Svedectvá o (ne)pekle?

Možno ste už čítali svedectvá ľudí, ktorí tvrdia, že ich Ježiš Kristus vzal do pekla, aby varovali svet pred jeho hrôzami. Tieto zážitky bývajú farebne opisované a v čitateľovi často tuhne krv v žilách pri predstave večných múk, ktoré nikdy neskončia. Napríklad Mary K. Baxter v diele „Božie zjavenie pekla“ opisuje krutosti démonov páchané na ľudských dušiach, ktoré nariekajú, prosia o milosť a napokon v beznádeji obviňujú Boha z krutosti.

Áno, Biblia hovorí o pekle. Keď však poctivo preštudujeme všetky biblické súvislosti, zistíme, že Biblia netvrdí, že peklo existuje už teraz, ani neučí, že človek po smrti automaticky prechádza do neba alebo do pekla. Rovnako neučí, že človek je nesmrteľný. Náuka, podľa ktorej sú bezbožní trápení ohňom a sírou vo večnom pekle a majú byť za svoje hriechy mučení naveky, je nezlučiteľná s Božou láskou, Božím milosrdenstvom aj s elementárnym zmyslom pre spravodlivosť.

Napriek tomu zostáva toto učenie súčasťou niektorých náboženských vyznaní. Jeden teológ povedal:

„Pohľad na pekelné muky zvýrazní blaženosť vykúpených. Keď uvidia, ako iní ľudia, ktorí boli rovnakej podstaty a narodili sa za rovnakých okolností, trpia také muky, zatiaľ čo oni sa majú tak dobre, uvedomia si, akí sú šťastní.“ teologický názor

Iný vyhlásil:

„Zatiaľ čo bude naveky vykonávaný rozsudok nad ľuďmi, na ktorých dopadol hnev, bude dym ich múk večne stúpať pred vykúpených, tešiacich sa z milosti, ktorí nesdieľajú osud zatratených, a budú volať: Amen. Haleluja. Chváľte Hospodina!“ teologický názor

Kde v Božom slove možno nájsť takéto učenie? Museli by byť vykúpení v nebi zbavení súcitu a ľudskosti? Mali by byť ich city nahradené ľahostajnosťou alebo dokonca krutou necitlivosťou? Nie – to Božie slovo neučí:

„Hľa, ja stvorím nové nebo a novú zem; na minulé veci sa zabudne, nik už na ne nebude myslieť.“ Izaiáš 65:17

Ľudia, ktorí šíria podobné teologické názory, môžu byť vzdelaní a čestní, no často podliehajú satanovým klamstvám. Satan ich zvádza, aby biblickým pojmom prisudzovali iný význam a aby v Božom slove videli tvrdosť a zlobu, ktoré patria satanovi, nie nášmu Stvoriteľovi.

„Akože žijem, znie výrok Pána Hospodina, nechcem smrť bezbožníka, ale aby sa odvrátil od svojej cesty a žil. Odvráťte sa, odvráťte sa od svojich zlých ciest! Prečo by ste mali zomrieť, dom Izraela?“ Ezechiel 33:11

Aký by mal Boh úžitok z toho, keby sme pripustili, že sa teší z pohľadu na mučenie alebo že má radosť z nárekov, výkrikov a preklínania trpiacich stvorení v plameňoch pekla? Môžu byť takéto zvuky hudbou pre Večnú lásku? Zástancovia nauky o večnom pekle tvrdia, že večné utrpenie bezbožných má ukazovať, ako veľmi Boh nenávidí hriech, ktorý ničí pokoj a poriadok vo vesmíre. To je ťažké rúhanie. Má snáď hriech trvať večne len preto, že je pre Boha neprijateľný?

Podľa učenia niektorých teológov má utrpenie bez nádeje na zľutovanie za následok, že sa trpiaci zbláznia, prepadajú zúfalstvu, preklínaniu a rúhaniu, čím ešte viac znásobujú svoj hriech. Takéto chápanie však pripisuje Bohu niečo, čo je v rozpore s Jeho charakterom, pretože Božiu slávu nikdy nezväčší večne rastúci hriech.

Ľudský rozum len ťažko dokáže pochopiť, koľko duchovnej škody spôsobilo falošné učenie o večnom utrpení bezbožných. Biblické učenie, ktoré je preniknuté láskou, dobrotou a súcitom, býva zatienené poverami, strachom a temnými predstavami. Keď si uvedomíme, ako skreslene satan vykresľuje Božiu povahu, nemôžeme sa čudovať, že ľudia začnú pociťovať voči milosrdnému Stvoriteľovi strach, hrôzu, ba dokonca nenávisť.

Práve tieto desivé obrazy Boha, šírené z kazateľní po celom svete, priviedli tisíce až milióny ľudí k pochybnostiam, duchovnej kríze alebo ateizmu.

Mnohí, pre ktorých je nauka o večných mukách neprijateľná, sa následne uchyľujú k opačnému extrému. Keďže Písmo predstavuje Boha ako láskavého a súcitného, nedokážu si predstaviť, že by svoje stvorenia navždy odsúdil na oheň večne horiaceho pekla. Preto, vychádzajúc z presvedčenia, že duša je nesmrteľná, dochádzajú k záveru, že všetci ľudia budú napokon zachránení.

Tvrdia, že biblické varovania majú len vystrašiť a donútiť k poslušnosti, no nemajú byť chápané doslovne. Takéto učenie však umožňuje, aby hriešnik ďalej rozvíjal svoje sebectvo, ignoroval Božie požiadavky a pritom očakával konečné prijatie Bohom. Zneužíva Božiu milosť, no mlčí o Božej spravodlivosti. Ide o náuku, ktorá lichotí ľudskej pýche a nabáda bezbožných, aby pokračovali vo svojich hriechoch bez obáv z následkov.

V posledných desaťročiach sa medzi kresťanmi rozšírilo viacero osobných svedectiev o návštevách pekla, neba či duchovného sveta. Jedným z najznámejších je zážitok Mary K. Baxter, ktorá tvrdí, že ju Ježiš opakovane viedol do pekla, aby jej ukázal utrpenie zatratených a varoval ľudstvo. Jej výpovede mali silný emocionálny dopad a dodnes sú citované ako dôkaz reality pekla.

Otázka však neznie, či je peklo reálne, ale či spôsob, akým ho M. K. Baxter opisuje, zodpovedá biblickému zjaveniu. Písmo nás totiž vedie k tomu, aby sme každé učenie, každé videnie a každé „zjavenie“ skúmali vo svetle Božieho slova, nie podľa intenzity zážitku či vyvolaných emócií.

Pozrime sa teda vo svetle Biblie na niektoré tvrdenia o pobyte v pekle, ktoré uvádza M. K. Baxter, a porovnajme ich s jasnými a overiteľnými výrokmi Písma. Nie preto, aby sme zľahčovali varovanie pred súdom, ale aby sme rozlíšili medzi biblickou pravdou a ľudskou skúsenosťou, ktorá môže vedome či nevedome zájsť za hranice toho, čo Boh zjavil.

„…jediný Vládca, Kráľ kráľujúcich a Pán panujúcich, ktorý jediný má nesmrteľnosť…“ 1. Timotejovi 6:15–16

„Neuchoval od smrti duše ich.“ Žalm 78:50

„Duša, ktorá hreší, zomrie.“ Ezechiel 18:20

„Bojte sa toho, ktorý môže dušu aj telo zahubiť v pekle.“ Matúš 10:28

Biblia jasne a bez rozporov učí, že celú dušu aj telo bezbožných Boh v deň súdu zahubí. Nehovorí o večnom vedomom trápení, ale o konečnom zániku tých, ktorí odmietli život v Kristovi.

Biblia však učí, že zem bude celá pretavená a stvorená nanovo. Nie je určená ako miesto večného utrpenia, ale ako súčasť obnovy všetkých vecí pod Božou vládou.

