Prvý Adam vs posledný Adam

Obaja majú pre evanjelium zásadný význam – otázkou však je, akým spôsobom. Biblia predstavuje Adama ako prvého človeka a Pánovi Ježišovi Kristovi dáva osobitné pomenovanie „posledný Adam“ (1. Korinťanom 15:45). Čo tento pojem znamená a prečo bol použitý? V čom sú si Adam a Ježiš natoľko podobní, že Písmo používa toto paralelné označenie, a v čom sa naopak zásadne líšia?

ZÁZRAČNÝ POČIATOK

Biblia hovorí, že prvý človek, Adam, bol stvorený priamo z prachu zeme Bohom, na Jeho obraz a podobu. Boh vdýchol do Adamových nozdier dych života a Adam sa stal živou dušou (Genesis 1:26–27; 2:7). Adam teda nebol produktom žiadnej formy teistickej evolúcie. Boh ho nestvoril na obraz opice ani z nejakého „nižšieho hominida“ prostredníctvom dlhodobých či zrýchlených mutačných procesov.

Keď Boh počas šiesteho dňa stvoriteľského týždňa svojím slovom stvoril Adama – teda príkazom a prejavom svojej vôle – išlo o okamžitý, priamy čin. Zatiaľ čo Adam bol stvorený podľa Božieho obrazu, Kristus je „obrazom neviditeľného Boha“ (Kolosanom 1:15).

Biblia zároveň učí, že posledný Adam – Ježiš Kristus – je Ten, skrze ktorého Boh všetko stvoril (Ján 1:1–3; Kolosanom 1:15–20; Židom 1:2). Ježiš teda existoval spolu s Bohom Otcom a Duchom Svätým ešte predtým, než žil Adam (Ján 8:58; Micheáš 5:2). Napriek tomu, keď sa stal ľudskou bytosťou, mal aj vo svojom ľudstve zázračný počiatok – bol počatý Duchom Svätým a narodil sa z Panny Márie (Matúš 1:20–23; Lukáš 1:26–35).

DOKONALÝ, NEVINNÝ, SVÄTÝ

Adam bol stvorený ako dokonalý človek, plne vybavený všetkými ľudskými schopnosťami a vedomím o Bohu, čo mu umožňovalo duchovné spojenie s Bohom. Spočiatku bol nevinný, bez hriechu a svätý. Mal správny vzťah k Bohu, k žene, k sebe samému aj k prirodzenému svetu okolo seba.

Posledný Adam – Ježiš – bol rovnako dokonalým človekom, žijúcim v jednote s Bohom (Ján 10:30; 17:21–22), nevinný, bez hriechu a svätý (Židom 7:26). Mnohí ľudia nesprávne označujú Ježiša Krista ako „druhého Adama“, hoci tento pojem sa v Písme nenachádza. Biblia však hovorí o Kristovi ako o „druhom človeku“ (1. Korinťanom 15:47).

Od čias Adama žilo mnoho ľudí, no iba Ježiš Kristus bol druhým človekom, ktorý bol úplne bez hriechu. Na rozdiel od prvého Adama mal Pán Ježiš aj božskú prirodzenosť a s ňou spojené atribúty, autoritu, výsadné práva a meno dané Bohom. Je plne Bohom, hodným cti a uctievania (porov. Zjavenie 5:11–14).

„A Hospodin Boh človeku prikázal: Z každého stromu záhrady môžeš jesť. Zo stromu poznania dobrého a zlého však nejedz. V deň, keď by si z neho jedol, určite zomrieš.“ Genesis 2:16–17

Ježiš bol na začiatku svojej služby ako posledný Adam vedený Duchom Svätým na púšť, aby bol pokúšaný (alebo zvádzaný – grécky: peirazō) diablom (Matúš 4:1; Lukáš 4:1–3).

VEĽKÝ PÁD A VEĽKÉ VÍŤAZSTVO

Prvý Adam v skúške zlyhal a tým zapojil do svojho pádu celé ľudstvo. V dôsledku toho sme v Adamovi všetci odsúdení, duchovne zničení, zotročení hriechom a vyhnaní z Raja (Rimanom 5:12 a ďalšie). Posledný Adam, Ježiš, však nad hriechom, telom a diablom zvíťazil. V dôsledku toho sú veriaci v Kristovi ospravedlnení, vykúpení, duchovne uzdravení, oslobodení od hriechu a uvedení do Božieho Raja (Rimanom 5:18; 1. Korinťanom 15:21; Zjavenie 2:7).

