WTC – 11.september, (ne)oficálna verzia

Cieľom tohto článku je systematická sumarizácia základných informácií, ktoré sú súčasťou oficiálnej verzie udalostí spojených s 9/11. Tieto informácie pochádzajú z oficiálnych vyšetrovacích správ amerických úradov a z overiteľných zdrojov mainstreamových médií.

Zároveň sú tu zahrnuté aj vybrané udalosti a konkrétne fakty, ktoré vyvolávajú vážne pochybnosti o všeobecne prijímaných záveroch týkajúcich sa naratívu o 20 teroristoch z Al-Kájdy, prevažne zo Saudskej Arábie, ktorí mali koordinovane zaútočiť na symboly Ameriky, ako sú World Trade Center a Pentagon.

Na druhej strane sú všetky alternatívne hypotézy, ktoré tieto závery spochybňujú, bežne označované za konšpiračné teórie.

Hoci sa tieto pohľady líšia od klasických príkladov, ako je havária UFO v Roswelli alebo zinscenovanie letu na Mesiac, výrazne sa odlišujú svojou logikou aj argumentačným základom. Viaceré vedecké, populárno-náučné, ale aj laické analýzy totiž poukazujú na rozporuplnosti, ktoré by mohli spochybniť oficiálnu verziu – a to nielen pomocou všeobecne uznávaných faktov, ale aj prostredníctvom odtajnených archívov.

V prípade udalostí okolo 9/11 je preto zrejmé, že problém s oficiálnymi závermi pretrváva dodnes a naďalej vyvoláva vážne otázky.

Ak vám oficiálna teória 9/11 neponúka presvedčivé vysvetlenie priebehu kolapsu dvoch 415-metrových budov, ak fotografie, videá a výpovede svedkov vyvolávajú otázky, vzniká prirodzene pochybnosť. Po tejto tragédii sa vedci, profesori a odborníci z rôznych oblastí začali pýtať na samotné základy oficiálnych vyšetrovacích správ. Väčšina z týchto ľudí nechce podporovať konšpiračné hypotézy, ale upozorňuje na to, že presné odpovede chýbajú, najmä preto, že vládne inštitúcie zadržiavajú dokumenty.

Keď mala verejnosť možnosť sledovať, čo sa stalo, ako reagovali vládni predstavitelia, vzdušné sily a akým spôsobom sa rozbehli nasledujúce vojenské konflikty, je prirodzené, že aj po toľkých rokoch pretrvávajú otázky o pravdivosti oficiálnej verzie.

Prekvapujúco, už od prvého dňa 11. septembra 2001 boli médiá aj politici jednotní – bez presvedčivých dôkazov predstavili jasný scenár, ktorý sa nezmenil po celé roky. Naratív o teroristických útokoch a ich viníkoch neprešiel žiadnym zásadným prehodnotením ani po 12 rokoch.

V tomto článku sa však nebudeme zaoberať špekulatívnymi hypotézami o tom, ako sa útoky mohli stať. Zameriavame sa výlučne na overiteľné fakty, ktoré oficiálna verzia 9/11 prezentuje, a na to, čo nám tieto správy hovoria o následných vojnách v Afganistane, Iraku a ďalších konfliktoch. Práve oficiálne správy totiž vytvárajú obraz, ktorý politici a médiá stavajú proti kritickým pohľadom na tieto udalosti. Otvorená a vecná debata je preto nevyhnutná.

Bez ohľadu na skutočných vinníkov týchto tragických udalostí je kladenie správnych otázok nevyhnutné pre pochopenie súčasných geopolitických konfliktov a vojenských zásahov po celom svete. Tieto otázky pomáhajú objasniť nielen dôvody konfliktov, ale aj motívy a stratégie, ktoré za nimi stoja. Príkladom je Afganistan, kde uniknuté dokumenty zverejnené serverom WikiLeaks odhaľujú, že Spojené štáty a ich spojenci, vrátane Pakistanu, od roku 2005 v rôznych formách podporovali Taliban – či už finančne, logisticky alebo vojensky.

Dokonca aj renomované denníky ako The New York Times či Der Spiegel označili pakistanskú spravodajskú agentúru ISI za spolupáchateľa Talibanu mimo hraníc Afganistanu. Otázka preto znie: proti komu vlastne svet bojuje už viac ako 12 rokov?

Tento dynamický a rozporuplný obraz dopĺňajú aj udalosti v Sýrii, kde Západ podporoval rebelov, vrátane skupín napojených na Front Al-Nusrá, organizáciu oficiálne prepojenú na Al-Kájdu. Práve proti tejto Al-Kájde bola vyhlásená vojna proti terorizmu, ktorá vznikla ako priamy dôsledok udalostí z 11. septembra. Ak sa nevysporiadame s minulosťou, nedokážeme pochopiť súčasnosť, a tým sa oslabuje aj naša schopnosť formovať vlastnú budúcnosť.

Tento pohľad odhaľuje hlbšiu realitu: kontrola minulosti je kľúčová pre pochopenie a predikciu vývoja sveta.

