Formovanie charakteru
Sila charakteru a jeho formovanie podľa Božích princípov
Silu charakteru formujú dva prúdy: moc vôle a moc sebaovládania. Mnohí mladí ľudia omylom pokladajú silnú, nespútanú vášeň za silu charakteru. Je však pravda, že ten, s kým si zahrávajú vášne, je človek slabý. Skutočná veľkosť a šľachetnosť človeka sa meria silou tých náklonností, ktoré si podrobuje sám, nie mocou tých sklonov, ktoré si podrobujú jeho. Najmocnejším človekom je ten, kto pri svojej citlivosti na urážky ešte vždy ovládne svoje vášne a odpustí svojim nepriateľom. Takí ľudia sú skutočnými hrdinami.
Mnohí majú len biednu predstavu o tom, čím by sa mohli stať, preto vždy zostanú trpaslíkmi a obmedzenými ľuďmi, hoci znásobením síl, ktoré dostali od Boha, by mohli rozvinúť šľachetný charakter a šíriť vplyv, ktorý by získaval ľudí pre Krista. Poznanie je moc, ale rozumová schopnosť bez dobroty srdca je zdrojom zla. Boh nám dal rozumové i mravné schopnosti, ale tvorcom svojho charakteru je veľkou mierou každý sám. Budova každým dňom rastie. Božie slovo nás napomína, aby sme dbali, ako budujeme, aby sme videli, či je naša stavba založená na Večnej Skale.
Prichádza chvíľa, ktorá preverí spoľahlivosť nášho diela. Teraz je čas, aby všetci rozvíjali schopnosti, ktoré im dal Boh, aby mohli formovať charakter užitočný už tu a platný aj pre vyšší život vo večnosti. Každý skutok života, akokoľvek málo dôležitý, ovplyvňuje tvorbu charakteru. Dobrý charakter je vzácnejší než svetské bohatstvo a jeho utváranie je najšľachetnejším dielom, do akého sa človek môže pustiť.
Povahy sformované okolnosťami sú premenlivé, disharmonické a plné protirečenia. Ľudia s takouto povahou nemajú nijaký vyšší cieľ a zmysel v živote. Na iných nepôsobia nijakým zušľachťujúcim vplyvom. Žijú bezcieľne a nemravne. Krátky časový úsek života, ktorý tu máme, by sme mali zužitkovať múdro. Boh chce, aby jeho cirkev bola živou, odovzdanou a pracovitou cirkvou. Pán chce mať silných, odvážnych ľudí, činných, živých kresťanov, ktorí nasledujú pravý Vzor a budú pracovať preň a pre pravdu. Pán nám zveril najvážnejšie a najzákladnejšie pravdy ako svätý poklad a my by sme mali dosvedčiť, ako nám ovplyvnili život a povahu.
Dôkladná príprava na Božie dielo: Pavlovo poučenie
Pri olympijských hrách, na ktoré nás upozorňuje apoštol Pavel, sa od pretekárov vyžadovala najdôkladnejšia príprava. Celé mesiace ich cvičili majstri v takých výkonoch, ktoré mali vytvoriť telesnú zdatnosť a sviežosť. Živili ich stravou, ktorá mala udržať telo v najlepšom stave; ich odev nemal prekážať žiadnemu orgánu ani svalu.
Ak sa teda tí, čo pretekali o pozemskú slávu, museli podrobiť takej prísnej disciplíne, ak chceli zvíťaziť, o čo viac sa treba pracovníkom v Božom diele starať o dôkladný výcvik a prípravu, ak chcú mať v práci úspech. Ich príprava by mala byť o to dôkladnejšia, ich vážnosť a sebazapieranie o toľko väčšie od snáh uchádzačov o pozemskú slávu, o koľko majú nebeské veci väčšiu hodnotu než veci pozemské. Myseľ i svaly treba cvičiť na náročnejšie a najdôležitejšie úsilie. Cesta k úspechu nie je nijaká pohodlná cesta, na ktorej by sme sa viezli v kráľovskom koči, je to skôr cesta hrboľatá, plná prekážok, ktoré možno zdolať len vytrvalým úsilím.
Dosah našich skutkov: Cesta k večnosti alebo záhube
Ako málo vieme o dosahu svojich skutkov pre budúcnosť nás samých a iných ľudí. Mnohí si myslia, že málo záleží na tom, čo robia. Myslia si, že im nijako neuškodí, keď sem-tam navštívia nejakú diskotéku, bar, svetské miesta kde sa ľubovoľne pobavia. Takto satan usmerňuje ich túžby. Ani si neuvedomujú, že výsledky môžu mať ďalekosiahly význam. Môže to byť ohnivkom reťaze udalostí, ktorá človeka strháva do satanovho osídla a rozhoduje o večnej záhube.