NEPOSLUŠNOSŤ PROTI POSLUŠNOSTI

Prvý Adam Boha neuposlúchol. Posledný Adam však „v poslušnosti podstúpil aj smrť, a to smrť na kríži“ (Filipanom 2:8).

SÚD A SMRŤ

Prvý Adam zakúsil Boží súd – napokon zomrel a jeho telo sa obrátilo na prach. Kvôli jeho hriechu prišla smrť na všetkých ľudí:

„Pretože všetci zhrešili a nedosahujú Božiu slávu.“ Rimanom 3:23

Posledný Adam, Ježiš Kristus, tiež zomrel – na kríži – aby dosiahol zmierenie za hriech (Izaiáš 53:5; 1. Peter 3:18; Židom 2:9). Ale On nezostal vo smrti, ani jeho telo „nespatrilo porušenie“ (Skutky 2:27; 13:35–37). Tretieho dňa vstal, čím premohol diabla a moc smrti pre všetkých, ktorí v Neho veria (Židom 2:14), a priniesol im vzkriesenie zo smrti (1. Korinťanom 15:22–23).

PREKLIATIE A OBNOVENIE

Pôvodné stvorenie bolo „veľmi dobré“ (Genesis 1:31), takže tu ešte nebola smrť, „ten posledný nepriateľ“ (1. Korinťanom 15:26). Dokonca aj všetky zvieratá sa pôvodne živili rastlinnou stravou (Genesis 1:30). Skutky prvého Adama priniesli na kedysi dokonalý svet panovanie smrti a krvavé prelievanie, takže odvtedy „všetko stvorenie až podnes spolu vzdychá a pracuje k pôrodu“ (Rimanom 8:22).

Vďaka preliatej krvi posledného Adama budú tieto prekliatia umierania a krvavého prelievania odstránené a stvorenie bude obnovené do bezhriešneho a nesmrteľného stavu (Zjavenie 21:1; 21:4; 22:3).

S prvým Adamom (prirodzenou a zákonnou hlavou ľudstva) sme všetci spojení ako skazení a vinní hriešnici a vzťahuje sa na nás súd smrti, ktorý Boh vyniesol nad Adamom. Avšak všetkým, ktorí sú spojení s posledným Adamom – Ježišom – skrze pokánie a vieru v Jeho vykupiteľské dielo, je odpustené, „darom obdržali spravodlivosť“ a tým „prešli zo smrti do života“ (Kolosanom 1:14; Rimanom 5:17; 1. Ján 3:14).

Od Genezis po Zjavenie – On je všetko vo všetkom. Toto je náš Ježiš:

Ježiš je stredobodom celého Písma. Každý prorok, každý človek, ktorého si Boh použil, bol len jednou črtou z tváre Krista. Každý prorok – jeden ťah štetcom. Každý príbeh – jeden odlesk Jeho charakteru. A verím, že keď budeme hľadieť na Neho, budeme premenení – premenení na Jeho obraz. A keď sa Jeho obraz znovu zrkadlí v Jeho ľude, vtedy príde, aby si ich vzal domov.

Porovnanie prvého Adama a posledného Adama stojí v samotnom jadre evanjelia a prirodzene nadväzuje na učenie o Genezis a počiatku, kde Biblia vysvetľuje pôvod človeka, pád do hriechu a stratu dokonalého vzťahu s Bohom; zároveň úzko súvisí s témou Ježišovho života, pretože Kristus ako posledný Adam zjavuje pravý obraz Boha a obnovuje to, čo prvý Adam stratil, a tento kontrast je kľúčový aj pre pochopenie smrti a vzkriesenia; celé učenie zapadá do širšieho rámca apologetiky evanjelia, ktorá ukazuje, že spása nie je evolučný proces, ale Boží zásah v Kristovi, ktorý sa stal hlavou vykúpeného ľudstva.