Prvá oficiálna správa, ktorá sa zaoberala pádom budov WTC, bola vydaná FEMA (Federal Emergency Management Agency) v máji 2002. Správa, ktorá stála približne 600 tisíc dolárov a mala 303 strán, uviedla, že WTC skolabovali tzv. palacinkovým kolapsom. Tento mechanizmus popisoval, že jedno poschodie sa odtrhlo, spadlo na poschodie pod ním a spôsobilo jeho následné odtrhnutie atď.

Avšak táto teória nepopisuje presne to, čo sa skutočne stalo. Podľa správy jadro budov neostalo stáť a neexistovali žiadne poschodia naskladané na sebe, ako by bolo podľa tejto teórie očakávané. Členovia vyšetrovacieho tímu priznali, že na základe dostupných informácií v tom čase neboli schopní definitívne vysvetliť sekvenciu udalostí, ktoré viedli ku kolapsu WTC. Tieto zásadné nezrovnalosti v prvej správe mali byť vyriešené ďalšou správou, ktorú vypracoval NIST (National Institute of Standards and Technology).

Oficiálnou správou o páde WTC je momentálne Final Report on the Collapse of the World Trade Center Towers zo septembra 2005, ktorú vydal NIST. Táto správa, ktorá stála približne 20 miliónov dolárov a má cca 10 000 strán, obsahuje ďalšie podrobnosti o mechanizme pádu budov a teórie, ktoré sa týkajú tohto tragického dňa:

„Ak teleso padajúce vzduchom dopadne na zem za cca 10 sekúnd, je možné, aby za takmer rovnaký čas padla vrchná časť budovy, napriek odporu zvyšných 5/6-tín neporušenej konštrukcie? Konštrukcia pod zónou inicializácie kolapsu predstavovala len minimálny odpor pre vrchnú padajúcu hmotu. Keďže nižšie poschodia predstavovali len malý odpor pre obrovskú energiu uvoľnenú padajúcou vrchnou časťou, táto spadla v podstate rýchlosťou voľného pádu, ako to vidno na videách. Ako kolabovali nižšie poschodia, padajúca hmota narastala a tým rástla aj záťaž na nižšie poschodia, ktoré neboli schopné zadržať túto padajúcu hmotu.“

Príčinou takmer nulového odporu oceľovej konštrukcie a samotným priebehom kolapsu WTC sa správa NIST na 10 000 stranách vôbec nezaoberala. Namiesto toho opisuje len kroky, ktoré údajne viedli k inicializácii kolapsu, pričom stroho konštatuje, že „nasledoval globálny kolaps“. Tento zjednodušený popis však nepredkladá podrobné vysvetlenie pre správanie oceľovej konštrukcie počas požiaru a jej následného zrútenia.

Tretia budova WTC 7, ktorá skolabovala po následkoch požiaru, bola pritom len nepriamym predmetom vyšetrovania. Do WTC 7 žiadne lietadlo nenarazilo a požiare v budove boli pozorované až 2,5 hodiny po kolapse severnej veže WTC. Zarážajúce je, že v správe vyšetrovacej komisie 9/11 nie je o WTC 7 žiadna zmienka. V finálnej správe NIST sa uvádza, že kolaps WTC 7 spôsobil poškodenie jedného z 83 podporných stĺpov, avšak príčina rýchlosti kolapsu a jeho symetrický pád kolmo nadol neboli dostatočne vysvetlené.

Dôležité je zdôrazniť, že nikdy pred 11. 9. ani po ňom nespadla žiadna výšková budova s oceľovou konštrukciou výlučne v dôsledku požiaru.

Skutočnosť, že WTC 1, WTC 2 a WTC 7 skolabovali v priebehu jedného dňa, preto vyvoláva vážne otázky. Ako mohli údajní teroristi predpokladať takýto totálny kolaps, keď naň neexistoval žiaden rozumný predpoklad? Budovy WTC boli navrhnuté tak, aby odolali nárazu veľkého dopravného lietadla, hurikánu či zemetraseniu a mali vydržať aj dlhotrvajúci rozsiahly požiar.

Správa FEMA o páde WTC z roku 2002 opisuje mimoriadne neobvyklú vysoko-teplotnú koróziu a sulfidáciu ocele v troskách budov WTC 1, WTC 2 a WTC 7. Tieto javy oficiálna hypotéza o požiari nedokáže vysvetliť, pričom správa doslova uvádza:

„Žiadne jasné vysvetlenie toho, kde sa vzal zdroj síry, nebolo nájdené.“

Aj keď FEMA tieto neobvyklé skutočnosti označila za vyžadujúce ďalšie štúdium, nasledujúca rozsiahla správa NIST sa týmito otázkami vôbec nezaoberala. Jedným z všeobecne akceptovaných vysvetlení je použitie termátu, tiež známeho ako nanotermitová zmes. Táto pyrotechnická látka, používaná prevažne armádou, slúži na rezanie oceľových materiálov veľkej hrúbky.