„Vy, ktorí netrpezlivo očakávate príchod Božieho dňa! V ten deň sa nebesia rozplynú v ohni a prvky sa roztavia žiarom, no my očakávame nové nebesia a novú zem – domov spravodlivosti.“ 2. Peter 3:12–13

Kto teda rozhodol o ich treste, keď Ježiš vyhlási rozsudok a trest až v deň súdu?

„Pán vie vyslobodzovať zbožných zo skúšok, ale nespravodlivých zachováva na deň súdu, aby boli potrestaní.“ 2. Peter 2:9

„Hľa, prídem čoskoro a moja odplata so mnou, aby som každému odplatil podľa jeho skutkov.“ Zjavenie 22:12–13

„Hľa, Pán prichádza s tisícami svojich svätých, aby vykonal súd nad všetkými a potrestal všetkých bezbožných za ich skutky bezbožnosti, ktorých sa dopustili, aj za všetky tvrdé reči, ktoré bezbožní hriešnici povedali proti nemu.“ Júda 1:14–15

„Tvrdosťou a nekajúcim srdcom si zhromažďuješ hnev na deň hnevu a zjavenia spravodlivého súdu Božieho, ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov.“ Rimanom 2:5–6

„Ako sa zbiera kúkoľ a spaľuje v ohni, tak bude na konci sveta. Syn človeka pošle svojich anjelov, a vyberú z jeho kráľovstva všetkých, čo pohoršujú, a tých, čo páchajú neprávosť, a uvrhnú ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubov.“ Matúš 13:40–42

Biblia teda učí, že súd a trest prichádza až v deň súdu – nie okamžite po smrti.

Je podľa tejto predstavy skutočne spravodlivé, aby každý dostal rovnaké večné odsúdenie bez ohľadu na to, ako žil? Má vrah rovnaký trest ako ten, kto len nevenoval čas Ježišovi?

„Súhrn tvojho slova je pravda a všetky tvoje spravodlivé súdy trvajú naveky.“ Žalm 119:160

„Boh nikomu nenadržá, ale každého súdi podľa jeho skutkov.“ 1. Peter 1:17

„Keď sa dovŕši tisíc rokov, bude satan prepustený zo svojho väzenia. Vyjde, aby zviedol národy na štyroch stranách zeme – Goga a Magoga – aby ich zhromaždil k boju, a ich počet bude ako piesok mora. Tí vystúpia na šírku zeme, obkľúčia tábor svätých a milované mesto. Vtedy zostúpi oheň z neba a spáli ich.“ Zjavenie 20:8–9

Biblia zdôrazňuje, že Boží súd je spravodlivý, individuálny a založený na skutkoch každého človeka – nie jednotný večný trest pre všetkých.

Učenie, že peklo bolo stvorené pre Satana a jeho anjelov, nie pre ľudí, je biblické. Ako je však možné, že by Satan v pekle vládol a mučil zatratené duše? Biblia nikde neučí, že by Satan mal moc súdiť ľudí alebo ich trestať za hriechy.

„Maj však na pamäti, že za to všetko ťa Boh privedie na súd.“ Kazateľ 11:9

„Hospodin zástupov sa povýši súdom, svätý Boh sa ukáže svätým v spravodlivosti.“ Izaiáš 5:16

„More vydalo mŕtvych, ktorí boli v ňom, aj smrť a peklo vydali mŕtvych, ktorí boli v nich; a každý bol súdený podľa svojich skutkov. Smrť a peklo boli uvrhnuté do ohnivého jazera – to je druhá smrť.“ Zjavenie 20:13–14

Biblia jasne ukazuje, že všetok súd patrí Bohu – nie Satanovi. Všetko, čo je v hroboch, bude vydané na súd a napokon smrť aj peklo budú zničené. Hebrejské slovo Šeól, často prekladané ako „peklo“, znamená jama, diera, hrob, nie miesto večného vedomého mučenia.