Každý skutok, akokoľvek malý, má svoje miesto vo veľkej dráme života. Uvážte, že túžba po jednoduchom ukojení chuti priviedla na svet hriech so všetkými jeho strašnými následkami. Neposvätené manželstvá Božích synov s ľudskými dcérami mali za následok odpadnutie, ktoré sa skončilo v potopnej skaze sveta. Zdanlivo bezvýznamný skutok sebeckého uspokojenia sa rozmohol do nezmerných revolučných výbuchov. Takýto je dnešný stav. Opatrných je len veľmi málo. Mnohí, ako kedysi Izraelci, nedávajú pozor na slová napomenutia, ale ženú sa za svojimi sklonmi. Spájajú sa so svetom navštevovaním takých zhromaždení, kde ich spozorujú iní; tým ukazujú cestu a ďalší ich nasledujú. Čo urobili raz, spravia znova, a po nich aj mnohí ďalší. Táto úvaha prisudzuje ľudskému životu úžasný význam.
Pre časnosť i večnosť budeme tým, čo z nás urobia naše zvyky. Životy tých, čo získali správne návyky a verne spĺňajú každú povinnosť, budú ako svetlá, vyžarujúce jasné lúče na cestu iným. Ak si však zvykáme na nevernosť, ak podporujeme ľahkovážnosť, lenivosť a nedbalosť, potom nám temnejší mrak než je polnočná tma zastrie výhľad v tomto živote a navždy nám zabráni vstupiť do večného života.
Kristovo náboženstvo nikdy neznižuje veriaceho človeka, nikdy ho nerobí hrubým a drsným, nezdvorilým alebo sebadôležitejším, vášnivým či tvrdošijným. Naopak, zjemňuje vkus, posväcuje úsudok, očisťuje, zušľachťuje myšlienky a podriaďuje ich Kristovi. Boh má pre svoje deti vznešenejší ideál, ako to môže pochopiť i tá najbystrejšia ľudská myseľ. Vo svojom svätom zákone nám predstavil črty svojej povahy.
Ideálom kresťanského charakteru je podobnosť Kristovi. Pred nami je otvorená cesta ustavičného pokroku. Máme dôjsť k istému cieľu, dosiahnuť určitú úroveň, v čom je zahrnuté všetko to dobré, čisté, šľachetné a vznešené. Ustavične by sme mali napredovať k dokonalosti charakteru a usilovať sa ju dosiahnuť.
Cesta sebazaprenia: Čoho sa vzdal Kristus pre nás?
Kristus žiada všetko. Keby totiž žiadal menej, potom by nízka úroveň znižovala cenu jeho príliš veľkej a drahej obete. Naša svätá viera vyžaduje odluku od sveta! Nemáme sa pripodobňovať svetu ani formálnym a ľahostajným vyznávaním.
„Premeňte sa obnovením mysle.“ (Rimanom 12,2)
Toto je cesta sebazaprenia, a ak si myslíte, že je to cesta príliš tesná, že vyžaduje veľké odriekanie, a podľa vás zriecť sa všetkého je veľmi ťažké, potom sa spýtajte sami seba: Čoho sa vzdal pre mňa Kristus? Táto otázka zatieňuje všetko, čo môžeme nazvať sebazaprením.
Hľaďte naňho, ako mu v Getsemanskej záhrade stekajú z tváre kvapky krvavého potu. Len jediný anjel prichádza z neba posilniť Božieho Syna. Nasledujte ho do súdnej siene, kde sa mu rozzúrený dav posmieva, tupí ho a uráža. Hľaďte, akým starým purpurovým „kráľovským rúchom“ ho priodeli. Vypočujte si tie hrubé, posmešné a potupné reči. Dívajte sa, ako mu na hlavu vtláčajú tŕňovú korunu, ako ho bijú, ako mu tŕne rania hlavu a z rán vyteká krv. Počúvajte ten vražedný zástup ľudí, ktorí žiadajú smrť Božieho Syna.
Bol im vydaný a oni odvádzajú tohto šľachetného, teraz vyblednutého a zoslabnutého Trpiteľa, aby ho ukrižovali. Kladú ho na drevený kríž a klincami prerážajú jeho láskavé ruky a nohy. Nezabudnite na to, ako visí na kríži a ako si v tých strašných chvíľach jeho smrteľného zápasu nad týmto hrozným výjavom aj anjeli zakrývajú tvár. Slnko sa tiež skrýva za mrak a nechce na to hľadieť. Uvažujte nad tým, a potom sa spýtajte:
„Je naša cesta naozaj príliš tesná?“ Nie, nie je!
Celé Písmo je zjavením Božej slávy v Kristovi. Kto túto knihu prijíma, verí jej a poslúcha ju, tomu sa stane mocným pomocníkom pri premene charakteru. Písmo je jediným spoľahlivým prostriedkom rozumového vzdelania
Poslušnosť a pokora na ceste do nebeského kráľovstva
V nebi sa teraz koná prieskum nášho života. Každý deň tam podávame správy. Každý dostane odplatu podľa svojich skutkov. Boh v dávnej dobe neprijal zápalné a iné obete, ak neboli prinesené v pravom duchu. Samuel povedal:
„Či azda má Hospodin takú záľubu v zápalných a v iných obetiach bitných, ako by niekto poslúchal na hlas Hospodinov? Poslušnosť je lepšia ako obeť a počúvanie lepšie ako tuk baranov.“ 1. Samuelova 15,22.