Po zapálení termát horí pri teplote až 2500 °C, produkuje roztavené železo a biely dym, čo je teplota schopná prekonať pevnosť oceľovej konštrukcie a spôsobiť jej kolaps. Teória o termáte vznikla na základe viacerých renomovaných analýz prachu z WTC, vrátane použitia energodisperznej mikroanalýzy, ktoré ukázali, že výsledky presne zodpovedajú zloženiu rezíduí reakcie termátu – miniatúrnych železných guľôčok so sírou a hliníkom.

Prítomnosť tejto látky by vysvetľovala nielen minimálny odpor oceľovej konštrukcie, ktorá bola tvorená 300 oceľovými stĺpmi, ale aj rozdrvenie všetkých troch budov na prach, čo spolu predstavovalo až 200 000 ton ocele. Zároveň to zodpovedá svedectvám o explóziách a zábleskoch pred kolapsom budov, horiacim autám zasiahnutým troskami z WTC a roztavenému kovu prítomnému v troskách.

Letecká fotografia upravená technológiou LIDAR, ktorú zostavil federálny úrad NOAA (National Oceanic and Atmospheric Administration) krátko po kolapse budov. V strede obrázka sú trosky, ktoré zostali po budovách WTC 1 a 2, úplne vľavo je WTC 7. Väčšina hmoty z budov WTC sa premenila na obrovské mračná mikroskopického prachu. Podľa vyjadrenia príslušníkov odpratávacích prác sa v troskách nenašiel predmet alebo časť zo zariadenia budov väčšia ako polovica telefónneho sluchátka.

Oficiálne správy o páde WTC uvádzajú, že lokálne požiare dosahovali teploty v rozmedzí 250–600 °C, ktoré vznikli horením zvyškov leteckého paliva a kancelárskeho vybavenia. Všetky dostupné správy a analýzy však jednoznačne potvrdzujú, že takéto požiare nemohli dosiahnuť teplotu potrebnú na roztavenie ocele.

Napriek tomu je prítomnosť roztaveného kovu v troskách WTC, ako aj jeho vytekanie z budov, zdokumentovaná na videozáznamoch, fotografiách aj počas likvidácie trosiek. Doklady o roztavenom kove sa objavili aj na infračervených záberoch NASA zo dňa 16. septembra 2001, určených pre U.S. Geological Survey.

Všetky analýzy potvrdzujú, že ani letecké palivo, ani kancelársky nábytok či iné horľavé materiály v budovách nemohli dosiahnuť teplotu umožňujúcu roztavenie ocele. Špekulácie o možnosti roztaveného hliníka z lietadiel sa nezhodujú s pozorovaniami, videozáznamami a fotografiami, na ktorých je jasne viditeľný kov oranžovo sfarbený, typický pre oceľ, nie strieborný kov naznačujúci hliník.

Na viacerých záberoch pri demolačných prácach je vidieť prítomnosť roztaveného kovu aj niekoľko dní po samotnom kolapse. Roztavený hliník je tekutý a nie je uchopiteľný v celku, ako je to v prípade ocele.

Množstvo roztaveného kovu z WTC dokumentuje aj dlhodobé horenie trosiek, spôsobené extrémnymi teplotami, ktoré sa podarilo uhasiť až koncom decembra 2001.

Do budovy Pentagonu malo naraziť dopravné lietadlo Boeing 757, avšak doteraz nebol zverejnený ani jeden videozáznam, ktorý by túto skutočnosť jednoznačne potvrdzoval. Niekoľko desiatok kamier zaznamenalo samotný náraz, no FBI zabavila ďalších 85 videozáznamov, pričom niektoré boli zabavené už pár minút po náraze. Tieto nezverejnené záznamy vyvolávajú vážne otázky, prečo informácie o tejto kľúčovej udalosti neboli sprístupnené verejnosti.

Rozpätie krídiel Boeingu 757-223 je 38 metrov, pričom otvor po náraze lietadla nedosahoval ani 30 metrov. Pri nárazoch do budov WTC pritom otvory presne kopírovali šírku a tvar lietadla.

Údajní teroristi si pre útok na Pentagon zvolili krídlo 1, ktoré bolo v tom čase v rekonštrukcii a takmer ľudoprázdne. Toto krídlo bolo zároveň výrazne zosilnené oproti ostatným častiam budovy a navrhnuté tak, aby odolalo bombovým útokom – každá sklenená tabuľa mala hrúbku až 5 cm a vážila viac než jednu tonu. Radarový záznam ukazuje, že pilot lietadla najprv obletel budovu v dokonalom kruhu, následne strmou špirálou klesol o viac než 2000 metrov za necelé dve a pol minúty a napokon prízemným letom, len 6 metrov nad zemou, narazil do Pentagonu.

