Adam – prvý človek a začiatok dejín spásy

Adam nebol výsledkom postupného vývoja ani náhodného procesu. Bol stvorený priamym Božím aktom, po ukončení všetkých ostatných diel zeme. Zem bola pripravená, prostredie dokončené a až potom bol povolaný k životu človek. Jeho telo vzniklo z prachu zeme, no život doň nevzišiel automaticky – bol vdýchnutý samotným Bohom. Tento dych nebol len biologickou iskrou, ale prenesením života priamo od Stvoriteľa, čím sa človek stal živou bytosťou spojenou s Bohom zvláštnym a jedinečným spôsobom.

Adam bol stvorený na Boží obraz, nie len vonkajším vzhľadom, ale najmä povahou. Jeho myseľ bola jasná a neporušená, schopná chápať Božiu vôľu, jeho city boli čisté a jeho vôľa bola v úplnom súlade s vôľou Božou. Neexistoval v ňom vnútorný rozpor, pochybnosť ani sklon k zlu. Boží zákon nebol pre neho niečím vonkajším – bol zapísaný v jeho srdci ako prirodzený princíp života.

Adam nebol stvorený ako dieťa ani ako bytosť v procese dozrievania. Bol stvorený dospelý, zrelý a plne funkčný, schopný okamžite myslieť, hovoriť, rozhodovať sa a niesť zodpovednosť. Jeho schopnosti neboli surové, ale rozvinuté; jeho rozum prevyšoval všetkých, ktorí kedy žili po páde. Všetko, čo neskôr človek poznal len čiastočne, mal Adam v plnosti a harmónii.

Jeho postavenie na zemi bolo výnimočné. Bol ustanovený ako správca a kráľ nad stvorením, nie ako tyran, ale ako zodpovedný zástupca Boha. Jeho vláda bola založená na poriadku, rozume a láske, nie na strachu. Celé stvorenstvo rozpoznávalo jeho autoritu, pretože on sám bol v dokonalej harmónii so Stvoriteľom.