Všetky peniaze sveta nemôžu zaplatiť za Božie požehnanie a nezaručia vám ani jediné víťazstvo. Mnohí by priniesli akúkoľvek obeť, okrem tej, ktorú doniesť majú, totiž úplne sa odovzdať a svoju vôľu podriadiť Bohu. Ježiš povedal svojim učeníkom:
„Amen, hovorím vám, že ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nikdy nevojdete do kráľovstva nebeského.“ Matúš 18,3.
Tu je naučenie o pokore. Všetci musíme byť pokorní ako deti, ak chceme zdediť nebeské kráľovstvo.
Náš nebeský Otec vidí ľudské srdcia a pozná ich stav lepšie, než ich poznajú sami ľudia. Vidí, že poniektorí majú schopnosti aj dosť sily, čo by pri správnom usmernení mohli použiť na jeho slávu a pomôcť pri šírení jeho diela. Týchto ľudí podrobuje skúške a vo svojej božskej prozreteľnosti ich uvádza na rôzne miesta a do rozličných situácií, aby sa v týchto skúškach ukázalo, čo majú v srdci, a aby sa ukázali slabé stránky povahy, o ktorých sami nevedeli. Dáva im príležitosť zvíťaziť nad týmito slabosťami, obrusuje hrubé hrany povahy a uspôsobuje ich pre svoju službu, aby sa na výzvu pohotovo pustili do práce tak, aby nebeskí anjeli mohli svoje úsilie spojiť s ich snahami v diele, ktoré treba na zemi vykonať.
Tým, ktorých Boh chce pripraviť na zodpovedné miesta, zjavuje ich skryté nedostatky, aby mohli vidieť pod povrch a kriticky preskúmať spletité pohnútky a zámery vlastného srdca, aby odhalili každú prevrátenosť, správne usmernili svoje sklony a zušľachtili svoje správanie. Pán vo svojej prozreteľnosti uvádza ľudí do takých situácií, kde môže vyskúšať ich mravné sily a vyjaviť pohnútky ich konania, aby sa mohli utvrdiť v tom, čo je správne, a opustiť, čo je zlé. Pán chce, aby každý z jeho služobníkov spoznal mravnú stránku svojho srdca. Preto na nich často dopúšťa oheň súženia, aby boli očistení.
„Kto znesie deň jeho príchodu, kto obstojí, keď sa zjaví? Veď on je ako tavičov oheň a ako práčov lúh! Posadí sa ako tavič a čistič striebra, a prečistí levítov; tríbiť ich bude ako zlato a striebro a budú správne prinášať Hospodinovi obete.“ Malachiáš 3,2.3.
Boží ľud nemôže byť očistený bez utrpenia. Boh dopúšťa oheň súženia, aby zhorela troska, aby sa cenné oddelilo od bezcenného a aby čistý kov jasne zažiaril. Pán nás vedie z jedného ohňa do druhého, aby bola vyskúšaná naša skutočná hodnota. Ak nemôžeme zniesť tieto utrpenia, čo bude s nami v čase súženia? Ak priazeň či protivenstvo odhalí v našom srdci neúprimnosť, pýchu alebo sebectvo, čo potom, keď Boh ohňom bude skúšať každé ľudské dielo a obnaží tajnosti všetkých sŕdc?
Pravá šľachetnosť je ochotná podstúpiť skúšku; ak nie sme ochotní prejsť Božou skúškou, potom je náš stav naozaj vážny. Boh prečisťuje a zušľachťuje ľudí, v žiari vyhne natrvalo oddeľuje trosku od pravého striebra a zlata kresťanskej povahy. Ježiš dohliada na túto skúšku. Vie, čo treba na prečistenie vzácneho kovu, aby mohol odzrkadľovať jas Božej lásky.
Súvisiace videá a dokumenty
-
John Bible projekt - Evanjelium podľa Matúša / Gospel of Matthew (trailer)
-
Evanjelium podľa Jána (movie) - Never Enough (Loren Allred)
-
Pozvanie od Johna k štúdiu Písma - Projekt Evanjelium podľa Matúša (Project Gospel of Matthew)
-
Evanjelium podľa Matúša - Veľkolepý príbeh Biblie (trailer)
-
Veľký spor vekov - Kniha o udalostiach nielen posledných dní (The Great Controversy)
-
Znamenia doby konca - Koniec je blízko
-
Len sa pozri mojimi očami (Phil Collins - Look Through My Eyes)
-
Jedine v Kristovi zostanem pevný (Owl City - In Christ alone I stand)