9.časť – Anjeli od doby Sudcov po prvé kráľovstvo

Boh v dávnych časoch posielal svojich anjelov, aby slúžili alebo obcovali s jednotlivcami. Keď si títo ľudia uvedomili, že videli anjela alebo s ním hovorili, zachvátila ich bázeň a mali strach, že zomrú. Mali totiž vznešenú predstavu o hrozivej Božej majestátnosti a moci a mysleli si, že sa dostali do takého úzkeho spojenia s Tým, ktorý prichádza priamo z Jeho svätej prítomnosti, že ich táto blízkosť zničí. Sudcov 6:22–23; 13:21–22; Jozue 5:13–15. 4bSG 152.

Po smrti ich vodcu Jozuu a starších, ktorí s ním spolupracovali, ľud postupne upadal do modlárstva. Boh však nedovolil, aby hriechy Jeho ľudu zostali bez následkov. V Izraeli sa stále nachádzali verní ľudia, ktorí Ho uctievali, a mnohí ďalší zo zvyku a z dávneho spojenia navštevovali svätostánok. Pri jednej náboženskej slávnosti sa zhromaždil veľký zástup, keď sa Boží anjel, ktorý sa predtým zjavil pri Galgale, ukázal ľudu v Šíle.

Tento anjel, ten istý, ktorý sa zjavil Jozuemu pri dobýjaní Jericha, nebol nik iný než Syn Boží. Ukázal im, že nezrušil svoje zasľúbenia, ale že to oni sami prestúpili posvätnú zmluvu.

„A stalo sa, keď hovoril anjel Hospodinov tieto slová všetkým synom Izraela, že ľud pozdvihol svoj hlas a plakal. A obetovali tam Hospodinovi.“

Ich pokánie však nemalo trvalý účinok. ST 2. jún 1881.

Gedeon bol syn Joáša z pokolenia Manasses. Rodina, ku ktorej patril, nezastávala žiadne vodcovské postavenie, no Joášov dom sa vyznačoval odvahou a bezúhonnosťou. Gedeon prijal Božské povolanie vyslobodiť svoj ľud. V tom čase mlátil obilie v úkryte a v tichosti premýšľal o útlaku Izraela a o tom, ako by mohlo byť zlomené jarmo nepriateľa. Vtom sa mu zjavil „Anjel Pána“ a oslovil ho slovami:

„Hospodin je s tebou, udatný muž.“ PP 546

Anjel bol zahalený Božskou slávou Jeho prítomnosti, no nebol nik iný než Kristus, Syn Boží. Keď prorok alebo anjel sprostredkoval Božie posolstvo, znelo to:

„Hospodin povedal: Ja to urobím.“ TA 114

O tom, kto hovoril s Gedeonom, je však napísané:

„A riekol mu Hospodin: Pretože ja budem s tebou.“

Gedeon chcel prejaviť zvláštnu úctu svojmu vznešenému hosťovi. Keď dostal uistenie, že anjel počká, pripravil zo svojich skromných zásob kozľa a nekvasené chleby a predložil ich pred neho. Keď mu obetu priniesol, anjel povedal:

„Vezmi to mäso a nekvasené chleby, polož ich na túto skalu a polej ich vývarom.“

Gedeon tak urobil a Pán mu dal znamenie, po ktorom túžil. Anjel sa palicou dotkol mäsa a chlebov a zo skaly vyšľahol oheň, ktorý všetko strávil ako obetný dar, nie ako pohostenie, pretože to bol Boh, nie človek. Po tomto dôkaze Jeho Božskej prirodzenosti anjel zmizol. Keď si Gedeon uvedomil, že hľadel na Syna Božieho, zľakol sa a zvolal:

„Ach, Panovníče Hospodine, pretože som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár!“

Potom sa Boh milostivo zjavil Gedeónovi po druhý raz a povedal: „Pokoj s tebou, neboj sa, nezomrieš.“ Tieto slová milosti vyslovil ten istý súcitný Spasiteľ, ktorý povedal pokúšaným učeníkom na rozbúrenom mori: „To som ja, nebojte sa.“ Ten, ktorý sa zjavil zarmúteným v hornej miestnosti, prehovoril tie isté slová aj ku Gedeónovi: „Pokoj s tebou.“ ST 23. jún 1881.