Anjeli v nebi boli stvorení ako nádherné a mocné bytosti, no mnohí z nich padli. Satan, pôvodne najkrajší a najmocnejší cherub, bol považovaný za vrchol stvorenia, kým sa v ňom nenašla pýcha a vzbura.

„Bol si pomazaný cherub ochránca; postavil som ťa… Bol si dokonalý na svojich cestách odo dňa svojho stvorenia, kým sa v tebe nenašla neprávosť… Zhodil som ťa na zem.“ Ezechiel 28:14–17

Biblia teda učí, že Satan a démoni boli pôvodne stvorení ako krásne bytosti, no vplyvom pýchy, hriechu a vzbury boli zvrhnutí a stratili svoje postavenie. Nikde v Písme nie je napísané, že by démoni vládli peklu alebo trápili ľudské duše. Práve naopak – aj oni budú súdení a potrestaní Bohom.

Naozaj by Ježiš nechal celé nekonečné veky zaznievať preklínanie svojho mena a počúval by krik a nárek, zatiaľ čo by bol spolu s vykúpenými šťastný? Takýto obraz je v priamom rozpore s charakterom Boha, ako ho zjavuje Písmo.

„Bezbožníci budú zahubení, Hospodinovi nepriatelia zmiznú ako dym, čo sa stráca.“ Žalm 37:20

„Ešte chvíľu, a bezbožník zmizne; pozrieš sa po ňom, a už ho nenájdeš.“ Žalm 37:9–10

„Zotrie im každú slzu z očí, a smrti už nebude, ani nárek, ani krik, ani bolesť už nikdy nebude.“ Zjavenie 21:3–4

Biblia jasne učí, že zlo a hriech nebudú večne existovať. Bezbožní budú zničení a už nikdy nebudú pôsobiť utrpenie, nárek ani bolesť. Boží plán nekončí večným trápením, ale definitívnym odstránením zla.

Ježiš odpovedá, že iba Otec vie, kedy príde koniec, no zároveň sa tvrdí, že duše budú večne trpieť. Biblia však jasne hovorí, že príde skutočný koniec, nie nekonečné pokračovanie utrpenia.

„Obkľúčili tábor svätých i milované mesto, ale z neba zostúpil oheň a pohltil ich.“ Zjavenie 20:9

„Hľa, prichádza deň horiaci ako pec! Všetci pyšní a všetci páchajúci bezbožnosť budú ako plevy. Prichádzajúci deň ich spáli, hovorí Hospodin zástupov. Nezostane z nich koreň ani vetva!“ Malachiáš 3:19

Biblia zdôrazňuje, že trápenie a hriech budú úplne zničené. Nezostane nič, čo by spôsobovalo nárek, krik alebo preklínanie Boha. Boží súd prinesie úplný koniec zla, nie jeho večné pokračovanie.

V rôznych svedectvách sa tvrdí, že duše zomrelých sa nemôžu vrátiť, aby varovali svojich blízkych. V údajnom pekle prosia o možnosť poslať správu, no podľa výpovedí je to prísne zakázané. Tento princíp potvrdzuje aj podobenstvo o boháčovi a Lazarovi. Napriek tomu sa počas spiritistických seáns objavujú údajní duchovia mŕtvych – spravodlivých aj bezbožných.

Ľudia zažívajú nadprirodzené úkazy, pohybujúce sa predmety a javy, ktoré pripisujú mŕtvym. Satan je majster lži a vydáva sa za kohokoľvek. Podľa Písma mŕtvi spia a na zemi sa zjavujú len padlí anjeli, ktorí dokonale napodobňujú podobu a správanie mŕtvych. Takto manipulujú ľudí a zvádzajú ich na scestie.