Dodnes nie je vysvetlené, ako je možné, že sa tento mimoriadne náročný manéver podaril údajnému pilotovi Hanimu Handžurovi, ktorý podľa výpovedí svojich leteckých inštruktorov v Miami nezvládal pilotovať ani malé jednomotorové lietadlo Cesna. Z pohľadu útočníkov je tiež mimoriadne zvláštne, prečo si nevybrali jednoduchší priamy manéver, ktorý by mal zároveň oveľa deštrukčnejšie účinky.

Neďaleko Washingtonu D.C. sa nachádza letecká základňa Andrews Air Force v Marylande, no doteraz nie je uspokojivo vysvetlené, prečo stíhacie lietadlá F-16 a F/A-18 neboli vyslané na obranu pred útokmi. Minimálne 43 minút bol známy únos lietadla linky 77 a jeho odklonenie smerom na Washington, pričom 51 minút uplynulo od nárazu prvého lietadla do WTC.

Washington D.C., považovaný za najstráženejší vzdušný priestor na svete, zostal aj po konci Studenej vojny v roku 1991 pod vysokou úrovňou zabezpečenia vzdušnej obrany nad najdôležitejšími inštitúciami Spojených štátov, vrátane Bieleho domu, Kapitolu, Pentagonu a sídla CIA v Langley.

Samotný Pentagon, kde sa pohybuje viac než 30 000 zamestnancov, vrátane vysokopostavených príslušníkov ministerstva obrany USA a ministra Donalda Rumsfelda, je považovaný za jednu z najstráženejších budov na svete. Disponuje plne automatizovaným protilietadlovým systémom s raketami Stinger.

Za predčasné zrútenie štvrtého lietadla (let č. 93) sú údajne zodpovední samotní únoscovia, aj keď ministerstvo obrany USA priznalo, že v prípade potreby mohli lietadlo zostreliť ešte vo vzduchu. Svedkovia hovoria, že v blízkosti lietadla UA 93 videli dve stíhačky, čo americké vojenské letectvo neskôr potvrdilo, no poprelo vystrelenie na Boeing 757. Paul Wolfowitz, námestník ministra obrany USA, 17. 9. priznal, že štvrté lietadlo, ktoré sa zrútilo v Pensylvánii, bolo sledované a v prípade potreby by mohlo byť zostrelené.

Trosky lietadla UA 93 boli objavené v okruhu 4 až 12 kilometrov od miesta dopadu, ktoré je považované za vojenský letecký koridor. Minimálne 12 svedkov hovorilo o prítomnosti menšieho stíhacieho lietadla krátko pred alebo po údajnej havárii.

Podľa vyjadrenia armády bolo pri havárii lietadla v Pentagone aj pri havárii v Pensylvánii prítomné vojenské nákladné lietadlo C-130 Hercules. Navyše, na videozáznamoch tesne po náraze do severnej veže WTC je vidieť neidentifikované veľké dopravné lietadlo a pri náraze druhého lietadla do južnej veže WTC je zachytené iné neidentifikované lietadlo. Počiatočné správy takisto hovorili o ôsmich unesených lietadlách, no neskôr sa oficiálne potvrdili len štyri.

Napriek tomu, že každé zo štyroch lietadiel 11. septembra malo byť unesené násilným vniknutím do kabíny pilota, ani v jednom prípade nebol z kokpitu vyslaný núdzový signálny kód 7700. Rovnako jediné zachované čierne skrinky z lietadiel letu 77 a 93 nezaznamenali otvorenie dverí do kabíny počas celého letu. Piloti unesených lietadiel neodoslali ani núdzový signál kódom HJCK (hijack – únos), ktorý by bol dostatočný na ohlásenie únosu už v jeho počiatočných fázach.

Naďalej zostáva neobjasnené, ako sa únoscovia dokázali zmocniť posádky a vniknúť do kabíny pilota, keďže údajne neboli ozbrojení, alebo mali len orezávačky na krabice ukryté v podrážkach topánok. Každý väčší kovový predmet by pritom odhalila bežná letisková bezpečnostná kontrola.

22. 9. predstavitelia americkej administratívy zverejnili informácie, podľa ktorých boli vo viacerých lietadlách nájdené zbrane pripomínajúce nôž („knife-like weapon“), ktoré však 11. 9. nevzlietli. Zároveň vyslovili vážne podozrenie, že nôže mohli byť umiestnené vopred osobami s prístupom k lietadlám, čo naznačuje možnú spoluprácu zvnútra (inside job).

Všetky zmeny kurzu lietadiel 11. septembra boli spozorované takmer okamžite a ich pozícia bola v každom okamihu známa. Transpondér letu AA 11 bol vypnutý medzi 8:13 a 8:30 a od tohto momentu bolo lietadlo oficiálne označené ako neidentifikované. Uplynulo ďalších 16–33 minút, kým lietadlo narazilo do severnej veže WTC o 8:46, ďalších 33–50 minút pred nárazom lietadla linky 175 do južnej veže o 9:03 a 67–84 minút pred nárazom lietadla 77 do Pentagonu o 9:37.

