva, nie sú reči, ale ozajstný záujem o človeka, súcit a činy lásky.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )