Formovanie charakteru

Silu charakteru formujú dva prúdy: moc vôle a moc sebaovládania. Mnohí mladí ľudia si omylom mýlia silnú, nespútanú vášeň so silou charakteru. Pravdou však je, že ten, s kým si zahrávajú vášne, je človek slabý. Skutočná veľkosť a šľachetnosť človeka sa meria silou tých náklonností, ktoré si dokáže podriadiť, nie mocou tých sklonov, ktoré si podrobujú jeho. Najmocnejším človekom je ten, kto aj pri citlivosti na urážky ovládne svoje vášne a odpustí svojim nepriateľom. Takíto ľudia sú skutočnými hrdinami.

Mnohí majú len biednu predstavu o tom, čím by sa mohli stať, a preto zostávajú obmedzenými ľuďmi, hoci znásobením síl, ktoré dostali od Boha, by mohli rozvinúť šľachetný charakter a šíriť vplyv, ktorý by získaval ľudí pre Krista.

Poznanie je moc, ale rozumová schopnosť bez dobroty srdca sa môže stať zdrojom zla. Boh nám dal rozumové aj mravné schopnosti, no tvorcom svojho charakteru je do veľkej miery každý sám. Budova každým dňom rastie a Božie slovo nás napomína, aby sme dbali, ako budujeme, či je naša stavba založená na Večnej Skale.

Prichádza chvíľa, ktorá preverí spoľahlivosť nášho diela. Teraz je čas rozvíjať schopnosti, ktoré nám dal Boh, aby sme formovali charakter užitočný v tomto živote a platný aj pre večnosť. Každý skutok života, akokoľvek sa zdá nepatrný, ovplyvňuje tvorbu charakteru. Dobrý charakter je vzácnejší než svetské bohatstvo a jeho formovanie je najšľachetnejším dielom, do ktorého sa človek môže pustiť.

Povahy sformované okolnosťami sú nestále, disharmonické a plné protirečení. Ľudia s takouto povahou nemajú vyšší cieľ ani jasný zmysel života a na iných nepôsobia zušľachťujúcim vplyvom. Žijú bezcieľne a nemravne. Krátky čas života, ktorý nám bol daný, máme využiť múdro. Boh chce, aby jeho cirkev bola živá, odovzdaná a pracujúca cirkev.

Pán túži po silných a odvážnych ľuďoch, po činných a živých kresťanoch, ktorí nasledujú pravý Vzor a pracujú pre pravdu.

Pán nám zveril najvážnejšie a najzákladnejšie pravdy ako svätý poklad a my máme svedčiť o tom, ako tieto pravdy formovali náš život a povahu.

Pri olympijských hrách, na ktoré poukazuje apoštol Pavol, sa od pretekárov vyžadovala najdôkladnejšia príprava. Celé mesiace ich cvičili majstri v disciplínach, ktoré mali rozvíjať telesnú zdatnosť a sviežosť. Ich strava mala udržať telo v najlepšom stave a ich odev nesmel prekážať žiadnemu orgánu ani svalu.

Ak sa tí, ktorí zápasili o pozemskú slávu, museli podrobiť takej prísnej disciplíne, aby zvíťazili, o čo viac sa majú pracovníci v Božom diele usilovať o dôkladný výcvik a prípravu, ak chcú dosiahnuť úspech. Ich príprava má byť o to dôkladnejšia, ich vážnosť a sebazapieranie o to väčšie, o koľko majú nebeské veci vyššiu hodnotu než veci pozemské. Myseľ aj svaly treba cvičiť na náročnejšie a najdôležitejšie úsilie.

Cesta k úspechu nie je pohodlná ani jednoduchá, nie je to jazda v kráľovskom koči, ale cesta hrboľatá a plná prekážok, ktoré možno prekonať len vytrvalým úsilím.

Ako málo si uvedomujeme dosah svojich skutkov na budúcnosť seba samých aj iných. Mnohí sa domnievajú, že na ich konaní príliš nezáleží. Myslia si, že im neuškodí, keď občas navštívia diskotéku, bar alebo iné svetské miesta, kde sa bezstarostne pobavia. Práve takto satan nenápadne usmerňuje ich túžby. Neuvedomujú si však, že následky môžu mať ďalekosiahly význam.

Jeden skutok sa môže stať ohnivkom reťaze udalostí, ktorá človeka vtiahne do satanovho osídla a nasmeruje ho k večnej záhube.

