Ploďte a množte sa … v dobe konca?

BOŽÍ PRÍKAZ V MENIACOM SA SVETE

Mnohí kresťania, keď premýšľajú o rodičovstve, radi citujú Božie slová z knihy Genezis: „Ploďte a množte sa, naplňte zem.“ Tento príkaz zaznel v čase stvorenia – v svete, ktorý bol čistý, bez hriechu a naplnený Božou prítomnosťou. No čo znamenajú tieto slová dnes, keď je svet poznačený násilím, morálnou skazou a proroctvá hovoria o blízkom Kristovom návrate?

Žijeme v inom svete – v čase, keď sa proroctvá napĺňajú pred našimi očami a dejiny smerujú k svojmu záveru. Znamená to, že Boží príkaz „ploďte a množte sa“ prestal platiť? Platí rovnako v každej dobe? Alebo nás Boh dnes volá, aby sme Mu lepšie porozumeli vo svetle času, v ktorom žijeme – s múdrosťou, bdelosťou a duchovným rozlišovaním?

ZODPOVEDNOSŤ RODIČOVSTVA V ČASE KONCA

Ellen Whiteová napísala:

„Svet je zlá škola pre deti. Ak by rodičia mohli predvídať budúcnosť… vážne by sa zamysleli, či vôbec majú mať deti.“ (Letter 48, 1876)

Tento výrok nehovorí o zákaze, ale o zodpovednosti. Svet, v ktorom dnes žijeme, sa stal miestom, kde duchovné nebezpečenstvá prevyšujú všetko, čo poznali minulé generácie. Rodičovstvo preto nie je len otázkou túžby, ale povolania – služby, ktorá si vyžaduje odvahu, modlitbu a vedenie Ducha Svätého. Autorka ďalej píše:

„Vzhľadom na blízkosť Kristovho príchodu by manželia nemali ľahkovážne prinášať deti na svet. Bude čoraz ťažšie ich vychovávať tak, aby odolali pokušeniam posledných dní.“ (Testimonies, zv. 2, s. 402)

Tu sa nehovorí: „nemajte deti“, ale „nerobte to ľahkovážne“. Každé dieťa, ktoré sa dnes narodí, vstupuje do sveta, kde sa duchovný boj stupňuje. Satan „bude vynakladať všetku svoju moc, aby zničil vieru, skazil charakter a odlúčil ich od Boha.“ (Adventist Home, s. 186) Božia túžba však nie je, aby sme žili v strachu, ale aby sme pochopili vážnosť času.

Niektorí rodičia sú Bohom povolaní priniesť na svet deti a vychovávať ich pre nebo. Iní však môžu byť vedení k tomu, aby sa celkom zasvätili službe Bohu – nie preto, že rodičovstvo je menej cenné, ale preto, že čas je krátky a dielo záchrany duší je naliehavé. Ellen Whiteová napísala:

„Mnohí sa rozhodujú pre manželstvo a rodičovstvo v čase, keď by sa mali celkom zasvätiť službe Božej.“ (Letter 60, 1886)

Tento výrok neodmieta rodinu, ale pripomína, že každý veriaci má mať svoj život nasmerovaný na Božiu službu a záchranu blížnych – či už ako rodič, alebo ako služobník v duchovnom poli. V dobe konca nie je dôležité len to, či máme deti, ale komu patrí naše srdce a komu slúžime. To neznamená, že rodičovstvo je zlé – ale že v dobe konca musí byť vedené Bohom, nie tradíciou.

Niektorí kresťania používajú verš „Ploďte a množte sa“ ako argument, že máme mať deti za každých okolností. No Boh nikdy nechcel, aby sa Jeho príkazy vytrhli z kontextu. Rovnako ako kedysi povedal Noachovi, aby staval archu – aj dnes volá svoj ľud, aby konal podľa doby, v ktorej žije. Ak v čase súženia niekto zakladá rodinu, musí to byť v poslušnosti Božiemu vedeniu, nie z tlaku spoločnosti či z túžby naplniť tradície.

„Boh si praje, aby Jeho ľud žil s vedomím, že koniec je blízko. Rodičia, ktorí v tomto čase rozmýšľajú o deťoch, by sa mali modliť a prosiť o vedenie, či je to Jeho vôľa.“ (Manuscript Releases, zv. 4, s. 444)

Tento postoj je kľúčový – nerozhodovať sa zo strachu, ale z poslušnosti a modlitby. Boh vie, čo je najlepšie pre každého človeka. Pre niekoho to znamená dar rodičovstva, pre iného zas život úplne zasvätený službe.