„Živí vedia, že zomrú, ale mŕtvi nevedia nič. Nedostane sa im už žiadnej odmeny a ich pamiatka je zabudnutá. Ich láska, ich nenávisť i ich horlivosť už dávno zanikli a nikdy viac nebudú mať podiel na ničom, čo sa deje pod slnkom.“ Kazateľ 9:5–6

„A nie div, veď sám satan sa vydáva za anjela svetla. Nie je teda nič zvláštne, keď sa aj jeho služobníci vydávajú za služobníkov spravodlivosti. Ich koniec bude podľa ich skutkov.“ 2. Korinťanom 11:14–15

„Keď človeku vyjde duch, vráti sa do svojej zeme, v ten deň sa pominú jeho plány.“ Žalm 146:4

„Nie je skutku ani myslenia, ani poznania, ani múdrosti v ríši mŕtvych, kam odchádzaš.“ Kazateľ 9:10

„Podsvetie ťa nechváli, smrť ti nespieva žalmy, tí, čo zostúpili do jamy, už nedúfajú v tvoju vernosť. Len živý, len živý ťa chváli, ako ja dnes.“ Izaiáš 38:18–19

Biblia jasne učí, že mŕtvi o ničom nevedia, nemajú vedomie ani nemajú možnosť zasahovať do života na zemi. Všetky zjavenia mŕtvych sú podľa Písma dielom satana a jeho padlých anjelov, ktorí sa vydávajú za známe osoby, aby klamali a odvádzali ľudí od pravdy. Napriek tomu sa bežne verí, že spravodliví zosnulí sú v nebi, kde žijú v blaženosti a chvália Boha nesmrteľným jazykom.

Ezechiáš však nevidel v smrti takúto vyhliadku a jeho pohľad potvrdzuje aj žalmista:

„Medzi mŕtvymi na teba nebude nikto spomínať; kto ti v podsvetí vzdá chválu? Mŕtvi už nechvália Hospodina, nikto z tých, čo zostupujú do ríše ticha.“ Žalm 6,5; 115,17

Apoštol Peter na Letnice otvorene vyhlásil o praotcovi Dávidovi:

„Zomrel a bol pochovaný; jeho hrob máme až dodnes… Dávid nevstúpil na nebesá.“ Skutky 2,29.34

Dávid teda zostáva v hrobe až do vzkriesenia, čo jasne dokazuje, že spravodliví nejdú po smrti do neba. Iba vzkriesením, vďaka tomu, že Kristus vstúpil na nebesá, môže Dávid napokon zaujať miesto pri Božom tróne. Apoštol Pavol to vysvetľuje ešte jednoznačnejšie:

„Ak nie je vzkriesenie mŕtvych, ani Kristus nebol vzkriesený. Ak však Kristus nebol vzkriesený, vaša viera je márna, ešte ste vo svojich hriechoch a sú stratení aj tí, čo zosnuli v Kristovi.“ 1. Korintským 15,16–18

Keby spravodliví odchádzali pri smrti priamo do neba, Pavol by nemohol tvrdiť, že bez vzkriesenia sú stratení aj tí, čo zosnuli v Kristovi. V takom prípade by vzkriesenie stratilo zmysel a nebolo by potrebné.

„Mzdou hriechu je smrť, ale darom Božej milosti je večný život v Kristovi Ježišovi, našom Pánovi.“ Rimanom 6,23

Život je podľa Písma dedičstvom spravodlivých, zatiaľ čo smrť je údelom bezbožných. Mojžiš túto realitu jasne predložil Izraelu:

„Predložil som ti dnes život a dobro, aj smrť a zlo.“ 5. Mojžišova 30,15

Smrť spomínaná v týchto textoch nie je len prirodzená smrť, ktorú všetci ľudia zakúšajú kvôli Adamovmu pádu, ale aj „druhá smrť“, ktorá je opak večného života. Adamov hriech priniesol smrť celému ľudstvu a všetci bez rozdielu odchádzajú do hrobu. Plán spasenia však zabezpečuje, že všetci budú môcť byť vzkriesení – nie k životu v nebi po smrti, ale k životu pri Kristovom návrate.

„Spravodliví aj nespravodliví vstanú k súdu. Ako v Adamovi všetci umierajú, tak v Kristovi všetci dostanú život.“ Skutky 24:15; 1. Korinťanom 15:22

Z hrobov povstanú dve skupiny ľudí.

„Všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo činili dobré, vstanú k životu, a tí, čo robili zlé, vstanú na odsúdenie.“ Ján 5:28–29

Tých, ktorých Pán uzná za hodných vzkriesenia k životu, nazýva Biblia „blahoslavení a svätí“. „Nad týmito druhá smrť nemá moc.“ (Zjavenie 20:6) Ide o tých, ktorí prijali Kristovu obeť, žili vierou a zostali verní Božej pravde.

Ostatní, ktorí odmietli odpustenie skrze vieru a pokánie, musia niesť trest za prestúpenie – mzdu hriechu. Každý z nich podstúpi trest rôznej dĺžky a intenzity, podľa svojich skutkov, a potom príde druhá smrť. Boh nemôže zachrániť hriešnika spolu s jeho hriechom, pretože by to poprelo Božiu spravodlivosť aj milosť. Ich život bude ukončený, lebo sami zavrhli dar života.

„Ešte chvíľu a bezbožník nebude; ak sa pozrieš na jeho miesto, už tam nebude.“ Žalm 37:10

„Zmiznú, akoby nikdy neboli.“ Abdiáš 1:16

Bezbožníci budú navždy pokrytí hanbou a zmiznú vo večnom zabudnutí. Biblia nehovorí o ich večnom živote v utrpení, ale o definitívnom zániku a konečnom súde.

Satan má schopnosť napodobňovať zjavenia mŕtvych – ich vzhľad, slová, hlas aj spomienky sú imitované s ohromujúcou presnosťou. Mnohí ľudia nachádzajú falošnú útechu v predstave, že ich zosnulí sú v nebi a žijú v blaženosti, pričom netušia, že sa dostávajú do vážneho duchovného nebezpečenstva. Týmto spôsobom dávajú sluch „zvodným duchom a učeniam démonov“.

Keď ľudia uveria, že mŕtvi sa vracajú a komunikujú s nimi, satan im môže predstaviť aj tých, ktorí zomreli nepripravení. Títo duchovia tvrdia, že sú v nebi šťastní a často vystupujú ako bytosti s vysokým postavením. Tak sa šíri blud, že medzi spravodlivými a bezbožnými nie je rozdiel.

Títo falošní návštevníci často vyslovujú varovania a proroctvá, ktoré sa niekedy naplnia, čím si získavajú dôveru ľudí, aby následne podkopali dôveru v Písmo sväté. Tvária sa, že majú hlboký záujem o dobro ľudí na zemi, no v skutočnosti ponúkajú najnebezpečnejšie bludy.

To, že niekedy hovoria pravdu alebo poznajú budúce udalosti, dodáva ich posolstvám zdanlivú dôveryhodnosť. Ľudia potom prijímajú ich falošné učenia ako keby to boli najsvätejšie pravdy Biblie. Zabúdajú na Boží zákon, pohŕdajú duchom milosti a Kristovu krv zmluvy považujú za niečo obyčajné. Títo duchovia popierajú božskú povahu Krista a povyšujú seba na úroveň Boha.

Takto arcivzbúrenec pokračuje v boji proti Bohu pod novou maskou – v boji, ktorý začal v nebi a pokračuje na zemi už tisíce rokov.

Otázka (ne)existencie pekla úzko súvisí s biblickým učením o smrti, vzkriesení a Božej spravodlivosti, preto prirodzene nadväzuje na tematiku smrť, vzkriesenie, nebo a peklo, kde je vysvetlené, čo Biblia skutočne učí o stave človeka po smrti; toto učenie je zároveň v ostrom protiklade k ľudským tradíciám a mimobiblickým svedectvám, ktoré sú rozoberané v sekcii falošné učenia, a zapadá aj do širšieho rámca neba a pekla z pohľadu Božej lásky, milosrdenstva a spravodlivého súdu; hlboký biblický základ tejto témy poskytuje aj výklad Písma, ktorý pomáha odhaliť rozdiel medzi Božou pravdou a teologickými klamstvami o večnom utrpení.