Napriek narastajúcemu odpadnutiu verní ctitelia Boha neprestávali prosiť o vyslobodenie Izraela. Na okraji hornatej krajiny, odkiaľ bolo vidieť filištínsku nížinu, ležalo mestečko Corá. Tu žila rodina Manuova z pokolenia Dan, jedna z mála rodín, ktoré v čase všeobecného odpadnutia zostali verné Bohu. Bezdetnej žene Manuovej sa zjavil „Anjel Hospodinov“ s posolstvom, že porodí syna, skrze ktorého Boh začne vyslobodzovať Izrael. Zároveň jej dal presné pokyny, ako sa má správať a ako má vychovávať dieťa.

Žena vyhľadala svojho manžela a po tom, čo mu opísala anjela, zopakovala jeho posolstvo. Keďže sa obávali, že by mohli urobiť chybu v dôležitej úlohe, ktorá im bola zverená, Manue sa modlil:

„Nech muž Boží, ktorého si poslal, príde k nám znova a nech nás poučí, čo máme robiť s dieťaťom, ktoré sa má narodiť.“

Keď sa anjel zjavil znova, Manue sa ho s úzkosťou spýtal:

„Aká má byť starostlivosť o to dieťa a aké má byť jeho vedenie?“

Anjel zopakoval predchádzajúci pokyn:

„Od všetkého, o čom som žene hovoril, nech sa zdržiava. Ničoho z viniča nech neužíva, víno ani opojný nápoj nech nepije a nič nečisté nech neje; všetko, čo som jej prikázal, nech zachová.“ PP 560–561

Manue a jeho žena nevedeli, že ten, ktorý k nim hovorí, je Ježiš Kristus. Považovali Ho za Božieho posla, no nevedeli, či Ho majú pokladať za proroka alebo za anjela. Chceli Mu prejaviť pohostinnosť, a preto na Neho naliehali, aby zostal, kým Mu pripravia kozľa. Keďže však nepoznali Jeho prirodzenosť, nevedeli, či Mu ho majú ponúknuť ako jedlo alebo ako zápalnú obeť. Anjel odpovedal:

„Aj keby si ma zdržal, nebudem jesť z tvojho pokrmu; ak však pripravíš zápalnú obeť, obetuj ju Hospodinovi.“

Týmto si Manue utvrdil presvedčenie, že ich návštevník je prorok, a povedal:

„Aké je tvoje meno, aby sme ťa, keď sa splní tvoje slovo, mohli poctiť?“

Odpoveď znela:

„Prečo sa pýtaš na moje meno? Je tajomné.“ (KJV)

Manue teraz pochopil Božskú prirodzenosť svojho hosťa. Vzal kozľa a suchú obeť a obetoval ich na skale Hospodinovi. Hospodin vykonal divnú vec, na ktorú Manue a jeho žena hľadeli: zo skaly vyšľahol oheň, strávil obeť a keď plameň vystupoval k nebu, Anjel Hospodinov vystúpil v plameni z oltára. Keď to Manue a jeho žena videli, padli tvárou na zem. O prirodzenosti ich návštevníka už nebolo pochýb.

Vedeli, že hľadeli na Svätého, ktorý so slávou zahalenou v oblakovom stĺpe viedol a chránil Izrael na púšti. Úžas, bázeň a strach naplnili Manuovo srdce a zvolal: „Iste zomrieme, lebo sme videli Boha!“ Jeho žena však v tejto slávnostnej chvíli prejavila väčšiu vieru. Pripomenula mu, že Boh prijal ich obeť, zjavil sa im v milosti a zasľúbil im syna, skrze ktorého začne vyslobodzovať Izrael. To bol dôkaz priazne, nie hnevu. ST 15. september 1881.

Božské zasľúbenie Manuemu sa splnilo narodením syna, ktorému dali meno Samson. Podľa príkazu anjela nemala britva nikdy prísť na jeho hlavu, pretože bol zasvätený Bohu ako nazírejec už od narodenia. ST 6. október 1881.