Každý skutok, hoci sa zdá byť nepatrný, má svoje miesto vo veľkej dráme života. Túžba po obyčajnom ukojení chuti priviedla do sveta hriech so všetkými jeho ničivými následkami. Neposvätené manželstvá Božích synov s ľudskými dcérami vyústili do odpadnutia, ktoré sa skončilo potopnou skazou sveta. Zdanlivo bezvýznamný skutok sebeckého uspokojenia prerástol do nezmerných revolučných výbuchov. Taký je aj dnešný stav.

Len málokto je opatrný. Mnohí, podobne ako kedysi Izraelci, nedbajú na slová napomenutia, ale nasledujú svoje sklony. Navštevovaním určitých zhromaždení sa spájajú so svetom, dávajú príklad a iní ich nasledujú. Čo urobili raz, zopakujú znovu, a po nich aj mnohí ďalší. Tým sa ľudskému životu pripisuje ohromný význam.

Pre časnosť aj večnosť budeme tým, čím nás formujú naše zvyky. Životy tých, ktorí si osvojili správne návyky a verne plnia každú povinnosť, budú ako svetlá, ktoré osvetľujú cestu iným.

Ak si však zvykáme na nevernosť, podporujeme ľahkovážnosť, lenivosť a nedbalosť, potom temnejší mrak než polnočná tma zahalí náš výhľad v tomto živote a navždy nám zabráni vstúpiť do večného života.

Kristovo náboženstvo nikdy neznižuje človeka. Nerobí ho hrubým, drsným, nezdvorilým, sebadôležitým, vášnivým ani tvrdošijným. Naopak, zjemňuje vkus, posväcuje úsudok, očisťuje a zušľachťuje myšlienky, ktoré podriaďuje Kristovi. Boh má pre svoje deti vznešenejší ideál, než dokáže obsiahnuť aj najbystrejšia ľudská myseľ. Vo svojom svätom zákone nám zjavil črty svojej povahy.

Ideálom kresťanského charakteru je podobnosť Kristovi. Pred nami je otvorená cesta ustavičného pokroku. Máme dosiahnuť určitý cieľ a úroveň, v ktorej sa spája všetko dobré, čisté, šľachetné a vznešené. Neustále máme napredovať k dokonalosti charakteru a usilovať sa ju dosiahnuť.

Kristus žiada všetko. Keby žiadal menej, nízka úroveň by znehodnotila jeho príliš veľkú a drahú obeť. Naša svätá viera si vyžaduje odluku od sveta. Nemáme sa pripodobňovať svetu ani sa uspokojiť s formálnym a ľahostajným vyznávaním.

„Premeňte sa obnovením mysle.“ Rimanom 12:2

Toto je cesta sebazaprenia. Ak sa vám zdá príliš tesná, ak sa vám javí, že vyžaduje veľké odriekanie a že zriecť sa všetkého je nad vaše sily, položte si otázku: Čoho sa vzdal pre mňa Kristus? Táto otázka zatieni všetko, čo by sme chceli nazvať sebazaprením.

Hľaďte na Neho v Getsemanskej záhrade, kde mu po tvári stekajú kvapky krvavého potu. Len jediný anjel prichádza z neba, aby posilnil Božieho Syna. Sledujte Ho do súdnej siene, kde sa mu rozzúrený dav posmieva, tupí Ho a uráža. Všímajte si purpurové „kráľovské rúcho“, ktorým Ho priodeli, a počúvajte hrubé, posmešné a potupné slová. Pozrite, ako mu vtláčajú tŕňovú korunu, ako Ho bijú a ako mu z rán steká krv. Počúvajte vražedný zástup, ktorý žiada smrť Božieho Syna.

Bol im vydaný a oni vedú tohto šľachetného, vyčerpaného Trpiteľa, aby Ho ukrižovali. Kladú Ho na drevený kríž a klincami prerážajú jeho láskavé ruky a nohy. Pamätajte na to, ako visí na kríži a ako si počas jeho smrteľného zápasu aj anjeli zakrývajú tvár. Slnko sa skrýva za mrak a odmieta hľadieť na tento výjav. Rozjímajte nad tým a potom sa pýtajte sami seba.

„Je naša cesta naozaj príliš tesná?“ Nie, nie je!

Celé Písmo je zjavením Božej slávy v Kristovi. Kto túto knihu prijíma, verí jej a poslúcha ju, tomu sa stáva mocným pomocníkom pri premene charakteru. Písmo je jediným spoľahlivým prostriedkom rozumového aj duchovného vzdelania.