Znalosť situácie zo strany protivzdušnej obrany USA (NORAD) dokladá aj varovanie majora Dona Ariasa z veliteľstva NORAD svojmu bratovi Adamovi, aby okamžite opustil južnú vežu, pretože „uniesli druhé lietadlo“ a hrozil ďalší útok. Túto informáciu mu oznámil už 7 minút po náraze prvého lietadla do WTC. Napriek týmto skutočnostiam protivzdušná obrana USA ani vedenie FAA (Federal Aviation Administration) na únosy lietadiel nereagovali.

Za normálnych okolností sú stíhací piloti pripravení vzlietnuť v priebehu niekoľkých minút, aj bez priameho rozkazu z ministerstva obrany alebo od riaditeľa FAA. Ide o štandardné postupy, ktoré sa v Spojených štátoch uplatňujú pravidelne, často aj niekoľkokrát do týždňa.

Cvičenie Pentagon Mass Casualty Exercise, ktoré sa uskutočnilo ešte v októbri 2000, simulovalo náraz lietadla do budovy Pentagonu. Podobne aj havarijný plán MASCAL bol navrhnutý s predpokladom, že do budovy Pentagonu narazí lietadlo. Vyjadrenia Donalda Rumsfelda a ďalších predstaviteľov vlády, ktorí tvrdili, že útoky 11. septembra boli nečakané a že nebolo možné sa na ne pripraviť, poukazujú prinajmenšom na ich zásadnú neznalosť reálneho stavu.

Autentické zábery z cvičenia MASCAL z roku 2000 simulujúce náraz lietadla do Pentagonu. Nedosvedčujú síce, že predstavitelia americkej administratívy museli vedieť o útokoch vopred, avšak prinajmenšom ich tvrdenia, že takéto útoky nemohol nikto nepredpokladať, pravdivé nie sú.

Cvičenia vykonávané počas 11. septembra 2001, ktoré sa týkali únosov lietadiel, ohrozenia severoamerického vzdušného priestoru a leteckých útokov na veľké stavby v USA (napríklad Amalgam Virgo, Vigilant Guardian, Vigilant Warrior, Northern Vigilance, Northern Guardian, cvičenie NRO a cvičenie Tripod II), prebiehali na viacerých úrovniach – armáda, vzdušná obrana, FAA a ďalšie zložky. V rámci týchto cvičení bola časť stíhacích lietadiel presunutá do Severnej Karolíny, Kanady a Aljašky.

Spoločná protiteroristická jednotka FBI/CIA mala v tom čase cvičenie v Monterey, Kalifornia, čo znemožnilo ich okamžitú prítomnosť po útokoch v New Yorku a Washingtone. Neskorú reakciu a vyčkávanie stíhacích lietadiel v momente, keď už bolo jasné, že ide o únos lietadla, predstavitelia NORAD odôvodňovali práve prebiehajúcimi cvičeniami, ktoré simulovali únosy lietadiel.

V ten istý deň zároveň chýbalo v práci päť kľúčových predstaviteľov FAA. Tajomstvo ohľadom toho, aké informácie mali údajní teroristi o dátumoch a povahe týchto cvičení, nebolo dodnes uspokojivo vysvetlené.

Zabezpečený systém protivzdušnej obrany a letovej kontroly počas 11. septembra 2001 je podľa mnohých zásadne sporný, keďže dodnes nie je jasné, ako sa teroristom podarilo vyradiť alebo obísť tento prísne kontrolovaný hierarchický systém pri štyroch únosoch lietadiel. Oficiálne úrady však zlyhanie označili za nevyvolané technickým ani ľudským pochybením.

Tomu nasvedčujú aj nasledujúce fakty: nikto nebol obvinený a kľúčoví dôstojníci armády, ktorí mali v ten deň zodpovednosť za obranné operácie, boli krátko nato povýšení.

• kapitán Charles Leidig povýšený na kontraadmirála,
• brigádny generál W. Montague Winfield povýšený na generálmajora,
• brigádny generál David F. Wherley Jr. povýšený na generálmajora,
• Richard B. Myers, zástupca náčelníka generálneho štábu, povýšený na náčelníka generálneho štábu.

Štyria vysokí dôstojníci zodpovední za vzdušnú obranu počas tragických udalostí 11. septembra boli následne povýšení, čo prirodzene vyvoláva otázky o možnej vnútornej konšpirácii v rámci americkej armády. Ak žiadny člen armády ani FAA nebol postihnutý za možné pochybenia či nedbanlivosť, môže to naznačovať systémovú neodpovednosť. 11. september tak zostáva udalosťou, ktorá naďalej otvára vážne otázky o fungovaní obranných síl USA.

Dodnes nie je úplne jasné, ako mohli údajní únoscovia bravúrne zvládnuť náročné letecké manévre, navigačné operácie a ovládanie palubných prístrojov v kokpite lietadla, v ktorom predtým nikdy nesedeli. Aj podľa vyšetrovania FBI neboli schopní ovládať ani jednomotorové lietadlá a v leteckých školách museli prerušiť výcvik. Jediný, komu sa podarilo získať preukaz na jednomotorové lietadlo, bol Zijád Džarráh, ktorý mal pilotovať lietadlo havarované v Pensylvánii.