Ako dieťa bol Samuel obklopený tými najskazenejšími vplyvmi. Videl a počul veci, ktoré zarmucovali jeho dušu. Éliho synovia, ktorí zastávali sväté úrady, boli ovládaní satanom. Títo muži poskvrňovali atmosféru okolo seba. Muži i ženy boli denne šokovaní hriechom a skazenosťou, zatiaľ čo Samuel kráčal nepoškvrnený. Rúcho jeho povahy zostalo čisté.

Nespolčoval sa so zlom a nenachádzal potešenie v hriechu, o ktorom sa po celom Izraeli šírili strašné správy. Samuel miloval Boha a udržiaval svoju dušu v takom úzkom spojení s nebom, že bol poslaný anjel, aby s ním hovoril o hriechoch Éliho synov, ktorí kazili Izrael. 3T 472–473.

Prestúpenia Éliho synov boli také drzé a úmyselné, že žiadna obeť ich nemohla odčiniť. Títo hriešnici viedli archu do tábora Izraela. Boh dovolil, aby bola Jeho archa vzatá nepriateľmi, aby Izraelu ukázal, aké márne je dôverovať v symbol Jeho prítomnosti, zatiaľ čo zneucťujú prikázania, ktoré v nej spočívali. TA118.

Filištínci jasali, lebo si mysleli, že majú boha Izraela, ktorý im prinášal víťazstvá. Vzali archu Božiu do Azótu a postavili ju v chráme na počesť boha Dagóna, vedľa jeho modly. Keď kňazi vošli ráno do chrámu, zdesili sa, lebo Dagónova socha ležala na tvári pred archou. Anjeli Boží, ktorí archu sprevádzali, zvalili modlu a poškodili ju, aby bolo zjavené, že živý Boh je nad všetkými bohmi a že pohanské božstvá nie sú ničím. 4aSG 106–107.

Muži z Bét-Šemeša oznámili návrat archy a ľudia sa zhromaždili, aby oslavovali jej návrat. Archa bola položená na veľký kameň, ktorý slúžil ako oltár, a prinášali sa obete. Namiesto toho, aby pripravili dôstojné miesto na jej prijatie, nechali ju na poli. Keď sa dívali na svätú truhlu, začali sa dohadovať, v čom spočíva jej moc. Premožení zvedavosťou ju otvorili. Nebeskí anjeli, hoci neviditeľní, archu sprevádzali všade. Ich neúcta bola rýchlo potrestaná a mnohí zahynuli náhlou smrťou. PP 589; TA119.

Boh povýšil Samuela, aby súdil Izrael. Bol vážený medzi ľudom. Boh mal byť ich jediným Vôdcom, no ustanovil aj ľudských vodcov, naplnil ich Duchom Svätým a zjavoval im svoju vôľu prostredníctvom anjelov. 4aSG 67.

Pre Saulov hriech pri opovážlivej obeti mu Boh neudelil víťazstvo nad Filištíncami. Jonatán, kráľov syn, bohabojný muž, bol vyvolený ako nástroj vyslobodenia Izraela. Nebeskí anjeli chránili Jonatána i jeho zbrojnoša a bojovali po ich boku, zatiaľ čo Filištínci padali. PP 623.

Anjeli Boží bojovali vedľa Jonatána a Filištínci padali všade okolo. Veľký strach zachvátil ich vojsko, zem sa triasla, akoby tam boli vozy a jazdci. Jonatán i jeho zbrojnoš poznali, že Boh pracuje na vyslobodení Hebrejov. 4aSG 70.

Samuel už nikdy neprišiel k Saulovi s Božími pokynmi. Boh ho už nemohol použiť. Poslal ho však do domu Izaiho, aby pomazal Dávida, ktorého si Boh vyvolil za kráľa namiesto Saula, ktorého odmietol. TA120.

Keď synovia Izaiho stáli pred Samuelom, chcel vybrať Eliaba pre jeho vzhľad. Anjel Boží ho však viedol, aby nesúdil podľa výzoru. Eliab sa nebál Boha a jeho srdce nebolo s Ním. Medzi synmi Izaiho bol vyvolený Dávid, najmladší, pastier oviec. 4aSG 77–78.

Dávid nemal vznešenú postavu, ale mal príjemnú tvár, ktorá vyjadrovala pokoru, úprimnosť a odvahu. Anjel Boží potvrdil, že Dávid je vyvolený. Boh mu dal múdre a chápajúce srdce. 1SP 368.