DETI – BOŽÍ DAR, NIE ĽUDSKÉ PRÁVO

Biblia hovorí:

„Hľa, dedičstvo od Hospodina sú deti, odmena je plod života.“ Žalm 127:3

Deti sú darom, nie právom. Nie sú výsledkom len ľudskej vôle, ale Božím zverením – vzácnym pokladom, ktorý si Pán ponechal ako dôkaz dôvery voči rodičom. Každý, komu Boh daruje dieťa, dostáva nielen radosť, ale aj zodpovednosť za večnosť. Ellen Whiteová napísala:

„Deti sú Pánov dar, zverené rodičom nie preto, aby ich hladkali a rozmaznávali, ale aby ich pripravili na nebo.“ (The Adventist Home, s. 280)

Cieľom rodičovstva teda nie je pohodlie, pýcha ani naplnenie tradícií – ale posvätenie. Mať dieťa znamená vstúpiť do služby, v ktorej ide o formovanie charakteru pre večnosť.

„Každé dieťa, ktoré prichádza na svet, je Božím darom. Je povolané, aby sa stalo dedičom nebeského kráľovstva. Rodičia by sa mali cítiť ako Boží spolupracovníci, ktorí majú formovať charakter pre večnosť.“ (The Ministry of Healing, s. 372)

Tento výrok dáva rodičom svätú úlohu – nie len vychovať slušného človeka, ale pripraviť dušu pre nebo. Každé dieťa, ktoré sa rodí do kresťanskej rodiny, prichádza s Božím zámerom – aby sa stalo svetlom uprostred tmy.

„Deti, ktoré sú správne vedené, sa môžu stať Kristovými misionármi v rodine, v škole, v cirkvi a vo svete. Boh ich chce použiť ako svoje malé svetlá, ktoré prinesú lúč neba tam, kde panuje tma.“ (Child Guidance, s. 486)

Boh túži, aby sa z detí stali malí svedkovia Jeho lásky, ktorí svojou čistotou, vierou a úprimnosťou osvetľujú svet plný falošného lesku. To je dôvod, prečo rodičia nemajú deti vychovávať pre úspech vo svete, ale pre večné kráľovstvo.

„Boh chce, aby rodičia považovali svoje deti za budúcich obyvateľov neba. Musia ich učiť, že ich život patrí Bohu a že On od nich očakáva poslušnosť, lásku a službu.“ (The Signs of the Times, 9. februára 1882)

Takýto pohľad mení všetko. Deti nie sú naším vlastníctvom, ale Božou pôžičkou.

„Deti nie sú naším vlastníctvom. Boli kúpené za vzácnu cenu a Boh ich zveril rodičom, aby ich viedli tak, aby sa mohli stať členmi Jeho kráľovskej rodiny.“ (Child Guidance, s. 44)

Rodič, ktorý si toto uvedomí, prestáva žiť len pre seba. Každý deň sa stáva duchovnou službou – každé slovo, každé napomenutie, každá modlitba má večný dosah.

„Výchova detí nie je len pre časný život, ale pre večnosť. Každé slovo, každé napomenutie, každá modlitba môže znieť v ich mysliach ešte v deň, keď sa budú rozhodovať medzi Kristom a svetom.“ (Child Guidance, s. 193)

Domov sa tak stáva malou svätyňou, kde sa nebo dotýka zeme.

„Rodičia, pamätajte, že vaše domovy sú malé misijné stanice. Vaše deti sú duše, ktoré musia byť zachránené.“ (The Adventist Home, s. 35)
„Každý dom, v ktorom sú deti, by mal byť školou, kde sa učí nebeským princípom. Rodičia by mali byť učiteľmi, ktorí pripravujú mladých žiakov pre vyššiu školu – pre nebo.“ (Counsels to Parents, Teachers, and Students, s. 111)

Takéto domovy sú predobrazom neba. Tam, kde vládne láska, modlitba a odpustenie, je Božia prítomnosť viditeľná.