Ďalším vážnym indikátorom slabej pripravenosti je skutočnosť, že traja únoscovia mali v deň útokov prepadnuté víza. To znamená, že by sa nemuseli dostať na palubu a celý plán útokov mohol byť predčasne odhalený. Na zadnom sedadle auta ponechaného na parkovisku letiska navyše zostali kompletné návody na riadenie Boeingu 767 v arabčine. Dodnes však nie je objasnené, kto a akým spôsobom tomuto vozidlu udelil Ramp Pass – oprávnenie na vstup priamo na letiskové plochy.

„FBI ani po smrti Usámu bin Ládina nezrevidovala svoje obvinenia – spomína iba spojenie s konkrétnymi útokmi v Tanzánii a Keni z roku 1998 a ‚ostatné teroristické útoky po celom svete‘. Oficiálne obvinenie za prepojenie s útokmi z 11. septembra jednoducho neexistuje.“ fbi.gov/wanted/topten/usama-bin-laden

Napriek tomu, že Mohamed Atta sa považuje za kľúčového muža útokov z 11. septembra, jeho rozhodnutie letieť do Bostonu cez medzipristátie ohrozilo celý plán, keďže mu zostávalo len približne sedem minút na prestup. Zarážajúce je, že meno Mohameda Attu sa neobjavilo na oficiálnom zozname pasažierov, pričom nepoužíval falošný pas ani krycie meno.

Dodnes neboli zverejnené záznamy bezpečnostných kamier ani výpovede svedkov, ktoré by potvrdili, že prešiel niektorou zo štyroch odbavovacích procedúr na letisku v Bostone. Jediné známe zábery Mohameda Attu z 11.9. pochádzajú z letiska v Portlande. Údajní teroristi podľa oficiálnej verzie nevystupovali pod falošnými menami ani nepoužívali falošnú identitu. R. S. Mueller, vtedajší šéf FBI, 19. 4. 2002 uviedol:

„Vzhľadom na to, že nikto z nich nebol známym teroristom, nemala justícia dôvod podrobovať ich výsluchom alebo ich zatýkať.“

Otázkou však zostáva, odkiaľ pochádzala informácia len niekoľko hodín po útokoch, že únoscovia sú teroristi a členovia Al-Kájdy, keď sa k činom nikto neprihlásil. Al-Kájda, Usáma bin Ládin, Taliban aj Saudská Arábia účasť na útokoch popreli. Po otázkach, prečo na oficiálnej stránke FBI nebola pri najhľadanejšom teroristovi spomenutá zodpovednosť za 11. september, FBI odpovedala, že nedisponuje dostatočnými dôkazmi, ktoré by ho s útokmi spojili.

Na druhej strane Mahmúd Ahmad, šéf pakistanskej tajnej služby ISI (úzko prepojenej s CIA), musel v októbri 2001 rezignovať po zverejnení informácie, že niekoľko mesiacov pred útokmi nariadil prevod 100 000 USD hlavnému únoscovi Mohamedovi Attovi.

„Neporušený pas jedného z únoscov, údajne nájdený neďaleko dvojičiek krátko po náraze lietadla. Ide o jediné oficiálne vysvetlenie, hoci pas mal mať útočník so sebou v lietadle. Po takomto vysvetlení by sa každá konšpiračná teória zrútila. Tá ‚oficiálna‘ však stále stojí.“

Niekoľko blokov od budov dvojičiek sa našiel zachovaný pas jedného z údajných únoscov (Satám al-Suqami), ktorý mal nájsť okoloidúci a odovzdať ho detektívovi newyorskej polície (NYPD). Zarážajúce je, že pas prežil náraz lietadla, výbuch, požiar a pád z výšky približne 75. poschodia. Zároveň sa na mieste nenašli žiadne iné osobné predmety ani identifikovateľné časti lietadla.

Pasy ďalších únoscov, Zijáda Džarráha a Sajída al-Ghamdiho, boli údajne nájdené na mieste havárie letu č. 93 v Pensylvánii, hoci žiadne iné telesné pozostatky únoscov neboli objavené.

„Žiadne dlhé brady, žiadne modlitby k Alahovi, žiadna príprava na mučenícku smrť. Namiesto toho nočné žúry, alkohol a zábava. Otázkou zostáva, či títo ľudia vôbec verili, že na druhý deň zomrú.“

Údajní teroristi vykazovali správanie, ktoré bolo v príkrom rozpore s fundamentálnym islamom. Vyšetrovanie FBI uviedlo, že ako údajní stúpenci fundamentalistického islamu (salafisti – najtvrdšie jadro islamu) pravidelne navštevovali striptízové bary na Floride, konzumovali veľké množstvá alkoholu (vodka, rum, luxusné sekty) a užívali ťažké drogy.