Eliab, Dávidov najstarší brat, žiarlil na Dávida. Obvinil ho, že prišiel bez dovolenia. Dávid odpovedal: „Čo som urobil?“ a „Či mi to nebolo prikázané?“ Nevysvetľoval, že ho Boh poslal zabiť Goliáša. Boh si ho vyvolil za kráľa a anjel ho viedol, aby zachránil Izrael. 1SP 371; TA121.

Saul dovoľoval svojim popudom ovplyvňovať jeho úsudok, až kým sa neponoril do návalu zúrivosti. Trpel výbuchmi hnevu a šialenstva, zatiaľ čo bol odhodlaný pripraviť o život každého, kto sa odvážil postaviť proti jeho vôli. Davidova bezúhonnosť a ušľachtilá poctivosť vyvolávali v kráľovi hnev; už samotný Davidov život a jeho prítomnosť boli pre Saula živou výčitkou.

Saul prišiel do Rámy a zastavil sa pri veľkej cisterne v Sochu. Keď sa dozvedel, že Samuel a David sú v Nájote, rýchlo sa tam ponáhľal. Po ceste sa však stretol s Božím anjelom a Duch Boží ho ovládol. Saul kráčal ďalej a modlil sa k Bohu, pričom jeho modlitby boli prerušované prorockými slovami a svätými melódiami. Prorokoval o príchode Mesiáša ako Vykupiteľa sveta. Keď prišiel do Nájotu v Ráme, zliekol si vonkajšie rúcho, znak svojej kráľovskej hodnosti, a celý deň i noc ležal pred Samuelom a jeho žiakmi pod vplyvom Božského Ducha. ST 24. august 1888.

Medzi Izraelom a Filištíncami bola opäť vyhlásená vojna. Saul sa dozvedel, že David a jeho muži sú medzi Filištíncami, a očakával, že syn Izajov využije túto príležitosť, aby mu odplatil všetko zlo, ktoré od neho vytrpel. Kráľ sa ocitol v hlbokom zármutku. Ráno mal Saul vyraziť do boja proti Filištíncom a tiene blížiacej sa skazy ho obklopili temnotou. Hľadal pomoc a vedenie, no márne.

„Hospodin mu neodpovedal ani skrze sny, ani skrze urím, ani skrze prorokov.“

Potom Saul povedal svojim služobníkom:

„Vyhľadajte mi ženu, ktorá má vešteckého ducha, pôjdem k nej a budem sa jej radiť.“

Kráľovi oznámili, že v Endóre žije žena, ktorá má vešteckého ducha. Táto žena uzavrela zmluvu so satanom, nechala sa ním ovládať a plnila jeho zámery; na oplátku jej knieža zla dávalo falošné zázraky a odhaľovalo skryté veci.

Saul sa preobliekol a v noci sa vydal na cestu len s dvoma mužmi, aby hľadal útechu u čarodejnice. Pod rúškom tmy prešli planinou, obišli tábor Filištíncov, prešli horský hrebeň a dorazili k opuštenému domu čarodejnice v Endóre. Keď vykonala svoje zaklínania, povedala:

„Videla som bohov vystupujúcich zo zeme… vystupuje muž starý, zahalený plášťom.“ A Saul pochopil, že ide o Samuela.

Nebol to však Boží svätý prorok, ktorý by bol vyvolaný zaklínaním. Samuel nebol prítomný v tomto doupäti zlých duchov. Tento nadprirodzený zjav bol vyvolaný výlučne satanovou mocou. PP 675–679.