„Domov, v ktorom vládne láska a modlitba, je predobrazom neba. Taký dom pripravuje deti na to, aby raz mohli bývať v nebeskom domove.“ (The Adventist Home, s. 15)

Ale táto úloha nie je len o výchove; je to duchovný zápas. Ellen Whiteová napísala:

„Nebeský záznamník si všíma každú modlitbu matky, každý jej tichý zápas o dušu svojho dieťaťa. Každá taká modlitba bude raz zodpovedaná, keď sa tieto deti objavia medzi vykúpenými.“ (Testimonies for the Church, zv. 1, s. 504)

Každý rodič, ktorý v slzách prosí za svoje dieťa, stojí po boku anjelov. Každá modlitba je zaznamenaná v nebi, každé úprimné volanie o Božiu pomoc má večnú hodnotu.

„Rodičia, pamätajte, že vaše deti patria Kristovi. On ich kúpil svojou krvou. Sú Jeho, nie vaše.“ (Testimonies for the Church, zv. 7, s. 43)

Keď sa rodičia učia vidieť v deťoch Božie vlastníctvo, mení sa spôsob, akým s nimi hovoria, ako ich vedú a ako ich milujú. Láska k deťom sa stáva odrazom Božej lásky – spojenie spravodlivosti a milosrdenstva, pevnosti a nehy.

„Boh túži, aby rodičia boli pre svoje deti obrazom Jeho charakteru – spravodlivosti spojenej s milosrdenstvom, láskavosti spojenej s pevnosťou. Takto deti spoznajú, aký je ich nebeský Otec.“ (The Ministry of Healing, s. 372)

Každé dieťa, ktoré sa učí poslúchať svojich rodičov z lásky, učí sa tým poslúchať Boha.

„Každé dieťa, ktoré sa učí poslúchať svojich rodičov z lásky, učí sa tým poslúchať Boha. Takáto výchova pripravuje mladú dušu na večnú vernosť v nebeskom kráľovstve.“ (Child Guidance, s. 82)

Rodičia, ktorí žijú v bázni Božej, sa stávajú živým svedectvom pre svoje deti. Svojou trpezlivosťou, vierou a láskavosťou vkladajú do ich sŕdc obraz Krista. A keď sa raz zatrasie svet a viera mnohých ochabne, deti vedené Božím Duchom budú stáť ako malé svetlá uprostred tmy. Ich charakter, formovaný doma v tichých modlitbách a poslušnosti, bude svedectvom o Božej výchove.

„Nezabúdajte, že vaše deti sú v Božích očiach duše, ktoré treba zachrániť. Sú dedičmi Božieho kráľovstva, ak ich povediete po ceste života. Nenechajte ich, aby ich svet ukradol.“ (Testimonies for the Church, zv. 6, s. 430)

ZÁVER

Otázka teda neznie, či môžeme mať deti v dobe konca, ale ako ich vychováme, ak ich máme. Budú naše deti pripravené stáť pred Bohom, keď sa zatrasie zem a zatmie slnko? Budú poznať Jeho hlas uprostred zmätku a strachu? Alebo ich necháme, aby vyrástli v kultúre, ktorá sa vysmieva Božím zákonom a oslavuje hriech ako slobodu? Ellen Whiteová povedala:

„Rodičia, pamätajte, že vaše deti patria Kristovi. On ich kúpil svojou krvou. Sú Jeho, nie vaše.“ (Testimonies for the Church, zv. 7, s. 43)

V tomto vedomí spočíva pokoj a nádej – že ak ich vedieme ku Kristovi, On sám sa o ne postará, aj keď svet padne. Boh nikdy nenechá bez ochrany tých, ktorí Mu patria. Deti, ktoré sú vychovávané v duchu viery, budú stáť ako svetlá uprostred temnoty, ako živé svedectvo, že Božia milosť je mocnejšia než hriech. Možno teda Boh dnes nehovorí: „Nemajte deti,“ ale skôr volá:

„Ak ich máte – vychovávajte ich pre Mňa.“

Lebo svet sa rúti k záveru dejín, ale každé dieťa, ktoré spozná Boha, je iskrou, ktorá môže ešte naposledy rozžiariť tmu tohto sveta. A kým temnota rastie, svetlo tých, ktorí sú Boží, bude svietiť ešte jasnejšie. Každý rodič, ktorý v týchto časoch vychováva dieťa pre Krista, koná misiu večného významu. Lebo možno práve ich dieťa – čisté srdce, ktoré verí – bude tým, skrze koho Boh prinesie posledné lúče svojej lásky svetu, ktorý sa pripravuje na súd.

Súvisiace videá a dokumenty

( Biblické lekcie k dispozícii – STIAHNUŤ )