Jednou z mála indícií náboženského fundamentalizmu je Attov závet, z ktorého bol zverejnený iba anglický preklad. Dokument obsahuje islamské prvky, ale aj formulácie zhodné so západným kresťanským svetonázorom. Mohamed Atta svoju závet neplánoval zverejniť, preto ju uložil do batožiny. Z doposiaľ neobjasnených dôvodov sa však jeho batožina nedostala do lietadla a zostala na letisku.

Video Mohameda Attu a Zijáda Džarráha ich zachytáva v uvoľnenej nálade, ako sa smejú a vtipkujú do kamery. Druhá časť videa ukazuje Usámu bin Ládina s priaznivcami v Afgánistane, avšak prítomnosť ktoréhokoľvek z únoscov nie je možné na základe týchto ani iných záberov jednoznačne potvrdiť.

Prezident Bush pri viacerých príležitostiach zopakoval, že krátko pred príchodom do učebne na Floride sledoval v televízii, ako prvé lietadlo vletelo do severnej veže. To však nie je možné, pretože tieto snímky boli prvýkrát zverejnené až o deň neskôr. Napriek tomu, že Bushova reakcia na informáciu o teroristických útokoch je zachytená na kamere a na prezidentovi USA nie je žiadna známka prekvapenia ani paniky, Biely dom popiera, že by mal informácie o útokoch vopred.

Prezident aj po získaní informácií o teroristických útokoch na Ameriku pokračuje vo svojom plánovanom programe, pričom budovu školy opúšťa približne až po pol hodine bez toho, aby došlo k jeho evakuácii. V tejto dobe vystavoval vážnemu riziku nielen seba, ale aj celú základnú školu, nakoľko jeho pozícia bola verejne známa, čím sa stal ďalším možným cieľom teroristov.

Podobné ľahostajné reakcie bolo možné pozorovať aj u ďalších kľúčových členov vlády USA. Minister obrany Donald Rumsfeld a jeho zástupca Paul Wolfowitz po oznámení o „napadnutí Ameriky“ nielenže nevyhlásili výnimočný stav, ale podľa vlastných slov sledovali dianie v televízii a pokračovali v predchádzajúcej téme stretnutia.

Až do momentu nárazu lietadla do Pentagonu sedeli v jeho nechránenej časti. Sám Rumsfeld si dokonca 20 minút prezeral miesto nárazu zblízka, pričom na základe vtedajších informácií bolo minimálne jedno unesené lietadlo stále vo vzduchu.

Len niekoľko dní pred 11. septembrom prebehla náhla vlna špekulatívnych obchodov na americkom trhu akcií. Určité kruhy vsadili obrovské čiastky na nadchádzajúcu veľkú krízu, najmä na prepad akcií leteckých aerolínií. Dodnes však nebolo zverejnené, o akých investorov išlo, a oficiálna vyšetrovacia komisia iba konštatovala, že „sa jednalo o investorov so sídlom v USA, ktorí nemali žiadne prepojenie na Al-Kájdu“.

Komisia nepočítala s možnosťou, že by aj niekto mimo Al-Kájdy mohol byť informovaný o útokoch vopred, a preto vyšetrovanie týmto smerom ďalej neviedla.

Šťastnou náhodou nebol medzi takmer 3000 obeťami žiaden riaditeľ ani člen vedenia firiem, ktorí sa za normálnych okolností pohybovali vo WTC. Mali buď dovolenku, iné súkromné povinnosti, alebo na poslednú chvíľu zmenili miesto rokovania.

Medzi týmito osobami boli napríklad Larry Silverstein a jeho dve deti (Roger a Lisa), Jim Pierce, generálny riaditeľ AON (bratranec G. W. Busha), Ann Tatlock, generálna riaditeľka Fiduciary Trust Co. (v tom čase spravovali 44 miliárd dolárov), Sarah Ferguson, exmanželka britského princa Andrewa, a ďalší. Mnohí riadiaci pracovníci sa v ten deň nachádzali na dobročinnej akcii Warrena Buffetta, ktorá sa konala v strategickom riadiacom centre na Offutt Air Force Base v Nebraske, kam sa neskôr presunul aj sám prezident Bush.

Guvernér Floridy Jeb Bush podpísal len 4 dni pred útokmi emergency Executive Order 01-261, ktorým zmobilizoval floridskú národnú gardu. Starosta Rudolf W. Giuliani, ktorý nechal vybudovať v budove WTC 7 plne vybavené krízové riadiace centrum, sa presunul do provizórneho riadiaceho centra na 75 Barclay Street minimálne pol hodinu pred pádom prvej budovy.