Prvé slová ženy pod vplyvom kúziel boli adresované kráľovi: „Prečo si ma oklamal? Ty si Saul!“ Prvým činom zlého ducha, ktorý zosobňoval proroka, bola tajná komunikácia s touto bezbožnou ženou a varovanie pred odhalením podvodu. Posolstvo pre Saula, údajne zo Samuelových úst, znelo:

„Prečo ma znepokojuješ, že si ma dal povolať? Saul odpovedal: Som vo veľkej úzkosti, lebo Filištínci bojujú proti mne a Boh odstúpil odo mňa a viac mi neodpovedá ani skrze prorokov, ani skrze sny. Preto som ťa povolal, aby si mi oznámil, čo mám robiť.“

Kým Samuel žil, Saul pohrdal jeho radami a odmietal jeho napomenutia. Teraz však, v hodine zúfalstva a biedy, cítil, že prorokova rada je jeho poslednou nádejou. Márne hľadal pomoc u posla pekla. Saul sa úplne vydal moci satana a ten, ktorého potešením je prinášať nešťastie a skazu, využil túto príležitosť, aby zničil nešťastného kráľa. Ako odpoveď na Saulovu zúfalú prosbu zaznelo strašné posolstvo, údajne zo Samuelových úst.

„Prečo sa ma teda vypytuješ, keď Hospodin odstúpil od teba a stal sa tvojím nepriateľom? … Pretože si neposlúchol hlas Hospodinov… preto… vydá Hospodin aj Izraela s tebou do rúk Filištíncov.“ PP 680

Keď Saul žiadal, aby videl Samuela, Boh nespôsobil, aby sa Samuel Saulovi zjavil. Satanovi nebolo dovolené prerušiť Samuelov odpočinok v hrobe a priviesť ho k čarodejnici z Endóru. Boh nedáva satanovi moc vzkriesiť mŕtvych. Satanovi anjeli však napodobňujú podobu zosnulých priateľov, hovoria a konajú ako oni, aby tak prostredníctvom údajných mŕtvych mohli pokračovať v diele podvodu. Satan Samuela dobre poznal a vedel, ako ho predstaviť čarodejnici z Endóru a ako presne vysloviť osud Saula a jeho synov. 1SP 376.

Vysvetlenie Saulovej návštevy ženy v Endóre je predmetom zmätku u mnohých študentov Biblie. Niektorí zastávajú názor, že Samuel bol skutočne prítomný pri rozhovore so Saulom, no samotná Biblia poskytuje dostatok dôkazov pre opačný záver. Ak by, ako tvrdia niektorí, Samuel bol v nebi, musel by byť odtiaľ povolaný buď Božou mocou, alebo satanovou.

Nikto nemôže ani na chvíľu uveriť, že by satan mal moc povolať svätého Božieho proroka z neba, aby poctil zaklínanie odpadlej ženy. Rovnako nemožno veriť, že by ho povolal Boh, pretože Boh už odmietol komunikovať so Saulom skrze sny, urím i prorokov. To boli prostriedky ustanovené samotným Bohom a On by ich neobišiel, aby nechal posolstvo priniesť satanovými poslami.

Samotné posolstvo je dostatočným dôkazom jeho pôvodu. Jeho obsah neviedol Saula k pokániu, ale hnal ho do záhuby. To nie je Božie dielo, ale dielo satanovo. Navyše, Saulov čin, že sa vypytoval čarodejnice, je v Písme uvedený ako jediný dôvod jeho zavrhnutia Bohom a odsúdenia k zániku.

„A tak zomrel Saul pre svoj priestupok, ktorým sa previnil proti Hospodinovi, totiž proti Hospodinovmu slovu, ktoré nezachoval, a preto, že sa radil s vešteckým duchom a nepýtal sa Hospodina. Preto ho usmrtil a kráľovstvo preniesol na Dávida, syna Izaiho.“ 1. Paralipomenon 10:13–14; PP 683

Téma anjelov v období Sudcov a prvého kráľovstva odhaľuje pravdu o tom, že Kristus vystupuje ako „Anjel Pánov“, čo úzko súvisí s biblickým učením o anjeloch a duchovnom svete, kde je jasne rozlíšené medzi stvorenými anjelmi a Božím Synom konajúcim s Božskou autoritou; táto skutočnosť zapadá do rámca nebeskej vlády a Božej prítomnosti, kde Kristus pôsobí ako Vodca Božieho ľudu a Vykupiteľ, a je pevne ukotvená v kontexte vesmírneho konfliktu, v ktorom vedie boj za svoj ľud; hlbšie porozumenie prináša aj výklad Písma, ukazujúci, že zjavenia „Anjela Pánovho“ sú prejavom Božej zmluvnej vernosti a Kristovej aktívnej prítomnosti v dejinách spásy.