V nebi sa teraz koná prieskum nášho života. Každý deň tam podávame správy a každý dostane odplatu podľa svojich skutkov. Boh v dávnej dobe neprijal zápalné ani iné obete, ak neboli prinesené v pravom duchu. Samuel povedal:

„Či azda má Hospodin takú záľubu v zápalných a v iných obetiach bitných, ako by niekto poslúchal na hlas Hospodinov? Poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“ 1. Samuelova 15:22

Všetky peniaze sveta nemôžu zaplatiť za Božie požehnanie a nezaručia ani jediné víťazstvo. Mnohí by priniesli akúkoľvek obeť, okrem tej, ktorú priniesť majú – totiž úplne sa odovzdať a svoju vôľu podriadiť Bohu. Ježiš povedal svojim učeníkom:

„Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Matúš 18:3

Tu je jasné poučenie o pokore. Všetci musíme byť pokorní ako deti, ak chceme zdediť nebeské kráľovstvo.

Náš nebeský Otec vidí ľudské srdcia a pozná ich stav lepšie, než ho poznajú sami ľudia. Vidí, že niektorí majú schopnosti aj dosť sily, ktoré by pri správnom usmernení mohli použiť na jeho slávu a na šírenie jeho diela. Takýchto ľudí podrobuje skúške a vo svojej božskej prozreteľnosti ich uvádza na rôzne miesta a do rozličných situácií, aby sa ukázalo, čo majú v srdci, a aby sa odhalili slabé stránky povahy, o ktorých sami nevedeli.

Dáva im príležitosť zvíťaziť nad týmito slabosťami, obrusuje hrubé hrany povahy a pripravuje ich pre svoju službu, aby sa pohotovo pustili do práce tak, že nebeskí anjeli môžu spojiť svoje úsilie s ich snahami v diele, ktoré má byť na zemi vykonané. Tým, ktorých Boh chce pripraviť na zodpovedné miesta, zjavuje ich skryté nedostatky, aby dokázali vidieť pod povrch a preskúmať spletité pohnútky a zámery vlastného srdca.

Učí ich odhaľovať každú prevrátenosť, správne usmerňovať svoje sklony a zušľachťovať svoje správanie. Pán vo svojej prozreteľnosti uvádza ľudí do takých situácií, kde môže skúšať ich mravné sily a vyjavovať pohnútky ich konania, aby sa upevnili v tom, čo je správne, a opustili to, čo je zlé. Pán chce, aby každý z jeho služobníkov spoznal mravnú stránku svojho srdca. Preto na nich často dopúšťa oheň súženia, aby boli očistení.

„Kto znesie deň jeho príchodu, kto obstojí, keď sa zjaví? Veď on je ako tavičov oheň a ako práčov lúh! Posadí sa ako tavič a čistič striebra, a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete.“ Malachiáš 3:2–3

Boží ľud nemôže byť očistený bez utrpenia. Boh dopúšťa oheň súženia, aby zhorela troska, aby sa cenné oddelilo od bezcenného a aby čistý kov jasne zažiaril. Pán nás vedie z jedného ohňa do druhého, aby bola vyskúšaná naša skutočná hodnota. Ak nedokážeme zniesť tieto skúšky, čo obstojíme v čase súženia? Ak priazeň či protivenstvo odhalia v srdci neúprimnosť, pýchu alebo sebectvo, čo sa stane, keď Boh ohňom preskúma každé ľudské dielo a obnaží tajnosti sŕdc?

Pravá šľachetnosť je ochotná podstúpiť Božiu skúšku. Ak jej nie sme ochotní čeliť, náš duchovný stav je vážny. Boh prečisťuje a zušľachťuje človeka; v žiari vyhne trvalo oddeľuje trosku od pravého striebra a zlata kresťanskej povahy. Ježiš dohliada na tento proces. Vie presne, čo je potrebné na prečistenie vzácneho kovu, aby mohol odrážať jas Božej lásky.

Téma formovania charakteru patrí k jadru kresťanského života a priamo súvisí s praktickým uplatňovaním Božích princípov v každodenných rozhodnutiach, preto prirodzene nadväzuje na oblasť kresťanského života, kde sa viera pretavuje do sebaovládania, vytrvalosti a poslušnosti Bohu; skutočný rast charakteru je možný len v spojení s vzrastom v Kristovi, pretože bez zostávania v Kristovi človek nemôže prinášať trvalé ovocie, a tento proces je zároveň formovaný pôsobením Ducha Svätého, ktorého posväcujúce vedenie rozvíja tematika Ducha Svätého; dôraz na disciplínu, sebazaprenie a prípravu na Božie dielo zapadá aj do biblického rámca výkladu Písma, ktorý ukazuje, že charakter má väčšiu hodnotu než bohatstvo a pripravuje človeka pre večnosť.