Priznal tiež pred televíznymi kamerami ešte v ten deň, že rovnako ako ďalší hasiči a záchranári dostal v predstihu informáciu o tom, že WTC 7 sa zrúti. Obdobne Larry Silverstein, nájomca WTC, v televíznom interview krátko po 11. 9. uviedol:

„Mali sme také strašné straty na životoch, možno najrozumnejšie, čo urobiť, je stiahnuť ju.“ („We’ve had such terrible loss of life, maybe the smartest thing to do is pull it.“) Slovo „pull“ bolo použité aj pri riadenej demolácii budovy WTC 6 o niekoľko mesiacov neskôr: „we’re getting ready to pull building six.“

BBC dokonca informovala o páde WTC 7 v priamom prenose 20 minút pred samotnou udalosťou. V súvislosti s udalosťami nasledujúcimi po 11. 9. je zaujímavé, že v rámci prevencie bola časť zamestnancov Bieleho domu očkovaná silnými antibiotikami Cipro proti nebezpečnej biologickej látke antrax už 6 týždňov pred prvým hláseným výskytom.

Tiež priznanie hlavného nájomcu WTC Larryho Silversteina, že budova WTC 7 nepadla náhodne, ale bolo prijaté rozhodnutie o jej „strhnutí“. Dnes už legendárny úryvok spravodajského vstupu Jane Standley v živom vysielaní BBC, kde sa o kolapse 226 metrov vysokej budovy s oceľovou konštrukciou informovalo 20 minút pred jej „neočakávaným“ pádom – teda neočakávaným z pohľadu toho, že dovtedy sa žiadna výšková budova s oceľovou konštrukciou nezrútila výlučne v dôsledku požiaru.

Prepojenie bin Ládinovej rodiny cez Saudi Binladin Group s jedným z najväčších zbrojných koncernov Carlyle Group je verejne známe. Vo vedení Carlyle Group možno nájsť Georga Busha staršieho, Colina Powella či Donalda Rumsfelda a ďalších významných členov CFR (Council on Foreign Relations).

Tvrdeniu, že Usáma bin Ládin nebol dlhodobo v kontakte so svojou rodinou, odporuje výsledok vyšetrovania, podľa ktorého bol v telefonickom kontakte so svojou matkou ešte niekoľko dní pred útokmi 9/11, pričom ju mal o týchto útokoch vopred varovať.

Prepojenie rodiny Bushovcov s bin Ládinovcami prostredníctvom Carlyle Group a Arbusto Energy nie je žiadnym tajomstvom. Deň pred 11. 9. bol dokonca Usámov brat Shafig bin Ládin na konferencii spoločnosti Carlyle za prítomnosti Georgea Busha seniora. Na stránkach kanadskej CBC News je celá história tohto prepojenia uvedená síce pod nadpisom Conspiracy theories, no samotný článok sa drží výlučne overiteľných faktov.

Zaujímavosťou je, že za postavením WTC stál David Rockefeller prostredníctvom Port Authority of New York, v ktorom mala rodina Rockefellerovcov významný vplyv.

Filmový producent Aaron Russo, v tom čase osobný priateľ Nicholasa Rockefellera, neskôr v jednom televíznom rozhovore priznal, že sa od neho dozvedel už koncom roku 2000, že sa chystá „udalosť, ktorá umožní inváziu do Afganistanu a Iraku“, že „uvidí vojakov v Afganistane a Pakistane pátrať v jaskyniach po neexistujúcich nepriateľoch“ a že bude vyhlásená „vojna proti terorizmu“, kde nebude žiadny skutočný nepriateľ a celá vec bude jeden veľký podvod („giant hoax“). Na otázku, ako je možné ľudí presvedčiť, že ide o realitu, odpovedal:

„Prostredníctvom médií. Médiá môžu presvedčiť každého, že je to skutočné. Ak sa to bude neustále opakovať, ľudia tomu napokon uveria.“

Porovnanie útoku 9/11 s útokom na Pearl Harbour zaznelo nielen z úst G. W. Busha už 12. 9. 2001, ale objavuje sa aj vo výroku Dova Zakheima v dokumente New American Century z roku 2000: „…transformačný proces, aj keby mal priniesť revolučný obrat, potrvá pravdepodobne dlho, pokiaľ nenastane katastrofálna a katalytická udalosť – niečo ako nový Pearl Harbour.“

Útok na Pearl Harbour bol oficiálnou zámienkou na vstup USA do 2. svetovej vojny. Útok z 11. 9. sa stal zámienkou na začiatok globálnej vojny proti terorizmu.

Téma 11. septembra 2001 a otázky okolo oficiálnej verzie udalostí prirodzene zapadajú do širšieho rámca skúmania globálnych udalostí a ich dôsledkov, preto úzko súvisia s tematickým okruhom posledných udalostí dejín, kde sa analyzujú vojny, geopolitické konflikty a ich vplyv na svet; hlbší kontext moci, manipulácie a skrytých štruktúr ponúka aj sekcia Nový svetový poriadok (NWO), ktorá rozoberá politické a ideologické súvislosti moderných kríz, pričom dôležitý presah má aj tematika New Age a NWO, poukazujúca na ideové pozadie globálnych zmien; kritické myslenie a porovnávanie oficiálnych správ s overiteľnými faktami zároveň zapadá do širšej oblasti apologetiky evanjelia, ktorá vedie k hľadaniu pravdy aj v spoločenských a historických otázkach.